Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/61/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713202062 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6713202062.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. D., nar. XX. XX. XXXX a Q. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, deti rodičov: H. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX J., L. I. XXX, a: L. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX J., J. č. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Mgr. Tatiana Štulrajterová, nar. 27. 01. 1968, bytom 976 52 Čierny Balog, Strakovo 732/6, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/78/2013-48 zo dňa 06. 05. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloleté deti k rukám matky vopred. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným v sume 110 eur mesačne na každé dieťa zvlášť, t. j. 220 eur mesačne počnúc dňom 01. 02. 2013 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie február 2013 až apríl 2013 na maloletú H. vo výške 75 eur a na maloletú Eriku vo výške 105 eur povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 25 eur na maloletú Adrianu a vo výške 35 eur na maloletú Q., spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Tým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/25/2010-29 zo dňa 06. 04. 2010 v časti o výživnom na maloleté deti. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd vo veci rozhodol s poukazom na ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 2 a 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v závere konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané splnenie zákonných podmienok pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia (pozn. odvolacieho súdu - rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/25/2010-29 zo dňa 06. 04. 2010 v časti o výživnom na maloleté deti). Od poslednej úpravy výživného sú deti staršie o tri roky, pričom je nesporné, že sa zvýšili náklady spojené s ich výživou, ako aj návštevou školy. K zmene pomerov došlo aj na strane obidvoch rodičov, nakoľko otcov príjem od posledného rozhodnutia vzrástol v priemere o 242,45 eur, pričom sú mu vyplácané aj diéty a pribudla mu jedna vyživovacia povinnosť. Matkin príjem vzrástol v priemere o 169,52 eur, okruh vyživovacích povinností sa jej nezmenil. Súd tak zvýšil výživné na sumu 110 eur mesačne na každé dieťa tak, ako požadovala matka v priebehu pojednávania. Túto sumu považoval súd za primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, nakoľko jeho príjem od posledného rozhodnutia vzrástol. Pri určení výživného súd nezohľadnil výšku otcovi vyplácaných diét, nakoľko mal za to, že z týchto si pokrýva svoje potreby počas doby, keď sa nezdržiava doma. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že neboli preukázané jeho tvrdenia, že poskytuje deťom aj nad rámec výživného. Počiatok zvýšenia výživného súd určil dňom 01. 02. 2013 tak, ako požadovala matka, kedy podala aj návrh na zvýšenie výživného, nakoľko v tom čase boli zmenené pomery na strane všetkých účastníkov. V zmysle § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) povolil súd otcovi splácať nedoplatok na výživnom vo výške po 25 eur a 35 eur mesačne spolu s bežným výživným, pričom pokiaľ bude v jeho možnostiach a schopnostiach, môže tento nedoplatok uhradiť vyššími splátkami, prípadne jednorazovo. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, majúc za to, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal navrhnuté dôkazy na úplné zistenie skutkového stavu veci. Uviedol, že v konaní pred okresným súdom žiadal, aby súd pri určovaní vyživovacej povinnosti posúdil schopnosti a majetkové pomery oboch rodič a aby tiež prihliadol k tomu, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Od roku 2010 nedošlo na strane detí k zásadnej zmene pomerov. Deti navštevujú základnú školu, on sám im prispieva na základné vybavenie do školy, hoci matka túto skutočnosť popiera. Súd neprihliadol ani k tomu, že deťom platí poistenie, mobily a vreckové. Opravil, že nebýva v mestkom byte ako uviedol okresný súd, ale býva v byte sociálnom, kde platí za bývanie 240 eur mesačne vrátane inkasa. Tento byt si musel zabezpečiť z dôvodu, že na základe vyporiadania BSM po rozvode zostal matke detí rodinný dom, pričom jeho hodnota činí cca 60 000 eur, čo je podstatne viac ako mu bol vyplatený podiel z tejto nehnuteľnosti. Súd nezohľadnil, že po zaplatení výživného a nákladov na bývanie mu nezostane ani životné minimum. Matka v konaní nepreukázala svoje výdavky listinnými dôkazmi. Súd neprihliadol ani na skutočnosť, že deti ho navštevujú. Matka maloletých detí vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že od roku 2011 došlo na strane detí k zásadnej zmene pomerov, nakoľko začali navštevovať základnú školu, čím sa zvýšili výdavky na školské pomôcky, na ktoré otec nikdy neprispel. Otec klame, že deťom platí mobily, lebo maloletá Q. mobil nemá a maloletej H. zaplatil kredit v hodnote 5 eur len jedenkrát, a to v novembri 2012. Vreckové deti od odporcu nikdy nedostali. Naposledy deti od otca dostali darček - rifle na Vianoce v hodnote 8 eur. Navyše aj tieto neboli pre deti vhodné, lebo boli nepoddajné, farbili, pričom Q. má atopický ekzém. Jej majetkové pomery v porovnaní s otcom sú horšie. Rodičia jej prispeli na kúpu rodinného domu počas manželstva. Pôžičku, ktorú si brali ešte s otcom detí, musí ešte 2 a pol roka splácať po 85 eur mesačne, o čom doložila aj listinný dôkaz. Pri vyporiadaní BSM musela otca vyplatiť sumou 13 277,57 eur, tieto peniaze si musela požičať a teraz to spláca po 100 eur mesačne. Ďalej uviedla, že jej mesačné výdavky pozostávajú z platby inkasa vo výške 127,64 eur, úveru na auto vo výške 150 eur, za vodu platí 10 eur, kúrenie 133 eur, dochádzka do zamestnania a školy 100 eur, sporenie deťom 20 eur. Na podporu svojich tvrdení predložila matka aj listinného dôkazy, ktorými preukazuje platby inkasa, úveru na auto, vody a sporenia pre deti (č.l. 62 - 65 spisu). V ďalšom matka podrobne špecifikovala mesačné a ročné výdavky na maloleté deti. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ OSP, postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov: Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu (ust. § 219 ods. 2 OSP). V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne a podrobne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Tvrdenia otca uvedené v podanom odvolaní neuznal odvolací súd za dôvodné, podmieňujúce zmenu rozsudku súdu prvého stupňa. Okresný súd sa s otcom v odvolaní tvrdenými skutočnosťami vysporiadal vo svojom rozhodnutí a pri určovaní výživného prihliadol na všetky zákonné kritériá vymedzené v Zákona o rodine. V danej veci bol namieste postup v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko na základe vykonaného dokazovania bola naplnená hmotnoprávna podmienka podmieňujúca zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, t.j. bolo preukázané, že ako na strane maloletých detí, tak aj na strane rodičov detí došlo k zmene pomerov, ktorú možno kvalifikovať ako zmenu podstatnú. Súdna prax je jednotná v názore, že v súvislosti s nástupom detí na povinnú školskú dochádzku, u detí dochádza k takej zmene pomerov, ktorá si vyžaduje novú úpravu výživného. Potreby detí navštevujúcich základnú školu sú v porovnaní s potrebami detí navštevujúcich predškolské zariadenie, logicky vyššie, a to nielen vzhľadom k tomu, že je potrebné pravidelne deťom zakupovať, dopĺňať učebné pomôcky, ale tiež vzhľadom k tomu, že u nich dochádza k zvýšeným nárokom ako na stravu, tak i na ošatenie a iné potreby. Výživné na maloleté deti tak, ako ho určil okresný súd, považoval za primerané aj odvolací súd, ktorý naviac dopĺňa, že matka časť svojej vyživovacej povinnosti vyvažuje osobnou starostlivosťou o maloleté deti, na ktorú je súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti povinný prihliadať (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správny. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd opomenul rozhodnúť o povinnosti otca platiť zvýšené výživné vopred v zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd odstránil uvedený nedostatok doplnením výroku o zvýšenom výživnom. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.