Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoE/22/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912201862 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6912201862.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 01 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného advokátom JUDr. Alanom Strelákom, Advokátska kancelária so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819 702, proti povinnému N. M., narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX I. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Polákom, Exekútorský úrad so sídlom Hurbanova 643, 907 01 Myjava, pod sp. zn. EX 431/12, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 462,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 15Er/164/2012 - 15, zo dňa 27. 11. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Poláka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikujúc ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej „EP“) a právnu úpravu dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Medzinárodným rozhodcovským súdom zriadený spoločnosťou Rozhodcovská spoločnosť, a.s., sp. zn. 0160/2011 zo dňa 14. 11. 2011. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úveru posúdil súd ako spotrebiteľský vzťah, pričom pri právnom posúdení tohto vzťahu aplikoval ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“), Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), konkrétne čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 a bod 1 písm. q/ prílohy danej smernice. Súd v odôvodnení rozhodnutia prezentoval aj právny názor vyplývajúci z výkladu danej smernice obsiahnutého v rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa C-168/05 a vo veci C-40/08. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššie súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a sp. zn. 6 Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012. Rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť o návrhu oprávneného vyvodil z rozhodcovskej doložky tvoriacej súčasť všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka podľa svojho obsahu netvorí výhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá by rozhodovanie o všetkých sporoch medzi zmluvnými stranami paušálne zverovala výlučne rozhodcovskému súdu. Ide o rozhodcovskú doložku alternatívnu, ktorá zásadne pripúšťa podanie návrhu aj na všeobecný súd. Napriek tomu doložku nemožno považovať za vyváženú, pretože vylučovala spotrebiteľa z možnosti dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už podal návrh na rozhodcovský súd. Z pohľadu ochrany spotrebiteľa by malo byť rozhodné, či jeho povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyplýva z výlučnej rozhodcovskej doložky, prípadne z faktického konania dodávateľa. Vzhľadom na uvedené, je potom rozhodcovská doložka neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká je neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/, b/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“) Namietal, že súd neodôvodnil, aké dôkazy uskutočnil na prijatie záveru, že povinný nemohol ovplyvniť obsah zmluvy. Z textu zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky, exekučný súd nemohol zistiť, či pred uzavretím zmluvy existovala medzi zmluvnými stranami možnosť individuálnej dohody. Podľa jeho názoru skutočnosť, že zmluva má charakter predtlačeného tlačiva, ešte neznamená, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Trval na tom, že predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy (ďalej „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Podľa jeho názoru uznesenie okresného súdu je zmätočné, nepreskúmateľné a zároveň v rozpore s článkom 46 ods. 1 a článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. Je neprípustné, aby exekučný súd za účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa popieral zásady procesného zisťovania skutkového stavu veci a iba na základe exekučného titulu, bez vykonania ďalších dôkazov predpísaných ústavou a zákonom, vyvodil vlastný skutkový záver, že ustanovenia zmluvy o úvere neboli individuálne dohodnuté. Zdôraznil, že informácia o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je osobitnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. r/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Má za to, že zákonodarca týmto ustanovením jednoznačne sledoval zvýšenú ochranu spotrebiteľa, a to predovšetkým pre výhody, ktoré mimosúdne riešenie sporov prináša (najmä efektívne, pružnejšie a rýchlejšie konanie, jednoduchosť a flexibility, dôvernosť a súkromný charakter, písomnosť konania, vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkom exekútormi, odbremenenie preťažených všeobecných súdov SR). Rozhodnutím exekučného súdu dochádza k ukracovaniu oprávnených (veriteľov) na ich právach, pričom je nespochybniteľné, že finančné prostriedky boli oprávneným povinnému poskytnuté, ich vráteniu nedošlo, čo zakladá predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia na strane spotrebiteľa. Povinný je contra legem súdom zbavovaný povinností, ku ktorým sa v zmluve o úvere zaviazal. Mal za to, že právna úprava ochrany spotrebiteľa obsiahnutá v legislatíve EÚ a jej následná transformácia do právneho poriadku SR nesledovali zámer bezhraničnej a za každých okolností presadzovanej ochrany konania spotrebiteľa. V tejto súvislosti podporne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009, v ktorom bolo konštatované, že i ochrana spotrebiteľa má svoje hranice a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Namietal, že exekučný súd nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Právne závery exekučného súdu preto nie sú spôsobilé obstáť a sú založené na nezákonnom postupe exekučného súdu. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 06. 02. 2012, doručenou okresnému súdu dňa 10. 02. 2012 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 01 Bratislava, proti povinnému N. M. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Rozhodcovská spoločnosť, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, Mgr. Ľubomírom Karikom, sp. zn. SR 0160/2011 zo dňa 14. 11. 2011, právoplatným dňa 24. 11. 2011 a vykonateľným dňa 28. 11. 2011. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd sčasti vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 29. 12. 2009 a žalovanému (povinnému) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 462,- Eur spolu so zákonným úrokom vo výške 9 % ročne zo sumy 462,- Eur od 10. 05. 2010 do zaplatenia a zmluvný pokutu vo výške 13,50 Eur za každý mesiac omeškania začínajúc mesiacom máj 2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty návrh zamietol. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 12. 2009 (číslo listu 13 p.v. spisu) je zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na toto konštatovanie, okresný súd mal nielen právo ale aj povinnosť ex offo skúmať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky vychádzajúc pritom zo základnej zásady spotrebiteľských zmlúv, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, t. j. také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pričom treba zdôrazniť, že právne posúdenie predmetného vzťahu založeného medzi účastníkmi okresným súdom odvolateľ nespochybnil. Odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého konanie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. 2. 2012). V danej veci bol plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu, pričom okresný súd správne na základe dostatočne preukázaného skutkového stavu zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dohodnutá v Obchodných podmienkach ako súčasti zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako to vyplýva z § 53 ods. 1, prvá veta OZ. Neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keď z textu zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky, nemohol súd zistiť, či pred uzavretím zmluvy o úvere existovala medzi zmluvnými stranami možnosť individuálnej dohody. Platí totiž, že v exekučnom konaní sa už dokazovanie na objasnenie skutkového stavu veci nevykonáva, ale sa len overuje existencia exekučného titulu. Tam, kde povinným je spotrebiteľ, vyžaduje súdna prax zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo tohto považuje za „slabšieho“ voči dodávateľovi. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa majú exekučné súdy a exekútor dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. Odvolací súd v týchto súvislostiach poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012, v ktorom dovolací súd okrem iného judikoval, že „v štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 EP), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doučením upovedomenia o začatí exekúcie.“ Aj odvolací súd v danom prípade ustálil, že pre záver o vyslovení neplatnosti rozhodcovskej doložky bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text ako aj text Obchodných podmienok nemal povinný ako spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Návrh zmluvy dodávateľa predstavuje vopred pripravené a hromadne používané tlačivo. Ak teda odvolateľ vyvodzoval existenciu procesnej vady konania z toho, že exekučný súd nevykonal dokazovanie, išlo v tejto časti jeho odvolania o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdu nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení. Oprávnený ani odvolacom konaní nepreukázal, že by povinný mal možnosť obsah zmluvy a tým aj možnosť vylúčiť riešenie eventuálneho sporu z predmetnej zmluvy formou rozhodcovského konania. Súdna prax je jednotná v názore, že ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem prípadu, že si rozhodcovský súd osobitne vyjednal, t.j. výslovne si ho želal (toto stanovisko bolo vyslovené aj v iných rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici, konkrétne v uznesení č. k. 43CoE/99/2012-24 zo dňa 15. 05. 2012, č. k. 17CoE/71/2012-47 zo dňa 30. 03. 2012, č. k. 15CoE/8/2012-42 zo dňa 29. 02. 2012, č. k. 13CoE/290/2012-77 zo dňa 08. 01. 2013). Pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vychádzajúc z ustanovenia § 4 písm. r/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd túto odvolaciu námietku považuje za účelovú, zjavne odporujúce obsahu a významu daného ustanovenia. Odvolací súd nepopiera, že dodávateľ mal v zmysle citovaného zákonného ustanovenia povinnosť informovať povinného o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy. Použitím logického výkladu je však zrejmé, že rozhodcovská doložka v adhéznej zmluve, ktorú nemal oblát (spotrebiteľ) možnosť vylúčiť, nie je „informácia o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy“, ako sa zrejme mylne domnieva oprávnený. Neobstojí ani argument oprávneného, že povinný bol contra legem súdom zbavovaný povinnosti, ku ktorým sa v zmluve o úvere zaviazal. Exekučný súd je totiž kedykoľvek v priebehu exekučného konania oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené, hlavne ak ide o vymáhanie pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy. Aj Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010 rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Zo zmluvy o úvere, ktorú uzavreli zmluvné strany dňa 29. 12. 2009, z obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa „dohodli“ na spôsobe riešenia sporov v rozhodcovskej doložke tak, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou (vrátene sporov o jej platnosť a výklad) predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s., IČO: 44 146 990, so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe ust. § 40 písm. h/ zákona o rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskom konaní rozhodca postupuje podľa zákona o rozhodcovskom konaní a vnútorných predpisov Medzinárodného súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s., IČO: 44 146 990, so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava, ktoré sú zverejnené na H.. Týmto nie je dotknuté právo dlžníka, spoludlžníka obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd SR. V takomto prípade sa táto skutočnosť považuje za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Uvedené neplatí prípade, ak pred podaním na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou založená právomoc rozhodcovského súdu. Okresný súd, ako už bolo vyššie uvedené, sa správne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. V danom prípade nemožno konštatovať, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Pod pojmom „individuálne dojednanie zmluvných ustanovení“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, čo znamená, že sa o právach a povinnostiach obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach zmluvy, resp. v konkrétnom ustanovení zmluvy rokuje a obe zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ, majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Pokiaľ sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené, naformulované, pričom spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže, nejde o individuálne dohodnuté podmienky. Len samotná skutočnosť, že rozhodcovská doložka je odčlenená od Obchodným podmienok nadpisom a že ju povinný osobitne podpísal, neznamená, že rozhodcovská doložka, bola individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka pripravená dodávateľom jednoznačne preferuje riešenie sporu rozhodcovským súdom v prospech veriteľa, lebo si môže zvoliť rozhodnutie sporu rozhodcovským súdom. Platí totiž, že vždy, keď formulárová úverová zmluva obsahuje nie individuálne dohodnutú alternatívu riešenia sporu a to buď rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom, ale výber ponecháva aj na veriteľovi, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), lebo spotrebiteľovi sa nedáva žiadna možnosť dohodnúť si s veriteľom osobu/orgán, ktorý rozhodne ich prípadný spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Okresný súd správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 EP zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.