Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/133/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111204466 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:5111204466.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajská súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Galla a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a JUDr. Jaroslava Mikulaja, v právnej veci navrhovateľa L.. T. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XX, R., zastúpeného JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Gaštanová 3077/17, Žilina proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody o príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/225/2011 - 82, zo dňa 21. 02. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania mení tak, že odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 6 437,54 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Tatiane Polkovej, vedený v Z. Z., a. s., N., číslo účtu XXXXXXXX/XXXX. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1 118,26 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Tatiane Polkovej, vedený v Z. Z., a. s., N., číslo účtu XXXXXXXX/ XXXX. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania zo sumy 830 917,35 eur vo výške 8,5% ročne od 15. 02. 2008 do 15. 02. 2008 do 21. 12. 2012 a trovy právneho zastúpenia vo výške 6 795,41 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa. Vo zvyšku návrh zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/178/2005 - 688 zo dňa 11. 02. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 12Co/113/2010-720 zo dňa 20. 05. 2010 bola priznaná navrhovateľovi náhrada škody vo výške 948 690,87 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 06. 2010 a vykonateľnosť dňa 19. 06. 2010. Navrhovateľ si uplatnil príslušenstvo k návrhu na náhradu škody podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od 15. 02. 2008 vo výške ako vyplýva z návrhu s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Istina bola navrhovateľovi zaplatená dňa 21. 12. 2012. Súd mal za to, že vzťah zákona č. 58/1969 Z. z . je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, a pokiaľ neobsahuje vlastnú právnu úpravu ohľadne úroku z omeškania, ide o právny vzťah, ktorý sa riadi Občianskym zákonníkom s poukazom na ust. § 20 citovaného zákona. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Podľa názoru odporcu návrh navrhovateľa na úrok z omeškania nie je právne opodstatnený, lebo v danej veci nejde o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. Konanie o náhrade škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. nie je zmluvným vzťahom a nejde v ňom o plnenie peňažného dlhu. Pri tomto špeciálnom vzťahu nemožno hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa, pretože nejde o vzťah ktorý by bol založený zmluvou, právnym úkonom alebo bezdôvodným obohatením. Nejde o typický záväzkový občianskoprávny vzťah upravený Občianskym zákonníkom, najmä jeho ustanoveniami § 488 a § 489, ale aj zákonom č. 58/19969 Zb. Zároveň napadol aj výrok o trovách konania. Navrhovateľ vo vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok zodpovedá stavu veci a zákonu. Je nesporné, že právnou skutočnosťou odôvodňujúcou vznik záväzku odporcu je zákon č. 58/1969 Zb. Označená právna norma dostatočne špecifikuje vznik záväzku na strane odporcu. Pri správnej aplikácii ust. § 20 zákona č. 58/1969 Zb. súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 517 ods. 1, 2 a § 563 Občianskeho zákonníka a pri výpočte úkonov správne aplikoval ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Zároveň navrhovateľ žiadal priznať trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa len na konštatovanie správnosti dôvodov. Zákon č. 58/1969 Zb., ktorý ako osobitný právny predpis upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, viaceré čiastkové otázky neupravuje (nerieši), pričom medzi týmto zákonom a Občianskym zákonníkom ide o vzťah, v ktorom platí, že úprava lex generalis (Občianskeho zákonníka) sa nemôže uplatniť, ak jestvuje úprava v lex spesialis (v zákone č. 58/1969 Zb.), teda že osobitný predpis má prednosť pred všeobecným predpisom (vyjadrenie zásady „lex specialis derogat legi generali“). Tento postup (vzťah) je napokon expressis verbis zakotvený v ust. § 20 zákona č. 58/1969 Zb. ktoré uvádza, že pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy ustanovené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. Znamená to, že ustanovenia Občianskeho zákonníka sú podporne použiteľné na právne vzťahy upravené zákonom č. 58/1969 Zb. vtedy, pokiaľ tento osobitný zákon neobsahuje sám vlastnú úpravu. Z zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. zodpovedá štát za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Nesprávnym úradným postupom podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzkový právny vzťah ako dvojstranný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom vzniká nielen z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ale aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka). Subjektmi záväzkového právneho vzťahu (a to na strane veriteľa ako aj na strane dlžníka) sú fyzické osoby, právnické osoby a štát, ktorý má v občianskoprávnych vzťahoch postavenie právnickej osoby ( v zmysle § 21 Občianskeho zákonníka). Zákonodarca pod pojmom pohľadávka vymedzuje právo veriteľa na plnenie, ktorému na druhej strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp. záväzok. Záväzkové právne vzťahy ako z uvedeného vyplýva, sú aj zodpovednostné právne vzťahy, ktoré vznikajú medzi poškodeným a škodcom; v takomto prípade poškodeného treba považovať za veriteľa a škodcu za dlžníka. Okolnosť, že zákon č. 58/1969 Zb. nepoužíva pojmy ako „dlžník“ a „veriteľ“, vonkoncom ešte neznamená, že štát by v zodpovednostnom právnom vzťahu podľa tohto zákona nemal byť posudzovaný v pozícii zodpovedajúceho subjektu, t.j. ako dlžník zo záväzkového právneho vzťahu. Uvedený zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje ani pojem škoda, ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch a napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Nároky na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. sú svojou povahou nárokmi občianskoprávnymi. Pokiaľ navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu škody, teda nárok na náhradu ujmy, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére ako poškodeného, a je vyjadriteľná v peniazoch, tento nárok možno charakterizovať ako peňažný dlh, pričom postavenie navrhovateľa má charakter postavenia veriteľa a postavenie odporcu charakter postavenia dlžníka vrámci plnenia peňažného dlhu. Nakoľko vzniklo omeškanie z plnením peňažného dlhu v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Okresný súd správne posúdil právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, použil správne ustanovenia Občianskeho zákonníka na vzniknutý vzťah, a nakoľko odporca sa dostal do omeškania s plnením uplatneného peňažného nároku navrhovateľom, správne priznal úrok z omeškania v zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. (Odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 8/2007, R50/2010; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 60/2003, 1/2004 ZSP; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 16/2005, R 61/2008) Odporca napadol odvolaním aj výrok o trovách konania pozostávajúci z povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi na účet právnej zástupkyne navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 6 795,41 eur bez bližšieho odôvodnenia. Odvolací súd preskúmal výrok o trovách konania a zistil, že trovy konania neboli správne navrhovateľovi priznané. S poukazom na ustanovenia použité v rozhodnutí okresného súdu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. priznané trovy právneho zastúpenia zo základu priznaného rozsudkom, sú za jeden úkon právnej služby vo výške 1 110,45 eur v tejto sume bol priznaný režijný paušál, tak ako ho pri jednotlivých úkonoch právnej služby priznal aj okresný súd. Režijný paušál a 20% DPH boli priznané tak, ako boli priznané okresným súdom. Za jednotlivé úkony tak bola priznaná odmena, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 14. 02. 2011 a podanie žaloby zo dňa 14. 02. 2011 v rozsahu 1 110,45 eur plus 7,41 eur režijný paušál plus 20% DPH, teda 1 341,43 eur za každý úkon zvlášť, za pojednávanie dňa 03. 04. 2012 a dňa 07. 02. 2013 vo výške 1 110,45 eur plus 7,63 režijný paušál a 7,81 eur režijný paušál, teda spolu 1 118,08 eur a 1 118,26 eur, a za pojednávanie dňa 21. 02. 2013 vo výške 1 110,45 eur po 7,81 eur režijný paušál, teda 1 118,26 eur. Cestovné, náhrada za používanie cestných motorových vozidiel a náhrada za stratu času bola priznaná v rozsahu tak, ako okresným súdom, celkovo tak boli priznané trovy právneho zastúpenia vrámci prvostupňového konania vo výške 6 437,54 eur. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na § 142 ods. 1 O. s. p. kde navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní priznal náhradu trov pozostávajúcih z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16. 04. 2013, ako písomné podanie na súd podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, vo výške 1 110,45 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a režijný paušál 7,81 eur v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, spolu vo výške 1 118,26 eur. Rozsudok okresného súdu, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, odvolaním nebol napadnutý. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.