Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoKR/31/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114212093 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:5114212093.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci konkurzného konania začatého voči dlžníkovi ART 3D, s.r.o. so sídlom 1. mája 697/26, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 35 931 272 o návrhu navrhovateľa - veriteľa boneheadz SD s.r.o. so sídlom Kutuzova 11, 831 03 Bratislava, IČO: 35 811 498, zast. usadeným euroadvokátom Mgr. Pavlom Riškom, Zelená 2, 811 01 Bratislava na vyhlásenie konkurzu, o odvolaní veriteľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina č.k. 4K 7/2014-73, IČS: 5114212093 zo dňa 10. júna 2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 4K 7/2014-73, IČS: 5114212093 zo dňa 10. júna 2014 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd konkurzné konanie z dôvodu, že dlžník v zákonom stanovenej lehote osvedčil svoju platobnú schopnosť. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka nielen z dôvodu ním tvrdenej platobnej neschopnosti, ale aj z dôvodu predĺženia a okrem seba ako veriteľa, voči ktorému má dlžník záväzok v nesplatenej časti 12.798,07 Eur na základe Dohody o uznaní záväzku zo dňa 03.02.2010, označil ďalšieho veriteľa dlžníka, a to spoločnosť ILLUSION-? tools s.r.o., ktorý mal pohľadávku nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od navrhovateľa. Zmluva o postúpení pohľadávky vo výške 5.000,- Eur bola uzavretá medzi navrhovateľom ako veriteľom a vyššie uvedenou spoločnosťou dňa 05.11.2013. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu činila 7.798,07 Eur. Dlžník sa o postúpení časti pohľadávky vo výške 5.000,- Eur pôvodným veriteľom dozvedel až z návrhu na vyhlásenie konkurzu datovaného dňa 27.03.2014, pretože žiadne oznámenie o postúpení pohľadávky mu dovtedy doručené nebolo. Konateľ dlžníka mal tak vedomosť len o jednom veriteľovi z obchodného styku, a to o navrhovateľovi, pretože ostatní veritelia si svoje pohľadávky voči nemu neuplatnili. Z vyjadrenia dlžníka na pojednávaní, ako aj z jeho písomného stanoviska vyplýva, že svoj záväzok mienil splniť z dohodnutých kontraktov. Začatím konkurzného konania však tieto záväzky z objektívnych dôvodov splniť nemôže. Po vykonanom dokazovaní bol okresný súd toho názoru, že aj keď pluralitu veriteľov je možné dosiahnuť aj postúpením časti pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa na iný subjekt, v prejednávanej veci sa postúpenie pohľadávky javilo okresnému súdu ako zneužitie práva s cieľom umelo vytvoriť pluralitu viacerých veriteľov, čo je základný zákonný predpoklad pre podanie návrhu na konkurz. K tomuto právnemu záveru došiel na základe toho, že nielen veriteľ - navrhovateľ, ale aj spoločnosť, na ktorú postúpil navrhovateľ časť pohľadávky voči dlžníkovi sú majetkovo a personálne prepojenými spoločnosťami, v ktorých je konateľom tá istá fyzická osoba, a to X.. K. Q.. Korešpondencia, ktorá smerovala od postupcu a postupníka k dlžníkovi bola zjavne vyhotovovaná jednou a tou istou osobou v rovnakom čase a zo Zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva žiaden zmysel postúpenia, keď odplata za postúpenie nie je nižšia, ako nominálna hodnota postupovanej časti pohľadávky a nie je viazaná na plnenie zo strany dlžníka. Ak je teda splatnosť odplaty dohodnutá v Zmluve o postúpení pohľadávky tak, že k zaplateniu odplaty dôjde až po plnení postúpenej pohľadávky dlžníkom, konkurznému súdu sa javilo také postúpenie pohľadávky len účelové, pretože odplata od dlžníka by bola len preposlaná postupníkom postupcovi. Šlo by tak o plnenie len v prospech pôvodného veriteľa, čo pre dosiahnutie plnenia dlhu vo vzťahu k navrhovateľovi formou postúpenia pohľadávky nebolo potrebné. Podľa názoru okresného súdu tak jediný cieľ, ktorý postúpenie pohľadávky sledovalo bolo umelé vytvorenie podmienok pre podanie návrhu na konkurz spočívajúce v dosiahnutí minimálne dvoch veriteľov dlžníka. Súd mal navyše pochybnosti o skutočnom dátume uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky, keď oznámenie o postúpení, ako aj výzva na plnenie postúpenej pohľadávky boli zasielané dlžníkovi až koncom februára 2014 v rozpore s dohodou v zmluve, podľa ktorej tak mal veriteľ, ktorý postupoval svoju pohľadávku tretej osobe urobiť do 30 dní, a nie až o takmer 4 mesiace. Okresný súd preto, a to aj s prihliadnutím na výsledky v poradí prvého konkurzného konania vedeného navrhovateľom na Okresnom súde Žilina, ktoré boli konkurznému súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti pod sp.zn. 3K 15/2013 zistil, že navrhovateľ sa už raz na základe tej istej jeho pohľadávky pokúšal dosiahnuť vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, pričom druhá ním označená pohľadávka iného veriteľa bola spornou, v dôsledku čoho konkurzný súd konkurz na majetok dlžníka nevyhlásil a konanie zastavil. Rozhodnutie konkurzného súdu bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41CoKR 56/2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 14.02.2014, preto je podľa názoru okresného súdu návrh toho istého veriteľa v prejednávanej veci skôr reakciou na výsledky predchádzajúceho konkurzného konania. Práve preto sa postup navrhovateľa, ktorý zvolil len preto, aby splnil zákonnú podmienku plurality veriteľov pre vyhlásenie konkurzu javí vo vzťahu k dlžníkovi ako šikanózny. Konkurzný súd tiež uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že navrhovateľ ako veriteľ pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu nevymáhal a ani si ju mimosúdne neuplatnil, pričom sporná je aj jej výška. Navyše táto pohľadávka vznikla v čase pôsobenia konateľa a spoločníka navrhovateľa, X.. Q. u dlžníka, ktorý bol u neho majoritným spoločníkom a aj konateľom. Postúpenie časti pohľadávky pred podaním návrhu na konkurz bolo preto podľa názoru konkurzného súdu šikanóznym konaním veriteľa dlžníka, pretože obe pohľadávky označené navrhovateľom ako veriteľom sú vlastne jednou pohľadávkou, v dôsledku čoho nie je naplnený základný predpoklad platobnej neschopnosti, a teda pluralita veriteľov, ktorú sa pokúsil navrhovateľ len umelo vytvoriť. Okresný súd preto dospel k záveru, že nie je možné skonštatovať platobnú neschopnosť dlžníka v zmysle § 3 ods.2 ZoKR, preto začaté konkurzné konanie s poukazom na § 19 ods.1 písm.c/ ZoKR zastavil. V závere odôvodnenia upozornil dlžníka, že ak sám skonštatoval úpadok, aj keď nie z dôvodu platobnej neschopnosti, ale z predĺženia, je povinnosťou štatutárneho orgánu dlžníka v takomto prípade podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Pre zistenie predĺženia je však potrebné zohľadniť aj očakávané výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, čo zrejme mal dlžník na mysli, keď tvrdil, že svoje záväzky mienil uhradiť z dojednaných kontraktov. Faktom je, že od začiatku júna 2013 s krátkou prestávkou od polovice februára 2014 do polovice apríla 2014 bol dlžník pri svojej podnikateľskej činnosti práve v dôsledku postupu navrhovateľa vo svojej prevádzkovej činnosti obmedzovaný a začatie konkurzných konaní má na jeho podnikanie nesporne negatívny vplyv. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam predovšetkým so zameraním na otázku plurality navrhovateľom označených veriteľov dlžníka, dôvodnosti právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.11.2003 a osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka. Poukázal na vyjadrenie dlžníka na pojednávaní dňa 10.06.2014, kde sám potvrdil, že je v úpadku a na dokumenty, ktoré predložil - hlavnú knihu analytickej evidencie záväzkov k 30.04.2014, zoznam prijatých faktúr k 30.04.2014, zoznam vydaných faktúr k 30.04.2014 a hlavnú knihu analytickej evidencie - banka a pokladňa k 30.04.2014. Nesúhlasil s tvrdením dlžníka, že sa o postúpení pohľadávky dozvedel až na pojednávaní, pretože nepreberá zásielky adresované do jeho sídla, ktoré má riadne zapísané v obchodnom registri. Vyslovil názor, že postúpenie pohľadávky nemalo žiaden vplyv na dlžníkovu povinnosť plniť, ktorú si neplní už od roku 2007, pretože podľa § 526 ods.1, druhá veta OZ, pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, čo dlžník neurobil. Z odporcom predložených listín vyplýva, že dlžník dlhodobo nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, ktorá by mu prinášala prostriedky na úhradu splatných záväzkov. Podľa predložených faktúr dlžník poskytol posledné zdaniteľné plnenie v roku 2011 a odvtedy nezískal žiaden ekonomický príjem. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že by nesplnenie si povinnosti oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi v dojednanej lehote malo akékoľvek účinky vo vzťahu k dlžníkovi, pretože takéto omeškanie je len porušením zmluvnej povinnosti. Rovnako ani tá skutočnosť, že X.. K. Q. je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti ILLUSION-? tools s.r.o. a aj u navrhovateľa nie je pre posúdenie platobnej neschopnosti dlžníka a preukázanie splnenia podmienok pre vyhlásenie konkurzu relevantné, pretože v návrhu na vyhlásenie konkurzu je ako veriteľ označená obchodná spoločnosť, a nie fyzická osoba X.. K. Q.. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd nesprávne posúdil právny úkon - Zmluvu o postúpení pohľadávky cez majetkovú previazanosť zmluvných strán, dôvodnosť kauzy a dátum jej vyhotovenia a prisúdil mu inú právnu silu vo vzťahu k splneniu podmienky preukázania dôvodnosti vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka týkajúcu sa plurality veriteľov, čo považoval navrhovateľ za konanie nad rámec zákona a za nezákonný postup súdu, ktorým bolo navrhovateľovi ako veriteľovi odňaté právo na spravodlivý súdny proces a na súdnu ochranu. Ak mal súd akékoľvek pochybnosti o platnosti právneho úkonu - Zmluvy o postúpení pohľadávky, mal v procese dokazovania skúmať jeho platnosť, a nie ho spochybniť natoľko, aby spôsobil účinky pri vyhlasovaní konkurzu. Zdôraznil, že dlžník má voči navrhovateľovi záväzok už od roku 2007 a za 7 rokov ho neuhradil, pričom je nielen v úpadku, ale aj v predĺžení a na jeho vrátenie nevykonáva žiadne kroky. Ním dohodnuté kontrakty žiadnym spôsobom nepreukázal, preto okresný súd favorizoval v rozhodnutí dlžníka a poprel právo veriteľa na ochranu jeho porušeného práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29 Odo 343/2001 z 27.02.2002 a aj na právny názor JUDr. Milana Ďuricu, PhD., ktorý vo svojom článku „Pluralita veriteľov“ ako jedna z podmienok pre vyhlásenie konkurzu, Justičná revue 56, 2004 č. 2, str. 226-229 uviedol, že: „Výška pohľadávky, právny dôvod jej vzniku, ako aj spôsob nadobudnutia je právne irelevantný, ak je niekto podľa hmotného práva veriteľom, nemožno ani pre účely konkurzného konania vysloviť iný právny záver.“ Poukázal na obsah ust. § 3 ods.2, druhá veta ZoKR, z ktorého vyplýva, že osoba veriteľa sa počas právneho života pohľadávky môže meniť a vo vzťahu k ochrane dlžníka a k šikanóznemu výkonu práva zákonodarca túto lehotu obmedzil na dobu 90 dní. Ak by bol mal zákonodarca úmysel úplne vylúčiť možnosť delenia pohľadávky a zmeny osoby veriteľa pri posudzovaní podmienok platobnej neschopnosti dlžníka, bol by to v texte zákona výslovne uviedol. Ak teda akýmkoľvek derivatívnym spôsobom dôjde k zmene osobe veriteľa po uvedenej lehote, pre účely posúdenia plurality veriteľov sa takíto veritelia a pohľadávky posudzujú oddelene a podmienka plurality je splnená. K úvahe súdu, že navrhovateľ nevymáhal pohľadávku voči dlžníkovi iným spôsobom, než podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu navrhovateľ uviedol, že po zistení ekonomickej situácie u dlžníka na základe účtovnej závierky za rok 2011 založenej do spisu spolu s návrhom mal len jedinú možnosť, a to podať návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože prípadným aktívom dlžníka slúžiacim na pomerné uspokojenie veriteľov by bol len peňažný záväzok konateľa podľa § 11 ods.4 ZoKR a v exekučnom konaní by aj v prípade priznania pohľadávky nemal čo zexekvovať. Navrhovateľ bol preto toho názoru, že dlžník v konkurznom konaní nepredložil konkurznému súdu zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s plnením ktorých bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania, v dôsledku čoho postupom podľa § 19 ods.1 písm.a/ bod 1 ZoKR v tomto konaní žiadnym spôsobom neosvedčil svoju platobnú schopnosť tak, ako to nesprávne okresný súd posúdil. Okresný súd mal preto bez zbytočného odkladu vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz alebo v prípade pochybností o dlžníkovej majetnosti bez zbytočného odkladu, ak neboli iné dôvody na rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu ustanoviť dlžníkovi predbežného správcu, čo neurobil. Záverom zdôraznil, že sa nedomáhal vyhlásenia konkurzu aj titulom predĺženosti dlžníka tak, ako to nesprávne uvádza prvostupňový súd vo svojom odôvodnení, ale len z dôvodu jeho platobnej neschopnosti a na stav jeho predĺženia v návrhu len poukázal. Bol preto toho názoru, že riadne osvedčil existenciu splnenia podmienok pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a svoje tvrdenia aj náležite preukázal, preto navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že odvolací súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka ART 3D s.r.o. so sídlom 1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril aj dlžník podaním doručeným okresnému súdu dňa 14.08.2014, v ktorom uviedol, že navrhovateľ ani v návrhu na vyhlásenie konkurzu a ani v odvolaní neuviedol podstatnú skutočnosť, a to že záväzok dlžníka voči navrhovateľovi ako veriteľovi, ktorý vznikol v roku 2007 za neuhradený software bol zakúpený práve od navrhovateľa v období, keď majoritným spoločníkom a konateľom spoločnosti bol X.. K. Q., súčasný konateľ navrhovateľa, ktorý výslovne trval na tom, aby sa faktúra, ktorej úhrada zakladá súčasné postavenie navrhovateľa ako veriteľa v tomto konaní neuhrádzala v lehote splatnosti, keďže on mal svoj vlastný režim úhrady faktúr. Navrhovateľ bol pre dlžníka výhradným dodávateľom softwarov a ich predaj bol hlavným zdrojom príjmov dlžníka v čase, keď bola spoločnosť dlžníka X.. Q. založená za účelom predaja softwarov dodávaných navrhovateľom dlžníkovi. Po odchode X.. Q. zo spoločnosti dlžníka odmietol navrhovateľ dodávať tovar dlžníkovi, čím spôsobil, že ostatné splátky dlhu, ktorý zakladá jeho postavenie ako veriteľa už dlžník neuhradil. Tieto informácie majú význam najmä z toho dôvodu, aby vysvetlili podstatu špekulatívneho konania navrhovateľa, na ktorú poukázal aj súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Konateľ dlžníka sa o postúpení pohľadávky, ku ktorému malo dôjsť 05.11.2013 dozvedel tesne pred pojednávaním nariadeným konkurzným súdom a zásielku z februára 2014 nevyzdvihol konateľ dlžníka len preto, že bol odcestovaný. Navrhovateľ v konaní neobjasnil ani písomne, ani ústne tú skutočnosť, prečo, ak v čase prebiehajúceho konania o vyhlásenie konkurzu pod č. 3K 15/2013 Okresným súdom Žilina v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoKR 56/2013 bol presvedčený o dôvodnosti svojho odvolania, došlo dňa 05.11.2013 k postúpeniu pohľadávky na majetkovo a personálne prepojenú spoločnosť a ani to, prečo neoznámil túto skutočnosť bez zbytočného odkladu ani odvolaciemu súdu v Banskej Bystrici a ani dlžníkovi. Vyslovil názor, že k postúpeniu pohľadávky došlo s jediným cieľom, a to vytvoriť dvoch veriteľov. Vo vyjadrení konateľ dlžníka uviedol, že nie je pravdou, že by bol potvrdil úpadok dlžníka na pojednávaní, ktoré sa konalo na konkurznom súde, aj keď je pravdou, že odkedy sa pokúša navrhovateľ dosiahnuť konkurzné konanie voči dlžníkovi, znemožňuje mu tým riadne rozvíjať jeho podnikateľskú činnosť najmä tým, že zneisťuje možných obchodných partnerov dlžníka, ktorí majú z obchodných vzťahov s dlžníkom po podaných návrhoch na konkurz obavu a odmietajú s dlžníkom obchodovať, pričom dlžník bol výhradným zástupcom pre SR práve pre predaj softwarov dodávaných veriteľom. Takýmto nekorektným postupom navrhovateľ nepriamo zablokoval dlžníka v podnikaní. Keby konanie navrhovateľa nebolo špekulatívne, bolo by došlo k riadnemu podnikaniu dlžníka a k splneniu záväzku aj voči nemu. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd ako súd odvolací príslušný prejednať vec podľa § 9 zák.č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľom ako veriteľom bol dňa 03.07.2014 doručený konkurznému súdu v poradí druhý návrh toho istého navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ktorá skutočnosť vyplýva z pripojeného konkurzného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 3K 15/2013. Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 10.09.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho sp.zn. 41CoKR 56/2013 zo dňa 27.12.2013, publikovanom v Obchodnom vestníku č. 31/2014 dňa 14.02.2014 zastavil konkurzné konanie z dôvodu neexistencie plurality veriteľov ako základnej podmienky pre vyhlásenie konkurzu, pretože pohľadávky druhého veriteľa označeného týmto istým navrhovateľom v návrhu boli sporné, pretože boli premlčané. Už počas prv prebiehajúceho konkurzného konania došlo zo strany navrhovateľa, ktorý mal voči odporcovi jedinú pohľadávku vyplývajúcu z Dohody o uznaní záväzku uzavretej navrhovateľom a dlžníkom dňa 03.02.2010 pôvodne vo výške 23.833,79 Eur, z ktorej sumy už časť vo výške 11.035,72 Eur dlžník zaplatil, k postúpeniu časti pohľadávky vo výške 5.000,- Eur na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá dňa 05.11.2013 medzi navrhovateľom a spoločnosťou ILLUSION? tools s.r.o.. Zvyšok v sume 7.798,07 Eur nebol navrhovateľovi a suma 5.000,- Eur nebola tretej osobe, ktorú navrhovateľ označil ako druhého konkurzného veriteľa do 05.04.2013, t.j. v dodatočne určenej lehote splatnosti navrhovateľom podľa čl. II bod 2.1 Dohody o uznaní záväzku uhradený. Dňa 27.03.2013 vyzval navrhovateľ listom dlžníka na úhradu sumy 12.798,07 s úrokom z omeškania vo výške 92,04 Eur v termíne do 05.04.2013. Výzvu navrhovateľa dlžník neprevzal osobne, táto bola uložená na pošte dňa 04.04.2013. Navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol, že odôvodnene predpokladá aj dlžníkovu predĺženosť z dôvodu, že vlastné imanie dlžníka predstavuje zápornú hodnotu tak, ako to vyplýva z účtovnej závierky dlžníka za rok 2011, a to mínus 29.732,- Eur, teda hodnota záväzkov dlžníka presahuje hodnotu jeho majetku. Podľa tvrdenia navrhovateľa je preukázaná jeho aktívna legitimácia na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, keďže v návrhu riadne uviedol a preukázal, že dlžník je v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a zároveň, že bol jedným z týchto veriteľov - navrhovateľom písomne vyzvaný na dobrovoľné zaplatenie, čo dlžník nesplnil. Navrhovateľ riadne označil a preukázal svoju pohľadávku Dohodou o uznaní záväzku, ktorú dlžník podpísal dňa 03.02.2010 a zaplatil aj preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.659,70 Eur. Uviedol tiež, že z predloženej účtovnej závierky dlžníka za rok 2011 sa dá predpokladať, že sú splnené podmienky pre vznik pohľadávky aj voči konateľovi zo zodpovednosti za nepodanie návrhu v mene dlžníka na vyhlásenie konkurzu vo výške 10.000,- Eur, ktorú sú povinní podľa § 11 ods.4 ZoKR zaplatiť konatelia dlžníka do všeobecnej podstaty, a to vyhlásením konkurzu postupom podľa § 74a/ ZoKR spoločne a nerozdielne. Z Dohody o uznaní záväzku podpísanej za navrhovateľa ako veriteľa, konateľom ktorého je X.. K. Q. a dlžníkom ART 3D s.r.o. dňa 03.02.2010, ktorý bol spoločníkom dlžníka a aj jeho konateľom v čase splatnosti faktúr, nezaplatením ktorých dlh dlžníka vznikol vyplýva, že navrhovateľ predal v septembri až decembri 2007 dlžníkovi ako kupujúcemu na základe jeho objednávok tovar, ktorý patril do predmetu činnosti navrhovateľa ako veriteľa, pričom dlžník nezaplatil za tento tovar sumu 23.833,79 Eur. Dlžník svoj záväzok - dlh voči veriteľovi v tejto výške uznal a zaviazal sa zaplatiť ho najneskôr do 31.12.2012. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou ILLUSION? tools s.r.o. dňa 05.11.2013 vyplýva, že ku dňu postúpenia pohľadávky navrhovateľa činil dlh dlžníka 12.798,07 Eur, časť z tejto sumy vo výške 5.000,- Eur tak, ako to vyplýva z čl. II bod 2 Zmluvy o postúpení pohľadávky postúpil navrhovateľ na vyššie uvedenú spoločnosť s tým, že odplatu za postúpenie dohodli zmluvné strany v čl. III bod 2 v rovnakej výške, ako bola výška postúpenej pohľadávky, t.j. v sume 5.000,- Eur so splatnosťou do 15 dní od pripísania dlžnej sumy od dlžníka na účet postupníka, a teda spoločnosti ILLUSION? tools s.r.o. s tým, že ak nedôjde k riadnemu a včasnému uhradeniu odplaty zo strany navrhovateľa ako postupcu postupníkovi vznikne navrhovateľovi ako postupcovi právo od tejto zmluvy odstúpiť. Z čl. IV Zmluvy bod 1 vyplýva, že navrhovateľ ako postupca bol povinný oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi do 30 pracovných dní odo dňa podpisu zmluvy oboma zmluvnými stranami. Z doručeniek vrátených navrhovateľovi späť dňa 18.03.2014 vyplýva, že oznámenie o postúpení pohľadávky vyhotovené dňa 05.11.2013 a predžalobná výzva spoločnosti ILLUSION? tools s.r.o. na zaplatenie dlhu zo dňa 31.12.2013 adresované dlžníkovi tento neprevzal a tieto boli uložené na pošte dňa 27.02.2014. Z výpisu z obchodného registra pre spoločnosť ILLUSION? tools s.r.o., ktorá bola založená dňa 01.12.1997 vyplýva, že jej jediným spoločníkom a konateľom je ten istý X.. K. Q., ktorý bol pôvodne spoločníkom a konateľom spoločnosti dlžníka a ktorý je zároveň aj spoločníkom a konateľom spoločnosti navrhovateľa. Z výpisu z obchodného registra pre spoločnosť navrhovateľa vyplýva, že jej väčšinovým spoločníkom a konateľom je X.. K. Q.. Z výpisu z obchodného registra pre dlžníka vyplýva, že jej konateľom bol Ing. K. Q. v čase od 20.04.2005 do 24.09.2008. Uznesením č.k. 4K 7/2014-37 zo dňa 22.04.2014 začal Okresný súd Žilina konkurzné konanie voči dlžníkovi a dňa 02.05.2014 vyzval dlžníka uznesením, aby sa v lehote 20 dní vyjadril písomne k návrhu navrhovateľa a zároveň označil svoju platobnú schopnosť predložením listín, a to zoznamu všetkých svojich peňažných záväzkov, s plnením ktorých bol v deň začatia konkurzného konania, t.j. 30.04.2014 30 dní v omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, t.j. ku dňu 30.04.2014, informáciu o stave hotovosti k tomuto dňu a zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania, t.j. do 30.05.2014. Zároveň ho poučil, že ak sa k návrhu do 20 dní nevyjadrí a neosvedčí svoju platobnú schopnosť, vyhlási na jeho majetok konkurz. Zároveň nariadil na prejednanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.06.2014, o konaní ktorého upovedomil aj druhého veriteľa, ktorého navrhovateľ v návrhu označil, a to spoločnosť ILLUSION? tools s.r.o. Dlžník doložil spolu s podaním súdom požadované listiny dňa 03.06.2014. Uviedol v ňom, že o postúpení časti pohľadávky vo výške 5.000,- Eur sa dozvedel až z návrhu na vyhlásenie konkurzu, pretože oznámenie o postúpení pohľadávky mu nebolo riadne doručené. Konateľ dlžníka mal preto vedomosť len o veriteľovi - navrhovateľovi, voči ktorému mienil svoj záväzok splniť z dohodnutých kontraktov. Na pojednávaní dlžník poukázal na tú skutočnosť, že ide o záväzok z roku 2007, ktorý vznikol v čase, kedy bol spoločníkom spoločnosti dlžníka X.. Q., ktorý je teraz spoločníkom a konateľom navrhovateľa a k posunutiu splatnosti tohto záväzku v roku 2010 došlo práve z iniciatívy X.. Q., pretože to sám nariadil. Zároveň uviedol, že celé konanie navrhovateľa poškodzuje spoločnosť dlžníka, pretože dlžník bol výhradným predajcom produktov spoločnosti navrhovateľa a k rozdeleniu pohľadávky zo strany navrhovateľa došlo len zo špekulatívnych dôvodov, aby dlžníka poškodil. Nesúhlasil s vyhlásením konkurzu. navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky dlžník na adrese jeho sídla neprevzal, správa sa pasívne, svoj dlh doteraz nesplnil a vymáhanie pohľadávky súdnou cestou by nemalo efekt. Konateľ dlžníka na pojednávaní uviedol, že predpokladal ďalšiu podnikateľskú činnosť a nečakal, že by práve p. Q. blokoval činnosť dlžníka, pretože má dojednané ďalšie kontrakty, z ktorých by mohli byť záväzky dlžníka uhradené. Podľa § 19 ods. 3, v nadväznosti na § 3 ods.2 ZoKR nemohol konkurzný súd skonštatovať platobnú neschopnosť dlžníka, v dôsledku čoho konkurzné konanie zastavil. Podľa § 196 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom ku dňu 03.07.2014 (ďalej ZoKR), ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom ku dňu 03.07.2014 dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku. Podľa ods.2 cit. ust. je platobne neschopný ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Podľa § 11 ods.1 cit. zák. návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Podľa ods.2 cit. ust. dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Podľa ods.3 cit. ust. veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Podľa § 12 ods.2 cit. zák., ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka, b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, alebo d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, 4a) schváleného a účtovaného certifikačným orgánom. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pre vyhlásenie konkurzu nie sú splnené zákonné podmienky. Pre právne posúdenie veci je rozhodujúce zistenie skutkového stavu a časová následnosť jednotlivých úkonov navrhovateľa, za ktorého koná jeho konateľ Ing. K. Q. vo vzťahu k dlžníkovi. Z faktúr za tovar dodaný navrhovateľom odporcovi, z ktorých vznikol dlh dlžníka a pohľadávka navrhovateľa vyplýva, že tieto boli splatné od septembra do decembra 2007, t. j. v čase, kedy bol spoločníkom a konateľom dlžníka ten istý konateľ ako u navrhovateľa, a to X.. K. Q.. Do obchodného vedenia spoločnosti, za ktoré nesie podľa § 66, § 134, § 135 ods. 1 a § 135a/ Obch. zák. zodpovednosť výlučne konateľ nesporne patrí aj kontrolovanie povinnosti uhrádzania splatných faktúr, čo konateľ dlžníka v tom čase rozhodne nezabezpečil. Spoločníkom a konateľom v spoločnosti dlžníka prestal byť dňa 24.09.2008, takmer rok po splatnosti faktúr, úhrada ktorých sa týkala dodávateľa - navrhovateľa, v ktorej bol tiež spoločníkom a konateľom. Aj keď dlžník nesplatil dlh do 31.12.2012 tak, ako sa na to v Dohode o uznaní záväzku dlžníkom podpísanej dňa 08.02.2010 zaviazal, navrhovateľ sa svojho práva na zaplatenie splatného dlhu nedomáhal podaním žaloby na súde, ale rovno podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Až keď zistil, že nebol v prvom konkurznom konaní úspešný, rozdelil jedinú pohľadávku, ktorú mal voči dlžníkovi na dve časti a časť z nej postúpil na tretiu osobu - spoločnosť ILLUSION? tools s.r.o., ktorá je personálne prepojená so spoločnosťou navrhovateľa cez osobu konateľa a spoločníka Ing. K. Q.. S veľkou pravdepodobnosťou bola Zmluva o postúpení antidatovaná, čomu nasvedčuje doručovanie Oznámenia o postúpení dlžníkovi až koncom februára 2014, kedy už navrhovateľ vedel, že prvý jeho návrh na vyhlásenie konkurzu nebol úspešný. (Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41 CoKR56/2013 zo dňa 27.12.2013, publikované v Obchodnom vestníku dňa 14.02.2014, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 3K 15/2013 zo dňa 10.09.2013) O tom, že navrhovateľ rozdelil pohľadávku na dve časti a časť z nej postúpil na tretiu osobu - spoločnosť ILLUSION? tools s.r.o. sa dlžník dozvedel až po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Postúpením časti pohľadávky na tretiu osobu - spoločnosť ILLUSION? tools s.r.o., v ktorej je X.. K. Q. tiež konateľom a spoločníkom, umelo vytvoril stav nevyhnutný preto, aby mohol podať opakovane návrh na vyhlásenie konkurzu, a to existenciu druhého veriteľa okrem neho, s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pozná dva typy úpadku dlžníka, a to úpadok z dôvodu platobnej neschopnosti definovaný v § 3 ods.1 ZoKR a úpadok z dôvodu predĺženia vymedzený ust. § 3 ods.3 cit. zák. V obidvoch prípadoch je predpokladom úpadku okrem iného aj to, že dlžník má viacej veriteľov so splatnými záväzkami. Charakteristickým znakom konkurzného konania na rozdiel od konania exekučného je práve pluralita veriteľov, ktorí si uplatňujú viacej majetkových nárokov spoločne v jednom konaní voči jednému dlžníkovi, z ktorého majetkovej podstaty sa podľa účelu Zákona o konkurze a reštrukturalizácii títo uspokoja pomerne. Podľa požiadaviek Zákona o konkurze a reštrukturalizácii na pluralitu veriteľov je možné tento zákonný predpoklad posudzovať oddelene od predpokladu plurality splatných záväzkov dlžníka, z čoho vyplýva, že pri podaní návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka musí mať dlžník najmenej dvoch veriteľov, z ktorých každý má proti nemu pohľadávku po lehote splatnosti. O úpadok žiadnej z foriem podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto nepôjde, ak má dlžník len jedného veriteľa, hoc s viacerými pohľadávkami po lehote splatnosti. Podľa § 3 ods. 2 ZoKR môže byť ďalším veriteľom so splatnou pohľadávkou voči dlžníkovi aj tá osoba, ktorá jednu z viacerých pohľadávok voči dlžníkovi alebo časť jedinej pohľadávky voči nemu nadobudla od veriteľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou podľa § 524 a nasl. OZ. Nesmie sa však jednať o taký prípad, aký nastal v prejednávanej veci, keď X.. K. Q. ešte ako konateľ dlžníka nezabezpečil zaplatenie faktúr vystavených navrhovateľom v lehote splatnosti, keď vopred premysleným konaním ako výhradný dodávateľ softwaru prestal tento dodávať dlžníkovi a keď opakovaným podávaním návrhov na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, bez toho aby v návrhu označil ďalšieho veriteľa, ktorý by mal samostatnú pohľadávku voči dlžníkovi zapríčinil situáciu neistoty u obchodných partnerov odoberať od dlžníka tovar, čo malo za následok menej zákaziek, a tým aj menej finančných prostriedkov. Takýto postup navrhovateľa, ktorý získal druhého veriteľa rozdelením jeho jedinej pohľadávky len za odplatu rovnajúcu sa cene postúpenej časti pohľadávky a jej postúpením na spoločnosť, s ktorou je v personálnom prepojení nie je konaním v súlade s dobrými mravmi a vykazuje znaky šikanózneho konania už aj tým, že jednotlivé úkony navrhovateľa časovo na seba nadväzujú. Pri skúmaní existencie viacerých pohľadávok okresným súdom, aj keď navrhovateľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi preukázal Dohodou o uznaní záväzku a ďalší veriteľ ju preukázal Zmluvou o postúpení časti pohľadávky práve od navrhovateľa okresný súd správne vyhodnotil nielen úmysel pôvodného jediného veriteľa dlžníka, ktorým je navrhovateľ, smerujúci k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka, ale aj časovú súslednosť medzi podaním prvého návrhu na vyhlásenie konkurzu týmto istým navrhovateľom na majetok dlžníka, následným postúpením časti pohľadávky na tretiu osobu, ktorú označil v návrhu na vyhlásenie konkurzu v prejednávanej veci ako ďalšieho veriteľa, ako aj preskúmaním ekonomického záujmu navrhovateľa na takomto postúpení časti jeho pohľadávky, na základe ktorého dospel správne k záveru, že takéto konania navrhovateľa svedčí o šikanóznom výkone jeho práva. Postup navrhovateľa ako pôvodného veriteľa pri postúpení časti jeho pohľadávky vo výške 5.000,- Eur tretej osobe za odplatu rovnajúcu sa tej istej sume, a to 5.000,- Eur bez toho, že by bol mal navrhovateľ z takejto transakcie majetkový prospech nedáva ekonomický zmysel. V Zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou ILLUSION? tools s.r.o., ktorá je právnym úkonom platným vyplýva, že zmluvné strany nebrali do úvahy ekonomickú výhodnosť postúpenia pohľadávky, keď časť pohľadávky postúpil navrhovateľ za cenu odplaty zodpovedajúcej 100% jej výšky. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky je tak zrejmý iný, než ekonomický zámer navrhovateľa, ktorý týmto právnym úkonom zrejme nesledoval. Postúpenie časti pohľadávky medzi dvomi podnikateľskými subjektmi by malo byť motivované práve ekonomickými záujmami, a teda že tretia osoba pohľadávku vymôže čiastkou vyššou, než za akú ju kúpila a že rozdiel medzi tou čiastkou, ktorú vyplatí postupiteľovi a čiastkou, ktorú vymôže od dlžníka, bude jej zisk. Ak nie je ekonomická podstata takejto transakcie zrejmá už zo Zmluvy o postúpení pohľadávky a iné vysvetlenie navrhovateľ ako veriteľ nepodá, potom v spojení s ďalšími skutočnosťami je možné dospieť len k záveru, že opakovaný návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu je šikanózny výkon práva. Rovnako aj personálne prepojenie postupníka a postupiteľa, ktoré navrhovateľ v odvolaní nepoprel je skutočnosťou, ktorá má vplyv na posúdenie šikanózneho výkonu práva, a teda o šikanóznej povahe navrhovateľom podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností, ktoré by síce samé o sebe podmienky šikanózneho výkonu práva nespĺňali, avšak v ich vzájomných súvislostiach je tomu inak, je odvolací súd rovnakého právneho názoru, ako okresný súd, a to, že cieľom postúpenia časti pohľadávky sledoval navrhovateľ dosiahnutie plurality veriteľov dlžníka s pohľadávkami po lehote splatnosti, čomu nasvedčuje aj fakt, že žiadnych ďalších veriteľov s pohľadávkami po lehote splatnosti v návrhu na vyhlásenie konkurzu neoznačil. V spojení s dobou, ktorá uplynula od uzavretia zmluvy o postúpení časti pohľadávky a dobou podania opakovaného návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to aj v nadväznosti na to, že chýba ekonomický zmysel celej transakcie týkajúcej sa postúpenia časti pohľadávky navrhovateľom, vrátane personálneho prepojenia postupníka a postupiteľa nie je možné na navrhovateľom uvedeného druhého veriteľa nahliadať ako na riadneho veriteľa, v dôsledku čoho nie je splnená podmienka plurality veriteľov, a v dôsledku toho nie je preukázaná ani platobná neschopnosť dlžníka tak, ako je definovaná v § 3 ods. 2 ZoKR. Ak teda okresný súd nepriznal konkurznému navrhovateľovi ochranu poskytovanú mu konkurzným zákonom a konkurzné konanie z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka podľa § 19 ods.1 písm. c) ZoKR zastavil, konal v súlade s § 2 O.s.p., ktorý sa primerane aplikuje aj pre konkurzné konanie, keď dbal na to, aby v konkurznom konaní nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov dlžníka a aby neboli práva navrhovateľa ako veriteľa zneužívané na jeho úkor. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.