KAUZIS.SKTestovacia prevádzka

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Cbi/2/2013 z 6. 2. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 6. februára 2014, sp. zn. 49Cbi/2/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013200358.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Cbi/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200358
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013200358.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvostupňový samosudkyňou JUDr. Evou Kmeťovou v právnej
veci žalobcu JUDr. Vladimír Nosko, I. XX, XXX XX C. J., správca konkurznej podstaty spoločnosti
PIVOVAR URPÍN BB, s. r. o. „v konkurze", so sídlom Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 36
012 505, proti žalovanému N. D., a. s., so sídlom A. R. X, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, právne zast.
JUDr. Jakub Kajba, Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 47 237 007 o zaplatenie 1.170.597,38 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 9.978,11 Eur na účet právneho zástupcu
žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súd dňa 16. 05. 2012 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
istiny 1.170.597,38 Eur titulom náhrady škody podľa § 1, § 757 Obchodného zákonníka, § 420
Občianskeho zákonníka.

V návrhu uviedol, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu PIVOVAR URPÍN BB, s. r. o. „v
konkurze“, so sídlom Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, v dobre viere a v záujme zhodnotiť voľné
finančné zdroje získané z predaja majetku konkurznej podstaty uskutočnil so spoločnosťou CI HOLDING
a. s., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 36 020 095 zmenkové obchody, na základe ktorých
uvedenej spoločnosti vyplatil odplatu v sume 1.161.787,16 Eur za vystavenie zmenky. Zmenka bola
spoločnosťou CI HOLDING vystavená dňa 14. 04. 2009 na rad žalobcu a to na sumu 1.170.597,38 Eur
so splatnosťou dňa 14. 07. 2009. CI HOLDING a.s. žalobcovi po predložení zmenky na platenie zmenku
v lehote splatnosti neuhradil, žalobca bol preto nútený vymáhať pohľadávky zo zmenky súdnou cestou.

Spoločnosť CI HOLDING a. s. v čase vystavenia zmenky vlastnila podľa žalobcu majetok značnej
hodnoty, a to aj akcie obchodnej spoločnosti CIRIDIS, a. s., Bratislava, IČO: 35 820 624, ktoré však
boli v čase po splatnosti zmenky za nevýhodných podmienok prevedené na tretie osoby. Skutočnosti
zistené žalobcom v tejto súvislosti sú podľa neho právne významné aj pre všetkých zistených veriteľov
v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu Pivovar Urpín BB s. r. o., ktorých je spolu cca
300, pretože uspokojenie ich pohľadávok záleží aj na návratnosti finančných prostriedkov poskytnutých
spoločnosťou CI HOLDING a.s. na základe zmenkových obchodov. Žalobca tiež zistil, že CI HOLDING
a.s. uzatvorila zmluvy o úvere so žalovaným, a to Úverovú zmluvu č. XX/XX/XXXXXX o dňa 10. 04.
2006 vrátane dodatkov a Zmluvu o úvere č. XXX/XX/XXXXXX vrátane dodatkov. Žalovaný až dňa 02.
12. 2009 vyzval dlžníka na splatenie úveru, výzva bola doručená dlžníkovi dňa 03. 12. 2009 a podľa



tejto výzvy žalovaný zosplatnil úvery ku dňu 02. 12. 2009. Zároveň došlo k oznámeniu o výkone začatia
záložného práva jednak predajom nehnuteľnosti a jednak predajom akcií spoločnosti CIRIDIS.

Žalobca vyslovil pochybnosti o postupe žalovaného ohľadne zosplatnenia úverov, pričom poukázal
na to, že tieto sa stali splatné po viac ako 4 mesiacoch odo dňa, kedy bola splatná zmenka, pričom
podľa žalobcu je otázne, či išlo o štandardný postup banky bez toho, aby bola dlžníkovi poskytnutá
možnosť iného riešenia. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov úverov žalovaného boli akcie
CIRIDIS, žalovaný si však záložné právo z predaja týchto akcií nerealizoval, ale v dodatku č. 11
k zmluve o úvere č. XXXX/XXXXXX súhlasil s prevodom týchto akcií na spoločnosť LOGRACO.
Rovnako žalobca predpokladá, že aj prevod akcií CIRIDIS z dlžníka CI HOLDING a.s. na PDSI bol
zrealizovaný za podmienok nevýhodných pre ostatných veriteľov. Pokiaľ by sa akcie CIRIDIS predávali
v rámci výkonu záložného práva zo spoločnosti CI HOLDING a.s. a nie zo spoločnosti PDSI, tak
by sa finančné prostriedky, ktoré by prevyšovali pohľadávku žalovaného mohli použiť na uspokojenie
ostatných veriteľov spoločnosti CI HOLDING a.s. Žalobca zdôraznil, že žalovaný mal splatenie úveru
zabezpečené viacerými zabezpečovacími prostriedkami vrátane bonitného nehnuteľného majetku,
takže zostatok finančných zdrojov v prípade realizácie predaja záložného práva a celého záložného
majetku bolo možné očakávať s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote, resp. v prípade zrealizovania
časti záložných práv, ktoré by postačovali na úhradu záväzkov CI HOLDING a.s. voči žalovanému, by
záložné právo u zostávajúcej časti majetku CI HOLDING a.s. založeného v prospech žalovaného zaniklo
zo zákona z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky, a tento majetok by bolo možné použiť na
uspokojenie pre ostatných veriteľov v CI HOLDING a.s. Pokiaľ ide o prevod akcií CIRIDIS z CI HOLDING
a.s. na PDSI, ktorý sa neuskutočnil v rámci realizácie záložného práva, žalobca vyslovil podozrenie, že
neboli dodržané ustanovenia stanov spoločnosti CIRIDIS a. s. o predkupnom práve. Žalobca poukázal
na okolnosti prevodu týchto akcií s tým, že neobvykle krátka lehota na predloženie ponúk, ako aj
neštandardne úzky rozsah dokladov, ktoré boli poskytnuté záujemcom v žalobcovi oprávnene vzbudzujú
podozrenie, že postup pri realizácii záložného práva nebol v súlade so zákonom. Postup obchodníka s
cennými papiermi spoločnosti PALČO BROKERS, o. c. p. a. s. bol podľa žalobcu vysoko neštandardný
a žalobca vyslovil obavu, že nepredložením relevantných dokladov o spoločnosti CIRIDIS a. s. zo
strany obchodníka s cennými papiermi záujemcom v spojení s krátkou lehotou na podávanie ponúk bol
sledovaný jediný cieľ, aby sa výberového konania zúčastnilo čím menej záujemcov a akcie CIRIDIS kúpil
vopred určený záujemca, zrejme za vopred stanovenú kúpnu cenu. Podľa žalobcu dôsledkom takéhoto
predaja majetku nemohla byť dosiahnutá najvýhodnejšia cena za akcie CIRIDIS, čím boli poškodení
aj veritelia spoločnosti CI HOLDING a.s., lebo nedošlo k takému zníženiu pohľadávky žalovaného voči
spoločnosti CI HOLDING a.s., k akému by mohlo dôjsť v prípade získania vyššej ceny za akcie CIRIDIS.
Zo všeobecne dostupných podkladov, a to z výročnej správy vlastníka žalovaného ISTROCAPITAL
SE za rok 2009 bolo zistené prepojenie, keďže vlastník žalovaného bol zároveň ručiteľom kupujúceho
spoločnosti LOGRACO a. s. za úvery, ktoré boli poskytnuté žalovaným vo výške 6.638.784,- Eur v čase,
kedy došlo k uvedeným úkonom.

Podľa žalobcu ide o vysoko neštandardné konanie žalovaného v rozpore s platnými právnymi a etickými
normami, využívajúc prepojené a spriaznené spoločnosti. Žalobca má dôvodnú obavu, že týmito, ako
aj inými úkonmi spoločnosti CI HOLDING a.s. mohli byť naplnené znaky skutkovej podstaty trestného
činu poškodzovania veriteľa, a preto bol podaný podnet na začatie trestného stíhania v tomto smere.
Žalobca poukázal na § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neplatný právny úkon, ktorý
svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Takýto netransparentný postup pri realizácii záložného práva podľa žalobcu nie je možné považovať
za postup, ktorý je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a dobrými mravmi. Konanie
jednotlivých účastníkov obchodných vzťahoch má byť štandardné, obvyklé, poctivé a spravodlivé a
nesmie odporovať základným morálnym zásadám prevládajúcim v spoločnosti. Pokiaľ boli akcie CIRIDIS
prevedené na spoločnosť PDSI na základe realizácie záložného práva spôsobom, aký zistil žalobca, nie
je možné podľa neho takýto prevod akcií považovať za platný právny úkon.

Postupom pri zosplatnení úveru a realizácii záložného práva, ktorý sa uskutočnil na pokyn a s vedomím
žalovaného, došlo podľa žalobcu k zmareniu vymáhania pohľadávok voči dlžníkovi CI HOLDING a.s.
a zo všetkých okolností a skutočností, ktoré takémuto postupu predchádzali, je podľa žalobcu zrejmá
veľmi blízka súčinnosť dlžníka a žalovaného, nadštandardné postupy pri uspokojení žalovaného, a



to na úkor iných veriteľov dlžníka. Žalovaný je pritom bankovou inštitúciou, ktorá by obzvlášť prísne
a transparentne mala vykonávať svoju činnosť, podliehajúcu bankovému dohľadu NBS. Ako banka
žalovaný disponuje nadštandardnými informáciami o finančnej a majetkovej situácii svojich klientov, v
tomto prípade spoločnosti CI HOLDING a.s., ako aj PDSI, pričom banky v súlade so zák. č. 483/2001 Z.z.
sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne a spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy
vkladateľov a neohrozuje bezpečnosť banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením
zákonov.

Žalobca tiež poukázal na ustanovenia § 757 Obchodného zákonníka a § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka v zmysle ktorých ten, kto poruší povinnosti stanovené právnymi predpismi, zodpovedá za
vzniknutú škodu. Konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a je spôsobilé
privodiť ujmy iným súťažiteľom sa zakazuje. Využitie a zneužitie pozície žalovaného voči dlžníkovi
na základe nadštandardných informácií a následného postupu, ktorý ďalším veriteľom, a to aj s
pohľadávkami zročnými oveľa skôr, zabránil účinne sa domôcť svojich finančných prostriedkov, podľa
žalobcu napĺňa znaky nekalej súťaže. Podľa žalobcu je teda daný právny základ pre uplatnenie si
náhrady škody vzniknutej pôsobením žalovaného.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 21. 10. 2013 a navrhol, aby súd návrh žalobcu
zamietol, nakoľko tento žalovaný považuje v celom rozsahu za nedôvodný, odôvodnený domnienkami,
„neoverenými informáciami“ a subjektívnymi pocitmi žalobcu, ktorý svoj nárok žiadnymi dôkaznými
prostriedkami nepreukázal.

Na základe dôkazov predložených žalobcom je podľa žalovaného zrejmé, že tak žalobca, ako aj
žalovaný mal voči dlžníkovi CI HOLDING a.s. peňažné pohľadávky, zásadný rozdiel však medzi nimi
bol ten, že zatiaľ, čo žalovaný mal svoje pohľadávky konajúc s odbornou starostlivosťou dôkladne
zabezpečené (a to aj záložným právom na akcie spoločnosti CIRIDIS a.s.), žalobca nemal svoje
pohľadávky zabezpečené vôbec. Potom, čo sa pohľadávky účastníkov konania stali splatnými, žalobca
bol nútený sa svojho nároku voči CI HOLDING a.s. domáhať súdnou cestou, zatiaľ čo žalovaný mohol
pristúpiť k výkonu záložného práva. Žalovaný tvrdil, že pri zosplatnení úverov dlžníkovi CI HOLDING
a.s. postupoval v súlade s dohodami v zmluve o úvere, pričom tiež uviedol, že žalobca ako tretia
osoba nemá žiadnu legitimáciu na spochybňovanie postupov žalovaného pri zosplatnení úveru a začatí
výkonu záložného práva, takéto námietky by mohol vznášať len úverový dlžník. Akákoľvek existencia
iných splatných záväzkov dlžníka nemá vplyv na uplatnenie a výkon záložného práva prednostného
veriteľa na záloh, pričom ide o právo veriteľa realizovať výkon záložného práva, a nie povinnosť jeho
výkon realizovať. Je vo výlučnej dispozícii žalovaného ako veriteľa, či, kedy a ktorý zabezpečovací
prostriedok využije. Zo žaloby nevyplýva, akým spôsobom by žalovaný realizujúc v súlade so zákonom
svoje zákonom priznané a v zmluve dohodnuté práva, porušil zákonnú povinnosť, v dôsledku čoho by
mohla žalobcovi vzniknúť akákoľvek škoda. Pokiaľ aj tretie osoby uzatvárali medzi sebou zmluvy, ktoré
podľa domnienky žalobcu museli byť nevýhodné, pokiaľ žalobca ako osoba, ktorá nebola účastníkom
týchto zmlúv uplatňuje nárok voči žalovanému, ktorý tiež nebol ich účastníkom, chýba tomu akákoľvek
logická súvislosť.

Rovnako pokiaľ žalobca namieta, že prevod akcií spoločnosti CIRIDIS a.s. zo spoločnosti CI HOLDING
a.s. na PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (PDSI) bol uskutočnený bez realizácie
predkupného práva ostatných akcionárov, poukázal žalovaný na to, že podľa štandardnej judikatúry
súdov prípadné porušenie predkupného práva nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy ako právneho
úkonu, ale prípadne len relatívnu neplatnosť právneho úkonu, preto akékoľvek spochybňovanie zmluvy
treťou osobou, ktorá nebola jej účastníkom, je v tejto súvislosti bez právneho významu. Navyše
žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom by pri tejto zmluve, ktorá bola uzavretá medzi inými
subjektmi, mohol porušiť žalovaný nejakú svoju povinnosť a tým prípadne spôsobiť žalobcovi akúkoľvek
škodu. Zo samotných tvrdení žalobcu podľa žalovaného nevyplýva, ktoré ustanovenia ktorého právneho
predpisu mali byť v súvislosti s výkonom záložného práva zo strany žalovaného porušené.

Pokiaľ sa žalobca dovoláva zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka, vzhľadom na
to, že medzi účastníkmi konania nikdy nebol žiadny obchodno-právny vzťah, je možné náhrady



škody sa domáhať výlučne podľa § 757 Obchodného zákonníka. Žalobca musí v rámci obchodno-
právnej zodpovednosti preukázať protiprávne konanie (porušenie povinnosti ustanovenej Obchodným
zákonníkom zo strany zodpovedného subjektu), vznik škody na strane poškodeného a príčinnú súvislosť
medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Rovnaké skutočnosti musí žalobca tvrdiť a preukázať aj
pri zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka (§ 420). Žalobca podľa žalovaného vo svojej
žalobe ani neuvádza, nie to ešte preukazuje, ktorým konkrétnym konaním žalovaný porušil konkrétnu
povinnosť podľa Obchodného zákonníka alebo iného právneho predpisu. Pokiaľ žalobca svoj nárok
na náhradu škody voči žalovanému odôvodňuje aj nekalo-súťažným konaním, vzhľadom k tomu, že
tento svoj nekalo-súťažný nárok žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil, nemá žiadny skutkový a právny
základ, preto žalovaný ani nepovažuje za potrebné sa k nemu bližšie vyjadrovať.

Z nároku žalobcu je zrejmé, že žalobca má pohľadávku voči inému subjektu (CI HOLDING a.s.) a to zo
zmenkového obchodu, preto si mal svoj nárok riadne a včas prihlásiť do konkurzného konania úpadcu
CI HOLDING a.s. v konkurze. Žalovaný sa domnieva, že žalobca tak aj urobil, avšak duplicitne a bez
právneho dôvodu vymáha túto pohľadávku aj voči žalovanému.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvostupňový vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi.

Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe, pridržiaval sa všetkých skutkových aj právnych
dôvodov v nej uvedených. Uviedol tiež, že správca konkurznej podstaty spoločnosti INTERWOOD
a. s. podal podlžnícku žalobu voči žalovanému, konanie je vedené na KS Banská Bystrica pod sp.
zn. 35Cb/117/2011, a podľa žalobcu táto skutočnosť preukazuje, že v čase, keď žalovaný ako veriteľ
zosplatnil úver voči CI HOLDING a.s., bolo na účte spoločnosti CI HOLDING a.s. dostatok finančných
prostriedkov. Žalobca tvrdil, že správanie sa žalovaného v súvislosti so zosplatnením a vymáhaním
úveru od spoločnosti CI HOLDING a.s. spôsobilo žalobcovi škodu. Škodu vzniknutú žalobcovi v tomto
prípade podľa žalobcu predstavuje nezaplatená pohľadávka zo zmenky voči CI HOLDING a.s., jej
úhradu znemožnil žalovaný postupom, ktorý žalobca bližšie rozviedol v žalobe. Žalobca tvrdil, že v
súvislosti so správaním žalovaného došlo k porušeniu princípov právnej istoty a spravodlivosti ako
základných princípov právneho štátu. Uviedol tiež, že pohľadávku zo zmenkového obchodu voči CI
HOLDING a.s. si prihlásil do konkurzného konania vedeného na CI HOLDING a.s., táto pohľadávka bola
správcom riadne zistená, nebola popretá.

Žalovaný zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe a žiadal, aby súd návrh zamietol. Žalobca
podľa žalovaného doposiaľ žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani nepreukázal predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný porušil nejakú konkrétnu svoju povinnosť,
žalovaný si len vykonáva svoje práva, ktoré mu boli priznané zmluvne alebo zákonne. Žalobca tiež podľa
žalovaného doposiaľ nepreukázal, že by došlo ku škode v zmysle zníženia majetku poškodeného oproti
stavu pred vznikom škodovej udalosti. Pred uzavretím zmenkového obchodu mal žalobca aktíva vo
forme peňažných prostriedkov, v súčasnosti má aktíva vo výške dokonca vyššej, vo forme pohľadávky
voči dlžníkovi spoločnosti CI HOLDING a.s. zo zmenkového obchodu. Žalobcove aktíva sa teda žiadnym
spôsobom neznížili, došlo len k zmene formy týchto aktív z peňažných prostriedkov na pohľadávku.
Pokiaľ teda žalobca nepreukázal prvé dva predpoklady pre zodpovednosť za škodu, nie je možné
preukázať ani príčinnú súvislosť. Podľa vyjadrení na pojednávaní je zrejmé, že škoda doposiaľ nevznikla,
žaloba teda bola podaná predčasne, čo je tiež samostatným dôvodom na zamietnutie takejto žaloby.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že dlžník CI HOLDING a.s. sa neštandardným alebo netransparentným spôsobom
zbavoval majetku, takéto konanie určite môže byť predmetom nejakého súdneho konania, nie však
konania tohto, s takýmto petitom a s týmto okruhom účastníkov.

Žalobca navrhol, aby súd vykonal dokazovanie pripojením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 35Cb/117/2011,
nakoľko z tohto spisu podľa neho vyplýva, že žalovaný ako bankár v inom prípade uznal svoje
pochybenie a cez podlžnícku žalobu sumu uhradil. Toto pochybenie podľa žalobcu poukazuje na
porušenie dobrých mravov princípu starostlivosti rovnosti účastníkov právnych vzťahov zo strany vlastne
aj tretích účastníkov, ktorí priamo neboli účastníkmi tohto úverového vzťahu a následne toto pochybenie



spôsobilo nezaplatenie pohľadávky, ktorá je uplatňovaná v inom konkurze. Žalobca ešte navrhol, ak by to
súd považoval za potrebné, vypočuť správcu konkurznej podstaty CI HOLDING a.s. Mgr. Filipa Osvalda.

Žalovaný nesúhlasil s doplnením dokazovania o spis KS BB sp. zn. 35Cb/117/2011 a ani s výsluchom
Mgr. Filipa Osvalda.

Súd tiež vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to uznesením KS Banská Bystrica č. k. 36K/202/2002
zo dňa 18. 08. 2003 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka PIVOVAR URPÍN BB, s. r. o. Slovenská
Ľupča, Konfirmáciou o uzavretom obchode zo dňa 14.04.2009, fotokópiou zmenky vystavenej dňa
14. 04. 2009 vystaviteľom CI HOLDING a.s., Bratislava, IČO: 36 020 095, prihláškou spoločnosti
LOGRACO, a. s. Bratislava adresovanou obchodníkovi s cennými papiermi PALČO BROKERS O.C.P.
a. s. Bratislava zo dňa 12.01.2010 do výberového konania na odkúpenie cenných papierov emitenta
CIRIDIS a.s., Bratislava, IČO. 35 820 624, Zmluvou o kúpe cenných papierov, uzavretou dňa 05. 10.
2009 medzi spoločnosťou CI HOLDING a.s., Bratislava ako predávajúcim a PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (PDSI), Bratislava, IČO: 35 784 717 ako kupujúcim, Zmluvou o úvere č.
XXX/XX/XXXXXX uzavretou dňa 12. 12. 2007 medzi žalovaným ako veriteľom a CI HOLDING a.s.
Bratislava ako dlžníkom vrátane dodatkov č. 1 - 5 k tejto zmluve, inzerátom z Hospodárskych novín
(08. - 10. 01. 2010 o zverejnení inzerátu PALČO BROKERS O.C.P. a. s. ohľadne výberového konania,
výpisom z Katastra nehnuteľností GKÚ Bratislava okres I., obec C. D. - výpis z LV č. XXX zo dňa 10. 05.
2012 (vyhotovené cez kataster portál), Zmluvou o kúpe cenných papierov uzavretou dňa 20. 01. 2010
medzi PALČO BROKERS O.C.P. a. s. Bratislava ako predávajúcim a LOGRACO, a. s. Bratislava ako
kupujúcim predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k akciám spoločnosti CIRIDIS a. s., výpismi
z obchodného registra a ďalšími dokladmi, predloženými do spisu zo strany žalobcu.

Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 420 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Úprava náhrady škody v citovanom § 373 Obchodného zákonníka je založená na objektívnej
zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie. Všeobecnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu
v zmysle Obchodného zákonníka je 1. protiprávne konanie, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody. Protiprávne konanie spočíva v zmysle cit. § 373 Obchodného
zákonníka v porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu. Vzhľadom na cit. § 757 Obchodného
zákonníka predpokladom pre vznik zodpovednosti v zmysle Obchodného zákonníka, pokiaľ nebol medzi
účastníkmi konania zmluvný vzťah, je tiež porušenie povinnosti, ustanovenej Obchodným zákonníkom.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti ustanovenej akýmkoľvek iným
právnym predpisom (teda okrem úpravy Obchodného zákonníka) sa spravuje úpravou §420 a
nasl. Občianskeho zákonníka (okrem prípadov, keď je v samotnom konkrétnom právnom predpise
obsiahnutá úprava zodpovednosti za škodu, vzniknutú porušením tohto právneho predpisu). Existenciu
protiprávneho úkonu musí preukázať poškodený.

Pokiaľ ide o vznik škody, predpokladom vzniku povinnosti nahradiť poškodenému škodu vzniká len za
predpokladu, že poškodenému nejaká konkrétna škoda vznikla vo forme majetkovej ujmy vyčísliteľnej v
peniazoch (a to či už ako skutočná škoda alebo ako ušlý zisk, viď § 379 Obchodného zákonníka).



Ďalším predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škody je existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody, škoda teda musí byť následkom protiprávneho konania.

Žalobca ako správca konkurznej podstaty sa v tomto konaní domáhal náhrady škody voči žalovanému
na tom skutkovom tvrdení, že v dôsledku konania žalovaného ako úverového veriteľa spoločnosti CI
HOLDING a.s. pri zosplatnení úveru a realizácii záložného práva došlo k tomu, že žalobca si nemohol
voči spoločnosti CI HOLDING a.s. uspokojiť pohľadávku zo zmenkového obchodu, uzavretého s touto
spoločnosťou.

Medzi žalobcom a žalovaným teda neexistoval záväzkový vzťah, vzhľadom však na citovanú úpravu §
757 Obchodného zákonníka súd nárok žalobcu posudzoval jednak podľa §373 Obchodného zákonníka,
ako aj podľa § 420 Občianskeho zákonníka, upravujúceho všeobecnú zodpovednosť za škodu.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť, 4. zavinenie.

K porušeniu právnej povinnosti dochádza pri takom konaní, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Tak,
ako už bolo vyššie uvedené, škodou treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch (či už ako skutočná škoda alebo ako ušlý zisk). Príčinná súvislosť
znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
Pokiaľ ide o zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, zavinenie môže byť úmyselné
alebo nedbanlivostné, pričom úprava Občianskeho zákonníka vychádza z tzv. prezumpcie zavinenia,
zavinenie sa teda predpokladá.

Po zhodnotení skutočností, zistených vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že žalobca v
konaní nepreukázal ním tvrdené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovaného,
a to tak podľa § 373 Obchodného zákonníka, ako ani podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalobca v konaní predovšetkým nepreukázal, že žalovaný v súvislosti so skutkovým stavom, opísaným
v žalobe, teda pri realizácii práv veriteľa z úverových zmlúv uzavretých s dlžníkom CI HOLDING a.s.
porušil nejakú konkrétnu právnu povinnosť. Tvrdenia žalobcu ohľadne vysoko neštandardného konania
žalovaného v rozpore s platnými etickými normami sú nepostačujúce pre záver o tom, že žalobca porušil
svoju povinnosť, a to či už vyplývajúcu z Obchodného zákonníka alebo z iného právneho predpisu.
Napokon, žalobca ani neuviedol konkrétny právny predpis, ktorý mal žalovaný porušiť.

Ďalej dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal ani vznik škody vo forme zníženia majetku. Žalobca
má voči spoločnosti CI HOLDING a.s. Bratislava pohľadávku z obchodného vzťahu (zmenkového
obchodu), ktorú si vymáha v súdnom konaní, a prihlásil si ju aj do konkurzného konania, vedeného
na majetok CI HOLDING a.s. Bratislava. Ako sám žalobca uviedol na pojednávaní na súde, správca
konkurzu vedeného na majetok CI HOLDING a.s. v konkurze pohľadávku žalobcu zo zmenky riadne
zistil, nepoprel ju. Z uvedeného vyplýva záver, že žalobca má už k dispozícii exekučný titul (v
zmysle § 105 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého zákona sa posudzuje
konkurz vyhlásený na majetok úpadcu CI HOLDING a.s., zoznam pohľadávok ako súčasť zápisníc o
prieskumnom pojednávaní je samostatným exekučným titulom).

Je možné prisvedčiť žalobcovi, že pokiaľ nebude vymožená jeho pohľadávka zo zmenkového obchodu
od CI HOLDING a.s., dôjde k určitému „poškodeniu veriteľov úpadcu“ v tom zmysle, že nebudú mať
uhradené svoje pohľadávky, resp. ich budú mať uhradené v nižšej miere, ako by mohli byť uhradené v
prípade vymoženia pohľadávky žalobcu. Pokiaľ aj je možné súhlasiť s tým, že dôjde k ich poškodeniu,
nejedná sa o škodu ako objektívnu kategóriu predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, teda o škodu
v zmysle zníženia majetku vyjadriteľnú v peniazoch.



Keďže žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného a nepreukázal ani vznik
škody, nie je možné posúdiť ani existenciu príčinnej súvislosti ako predpokladu vzniku zodpovednosti
za škodu v tomto prípade.

Na základe uvedených záverov považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v tejto
veci za nedôvodný a žalobu zamietol.

Súd nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie pripojením spisu KS Banská Bystrica sp. zn.
35Cb/117/2011 a výsluchom Mgr. Filipa Osvalda, konkurzného správcu CI HOLDING a.s., nakoľko toto
dokazovanie nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie o návrhu žalobcu. Pokiaľ bol aj v uvedenom
konaní žalobca, ktorým mal byť správca konkurznej podstaty spoločnosti INTERWOOD a. s. úspešný
voči žalovanému v podlžníckej žalobe, nepreukazuje to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu
právnych povinností v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu, o ktoré oprel svoj nárok na náhradu
škody voči žalovanému v tejto veci. Tvrdenie žalobcu o tom, že v konkurze vedenom na majetok CI
HOLDING a.s. bola pohľadávka žalobcu zo zmenkového obchodu uvedenou spoločnosťou uznaná,
nebolo v tomto konaní spochybnené, súd preto nepovažoval za potrebné vypočuť správcu konkurzu CI
HOLDING a.s.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý bol v spore plne
úspešný, priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovanému priznaná náhrada
trov konania vo výške 9.978,11 Eur predstavuje odmenu za zastupovanie advokátom, ktorá bola
určená podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb nasledovne: za 3 úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady, 2. písomné vyjadrenie k žalobe podané na súd, 3. účasť na pojednávaní
na súde dňa 07. 02. 2014) po 2.763,81 Eur za 1 úkon, ďalej 2x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu 15,62
Eur a 1x režijný paušál vo výške 8,04 Eur, všetko zvýšené o DPH vo výške 20% (1.108,65 Eur). Podľa
§ 149 OSP je žalobca žalovanému prisúdenú náhradu trov konania povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia vo 2 vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6013200358

  1. 6. 2. 2014Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Cbi/2/2013 z 6. 2. 2014 (toto rozhodnutie)
  2. 6. 2. 2014Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Cbi/2/2013 z 6. 2. 2014