Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/78/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201147 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201147.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky O. W. rod. Z., nar. XX. F. XXXX, bytom W. XXXX/XX Z. Z. - L., právne zastúpenej JUDr. Vierou Novákovou advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Z. Z., V. N. č. X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 12. januára 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 12. januára 2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy súdneho konania vo výške 252,84 € k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. Viery Novákovej na jej účet vedený v G. Z. a.s. pobočka Z. Z., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zo 17. decembra 2012, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 15 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, žiadala o nové posúdenie svojho zdravotného stavu kvalifikovanými odborníkmi a priznanie invalidného dôchodku s 3-ročnou spätnou účinnosťou. Uplatnila si tiež právo na náhradu trov konania. Namietala, že jej zdravotný stav bol nesprávne a nedostatočne posúdený, keď posudkový lekár nezobral do úvahy obsah odborných lekárskych nálezov komplexne, jej zdravotné ťažkosti zľahčil, a to najmä v súvislosti s ochorením chrbtice, únavovým syndrómom, či znížením imunity. Úmyselne bral do úvahy staršie, už neaktuálne závery odborných vyšetrení. V dôsledku uvedeného určil nesprávne jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, za ktoré malo byť považované ochorenie chrbtice a tiež nesprávne vyjadril mieru poklesu jej pracovnej schopnosti. Zdôraznila, že odborným psychologickým nálezom bol vylúčený psychický pôvod jej zdravotných ťažkostí. Namietala tiež zaujatosť posudkového lekára, jeho neodbornosť a neschopnosť dostatočne porozumieť a správne vyhodnotiť závery odborných lekárov. Vytýkala, že posudkový lekár nebral do úvahy v lekárskych správach diagnostikovaný chronický únavový syndróm. Hoci jeho príčiny doposiaľ nie sú objasnené, výrazným spôsobom obmedzuje jej súkromný i profesijný život. Tiež neboli dostatočne vyhodnotené prepúšťacie správy a laboratórne výsledky z riešenia jej zdravotných ťažkostí v súvislosti s chrupom v zahraničí. Zdôraznila, že odborné vyšetrenia jednoznačne preukázali pôvod poškodenia jej zdravia v ťažkých kovoch, ktoré sa do jej tela dostali pri sanácii chrupu a bol preukázaný aj ich likvidačný účinok na jej organizmus. Vyjadrila presvedčenie, že cieľom posudzovania jej zdravotných ťažkostí posudkovým lekárom malo byť vyhodnotenie možností jej pracovného uplatnenia, ktoré však vykonané nebolo. Posudkový lekár nezohľadnil jej doterajšiu pracovnú činnosť ani charakter plánovaného pracovného uplatnenia v oblasti športu a uvedené nevyhodnotil vo vzťahu k jej zdravotným ťažkostiam, keď podľa odborných nálezov je jej ochorenie chrbtice trvalé a vylučuje jej prácu s ťažkými bremenami, v teplotne nevyváženom pracovnom prostredí. Na pojednávaní pred krajským súdom žiadala, aby súd konanie prerušil z dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine bol nariadený znalecký dôkaz, týkajúci sa jej zdravotného stavu, alternatívne žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátiť na ďalšie konanie, pretože bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Uvedené spočíva v nedostatočnom oboznámení sa s jej zdravotným stavom s následným nesprávnym vyjadrením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Zopakovala námietky, týkajúce sa selektívneho a neúplného označenia jej zdravotných ťažkostí, ktoré vyplynuli z odborných lekárskych nálezov. Aj po zmene v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne namietala nezohľadnenie všetkých jej zdravotných ťažkostí pre vyjadrenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Najmä poukázala na to, že nijakým spôsobom nebol posudkovo zohľadnený opakovane diagnostikovaný chronický únavový syndróm, ktorým trpí a pre ktorý bola opakovane hospitalizovaná za účelom zistenia jeho príčiny. V tejto súvislosti žiadala, aby bolo v konaní skúmané, či preň boli naplnené všetky diagnostické kritéria. Namietala tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia v súvislosti s neakceptovaním tohto diagnostického záveru. Predložila aktuálne reumatologické a stomatologické nálezy, v ktorých je opätovne únavový syndróm diagnostikovaný s tým, že sú potrebné ďalšie odborné vyšetrenia. Z psychologického a psychiatrického nálezu, ktoré predložila vyplynulo, že je jej doporučovaná invalidita. V písomnom vyjadrení z 8. júla 2013 žiadala odporkyňa napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože navrhovateľke sa podaným odvolaním nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Zdôraznila, že posudkoví lekári vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky zhodne tak, že nie je zhoršený na úroveň invalidity, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne podľa § 250g ods. 2 O.s.p., vypočul navrhovateľku, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne v čase predchádzajúceho posudzovania jej zdravotných ťažkostí i na základe aktuálne podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s lekárskymi správami predloženými na pojednávaní, s písomnými podaniami účastníkov a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2, písm. c) a d) O.s.p., pretože zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné na posúdenie jeho vecnej správnosti a pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa ods.3 cit. zákonného ustanovenia vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok poistenca je podmienený predovšetkým jeho invaliditou, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40 %. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pre ktoré je možné mieru poklesu pracovnej schopnosti zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo ak je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 4,6,8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Podľa kapitoly III., odd. A cit. prílohy možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre imunodeficitné stavy vyjadriť podľa bodu 1-6 v rozpätí 20-80 %. Imunologické poruchy musia byť dokázané imunologickým vyšetrením a stupeň a rozsah komplikácií vzniknutých na základe zistenej poruchy imunity musí mať posudkový význam na celkovú telesnú výkonnosť posudzovanej osoby. Nie je rozhodujúca etiológia poruchy ale celkový stav a výkonnosť organizmu. Podľa kapitoly III., odd. C cit. prílohy zodpovedá pokles pracovnej schopnosti poistenca pre chronický únavový syndróm rozpätiu 30-80 % podľa bodu 1, písm. a) - b). Z posudkového hľadiska je podstatný klinicky dokázaný CFS s pozitivitou všetkých hlavných kritérií, pri pozitivite aspoň 6 vedľajších symptómov a aspoň 3 fyzikálnych kritérií (podľa Holmesa). Z ust. § 195 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne má pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného veci (§ 196 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 209 ods. 1-4 cit. zákona musí byť rozhodnutie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu prvýkrát o priznanie invalidného dôchodku od 1. januára 2010 žiadosťou z 11. augusta 2010. Posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola uznaná invalidnou, pretože pokles jej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol stanovený len 15 % pre iné, bližšie neurčené choroby zubnej drene a periapikálnych tkanív so zaradením pod kapitolu VIII., odd. A, pol. 1 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Rozhodnutím zo 7. septembra 2010 odporkyňa žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla. Preskúmavacie konanie krajského súdu, začaté podaním odvolania navrhovateľky voči označenému rozhodnutiu odporkyne, bolo zastavené v dôsledku späťvzatia opravného prostriedku. Opakovanú, aktuálne preskúmavanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podala navrhovateľka 17.decembra 2012 a invalidný dôchodok žiadala priznať od 17. decembra 2009. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku zo 17. decembra 2012 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z prepúšťacej správy z Národného ústavu reumatických chorôb zo septembra 2012, zo stomatologických, algeziologických, ortopedických, neurologických, pľúcnych, očných, gastroenterologických vyšetrení, z MR vyšetrení C, Th a LS chrbtice z priebehu roka 2012 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil iné, bližšie neurčené choroby zubnej drene a periapikálnych tkanív so zaradením pod kapitolu VIII., odd. A, pol. 1 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril 15 %, tzn., že navrhovateľku neuznal invalidnou. V posudku uviedol, že navrhovateľka, s ukončeným stredoškolským vzdelaním, t.č. nezamestnaná bola od roku 2010 v komplexnej odbornej starostlivosti pre ťažkosti s bolestivými zubami a pretrvávanie subfebrílií. Tento stav si od roku 2001 vyžiadal opakované ošetrenia a zákroky s extrakciou zubných koreňov a následne endodontické ošetrenie chrupu. V medziobdobí bol u navrhovateľky dokumentovaný pokles zvýšenej telesnej teploty, ktorá podľa udania navrhovateľky pretrváva nepretržite. Začiatkom roka 2011 boli pretrvávajúce subfebrility dôvodom 2 hospitalizácií. Objektívnymi vyšetreniami nebol zistený iný, ako možný dentálny pôvod týchto ťažkostí. V roku 2010 bola v starostlivosti zahraničného stomatológa, bola jej zistená alergia na nikel, preto boli odstránené všetky protetické náhrady s týmto kovom a následne urobené endodontické ošetrenie s veľmi dobrým kozmetickým aj funkčným efektom. U navrhovateľky naďalej pretrvávajú subfebrílie a bolesti pohybového aparátu. Zobrazovacími vyšetreniami sú dokumentované degeneratívne zmeny v driekovej chrbtici s intermitentne sa prejavujúcim lumboischiatickým syndrómom diskogénneho pôvodu pri hypermobilite navrhovateľky bez dlhodobejších prejavov koreňového dráždenia, so zlepšením po rehabilitačnej liečbe. Zápalové ani systémové ochorenie spojivového tkaniva u navrhovateľky potvrdené nebolo, je bez poruchy bunkovej imunity. Bolo jej doporučené stomatologické ošetrenie, pretože v NÚRCH Piešťany bola popisovaná príčina jej subfebrilít v spojitosti s možným stomatologickým fokusom. Uzavrel, že u navrhovateľky nebol dokumentovaný závažnejší deficit, ktorý by podmieňoval vznik jej invalidity. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou a po dodatočnom predložení neurologického a FRO vyšetrenia, ktoré nepreukázali závažnejší funkčný deficit pohybovo-oporného aparátu, preto ich nepovažoval za posudkovo významné. Uvedené posúdenie zdravotných ťažkostí navrhovateľky sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 25. júna 2013 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ, z doplneného výsledku z neurologickej hospitalizácie z februára 2013, zo záverov hospitalizácie na klinike infektológie z februára 2013 a zo stomatologických, ortopedických, neurologických a fyziatrických nálezov realizovaných aj v priebehu roku 2013. Rovnako ako prvoposudzovateľ dospel posudkový lekár k záveru, že invalidita navrhovateľky nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nie je znížená o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na rozdiel od prvoposudzovateľa však označil za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie podporného a pohybového aparátu, dorzopatie, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s občasnými prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, 20 %. V posudku uviedol, že navrhovateľka bola v starostlivosti stomatológa od roku 1999 pre bolesti sánky a zubov, s vykonaním protetickej náhrady so živice. Došlo k zápalu ďasien, pretrvávali zvýšené teploty, pridružili sa bolesti kĺbov, kostí, svalov a chronická únava. Opakovane ošetrovaná viacerými stomatológmi pre stomatologický fokus, ktorý bol sanovaný. V roku 2009 jej bolo na stomatologickej klinike v Martine odstránené hnisavé ložisko. Pre subfebrílie bola vyšetrená hospitalizačne aj na infktológii, vylúčená bola porucha imunity, nezistený bol kardiologický či obličkový fokus. Jediný fokus u navrhovateľky bol fokus dentálny, ktorý bol ošetrený. Po zistení alergie na nikel jej boli odstránené všetky náhrady z tohto kovu, napriek tomu pretráva zvýšená telesná teplota do 37,8 o C. Pre subfebrílie, bolesti drobných kĺbov rúk, nôh, svalov a kostí bola vyšetrená hospitalizačne v Národnom ústave reumatologických chorôb v Piešťanoch. Bolo vylúčené zápalové reumatické ochorenie. Jej stav bol hodnotený ako vertebrogénny algický syndróm, hypermobilný syndróm. Zvýšená telesná teplota a únavový syndróm boli prisudzované stavu po prekonanej infekčnej mononukleóze. Pre bolesti chrbta bola vo februári 2013 hospitalizovaná na neurologickom oddelení, bola preliečená infúznou liečbou. Porucha dynamiky chrbtice bola hodnotená ako chronický polytopný vertebrogénny syndróm a hypermobilný syndróm. Po rehabilitačnej liečbe bola popísaná zlepšená funkcia chrbtice s ústupom bolestí. Počas hospitalizácie na infektologickej klinike bolo vylúčené zápalové ochorenie, gynekologický, krčný fokus. Uzavrel, že po zhodnotení všetkých odborných lekárskych nálezov je v popredí klinických ťažkostí navrhovateľky aktuálne porucha statiky a dynamiky chrbtice pri zistených degeneratívnych zmenách na stavcov a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, bez prejavov koreňového dráždenia, čo bolo preukázané neurologickým, ortopedickým a fyziatrickým nálezom. Pri takomto zdravotnom postihnutí zodpovedá pokles jej pracovnej schopnosti dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, 20 %. Z hľadiska invalidity nebolo možné hodnotiť subfebriílie, ktoré neboli diagnosticky doriešené. Porucha imunity preukázaná nebola. Z odborných lekárskych nálezov, predložených navrhovateľkou k posúdeniu jej zdravotného stavu krajský súd zistil, že okrem viacvrstvového algického vertebrogénneho syndrómu lumbálneho, diskogénneho v oblasti disku L4/5 s útlakom koreňových štruktúr vpravo a intermitentnou radikulárnou symptomatológiou L4 a torakálneho syndrómu, bola u navrhovateľky zistená tiež hypermobilita, nešpecifikovaná myoneurálna porucha, ložiskové formácie v pečeni, xeroftlamia, porucha akrálnej cirkulácie, fotosenzitiva, zníženie hlavného celkového hemolytického komplementu a jeho zložky C3 so zvýšenou náchylnosťou k infekciám v rámci nediferencovanej choroby spojiva (diagnosticky kritéria pre reumatologické ochorenie neboli splnené) a pretrvávajúce subfebrility, dávané do súvisu so stomatologickými fokusmi, prípadne so stavom po prekonanej infekčnej mononukleóze. Tiež u nej bola zistená nevýrazná porucha imunity a opakovane je v odborných nálezoch diagnostikovaný únavový syndróm. Psychologickým nálezom bola osobnosť navrhovateľky hodnotená ako nepsychotická, s dekompenzáciou pod depresívnym obrazom, s depresívne-dysforickým ladením, výraznou anxietou, zvýšenou iritabilitou, rezonanciou a bezradnosťou pri dlhodobej a nevyriešenej záťaži so známkami chronicity. Jej schopnosť pracovného zaradenia bola hodnotená ako znížená. Napriek všetkým uvádzaným zdravotných ťažkostiam navrhovateľky považoval posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie len iné, bližšie neurčené ochorenie zubnej drene a perapikálnych tkanív a posudkový lekár ústredia ochorenie pohybového a podporného aparátu, poruchu statiky a dynamiky chrbtice pri zistených degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách. Posudkový lekár ústredia konštatoval, že sa prejavuje miernym funkčným postihnutím, bez koreňového dráždenia, oproti tomu posudkový lekár na pobočke prejavy koreňového dráždenia konštatoval. Aj z odborných nálezov vyplynulo, že v oblasti disku L4/5 dochádza k útlaku koreňových štruktúr s intermitentnou radikulárnou symptomatológiou L4 vpravo. Ani jeden z nich nezobral do úvahy ani nijakým spôsobom posudkovo nevyhodnotil opakovane diagnostikovaný únavový syndróm navrhovateľky, ktorý by podľa platnej právnej úpravy, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly III., odd. C mohol mať posudkový význam. Z lekárskych správ posudkových lekárov nevyplýva dôvod, pre ktorý uvedený diagnostický záver do úvahy nezobrali. Podľa posudkových kritérií je nepochybné, že chronický únavový syndróm musí byť objektivizovaný príslušnými vyšetreniami, z lekárskych správ však nevyplýva, či tieto boli alebo neboli realizované, tzn., či chronický únavový syndróm navrhovateľky je jej objektívne zistenou diagnózou, alebo je tento diagnostický záver uvádzaný len na základe jej subjektívnych údajov. Tento nedostatok lekárskej správy posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol dôvodom pre jeho zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. c) aj d) O.s.p. Pokiaľ bol odbornými lekárskymi nálezmi u navrhovateľky chronický únavový syndróm diagnostikovaný a posudkový lekár ho pri hodnotení zdravotného stavu navrhovateľky pre účely jej invalidizácie nezobral do úvahy, jeho postup mal byť náležite odborne a vecne zdôvodnený tak, aby neexistovali pochybnosti o správne a úplne zistenom skutočnom zdravotnom stave navrhovateľky. Posudkový lekár buď mal diagnostikovaný chronický únavový syndróm zobrať pri hodnotení zdravotného stavu navrhovateľky do úvahy, alebo, mal logickým a presvedčivým spôsobom zdôvodniť, prečo tak neučinil. Opomenutie akéhokoľvek vyjadrenia posudkového lekára k tejto diagnóze navrhovateľky vyvoláva zásadné pochybnosti o správne a úplne zistenom skutočnom zdravotnom stave navrhovateľky zvlášť, ak chronický únavový syndróm je podstatnou súčasťou zdravotných ťažkostí navrhovateľky. Z ust. § 195 zákona o sociálnom poistení vyplýva pre odporkyňu povinnosť zisťovať všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Preto, ak bol u navrhovateľky opakovane v diagnostických záveroch chronický únavový syndróm uvedený, a ak podľa posudkového lekára nebol preukázaný príslušným odborným vyšetrením, mal postupovať tak, že vykonanie potrebného vyšetrenia navrhovateľke nariadi a na základe neho odstráni rozpor medzi vlastnými diagnostickými závermi a diagnostickými závermi príslušných odborných lekárov. Bez odstránenia rozporu v existencii tohto prejavu poškodenia zdravia navrhovateľky nemohol posudkový lekár, zvlášť, ak to nijakým spôsobom nezdôvodnil, tento diagnostický záver nezobrať do úvahy. Z obsahu spisu krajský súd nezistil, a z hľadiska svojej odbornosti ani nemá možnosť zistiť, či tento diagnostický záver bol objektivizovaný príslušným vyšetrením a môže vychádzať len z odborného vyjadrenia posudkového lekára, ktorý je pre uvedené výlučným kompetentným subjektom v zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Je však jeho povinnosťou zisťovať úplne a presne skutkový stav, tj. skutočný zdravotný stav poistenca, aby mohol posúdiť pokles jeho pracovnej schopnosti pri preukázaných zdravotných ťažkostiach v súvislosti s jej žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku. Jeho odborný posudok musí obsahovať vyjadrenie k všetkým rozhodujúcim skutočnostiam, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech poistenca. Ďalším dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bola jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v súvislosti s diagnostikovanou poruchou imunity navrhovateľky v zmysle zníženého hlavného celkového hemolytického komplementu a jeho zložky C3. Charakter tejto abnormality a jej vplyv na zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár nijakým spôsobom nevyhodnotil a to napriek tomu, že podľa kapitoly III., odd. A, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení nie je pri imunodeficitných stavoch rozhodujúca etiológia poruchy ale jej vplyv na celkový stav a výkonnosť organizmu. V posudku posudkového lekára, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia nebolo obsiahnuté žiadne posudkové vyhodnotenie uvedenej abnormality vo vyššie uvedených súvislostiach, preto musel krajský súd konštatovať, že napadnuté rozhodnutie odporkyne, ktoré bolo vydané na základe takto neúplného posudku posudkového lekára je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Účastník konania a ani krajský súd v rámci preskúmavacieho konania totiž nemohol zistiť, či uvedené má alebo nemá vplyv na jej pracovnú schopnosť a v akom rozsahu. Posudok posudkového lekára, ktorý bol skutkovým podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia neobsahuje ani odborné, medicínske vyjadrenie sa k ďalším zdravotným ťažkostiam navrhovateľky, či už ide o ložiskové formácie v pečeni, zistenú xeroftlamiu, poruchu akrálnej cirkulácie, fotosenzitivitu... Na základe vyššie uvedených skutočností musel krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť pre nedostatočne zistený skutkový stav veci (chronický únavový syndróm) a pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia (chronický únavový syndróm, imunodeficit, ostatné zdravotné ťažkosti). Krajský súd nemohol posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože okolnosti chronického únavového syndrómu, či nezávažne zníženej imunity, uvádzané v diagnostických záveroch jednotlivých odborných vyšetrení neboli posudkovo ozrejmené a lekárska správa, na ktorej bolo napadnuté rozhodnutie z hľadiska zistenia skutkového stavu veci založené, neobsahovala tiež dostatok dôvodov týkajúcich sa vyhodnotenia všetkých zdravotných ťažkostí navrhovateľky a ich vplyvu na jej pracovnú schopnosť. Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Jej úlohou bude posúdiť zdravotný stav navrhovateľky komplexne, vychádzajúc zo všetkých odborných lekárskych nálezov s náležitým odôvodnením vysloveného posudkového záveru vo vzťahu k zdravotných ťažkostiam navrhovateľky a ich vplyvu na jej pracovnú schopnosť. Podľa potreby doplní ďalšie odborné vyšetrenia navrhovateľky tak, aby jej posudkový záver bol náležite podložený (únavový syndróm). Svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom, ktorý jej vyplýva z ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby bolo jednoznačné, logické, zrozumiteľné a presvedčivé jednak pre účastníka konania a aj pre prípadné preskúmanie krajským súdom. S poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. priznal krajský súd navrhovateľke voči odporkyni náhradu trov konania, pretože v konaní bola úspešná. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom dňa 17.októbra 2013 vo výške 60,07 € podľa § 11 ods. 4 druhej vety vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a za ďalšiu poradu s klientom realizovanú 17.januára 2014 a účasť na pojednávaní pred krajský súdom dňa 23.januára 2014 vo výške a 61,87 €. K uvedeným úkonom právnej služby prináleží aj režijný paušál (1x7,81 €, 2x8,04 € v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhlášky) - 207,70 € a 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 z priznanej odmeny a náhrad podľa tejto vyhlášky - 41,54 €. Hotové výdavky vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb predstavujú poplatok za vyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu vo výške 3,60 €. Celkom predstavujú trovy konania 252,84 € (207,70+41,54+3,60). Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania vo výške 327,06 €, pretože si uplatnila odmenu aj za nahliadnutie do súdneho spisu realizované 15.januára 2014. Krajský súd náhradu za tento „úkon“ navrhovateľke nepriznal, pretože uvedené nie je úkonom právnej služby tak ako ich definuje ust. § 13a ods. 1 a 2 cit. vyhlášky. Oboznámenie sa s obsahom spisu je podľa názoru súdu súčasťou prípravy zastupovania, za ktorú odmena spolu s režijným paušálom priznaná bola. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu v jeho zrušujúcej časti odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.