Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/327/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201455 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014201455.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky C. K., nar. XX. O. XXXX, bytom K. ul. č. XXXX/XX, D. D., v konaní zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Hricovou Pradovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, ul. 29. augusta č. 4, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 6. októbra 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 6. októbra 2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. b) a c) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 515,42 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jej právnej zástupkyne, na jej účet č. IBAN: I VS XXSdXXXXXXX, vedený v T. D.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zo 17. septembra 2012, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 20 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Zároveň uviedla, že týmto rozhodnutím bol realizovaný predchádzajúci zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. januára 2014 č. 26Sd 78/2013-41. Prílohou rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite z 26. augusta 2014, v ktorom boli uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vyslovený posudkový záver. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a žiadala, aby bol jej zdravotný stav opäť posúdený kvalifikovanými odborníkmi a aby jej bol priznaný invalidný dôchodok odo dňa podania jej žiadosti so spätnou platnosťou -3 roky späť. Žiadala tiež o pridelenie advokáta, o náhradu trov konania a oslobodenie od všetkých súdnych poplatkov. Namietala zaujatosť posudkového lekára, ktorý nedostatočne preštudoval a nedostatočne porozumel odborným lekárskym nálezom a ich záverom, lekárskym nálezom z roku 2014 vôbec nevenoval pozornosť, neposudzoval jej zdravotnú dokumentáciu komplexne ale z jej obsahu vyberal len tie údaje, ktoré svedčili jeho vopred pripravenému posudkovému záveru. Namietala neodbornosť posudkových lekárov na objektívne zhodnotenie odborných záverov špecialistov a súvislostí medzi jednotlivými diagnózami, spôsob klinického vyšetrenia posudkovým lekárom a formálne chyby, ktorých sa Sociálna poisťovňa dopustila, napr. v označení mena jej všeobecného lekára, či v udaní jej krstného mena. Podrobne rozpísala svoje zdravotné ťažkosti, ich priebeh, trvanie, aplikovanú liečbu i nepriaznivý vývoj. Zaoberala sa aj diagnostickými kritériami pre chronický únavový syndróm s vyjadrením presvedčenia, že ich splnila, no napriek tomu posudkový lekár toto jej ochorenie z posudkového hľadiska neuznal. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Pre posúdenie jej zdravotného stavu z hľadiska únavového syndrómu, ktorý považovala za svoje rozhodujúce zdravotné postihnutie, neboli zobraté do úvahy všetky symptómy, ktoré sa u nej prejavujú. Žiadala, aby bola vyšetrená príslušnými odborníkmi, prípadne aby bolo rozhodnuté na základe znaleckého posudku po riadnom zistení jej zdravotných ťažkostí. Zdôraznila, že predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu bola odporkyni uložená povinnosť odstrániť rozpormi medzi zhodnotením jej zdravotných ťažkostí posudkovými lekármi a odbornými lekármi, napriek tomu K.. I., posudkový lekár pri opakovanom posudzovaní jej zdravotného stavu bez nariadenia akýchkoľvek ďalších vyšetrení a len po zohľadnení nového reumatologického vyšetrenia, ktoré chronický únavový syndróm nepotvrdilo, sám zhodnotil tak komplikované diagnostické posúdenie chronického únavového syndrómu. Vylúčil jedno veľké kritérium pre možné diagnostikovanie tohto ochorenia a všetky malé kritériá bez toho, aby to zdôvodnil. Z uvedeného dôvodu vzniesla pochybnosti o odbornom zhodnotení chronického únavového syndrómu posudkovým lekárom s tým, že táto diagnóza bola uvedená v diagnostických záveroch neurológa, psychiatra, psychológa aj reumatológa. Poukázala na to, že jednotlivé prejavy jej ochorení boli obsahom podaného odvolania a boli popísané aj jednotlivými odbornými lekármi, ktorí však jej zdravotné ťažkosti vyhodnocujú len vo vzťahu ku svojej odbornosti, ale nikto sa nezaoberá jej zdravotným stavom komplexne a nevyhodnocuje jednotlivé prejavy jej ochorení z hľadiska naplnenia diagnostických predpokladov pre chronický únavový syndróm. Domáhala sa toho, aby krajský súd odporkyni nariadil povinnosť komplexne posúdiť jej zdravotný stav za účelom zistenia, či trpí alebo netrpí chronickým únavovým syndrómom a za tým účelom by posudkoví lekári mali k posúdeniu zdravotného stavu prizvať odborníkov z jednotlivých oblastí medicíny a s nimi by mali konzultovať, či diagnostické závery pre jej chronický únavový syndróm boli alebo neboli naplnené. Vyjadrila presvedčenie, že novým rozhodnutím odporkyne neboli odstránené vady konania, ktoré boli vytknuté predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu. Žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil, vec jej vrátil na nové konanie s nariadením potreby doplnenia odborných vyšetrení za účelom potvrdenia, resp. vylúčenia chronického únavového syndrómu a uplatnila právo na náhradu trov konania. V priebehu preskúmavacieho súdneho konania opakovane predkladala aktuálne výsledky z odborných vyšetrení z rôznych oblastí medicíny. Po ich posudkovom vyhodnotení namietala posudkové zhodnotenie jej psychiatrickej diagnózy, tvrdiac, že nebol zistený jej skutočný zdravotný stav, pretože posudková lekárka len spochybnila závery ošetrujúceho psychiatra, hoci správne mala nariadiť vyšetrenie navrhovateľky odborníkom z odboru psychiatrie, aby boli odstránené rozpory medzi jej posudkovými závermi a odbornými závermi psychiatra. Žiadala, aby bol jej zdravotný stav z hľadiska duševného ochorenia posúdený znalcom. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože ani po opakovanom posúdení zdravotných ťažkostí navrhovateľky a po zohľadnení aktuálnych odborných lekárskych nálezov naďalej nebola uznaná invalidnou, pretože pokles jej pracovnej schopnosti neprevýšil 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1. júla 2016) sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s uvedeným krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p. , vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. b) a c) O.s.p. , pretože zistenie skutkového stavu veci, z ktorého správne rozhodnutie vychádzalo, bolo v rozpore s obsahom spisov a skutkový stav veci nebol zistený dostatočne pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu prvýkrát o priznanie invalidného dôchodku od 1. januára 2010 žiadosťou z 11. augusta 2010. Nebola uznaná invalidnou, pretože pokles jej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol stanovený len 15 % pre iné, bližšie neurčené choroby zubnej drene a periapikálnych tkanív so zaradením pod kapitolu VIII., odd. A, pol. 1 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Rozhodnutím zo 7. septembra 2010 odporkyňa žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla. Preskúmavacie konanie krajského súdu, začaté podaním odvolania navrhovateľky voči označenému rozhodnutiu odporkyne, bolo zastavené v dôsledku späťvzatia opravného prostriedku. Opakovanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podala navrhovateľka 17. decembra 2013 a invalidný dôchodok žiadala priznať od 17. decembra 2009. Táto žiadosť bola podkladom pre začatie správneho konania odporkyne a vydanie rozhodnutia z 6. októbra 2014. V rámci tohto správneho konania vydala odporkyňa už 12. januára 2013 rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, ktoré bolo rozhodnutím krajského súdu č. 26Sd/78/2013-41 z 23. januára 2014 zrušené pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. bola skutočnosť, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky a vyhodnocovaní vplyvu jeho zhoršenia na jej pracovnú schopnosť nezobrali do úvahy ani nijakým spôsobom posudkovo nevyhodnotili v odborných lekárskych nálezoch navrhovateľky opakovane diagnostikovaný chronický únavový syndróm, ktorý by podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly III., odd. C mohol mať posudkový význam, čo vyvolalo zásadné pochybnosti o správne a úplne zistenom skutočnom zdravotnom stave navrhovateľky. Krajský súd vyjadril názor, že pokiaľ posudkový lekár nepovažoval chronický únavový syndróm za preukázaný príslušným odborným vyšetrením, mal vykonanie potrebného vyšetrenia navrhovateľke nariadiť za účelom odstránenia rozporu medzi diagnostickými závermi odborných lekárov a jeho posudkovými závermi z hľadiska uznania, resp. nezohľadnenia tohto ochorenia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov konštatoval v súvislosti s navrhovateľke diagnostikovanou poruchou imunity v zmysle zníženého hlavného celkového hemolitického komplementu a jeho zložky C3, pretože charakter tejto abnormality a jej vplyv na zdravotný stav navrhovateľky a jej pracovnú schopnosť posudkový lekár nijakým spôsobom nevyhodnotil. Posudkoví lekári sa nevyjadrili ani k jej ďalším zdravotným ťažkostiam (ložiskové formácie v pečeni, xerostalmia, porucha akreálnej cirkulácie, fotosenzitivita...), preto nebolo zrejmé, či uvedené má alebo nemá vplyv na jej pracovnú schopnosť a v akom rozsahu. Odporkyni uložil povinnosť posúdiť zdravotný stav navrhovateľky komplexne, vychádzajúc zo všetkých odborných lekárskych nálezov s náležitým odôvodnením vysloveného posudkového záveru vo vzťahu ku všetkým jej zdravotným ťažkostiam a ich vplyvu na jej pracovnú schopnosť. Podľa potreby ho usmernil nariadiť navrhovateľke aj ďalšie odborné vyšetrenia tak, aby jeho posudkový záver bol náležite podložený z hľadiska odstránenia rozporov medzi závermi posudkových lekárov a výsledkami odborných vyšetrení. V rámci realizácie zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu posudzoval opätovne zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z 26. augusta 2014, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z početných odborných lekárskych nálezov z priebehu rokov 2012 - 2014 z oblasti stomatológie, ortopédie, neurológie, psychiatrie, psychológie, z hepatologických, endokrinologických, algeziologických, pľúcnych, očných, fyziatrických, gastroenterologických vyšetrení, z MR vyšetrenia LS , Th chrbtice, z gastroenterologického vyšetrenia, z výsledku hospitalizácie v Národnom ústave reumatických chorôb, na neurologickom oddelení, na klinike infektológie aj z výsledku kúpeľnej liečby v Turčianskych Tepliciach a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil dorzalgie, ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti pre toto zdravotné postihnutie vyjadril 20 %. V posudku uviedol, že navrhovateľka bola v liečbe stomatológa pre zvýšenú kazivosť chrupu cca od roku 1999, bola jej vykonaná protetická náhrada zo živice. Došlo k zápalu ďasien, pretrvávali zvýšené teploty do 37,5 ° C, pridružili sa bolesti kĺbov, bolesti svalstva. Pre pretrvávajúce subfebrílie bola opakovane vyšetrovaná viacerými odborníkmi, systémová zápalová reakcia nebola potvrdená. Po hospitalizácii na neurologickom oddelení v NsP Brezno bol potvrdený chronický vertebrogénny algický syndróm skôr polytopný, EMG vyšetrením bola vylúčená polyneuropatia, resp. demyelinizačné ochorenie, nebola potvrdená ani koreňová lézia. Diagnostickou hospitalizáciou v NÚRCH Piešťany v novembri 2013 bolo zistené, že jej stav nespĺňa diagnostické kritériá pre systémovú chorobu, hoci pretrvávali subfebrility do 37,6 ° C, aj únavový syndróm (vedený od roku 2012) a bolesti Th chrbtice s vyžarovaním do ramena vrátane lumboischiatického syndrómu. Stále bola v riešení pre stomatologické fokusy, hodnoty zápalových markerov FW a CRP boli v norme. Prítomná bola hraničná anémia, pretrvávalo zníženie frakcie komplementu C3 a mierne zvýšené IgM, závažnejší imunodeficit nebol potvrdený. Reumatologický nález v porovnaní s predchádzajúcim obdobím neprogredoval, neboli prítomné žiadne známky artritídy, subfebrility neboli následkom prípadného reumatologického ochorenia. Za najdôležitejšie bolo označené riešenie stomatologických fokusov, ktoré boli označené za možnú príčinu zvýšených teplôt, určitej imunologickej abnormality aj únavového syndrómu. Gastroenterológ vylúčil celiakiu. Po absolvovaní kúpeľnej liečby aj fyziatrom bolo potvrdené zlepšenie dynamiky funkcie chrbtice. Hepatológ zistil hemangióm heparu bez dynamiky, ktorý ťažkosti menovanej nespôsobuje. Endokrinológ nepotvrdil ochorenie štítnej žľazy. Z hľadiska chronického únavového syndrómu bola navrhovateľka sledovaná od 3. decembra 2013 psychiatrickou ambulanciou na doporučenie neurológa, diagnostikovaná jej bola posttraumatická stresová porucha a únavový syndróm s chronickým priebehom, čo bolo potvrdené aj psychologickým vyšetrením z decembra 2013 s tým, že osobnosť navrhovateľky je depresívna avšak nie psychotická. Zaoberal sa diagnostickými kritériami pre chronický únavový syndróm podľa Holmesa a F. s tým, že pre potvrdenie tejto diagnózy podľa Holmesa navrhovateľka splnila iba jedno veľké kritérium (nevysvetliteľná únava trvajúca 6 a viac mesiacov po sebe nasledujúcich) a 3 malé kritériá (bolesť kĺbov, bolesť svalov, subfebrílie), v dôsledku čoho diagnostické ani posudkové kritériá pre možné zohľadnenie tejto diagnózy neboli naplnené. Poukázal tiež na to, že z posudkového hľadiska je významná len ťažká forma tohto ochorenia, za ktorú sa považuje jej trvanie 10 a viac rokov. U navrhovateľky je uvedený diagnostický záver podľa zdravotnej dokumentácie podložený len posledné cca 2 roky, preto ani z tohto hľadiska nemá posudkový význam. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil ochorenie chrbtice a to poruchu statiky a dynamiky chrbtice na podklade degeneratívnych zmien s miernym funkčným postihnutím, bez prejavov koreňového dráždenia, preto jej priznal pokles pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a po dodatočnom posudkovom vyhodnotení ďalších odborných lekárskych nálezov, ku ktorým uviedol, že oproti predchádzajúcemu posúdeniu nedošlo k podstatnejšej zmene v jej zdravotnom stave. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jej zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 26. apríla 2015 vychádzal popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených psychiatrických, reumatologických vyšetrení z priebehu roku 2015 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že u navrhovateľky pretrvávajú zdravotné problémy od roku 1999 s protrahovanými a opakujúcimi sa subfebríliami so sprievodnými algiami svalov, kostí a kĺbov a únavou, ktoré vznikli po stomatologickom ošetrení. Bola jej vykonaná kompletná sanácia chrupu s proteticko-keramickou náhradou pri potvrdenej alergii na kovy, nikel, kobalt, molybdén - v Mníchove 2010, napriek tomu subfebrílie pretrvávali. Po opakovanej hospitalizácii v Národnom ústave reumatických chorôb nebolo u nej zistené reumatické systémové ochorenie, potvrdená bola porucha akrálnej mikrocirkulácie s obrazom Raynaudovho syndrómu, so znížením C3 zložky komplementu (uvedené je bez klinického korelátu, je potrebné len kontrolovať, nemá vplyv na zhodnotenie celkového stavu), morfologické zmeny na chrbtici, ktoré boli verifikované MR a aj RTG vyšetreniami ale bez klinického korelátu - konštatovaný hypermobilný syndróm, fyziologický nález na chrbtici napriek degeneratívnym zmenám je opakovane uvádzaný v odborných nálezoch s neurológie, reumatológie i z kúpeľnej liečby. Neurologický nález so záverom peroneálnej parézy na pravej dolnej končatine nebol objektivizovaný žiadnym vyšetrením a nekoreloval ani s odbornými nálezmi vykonanými v roku 2015 v NURCH Piešťany ani počas kúpeľnej liečby ani pri vlastnom vyšetrení posudkového lekára. Pre určenie miery poklesu jej pracovnej schopnosti pri viac rokov nevyjasnenej príčine jej subfebrílií a pri jej subjektívnych ťažkostiach považoval za rozhodujúce zdravotné postihnutie poruchu osového aparátu - chrbtice, ktorá z hľadiska funkčného postihnutia zodpovedá 20 % , tj. dolnej hranici pri miernom funkčnom postihnutí, nakoľko u navrhovateľky neboli preukázané trvalé svalové dráždenia ani obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Pri pátraní po príčine subfebrílií mala vykonané množstvo vyšetrení bez zistenia organického podkladu z hľadiska pneumologického, gastroenterologického, gynekologického, ORL, či infekčného ochorenia. Opakovane uvádzaný chronický únavový syndróm aj podľa posledného reumatologického vyšetrenia nebol doriešený a podľa kritérií pre túto chorobnú jednotku je splnené len jedno veľké kritérium (nevysvetliteľná trvalá únava trvajúca 6 a viac mesiacov po sebe nasledujúcich) súčasne s 3 malými subjektívnymi príznakmi (bolesť kĺbov, svalov, subfebrílie). Vychádzajúc z uvedeného ako aj z odborných vyšetrení a ich výsledkov nebolo možné diagnosticky jednoznačne potvrdiť chronický únavový syndróm ako klinickú jednotku. Zistené zmeny v zmysle hemangiómu pečene sú asymptomatické, bez akýchkoľvek prejavov poruchy funkcie pečene, xeroftalmia - vysychanie očnej rohovky a fotosenzitivita ako aj porucha akrálnej cirkulácie súvisí s možným Raynaudovým syndróm. Tieto somatické prejavy však pokles jej pracovnej schopnosti neovplyvňujú. Okrem somatických ťažkostí je u navrhovateľky reaktívne prítomná psychická porucha pod obrazom dekompenzácie osobnosti s depresívnym obrazom, ktorá bola v úvode liečby do apríla 2014 zhodnotená ako stresová porucha, postupne s prehodnotením na depresiu, až periodickú depresívnu poruchu na ambulantnej liečbe. Postupne bola terapia upravená, komplexná liečba vrátane hospitalizácie alebo psychoterapie nebola využitá. Vzhľadom na dĺžku liečby uvedené ochorenie z posudkového hľadiska nespĺňalo kritériá dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu. Uzavrel, že môže vykonávať práce prevažne administratívneho charakteru podľa dosiahnutého vzdelania. V rámci preskúmavacieho konania krajského súdu požiadal tento súd o opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne K.. S. J., ktorá sa problematikou chronického únavového syndrómu z posudkového hľadiska zaoberá a požiadal ju o vyhodnotenie objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky v súvislosti s naplnením diagnostických kritérií pre chronický únavový syndróm aj s ohľadom na vyriešenie zubných fokusov, ktoré sa dávali do súvislosti s jej stavom a zároveň aj o posudkové zhodnotenie diagnostikovanej ťažkej depresívnej poruchy. Posudkový lekár v posudku z 3. februára 2016 posudkovo vyhodnotil závery odborných vyšetrení z rôznych medicínskych odborov, ktorým sa navrhovateľka podrobila v priebehu rokov 2012 a 2016 a dovtedy vyslovený posudkový záver nezmenil. Vo vzťahu k únavovému syndrómu uviedol, že vzhľadom na rozmanitosť klinického obrazu sa týmto ochorením zaoberajú odborníci z mnohých medicínskych odborov, najmä internisti, neurológovia, klinickí imunológovia, reumatológovia, endokrinológovia, psychiatri a psychológovia. V diagnostike je potrebné odlíšiť bežnú únavu ako syndróm mnohých ochorení. Základnou podmienkou pre diagnostikovanie chronického únavového syndrómu je, že postihnutý musí trpieť únavou ako základnou podmienkou ochorenia a že niektoré iné choroby musia byť vylúčené. Únava je hlavný príznak chronického únavového syndrómu, má zrejmý začiatok a netrvá po celý život. Je ťažká, zneschopňujúca a postihujúca fyzické a duševné funkcie, je prítomná minimálne 6 mesiacov, z ktorých je nutná jej prítomnosť minimálne 50 % času. Z ostatných príznakov sú prítomné predovšetkým bolesti svalov, poruchy spánku a nálady. Až v prípade, že sú všetky obvyklé príčiny únavy vylúčené, je možné uvažovať nad diagnózou chronického únavového syndrómu. Navrhovateľka mala od roku 1999 až do roku 2016 vykonaných množstvo stomatologických zákrokov až po protetickú rekonštrukciu chrupu s mnohými úpravami a komplikáciami v zmysle zápalových afekcií, ktoré bolo nutné riešiť antibiotickou liečbou. Sama uviedla, že práve od problémov so zubami začala mať zvýšené teploty a neskôr sa pridružili aj ďalšie ťažkosti - bolesti kĺbov, svalov, zvýšená unaviteľnosť. Je nespochybniteľné, že dlhotrvajúce zvýšené teploty, až niekoľko rokov, navodzujú stav únavy, nevýkonnosti. Mikróby v zápalových ložiskách dutiny ústnej môžu ovplyvňovať aj vzdialené orgány ľudského tela. Môže vzniknúť zápal vnútrosrdia, zápal srdcových chlopní, rôzne kožné afekcie, bolesti kĺbov a svalov a mnoho iných ochorení. Podmienkou je zníženie obranyschopnosti organizmu, ktoré bolo navrhovateľke zistené v Národnom ústave reumatických chorôb v zmysle zníženej hladiny C3 zložky komplementu, čo súvisí so zvýšenou náchylnosťou k infekciám. Z uvedeného vyvodila, že toto somatické ochorenie, ktorým opakované stomatologické zápaly sú, je jedným z dôvodov jej ťažkostí ale vo vzťahu k jej invalidite je irelevantné. Okrem uvedeného bola navrhovateľke v Národnom ústave reumatických chorôb diagnostikovaná aj nediferencovaná choroba spojiva so xeroftalmiou, xerostómiou, fotosenzitivitou, poruchou akrálnej cirkulácie typu Raynaudovho fenoménu, driekovo-krížový syndróm diskogénny pri výhreze medzistavcovej platničky L5/S1 a hypermobilnom syndróme. Nikdy jej nebol diagnostikovaný akútny zápal niektorého kĺbu. Termín spojivové tkanivá je spoločné označenie tkanív, ktoré plnia podpornú a ochrannú funkciu tela a jeho jednotlivých orgánov. Ide o šľachy, šľachové púzdra, väzy, burzy. Pacienti sa sťažujú na bolesti v kĺboch, bolesti chrbta, bolesti svalov, rannú stuhnutosť a zvýšenú únavnosť. Hypermobilný syndróm patrí medzi dedičné choroby spojivového tkaniva. Kĺbová hypermobilita je dôsledkom ligamentóznej hyperlaxicity - zvýšenej chabosti väzov. Postihnutí sa sťažujú na bolesti kĺbov a svalov. Z uvedeného vyvodil, že u navrhovateľky bolo diagnostikované ďalšie ochorenie a to ochorenie pohybového systému, ktorého klinickým prejavom je bolesť v kĺboch, bolesti chrbtice, bolesti svalov, zvýšená únavnosť. Z posudkového hľadiska je toto ochorenie najzávažnejšie ale vzhľadom na funkčný postih je len mierne a to v oblasti chrbtice a len s minimálnymi prejavmi nervového a svalového dráždenia, preto nedosahuje stupeň invalidity. Ide o ochorenie chronické, celoživotné, ktoré je v sledovaní NÚRCH v Piešťanoch bez progresie, s minimálnym funkčným obmedzením funkcie chrbtice, bez postihnutia funkcie ostatných kĺbov. Chronický únavový syndróm možno ako diagnózu určiť u pacienta len vtedy, ak príznaky, ktoré sú typické pre tento syndróm, nesúvisia u konkrétneho pacienta s jeho iným somatickým ochorením, ktoré je možné komplexným vyšetrením jednoznačne dokázať. Konštatoval, že u navrhovateľky boli nespochybniteľne zistené dlhoročné stomatologické problémy sprevádzané množstvom komplikácií, vrátane zápalových, bolo jej diagnostikované aj ochorenie spojiva, bolesti chrbtice pri hypermobilnom syndróme, čo je ďalším somatickým ochorením s príznakmi typickými aj pre únavový syndróm. Vzhľadom k tomu, že u navrhovateľky boli dokázané somatické ochorenia, ktoré majú podobné príznaky ako chronický únavový syndróm, nebolo možné chronický únavový syndróm uznať za jej hlavnú diagnózu. Navrhovateľka trpí chronickou únavou ale táto má príčinu v dlhodobých somatických ochoreniach, ktoré boli uvedené vyššie. K ťažkej depresívnej poruche, ktorá bola u navrhovateľky naposledy diagnostikovaná uviedol, že v liečbe psychiatra je od roku 2013 na doporučenie neurológa. Najskôr jej bola diagnostikovaná posttraumatická porucha stredne ťažkého až ťažkého stupňa, únavový syndróm pod kódom F48, čo ale podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb nie je únavový syndróm ale neurotická porucha. V ďalšom priebehu došlo k zmene diagnózy na depresiu ťažšieho charakteru a to pri vyšetrení z 29. mája 2014, kedy jej psychiater odporučil hospitalizáciu v psychiatrickej nemocnici. Navrhovateľka ju neabsolvovala, pri ďalších vyšetreniach psychiater nepopísal zlepšenie jej zdravotného stavu ale ani netrval na jej hospitalizácii. Od 26. júla 2014 sa v psychiatrických vyšetreniach uvádzala ako jej diagnóza periodická depresívna porucha ťažšieho stupňa. V objektívnom obraze od roku 2013 psychiater stereotypne popisoval tie isté príznaky, ktoré nezodpovedajú depresii ťažkého stupňa ale ľahkého až stredne ťažkého stupňa, a tomu zodpovedala aj liečba, ktorá bola zmenená len v júli 2014 bez zmeny v klinickom obraze v zmysle zlepšenia, či zhoršenia. Pri zhoršení stupňa depresie, tj. neúspešnosti ambulantnej liečby mal psychiater pristúpiť k hospitalizácii navrhovateľky na psychiatrickom oddelení, čo nerealizoval, preto celý diagnostický a liečebný proces pôsobí nevierohodne a z hľadiska tohto postupu je diagnóza depresie ťažkého stupňa nepresvedčivá. Uviedol, že typickými príznakmi ťažkej depresie sú smutná, skľúčená, utrápená nálada, nedostatok energie, poruchy spánku, strata sebavedomia, poruchy vnímania, spomalené reakcie a celkový útlm, sklon k izolácii, sebevražedné myšlienky rôzneho stupňa, absolútna strata záujmu o čokoľvek, výrazná nevýkonnosť a nelepšenie týchto príznakov spôsobuje človeku veľké utrpenie, apatiu, nezáujem o seba samého. Na rozdiel od uvedeného navrhovateľka dokáže absolvovať množstvo vyšetrení, ošetrení, hospitalizácií, k čomu je nevyhnutne potrebný dostatok energie aj výkonnosti a v celom svojom konaní ohľadom jej invalidného dôchodku prejavuje veľkú vitalitu, hoci depresia ťažkého stupňa aj chronický únavový syndróm sú mimoriadne vysiľujúce ochorenia. Poukázal na existenciu 4-stupňového modelu liečby depresie, v rámci ktorého je ťažká depresia v 4 stupni liečby, ktorá u navrhovateľky nebola aplikovaná. Z uvedeného dôvodu považoval za veľmi problematické zaujať posudkové stanovisko k uvedenej psychiatrickej diagnóze. Aj v prípade, že by zobral do úvahy ľahkú až stredne ťažkú depresiu táto sama o sebe invaliditu nepodmieňuje, nanajvýš by mohlo dôjsť k navýšeniu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky popri ochorení chrbtice o ďalších 10 %, čo by vo vzťahu k jej invalidizácii nemalo žiadny význam. K novo predloženým odborným lekárskym nálezom sa vyjadril tak, že všetky jej ťažkosti, či už stomatologické alebo zo strany pohybového aparátu v akútnych štádiách podmieňujú krátkodobú pracovnú neschopnosť ale nebolo u nej diagnostikované ani jedno ochorenie, ktoré by svojím priebehom a závažnosťou podmieňovalo invaliditu. Po oboznámení sa s obsahom tejto lekárskej správy posudkového lekára navrhovateľka jeho závery namietala, pretože psychiatrickými nálezmi bol u nej diagnostikovaný chronický únavový syndróm aj epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov opakovane v nálezoch z júna a júla 2016. Spochybnila tiež jeho nezávislosť, keďže je zamestnancom Sociálnej poisťovne. Poukázala na to, že za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie by na základe psychiatrických nálezov mala byť označená epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov, ktorá umožňuje priznať pokles pracovnej schopnosti poistenca v rozpätí 50-80 % a uvedené by malo byť navýšené ešte o ďalších 10 % pre chronický únavový syndróm. Zdôraznila, že odbornými lekárskymi nálezmi bol jednoznačne diagnosticky potvrdený chronický únavový syndróm ako klinická jednotka, preto závery posudkového lekára považoval za účelové. Vyjadrila presvedčenie, že pokles jej pracovnej schopnosti by mal byť hodnotený minimálne na úrovni 60 %. Zdôraznila, že je povinnosťou Sociálnej poisťovne postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má sama obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Vzhľadom na posudkovým lekárom spochybnené diagnostické závery odborného lekára psychiatra, krajský súd v konaní vypočul ako svedka K.. Q. S. psychiatričku, ktorá v rámci bežných kontrol ošetrovala navrhovateľku od 2. júna 2016. Po odbornom vyšetrení dospela u navrhovateľky k ďalšej diagnóze a síce zmiešanej poruche osobnosti, ktorú považovala za základnú charakteristiku jej duševného stavu. Zároveň dospela k podozreniu, že pod vplyvom dlhodobých ťažkostí pri jej zmiešanej poruche osobnosti došlo k jej hranične psychotickej dekompenzácii s podozrením na paranoidný vývoj, čo sa už považuje za závažnejšiu psychotickú poruchu s tým, že pre diagnostikovanie uvedeného by bolo potrebné realizovať ďalšie diagnostické postupy. Uviedla, že s diagnózou depresívnej poruchy sa u navrhovateľky nestotožňuje, podľa jej názoru je jej rozhodujúcou psychiatrickou diagnózou zmiešaná porucha osobnosti. Trpí tiež neurasténiou, ktorú považovala za ťažkú, pričom z hľadiska psychiatrickej diagnostiky sa chronický únavový syndróm prekrýva s neurasténiou. Pripustila, že depresívna porucha, ktorou navrhovateľka trpí môže byť dôsledkom jej rozhodujúceho duševného postihnutia a to zmiešanej poruchy osobnosti ale nie je jej pôvodným, endogénnym ochorením. Na základe uvedeného požiadal krajský súd K.. S. J. o posudkové vyhodnotenie uvedených informácií spolu s psychiatrickými nálezmi z roku 2016. V podaní z 22. septembra 2016 uviedla, že sa posudkoví lekári dostali do situácie, v ktorej je priam nemožné zistiť, ktorým psychickým ochorením alebo ochoreniami navrhovateľka skutočne trpí a ktoré z nich by svojou závažnosťou prípadne napĺňali kritériá invalidizácie. Navrhla, aby krajský súd navrhovateľke nariadil diagnostickú hospitalizáciu alebo znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychiatrie, pretože od roku 2013, kedy bola prvýkrát psychiatricky vyšetrená, u nej boli diagnostikované rôzne psychické ochorenia, ktoré neboli jednotné pri vyšetrení navrhovateľky rôznymi psychiatrami. Dodatočným vyhodnotením lekárskej správy z psychiatrickej hospitalizácie navrhovateľky v dňoch od 12. apríla do 6. mája 2016 posudkový lekár K.. S. J. konštatovala, že vzhľadom na posledné psychiatrické vyšetrenie navrhovateľky so záverom epizódy depresie je odôvodnené navýšenie percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky o 10 %, na celkových 30 %. V diagnostických záveroch potvrdená epizóda ťažkej depresie je ovplyvniteľná liečbou, preto jej zdravotný stav z toho hľadiska invaliditu nepodmieňoval. Konštatovala, že za 4 týždne komplexnej liečby v dennom psychiatrickom stacionári došlo po vyše 2 rokoch ambulantnej psychiatrickej liečby (od decembra 2013) k čiastočnému zlepšeniu psychického stavu navrhovateľky v zmysle prejasnenia nálady, z čoho vyplynulo, že jej psychický stav je pri správnej liečbe ovplyvniteľný, tj. ochorenie neprešlo do štádia, kedy už akákoľvek liečba nemá na priebeh ochorenia žiadny vplyv. Pneumologickým vyšetrením z 24. februára 2016 nebolo zistené postihnutie funkcie pľúc, preto ani uvedený nález nemal vplyv na pracovnú schopnosť navrhovateľky. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly III., odd. C možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre chronický únavový syndróm a) jeho strednú formu so závažným poklesom celkovej výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 30 - 40 %, b) ťažkú formu so stratou zárobkovej schopnosti z hľadiska duševných a telesných schopností v rozpätí 70 - 80 % . Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí pri klinicky dokázanom CFS, s pozitivitou všetkých hlavných kritérií, pri pozitivite aspoň 6 vedľajších symptómov a aspoň 3 fyzikálnych kritérií podľa Holmesa. Kritériá pre stanovenie diagnózy CFS (chronický únavový syndróm) podľa Holmesa sú hlavné, symptómové a fyzikálne. K hlavným kritériám patrí, že ide o novo vzniknutú alebo vracajúcu sa výraznú únavu alebo rýchlu unaviteľnosť, ktorá sa skôr nevyskytovala a spôsobuje viac než 50 % zníženie predošlej aktivity a trvá dlhšie než 6 mesiacov a zároveň musia byť vylúčené iné patologické stavy (anamnesticky, fyzikálne, laboratórne), ktoré by sa mohli prejavovať podobnými ťažkosťami. K symptómovým kritériám patrí zvýšená teplota od 37,3 - 38,- ° C, bolesti v krku so začervenaním sliznice, citlivosť až bolestivosť lymfatických uzlín okolo krčných kývačov alebo v axilách, nevysvetliteľná generalizovaná únava svalov, bolesti kostrového svalstva, protrahovaná (24 hod. a viac) celková únava po námahe, bolesti hlavy, migrujúce bolesti kĺbov bez začervenania niekedy aj bez opuchov, neuropsychické poruchy, poruchy spánku, rozvoj príznakov v priebehu niekoľkých hodín až dní a k fyzikálnym kritériám patrí orálne objektivizovaná teplota od 37,3 do 38,6 ° C, neexudatívna pharingitis, drobné hmatné lymfatické uzliny okolo kývačov alebo v axile. Nález je pozitívny vtedy, ak sú splnené obidve hlavné kritériá, 6 z 11 symptómových a 2 z fyzikálnych alebo 2 hlavné kritériá, 8 z 11 symptómových a fyzikálne kritériá chýbajú. Z ust. § 195 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických a právnických osôb. Ak je to na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebné, môže vo veci nariadiť aj znalecké dokazovanie. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení ale organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach (§ 196 ods. 1, 3, 6, 7). Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu veci a po podrobnom oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a vyhodnotením závažnosti jej zdravotných ťažkostí vo vzťahu k poklesu jej pracovnej schopnosti dospel krajský súd k presvedčeniu, že z doposiaľ objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky určila odporkyňa správne jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, tj. ochorenie podporného a pohybového aparátu, správne ho zaradila v rámci príslušnej položky prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a s ohľadom na preukázaný stupeň funkčnej poruchy správne vyjadrila aj pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, pretože funkčné postihnutie pohybového aparátu je len mierne v oblasti chrbtice a len s minimálnymi prejavmi nervového a svalového dráždenia. Za správne, súladné s posudkovými a diagnostickými kritériami považoval krajský súd aj zhodnotenie zdravotného stavu navrhovateľky z hľadiska v odborných lekárskych nálezoch uvádzaného chronického únavového syndrómu. Za správne považoval opakované konštatovanie posudkových lekárov, že posudkové kritériá pre možnosť zohľadnenia chronického únavového syndrómu navrhovateľky ako samostatnej diagnostickej jednotky neboli naplnené, pretože neboli splnené všetky diagnostické kritériá podľa H. tak, ako to bolo vyššie konkretizované. U navrhovateľky síce bola zistená výrazná, viac rokov trvajúca únava, neboli však vylúčené iné príčiny tohto stavu, pretože navrhovateľka trpí viacerými zdravotnými ťažkosťami, s ktorými je zvýšená únavnosť spojená (pozri vyššie cit. posudky posudkových lekárov). Za správne považoval krajský súd aj posudkové nezohľadnenie pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľky (okrem duševného ochorenia), pretože ani u jedného z nich nebol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam z hľadiska poruchy funkcie toho ktorého orgánu. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia odporkyne boli zistenia, týkajúce sa duševného ochorenia navrhovateľky. Vzhľadom na dĺžku psychiatrickej liečby navrhovateľky a diagnostické závery odborných lekárov požiadal krajský súd K.. J. o posudkové vyhodnotenie aj tohto zdravotného postihnutia. Z jej posudku vyplynulo, že diagnostický záver o ťažkej depresívnej poruche navrhovateľky neakceptoval, pričom tento diagnostický záver spochybnil s ohľadom na konkrétne prejavy ochorenia i s ohľadom na spôsob aplikovanej liečby. Takýmto konštatovaním sa však dostal do rozporu s odborným záverom psychiatra. Neakceptovanie odborných lekárskych záverov špecialistu pre to-ktoré ochorenie bez vykonania akýchkoľvek dôkazov na odstránenie rozporu medzi jeho posudkovým záverom a závermi odborníka - psychiatra bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. , pretože bez zabezpečenia akýchkoľvek dôkazov na podporu záverov posudkového lekára musel krajský súd konštatovať, že rozhodnutie odporkyne v tejto časti vychádza zo skutkového stavu veci, ktorý bol v rozpore s obsahom spisu. Pokiaľ odporkyňa závery odborného lekára - psychiatra neakceptovala, mala vykonať všetky potrebné dôkazy na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, pretože taký postup jej zákon predpisuje, napr. nariadiť vyšetrenie u iného psychiatra, nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie jej skutočného zdravotného stavu z hľadiska duševného ochorenia, k posudkovému vyhodnoteniu týchto zdravotných ťažkostí prizval špecialistu v tomto odbore medicíny. Po zmene diagnostických záverov na základe psychiatrických vyšetrení z roku 2016 odporkyňa konštatovala, že nie je schopná zhodnotiť duševné ochorenie navrhovateľky z hľadiska jeho vplyvu na jej pracovnú schopnosť, pretože diagnostické závery príslušných odborníkov boli rozdielne. Riadne zistenie skutkového stavu veci je povinnosťou odporkyne, pretože len na základe riadne zisteného skutkového stavu veci môže rozhodnúť o žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky. Pokiaľ v priebehu konania vyšli najavo nezrovnalosti ohľadom skutkového stavu veci, tj. charakteru a závažnosti duševného ochorenia navrhovateľky bolo jej povinnosťou vykonať dokazovanie, na základe ktorého by bol skutočný stav veci úplne a správne zistený. Správny súd je súdom preskúmavacím a nie súdom skutkovým, tzn., že do jeho právomoci nepatrí zisťovanie skutkového stavu veci, s výnimkou prípadného minimálneho dokazovania len v rozsahu potrebnom na vyslovenie určitého právneho názoru, ktorým je Sociálna poisťovňa viazaná. Povinnosťou súdu napr. je, aby si vyžiadal doplnenie posudku v každom prípade, keď je to potrebné v záujme spoľahlivého posúdenia spornej otázky. Tiež je povinný prihliadať k nových skutočnostiam, ktoré vznikli po vydaní rozhodnutia odporkyne, ak tieto nové skutočnosti mohli mať vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia v čase rozhodovania súdu, hoci inak, zásadne je pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozhodujúci stav v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Z uvedeného krajský súd vyvodil, že odporkyňa po zistení, že u navrhovateľky nie je možné zistiť na základe predložených odborných psychiatrických nálezov, s rôznymi a meniacimi sa diagnostickými závermi, akým psychickým ochorením alebo ochoreniami trpí a či svojou závažnosťou prípadne napĺňajú kritériá pre uznanie invalidity, mala z vlastnej iniciatívy vykonať príslušné dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci a nariadiť navrhovateľke prípadne diagnostickú hospitalizáciu alebo vyšetrenie jej zdravotného stavu znalcom s príslušnou odbornosťou, pretože presné a úplné zistenie skutočného stavu veci je jej povinnosťou (§ 195 ods. 1). Pretože odporkyňa takýmto spôsobom nepostupovala, musel krajský súd dospieť k záveru, že jej rozhodnutie bolo vydané na základe skutkového stavu veci, ktorý nebol zistený dostatočne pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne opätovne sa zaoberať posúdením zdravotného stavu navrhovateľky tak, aby bol tento úplne a správne zistený a za účelom odstránenia rozporov ohľadom určenia a vyhodnotenia závažnosti duševného ochorenia navrhovateľky nariadi také dokazovanie, ktoré prispeje k úplnému a správnemu zisteniu skutočného stavu veci, tj. zdravotného stavu navrhovateľky aj z hľadiska tohto ochorenia. Nové rozhodnutie náležite odôvodní tak, ako jej to ukladá ust. § 209 zákona o sociálnom poistení, aby bolo jej rozhodnutie dostatočným, jasným a presvedčivým zdrojom informácií, na základe akých skutkových zistení a na základe akého ich právneho vyhodnotenia odporkyňa k novo vydanému rozhodnutiu dospela. Len takéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia môže zabezpečiť jeho preskúmateľnosť, tj. potrebné poznanie skutkových a právnych argumentov, ktoré k vydaniu napadnutého rozhodnutia viedli, či už pre účastníka konania alebo preskúmavací súd. V novom konaní odporkyňa posudkovo vyhodnotí aj ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka predložila na poslednom pojednávaní krajského súdu, prípadne ešte predloží. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250 k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá bola v konaní pred súdom úspešná, priznal náhradu trov konania voči odporkyni. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia, ktoré si právna zástupkyňa navrhovateľky uplatnila v celkovej výške 1 027,24 € za 13 úkonov právnej služby. Boli jej priznané vo výške 515,42 € za 7 úkonov právnej služby. 4 úkony právnej služby boli vykonané v roku 2015 pri hodnote 1 úkonu právnej služby v zmysle 11 ods. 4 druhej vety vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 64,53 € (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, účasť na pojednávaní pred krajským súdom 12. novembra 2015, 17. decembra 2015, 10. marca 2015), ku ktorým prináleží aj režijný paušál ku každému úkonu zvlášť v hodnote 8,39 € podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. V roku 2016 pri hodnote 1 úkonu právnej služby v rozsahu 66,- € boli vykonané 3 úkony právnej služby a to písomné vyjadrenie vo veci z 27.júna 2016 a účasť na pojednávaní pred krajským súdom 8. septembra 2016 a 27. októbra 2016. Aj k týmto úkonom právnej služby patrí jednotlivo režijný paušál vo výške 8,58 € v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu 515,42 €. V prevyšujúcom rozsahu neboli trovy právneho zastúpenia navrhovateľke priznané, pretože 4x vyúčtovaná ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, ktorá mala byť realizovaná 16. decembra 2015, 3. marca 2016, 7. septembra 2016 a 19. októbra 2016 nebola preukázaná žiadnym písomným záznamom z porady, ktorý by bol podpísaný navrhovateľkou. Trovy právneho zastúpenia neboli navrhovateľke priznané ani za ďalšie 2 úkony právnej služby vyúčtované v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 a to písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej zo dňa 17. decembra 2015 a z 10. marca 2016, pretože tieto trovy neboli vynaložené účelne. Vyjadrenie vo veci bolo datované a súdu predložené v deň pojednávania. Tvrdenia v nich uvedené mohli byť bez akýchkoľvek prekážok a obmedzení prednesené na pojednávaní pred krajským súdom, zvlášť s ohľadom na zásadu ústnosti súdneho konania. Súd akceptoval podanie písomného vyjadrenia z 28. júna 2016 napriek tomu, že ho nevyžiadal, ktoré bolo podané po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky medzi súdnymi pojednávaniami s novými skutkovými tvrdeniami. Lehotu na plnenie súd stanovil v rozsahu 15 dní na žiadosť odporkyne evidovanej v správnom registri krajského súdu z dôvodu technického zabezpečenia priznanej výplaty. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné v časti jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. . Voči rozhodnutiu v časti jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. a voči výroku o náhrade trov konania je prípustné. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.