Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/62/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201750 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201750.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Žarnovica, Bystrická 467/53, 966 81 Žarnovica za účasti: 1/ O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX E., 2/ G. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX E., 3/ R. G., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XX, XXX XX E. a 4/ F. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX E., právni nástupcovia po M. B., naposledy bytom Y. XX, XXX XX E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Žarnovica č. V-40/2013 zo dňa 23.09.2013 takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie Správy katastra Žarnovica č. V-40/2013 z 23.09.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Žarnovica (ďalej aj „správny orgán“ alebo „odporca“) č. V-40/2013 zo dňa 23.09.2013. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa § 31 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že odporcovi bol dňa 14.01.2013 doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností záložnej zmluvy zo dňa 11.12.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom M. Považanom, E. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované v k.ú. E. na LV č. XXXX. O predmetnom návrhu bolo rozhodnuté tak, že odporca rozhodnutím č. V-40/2013 zo dňa 11.12.2012 návrh na vklad zamietol. Na základe podaného odvolania rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č. 27Sp/14/2013-22 zo dňa 03.07.2013 tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. V konaní bolo zistené, že záložca M. B., nar. XX.XX.XXXX po vydaní rozhodnutia odporcu zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičská vec po poručiteľovi bola vedená na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod č. 4D/66/2013. Podľa oznámenia súdneho komisára z 12.06.2013 do okruhu dedičov patria deti poručiteľa M. B.: 1/ O. B., 2/ G. B., 3/ R. G. a 4/ F. B.. Správny orgán napadnuté rozhodnutie doručoval právnym nástupcom (dedičom) účastníka konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že záložnú zmluvu za záložcu podpísal predseda združenia ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci B. W. na základe dohody o plnomocenstve. Z predloženej dohody o plnej moci správny orgán zistil, že záložcom bola podpísaná dňa 27.07.2011 v Novej Bani a zo strany splnomocnenca ProHelp dňa 28.07.2011 v Bratislave, z čoho vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 27.07.2011 prítomný v Novej
Bani pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení a splnomocniteľ splnomocnenca nepozná. Dlžník podpísaním plnomocenstva nemal možnosť prejaviť slobodnú vôľu „ pri výbere advokáta“, ktorý háji jeho záujmy. Podľa názoru odporcu došlo aj k porušeniu § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), nakoľko záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Dohoda o plnomocenstve je s predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na konanie so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ktorá je na tlačive dohody o splnomocnení tiež predtlačená. Keďže dohoda o plnomocenstve bola podpísaná splnomocnencom o deň neskôr, je podľa správneho orgánu dôvodný predpoklad, že dohoda bola na podpis predložená záložným veriteľom a menované združenie tu uskutočňuje zámery a napĺňa záujmy záložného veriteľa a nie záujmy záložcu. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu a pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Len konanie subjektu, ktoré zodpovedá definícii právneho úkonu možno považovať za právny úkon. Tento sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Správny orgán poukázal na to, že v zmysle § 37 ods. 1 OZ, ak nie sú splnené základné podmienky, nemôže ísť o platný právny úkon. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh dohody urobený v neprítomnosti druhej strany, nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval, odoslal, resp. urobil právny úkon k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená. Odporca vyhodnotil, že v danom prípade právny úkon nebol urobený vážne. V odôvodnení ďalej poukázal na to, že v zmluve o zriadení záložného práva sa uvádza, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX bola uzavretá dňa 27.07.2011. Dohoda o splnomocnení, ktorou mal M. B. splnomocniť predsedu združenia ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci B. W. na základe dohody o splnomocnení bola ním podpísaná až 28.07.2013, t.j. zmluvu o úvere podpisoval za splnomocniteľa bez splnomocnenia dňa 27.07.2011. Odporca poukázal aj na zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojím účelom a obsahom, ktoré podľa názoru odporcu obchádza zákon a je v zmysle § 39 OZ neplatné. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci, tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. Podľa záveru odporcu sa týmito zmluvami v podstate mohlo dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca nepovažoval záložnú zmluvu za spôsobilú na vklad do katastra nehnuteľností, a preto s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh zamietol.
Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi „v úverovej zmluve“ nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa odvolateľa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami záložcu. Odvolateľ nesúhlasil so záverom odporcu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie odporcu nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu napriek tomu, že v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku má správny orgán povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí
reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodil, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu, pričom správny orgán nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Rovnako záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého splnomocnenia je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Odvolateľ nesúhlasil ani s tvrdením odporcu, že záložca bol nútený podpísať dohodu o splnomocnení pri podpise úverovej zmluvy. Pokiaľ správny orgán konštatoval rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi, takéto odôvodnenie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku. Odvolateľ napokon namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Predmetná námietka je čo do právneho posúdenia nesprávna a nedostatočne odôvodnená, vychádzajúca z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 12.11.2013 uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a žiadal ho potvrdiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu. Preskúmal najmä úverovú zmluvu, zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/14/2013 zo dňa 03.07.2013, dohodu o splnomocnení zo dňa 27.07.2011, resp. 28.07.2011, písomné vyjadrenie záložcu M. B. zo 14.03.2013, obsah súdneho spisu č. 27Sp/14/2013 a vyjadrenie právnych nástupcov záložcu ďalších účastníkov konania - O. B., G. B., F. B. a R. G. zo dňa 06.11.2013 a zo dňa 14.03.2014.
Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval s okresným úradom na strane odporcu, ktorý v zmysle § 2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti.
Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Súd z listinných dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise a v spise č. 27Sp/14/2013 zistil, že záložca M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, E. zomrel dňa XX.XX.XXXX bez zanechania závetu a listiny o vydedení, pričom dedičská vec po poručiteľovi M. B. je vedená na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod č. 4D/66/2013 a u súdneho komisára JUDr. Bohuslava Valacha - notára pod č. Dnot 65/2013. Podľa oznámenia predmetného súdneho komisára z 12.06.2013 v zmysle Zápisnice o predbežnom vyšetrení do okruhu dedičov patria deti poručiteľa M. B.: 1/ O. B., 2/ G. B., rod. B., 3/ R. G., rod. B. a 4/ F. B., rod. B.. Súd zistil, že na základe uvedených skutočností správny orgán v konaní pokračoval s dedičmi účastníka správneho konania, ktorým napadnuté rozhodnutie doručoval.
Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 14.01.2013 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 11.12.2012. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o., Bratislava a záložcom M. B., E. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísané na LV č. XXXX nachádzajúce sa k.ú. E.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.07.2011. Predmetná zmluva nebola pripojená k návrhu na vklad, ani netvorí súčasť správneho spisu. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. O predmetnom návrhu rozhodol odporca rozhodnutím č. V 40/2013 z 22.01.2012, pričom návrh zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu podal záložný veriteľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/14/2013-22 zo dňa 03.07.2013 tak, že rozhodnutie správy katastra č. V-40/2013 z 22.01.2012 bolo s poukazom na § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd o.i. v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie bolo pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán o návrhu na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností opätovne rozhodol tak, že návrh zamietol.
Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 11.12.2012 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o., Bratislava a záložcom M. B., E. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, v zastúpení B. W. - predseda združenia. K návrhu na vklad predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností bola pripojená overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z predloženej dohody o splnomocnení súd zistil, že splnomocniteľ M. B. mal túto uzavrieť so spoločnosťou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení B. W. - predseda združenia (splnomocnenec), pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola podpísaná splnomocniteľom M. B. dňa 27.07.2011 v I. Z. vyplýva, že splnomocniteľ „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 28.07.2011 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 27.07.2011 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom dňa 27.07.2011 v I. Z.. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z písomného vyjadrenia M. B. zo 14.03.2013, v ktorom uviedol, že v súvislosti s pôžičkou, o ktorú požiadal XX.XX.XXXX jednal len s p. M. z B., nepodpisoval žiadny súhlas, na základe ktorého by niekto mohol za neho podpísať záložnú zmluvu a nikdy nevidel toho, kto za neho záložnú zmluvu podpísal. B. M. ho neupozornila ani na to, že nejaká ďalšia zmluva bude podpísaná. Z bodu X dohody o splnomocnení je zrejmé, že v predtlačených kolónkach sú ručne dopísané údaje o nehnuteľnostiach vo vlastníctve splnomocniteľa, ktoré sú vypísané evidentne iným druhom písma, ako záhlavie predmetnej dohody. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 27.07.2011, t.j. v rovnaký deň ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z čl. II záložnej zmluvy zo dňa 11.12.2012.
Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca dospel k správnemu právnemu záveru, že dohoda o splnomocnení je neplatná a rovnako neplatná je aj zmluva o zriadení záložného práva.
Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").
Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol.
Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Z písomného vyjadrenia M. B. (záložcu) zo dňa 14.03.2013, ktoré je súčasťou administratívneho spisu súd zistil, že dňa 27.07.2011 M. B. požiadal o pôžičku vo výške 600,- Eur. Pracovníčka mu vyplatila peniaze a on podpísal zmluvu o úvere. Nepodpisoval žiadny súhlas, že za neho môže niekto podpisovať záložnú zmluvu. Poukázal na to, že majetok je chránený Ústavou SR a vlastnícke právo je nespochybniteľné. Keďže jednal len s p. M., nikdy nevidel toho, kto za neho podpísal záložnú zmluvu a p. M. ho ani neupozornila, že nejaká ďalšia zmluva bude. Žiadal správu katastra, aby takúto zmluvu nezapísala, keďže žiadnu záložnú zmluvu nedostal a ani ju nepodpísal.
Zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná v Novej Bani dňa 27.07.2011 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom a Stanislavom Považanom ako dlžníkom), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná v Bratislave až nasledujúci deň t.j. 27.07.2011, ako aj z písomného vyjadrenia Stanislava Považana zo 14.03.2013 vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v Novej Bani dňa 27.07.2011. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľa M. B. dňa 27.07.2011) preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z písomného vyjadrenia dlžníka, ktoré je obsiahnuté v správnom spise je nepochybné, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, konkrétne Petra Mamojku, pričom uviedol, že túto osobu nepozná. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžník nepoznajúc uvedený subjekt, resp. jeho štatutárneho zástupcu, ktorý nebol prítomný pri podpise dohody o splnomocnení dňa 27.07.2011 v Novej Bani, nemohol odoslať ním podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. jej návrh druhej zmluvnej strane splnomocnencovi ProHelp. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval rozpor s § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorého štatutárneho zástupcu, ktorý mal predmetnú dohodu podpísať podľa vyjadrenia splnomocniteľ ani nepoznal, ako aj ostatné okolnosti uzavretia dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere) sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že k podpisu dohody o splnomocnení došlo v súvislosti s podpísaním zmluvy o úvere, ktorú dlžníkovi predložila p. Snopková z Pohotovosti a uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení. Rovnako obsah predmetnej dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil s tým, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie a uskutočňovanie zámerov a záujmov záložného veriteľa a nie záložcu, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru
navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň aj v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení bez toho, aby zástupcu - združenie ProHelp, resp. jeho predsedu vôbec poznal. Nebolo preukázané ani tvrdenie odvolateľa v odvolaní, že splnomocniteľ (Stanislav Považan) si zástupcu sám zvolil, resp. vybral, že dohoda bola uzatvorená na jeho žiadosť, ani to, že zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenia. Uvedené tvrdenia vylučuje skutočnosť, že dlžník zástupcu nepoznal a tento zástupca nebol prítomný pri podpise Dohody o splnomocnení v Novej Bani dňa 27.07.2011. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola listina - dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, mu bola obmedzená, resp. odňatá.
Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad záložného práva povolený, súd uvádza, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je na ne možné prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v Uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.