Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/196/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201820 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201820.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľky S. J., nar. XX. F. XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX I. I. proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. novembra 2013 potvrdzuje. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 6. novembra 2013 podľa § 65 a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 555/2007 Z.z a § 21 a § 132 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku od 10. júla 2010. Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že ku dňu XX. F. XXXX navrhovateľka dovŕšila XX rokov a v zamestnaní zaradenom do II. kategórie funkcií získala len 19 rokov a 83 dní, a preto jej nárok na starobný dôchodok nevznikol. Odporkyňa tiež uviedla, že navrhovateľka nespĺňa ani podmienku uvedenú v § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 21 zák. č. 100/1988 Zb. ku dňu uplatnenia nároku na starobný dôchodok k 10. júlu 2010 dovŕšením 55 rokov veku, nakoľko doba služobného pomeru bola zaradená len do II. kategórie funkcií. Odporkyňa sa v odôvodnení rozhodnutia odvolávala aj na názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozhodnutí pod č. R 55/2011 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR v čiastke 5/2011. Navrhovateľka podala voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom uviedla, že má nárok na starobný dôchodok. Na záver navrhovateľka navrhla krajskému súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, vec vrátil odporkyni na nové prerokovanie a rozhodnutie. Odporkyňa vo veci podala písomné stanovisko zo dňa 9. januára 2014, v ktorom uviedla právne a skutkové dôvody a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia na pojednávaní dňa 4. marca 2014 v zmysle § 250l O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Navrhovateľka trvala na dôvodoch uvedených v opravnom prostriedku a uviedla, že spĺňa všetky podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, vek, dobu dôchodkového poistenia a aj podmienku služobného pomeru, pretože bola prepustená na základe rozdelenia republiky v roku 1992, kedy už nemohla pokračovať ako Z.. Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 6. novembra 2013 potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na právne a skutkové dôvody uvedené v písomnom stanovisku Sociálnej poisťovne zo dňa 9. januára 2014. Podľa § 132 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 10. júla 2013 požiadala odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od XX. F. XXXX s výplatou 10. júla 2010 podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení z dôvodu uplatnenia služby II. kategórie dovŕšením veku XX rokov. Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 555/2007 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Z uvedeného dôvodu súd posudzoval nárok navrhovateľky podľa zák. č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol dôchodkový vek. Vo veku 55 rokov podľa písm. a/ a b/ citovaného ustanovenia vzniká nárok na starobný dôchodok pracujúcim v baníctve; podľa písm. c/ ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. písm. b/ až h/. Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona ako zamestnanie zaradené do I. /II./ pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januára 1999 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Navrhovateľka ku dňu XX. F. XXXX, odkedy žiadala priznať starobný dôchodok, dosiahla vek XX rokov. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľke bol Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 1. marca 1993 priznaný príspevok za službu, pre nárok a výšku ktorého bola navrhovateľke zhodnotená doba služby v Z. Y. od 15. októbra 1973 do 31. decembra 1992 t.j.19 rokov v II. kategórii funkcií. Podľa § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka nesplnila ani jednu z podmienok pre priznanie starobného dôchodku k XX. F. XXXX resp. k 10. júlu 2010, nakoľko doba služobného pomeru bola zaradená len do II. kategórie funkcií. V opravnom prostriedku navrhovateľka namietla, že má nárok na starobný dôchodok v XX. roku veku a uviedla dobu služby. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre nárok na starobný dôchodok podľa odseku 1 je potrebné, aby služba I. resp. II. kategórie funkcií trvala ku dňu 13. decembru 1999, ktorú podmienku navrhovateľka nespĺňa, pretože jej služobný pomer bol ukončený v roku 1992. Na základe vykonaného preskúmania súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne, pretože O postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k O.s.p., navrhovateľka v konaní nebola úspešná, a preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.