Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/214/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201898 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201898.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky T. P., nar. X. C. XXXX, bytom G. R. č. XX Q., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 1. augusta 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 1. augusta 2013 potvrdzuje. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zo 16.júla 2013, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 20 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s presvedčením, že jej zdravotné ťažkosti invaliditu odôvodňujú. Konkretizovala svoje somatické aj psychické ťažkosti, ktoré ju vylučujú z možnosti uplatniť sa v pracovnom procese.
Na pojednávanie pred krajským súdom sa nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila kúpeľnou liečbou. Súhlasila, aby bola vec prejednaná v jej neprítomnosti a predložila aktuálne chirurgické, ortopedické a psychiatrické nálezy a prepúšťaciu správu z hospitalizácie na gynekologicko - pôrodníckom oddelení. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože navrhovateľke sa podaným odvolaním nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a posudkové závery obidvoch posudzujúcich posudkových lekárov boli zhodné vo vyslovenom posudkovom závere. Jej zdravotné ťažkosti aktuálne podmieňujú pokles jej pracovnej schopnosti o 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo invaliditu nepodmieňuje.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O. s. p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a po prejednaní veci v neprítomnosti navrhovateľky v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p., pretože bolo vydané v súlade so zákonom.
Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pracovnú schopnosť poistenca, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 1,6,7,8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V., pol. 4, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, ich stredne ťažké formy vyjadriť v rozpätí 15 -20 %.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 16. júla 2013 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky v posudku vychádzal zo správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení z novembra 2010 a z opakovaných psychiatrických, neurologických a endokrinologického vyšetrenia z priebehu rokov 2012 a 2013. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil reaktívnu depresívnu poruchu s anxietou so zaradením pod kapitolu V., pol. 4, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že navrhovateľka bez významnejšieho predchorobia je psychiatricky liečená od roku 2010, kedy bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení pri syndróme závislosti od alkoholu. Nasadením antidepresívnej a anxiolytickej liečby sa stav zlepšil, došlo k úprave a normalizácii intrapsychickej tenzie. V ďalšom priebehu sú intermitentne prítomné reaktívne subdepresívne rozlady ako dôsledok rôznych rodinných a partnerských stresogénnych situácii. Pridružené bolesti chrbtice bez prejavov koreňového dráždenia mieru poklesu jej zníženej pracovnej schopnosti nenavýšili. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou a uvedené posúdenie jej zdravotného stavu sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 13.decembra 2013 vychádzal popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených psychiatrických, endokrinologických nálezov z priebehu roka 2013, z ECHO KG vyšetrenia z decembra 2012, zo sono brucha zo septembra 2013 a z prepúšťacej správy z hospitalizácie na gynekologickom oddelení z novembra 2013. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u navrhovateľky s odborným vzdelaním sú v popredí psychické zmeny nasadajúce na chronický etylizmus. Z toho dôvodu absolvovala opakované hospitalizácie, naposledy v roku 2010. Vtedy bol stav hodnotený ako reaktívna depresívna porucha a anxieta pri syndróme závislosti od alkoholu so sprievodnou toxoetylickou hepatopatiou. Podľa priebežných nasledujúcich ambulantných vyšetrení ostávajú dominujúce adaptačné poruchy, od poslednej hospitalizácie v roku 2010 údajne abstinuje. Klinické nálezy zodpovedajú maximálne stredne ťažkej forme ochorenia pri dlhotrvajúcom priebehu, preto boli zhodnotené na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Žiadne z pridružených somatických zdravotných ťažkostí (dorzalgie, neklasifikovaná esenciálna hypertenzia, stav po hysterektómii pre myom) neovplyvňujú jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v tých povolaniach, ktoré doteraz vykonávala.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval jej zdravotný stav a vplyv jeho zhoršenia na jej pracovnú schopnosť, pretože predpokladom vzniku invalidity je pokles pracovnej schopnosti poistenca v zákonom stanovenom rozsahu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné ochorenie, ktoré s ohľadom na jeho charakter, prejavy a stupeň závažnosti správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles pracovnej schopnosti jej priznal na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia zohľadniac dlhodobotrvajúci priebeh tohto ochorenia. Správne nevyužil zákonnú možnosť navýšenia percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti aj pre ďalšie ochorenia, ktorými trpí, pretože ani u jedného z nich nebol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý by jej pracovnú schopnosť ovplyvňoval v zákonnom predpokladanom rozsahu. Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani navrhovateľkou predložené odborné lekárske nálezy v konaní pred krajským súdom, ktoré doposiaľ posudkový lekár nevyhodnotil. Z chirurgických nálezov vyplynulo, že navrhovateľka bola ošetrená pre onychomykózu 1. prsta pravej nohy, s incipientným zarastaním nechta na laterálnej strane, uvedené nedokumentovalo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky a z hľadiska závažnosti ani posudkovú významnosť. Z ortopedického nálezu vyplynulo, že bola ošetrená pre citlivosť LS úseku chrbtice a ľavej koxy s objektívnym nálezom palpačne citlivého tuhšieho svalstva v LS oblasti, s negatívnym Thomayerom, Lassequom, s veku primeraným RTG nálezom bez výraznejšieho opotrebovania, čo nemá posudkový význam, pretože uvedeným nebola dokumentovaná porucha funkcie pohybovo - oporného aparátu v posudkovo významnom rozsahu. Z psychiatrického nálezu vyplynula trvajúca liečba navrhovateľky pri rovnakom diagnostickom závere, aký bol posudkovo zohľadnený.
Na základe uvedených zistení dospela odporkyňa k vecne správnemu rozhodnutiu, keď žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože bez vzniku invalidity jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O. s. p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.