Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23Sp/16/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200315 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200315.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudcom JUDr. Milanom Segečom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Banská Štiavnica, katastrálny odbor, Križovatka 4, 969 01 Banská Štiavnica, za účasti: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. J. č. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-750/2013 zo dňa 29.01.2014, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. V-750/2013 zo dňa 29. januára 2014 p o t v r d z u j e . II./ Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. III./ Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 35,- Eur v lehote troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporcu zo dňa 29.01.2014 bolo na základe § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona v znení neskorších zmien rozhodnuté tak, že návrh na vklad záložného práva sa zamieta. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že nie sú splnené podmienky na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností. Predložená dohoda o splnomocnení, ako formulárová dohoda, do ktorej boli rukou dopísané údaje, obsahuje splnomocnenie na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložného práva sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo v spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako forma zabezpečenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Z písomného vyjadrenia P. Q. (07.11.2013) k návrhu na vklad záložného práva je zrejmé, že P. Q. nepodpísal žiadnu dohodu o splnomocnení v prospech ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, nikdy sa nestretol so zástupcom ProHelp, údaje na úradne osvedčenej kópii dohody o splnomocnení nie sú osobnými údajmi P. Q.. Vzhľadom na pozmeňované údaje a skutočnosť, že sa nikdy nestretol so zástupcom ProHelp, považuje P. Q. zmluvu o zriadení záložného práva za neplatnú. Dohoda o splnomocnení v prospech ProHelp (str. 4 spisu) vykazuje znaky prepisovania údajov. Rodné číslo patrí manželke F. Q., čo je zrejmé i z odtlačku pečiatky pri osvedčení podpisu. Podpis je tiež Q.. Napriek tomu zamestnankyňa poverená notárom osvedčila kópiu listiny s tým, že v nej neboli vykonané žiadne zmeny, doplnky, vsuvky, škrty. Odporca vyzval združenie ProHelp na predloženie originálu listiny na nahliadnutie, listina predložená nebola a nebolo zaslané ani žiadne vyjadrenie k veci. Zmluvy o úvere predložené P. Q. a spoločnosťou Pohotovosť majú síce rovnaké čísla, a to číslo XXXXXXXXXX a je datovaná rovnakým dátumom 12.03.2013, ale ide viditeľne o rôzne druhy formulárov, aj písmo, ktorým sú formuláre vypísané, je viditeľne rozdielne. Katastrálny odbor preto mal pochybnosti o tom, ktorá listina je pravá, napriek tomu, že zmluva o úvere, ktorú predložila spoločnosť Pohotovosť, je znovu úradne osvedčená kópia - osvedčená rovnakým notárskym úradom ako pozmeňovaná dohoda o splnomocnení. Nie je teda riadne predložené, že záložnému veriteľovi vznikla nejaká pohľadávka voči záložcovi P. Q., resp. nie je zrejmé, na základe čoho. Z predložených listín je jednoznačne preukázané, že záložcom mal byť P. Q., nie je jasné, kto údaje o nehnuteľnosti poskytol, nie je teda ani ničím preukázané, že P. Q. bol známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia na nakladanie s nehnuteľnosťami. Záložnú zmluvu za záložcu podpísala osoba, ktorú presadil záložný veriteľ Pohotovosť, s. r. o., Bratislava. ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je ako splnomocnenec v dohode o splnomocnení uvedený v predtlači, teda určenie splnomocnenca má podobu zmluvnej podmienky, takže žalobca (dlžník) ako splnomocniteľ nemal možnosť ovplyvniť výber osoby, ktorá ho má v tak závažnej veci, ako je podpísanie záložnej zmluvy, zastupovať. Pri takomto koncipovaní splnomocnenia, keď bol vopred vypísaný jediný variant zástupcu, zakomponovaný priamo už do vopred pripravenej dohody o splnomocnení, nemožno pri zvolení si splnomocneného zástupcu hovoriť o slobodnej vôli splnomocniteľa. Účelom konania na základe splnomocnenia je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, čo je ďalší argument spochybňujúci konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Dohoda o splnomocnení v takomto prípade je absolútne neplatná pre jeho rozpor § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože záujmy ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci sú v zrejmom rozpore so záujmami zastúpeného. Zriadenie záložného práva na nehnuteľný majetok v bezpodielovom vlastníctve manželov nie je bežnou vecou pri hospodárení manželov. Správnemu orgánu nebolo predložené žiadne splnomocnenie podpísané F. Q., ktorým by splnomocňovala manžela P. Q. k uzavretiu a podpísania listín o zriadení záložného práva, a ten podľa všetkých dôkazov a vlastného vyjadrenia žiadnu dohodu o splnomocnení v prospech ProHelp nepodpísal. Nakoľko splnomocnenie nebolo udelené platne, nemohli nadobudnúť právne účinky ani neskoršie úkony uskutočnené spolu splnomocnencom na základe takéhoto splnomocnenia. Neplatná je preto i Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 10.09.2013. Proti rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ, v ktorom navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Opravný prostriedok bol v podstate odôvodnený tým, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej právnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádzalo len z ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal záujem záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o opravných úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa u neho zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľom svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Nevedno či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytovaní úveru alebo v poplatku. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku, v rozhodnutí chýbajú dôvody, prečo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvádzať od výšky úroku požadované bankami. S ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pri zistení obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení zamietnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka je základným ustanovením, ktoré upravuje právny vzťah bezpodielového spoluvlastníctva k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybaviť každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle ustanovenia § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovoláva. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd, či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadať na relatívnu neplatnosť. Odporca vo vyjadrení zo dňa 03.03.2014 navrhoval napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože neboli splnené podmienky na povolenie vkladu záložného práva podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Vo vyjadrení poukazoval na dôvody, ktoré boli uvádzané aj v samotnom rozhodnutí. Na pojednávaní dňa 29.05.2014 zástupkyňa odporcu k veci ďalej uviedla, že pokiaľ ide o samotnú dohodu o splnomocnení, táto bola pozmeňovaná, iné údaje sú uvedené v pôvodnej dohode v záhlaví a iné, pokiaľ ide o záhlavie a aj samotný podpis dohody. Ďalej poukazovala aj na vyjadrenie P. Q., ktoré sa nachádza v spise. Odkazovala ďalej na § 22 Občianskeho zákonníka, vzhľadom k tomu, že bola neplatná dohoda o splnomocnení, neplatná bola aj zmluva o zriadení záložného práva. Dlžník P. Q. k veci uviedol, že pokiaľ ide o dohodu so spoločnosťou ProHelp, žiadnu dohodu nepodpisoval. Kontaktoval sa so zástupcom navrhovateľa a dohodol sa ohľadom splátkového kalendára. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, zároveň súd sám nezistil také vady v konaní pred správnym orgánom, na ktoré by musel prihliadnuť a zrušiť rozhodnutie, preto napadnuté rozhodnutie odporcu ako vydané v súlade so zákonom, podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Zo správneho spisu mal súd preukázané, že navrhovateľ podal na Správe katastra v Banskej Štiavnici dňa 27.09.2013 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 10.09.2013, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom P. Q., v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava, v zastúpení U. L. - predsedom združenia. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.03.2012, najmä na vrátenie istiny úveru 4.500,- Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Zo spisového materiálu správneho orgánu ďalej súd zistil, že uzavretá dohoda o splnomocnení je sporná (prepisovaná), z dohody nie je zrejmé, či dohodu uzatváral P. Q., alebo jeho manželka F. Q.. V bode 3 tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na mieste určenom pre dopísanie mena zástupcu splnomocneného združenia je razítkom uvedené „U. L. - predseda občianskeho združenia ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľ zmluvu podpísal dňa 26.11.2012 a zástupca združenia ProHelp U. L. - predseda, zmluvu podpísal dňa 26.11.2012. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver správy katastra, či sú splnené podmienky vkladu z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Súd dospel k záveru, že správa katastra vydala správne rozhodnutie, ak zamietla návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených dôvodov. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Ustanovenie § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona upravuje, že vklad je úkonom správy katastra, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania ( § 30 ods.2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 ). V zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 tohto zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 písm. d/, prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Súd dospel k záveru, že správa katastra ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri rozhodovaní dôsledne riadila citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupovala v rozpore so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 tohto zákona návrh na vklad zamietla. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 2 O.s.p.; v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie ProHelp je dôkazom toho, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Okrem toho súd poukazuje na to, že je vôbec sporné, či dohodu o plnomocenstve podpísal dlžník P. Q., alebo jeho manželka F. Q.. Sporný je aj overený podpis na dohode. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez toho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom), znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na to, že dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, t.j dohoda odporujúca zákonu (v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj v dôsledku jej nedostatkov požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( sloboda vôle, určitosť...). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka; dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa čl. 3 odsek 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou navrhovateľa o vylúčení aplikácie na daný prípad ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, tvrdiac, že dohoda o splnomocnení, ktorej predmetnom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že súvisí so zmluvou o úvere, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď prihliadol na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver Správy katastra o potrebe zamietnuť predložený návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona. Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.). Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1 Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp.zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013). V odôvodnení rozsudku sp.zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Ak teda odporca zamietol návrh na vklad aj z dôvodu hrubého nepomeru medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré mali byť založené, nerozhodoval v podstate o neplatnosti úverovej zmluvy, ale v kontexte celého právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, preskúmaval vo vkladovom konaní predložený titul - zmluvu o zriadení záložného práva- z hľadiska či sa neprieči dobrým mravom, čo správe katastra vyplýva priamo zo znenia ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené v predchádzajúcom odseku súd sa nestotožňuje s argumentáciou v odvolaní, že správny orgán posudzoval neplatnosť zmluvy o úvere. Správny orgán posudzoval predložený titul na vklad - zmluvu o zriadení záložného práva v kontexte celého právneho vzťahu založeného aj súvisiacimi zmluvami. Je nad rámec tohto preskúmavacieho konania zaoberať sa úverovou zmluvou, jej platnosťou z hľadiska poskytnutého plnenia, vrátane príslušenstva, najmä súladnosťou aplikácie Obchodného zákonníka, ak zmluva o úvere ako typová zmluva je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. Ani správny orgán, ani súd v rámci súdneho prieskumu sa nezaoberá otázkou (ne)platnosti zmluvy o úvere, ale v zmysle vyššie uvedeného vyhodnotením otázky vkladu spôsobilosti predloženej zmluvy o zriadení záložného práva v celkovom kontexte daného prípadu. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na daný prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť, že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú bežné údaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom, čo všetko vyvoláva pochybnosti o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov splnomocniteľa. Podľa Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľnosti úverového dlžníka, nemohol byť v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie k akému dospela správa katastra. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...Súčasťou obsahu základného právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., .... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“ Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 tohto zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vydané v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.