KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Banská Bystrica16. 12. 2014plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/34/2014 z 16. 12. 2014

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. decembra 2014, sp. zn. 24S/34/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6014200330.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/34/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200330
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200330.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, Partizánska
cesta 1, 975 62 Banská Bystrica proti žalovanému Daňový úrad Banská Bystrica, Nová ulica 13, 974 04
Banská Bystrica o návrhu na uloženie povinnosti žalovanému konať a rozhodnúť o oznámení daňového
subjektu ANAGALLIS, s.r.o., Banská Bystrica zo dňa 12. 10. 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd podľa § 250t ods. 4 O. s. p. uložil žalovanému povinnosť v
lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia konať a rozhodnúť o oznámení daňového subjektu ANAGALLIS,
s.r.o., Vajanského nám. 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 818 243 o vzniku skutočnosti podľa
§ 4 ods. 6 zákona č. 224/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty z 12. októbra 2012 rozhodnutím s
náležitosťami podľa § 63 ods. 1 a nasl. daňového poriadku, alebo vydať daňovému subjektu osvedčenie
o registrácii pre daň z pridanej hodnoty po jeho zaregistrovaní. Žalobu odôvodnil tým, že na základe
podnetu daňovníka ANAGALLIS, s.r.o., Banská Bystrica zistil z administratívneho spisu žalovaného,
že mu daňovník 12. 10. 2012 oznámil vznik skutočnosti podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH) spolu so zmluvou o predaji časti podniku.
Žalovaný vykonal miestne zisťovanie s konateľom daňovníka 26. 10. 2012. V spise je úradný záznam
žalovaného z 31. 10. 2012, ktorého predmetom je preverenie skutočnosti, ktoré súvisia s podaným
oznámením daňového subjektu a úradné záznamy a zápisnica o miestnom zisťovaní vykonané vo
vzťahu k spoločnosti CONECOM s.r.o. Banská Bystrica podobného rozsahu a obsahu. Žalovaný
oznámením o nevydaní osvedčenia o registrácii pre daň z 31. 10. 2012 daňovníkovi oznámil, že sa
nestal platiteľom dane zo zákona, a preto nebude vydané osvedčenie. Podľa žalovaného nenadobudol
časť podniku v zmysle § 476 až § 488 Obchodného zákonníka, nie je zdaniteľnou osobou a nevykonáva
ekonomickú činnosť. Žalobca poukázal na znenie § 4 ods. 6, § 84 zákona o DPH, § 3 ods. 1 až 3,
5 a 7, § 63, § 65 ods. 1 a 2, § 67 ods. 1, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (ďalej len daňového poriadku). Podľa žalobcu žalovaný nekonal v súlade s týmito ustanoveniami
zákonov, podstatou problému v tomto prípade je právne posúdenie otázky, ako sa mal správca dane
súladne so zákonom vysporiadať s oznámením daňovníka podľa právneho predpisu hmotného práva
(zákon o DPH). Podľa žalobcu žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď podľa neho neboli
splnené podmienky na registráciu, a preto nezaregistroval daňový subjekt, nevydal rozhodnutie o tom, že
podmienky na registráciu neboli splnené a túto skutočnosť daňovému subjektu len oznámil neformálnym
listom. Takýto postup nebol súladný s § 63 ods. 1 daňového poriadku, v zmysle ktorého priznávať
práva možno len rozhodnutím. Toto ustanovenie je potrebné vykladať logickým výkladom (a contrario)
tak, že rozhodnutie sa vyžaduje nielen v prípade priznania práv ale aj ich nepriznania, čo je pre
daňový subjekt častokrát významnejšie z hľadiska poznania dôvodov odmietnutia registrácie, keďže
odôvodnenie rozhodnutia sa stáva podkladom protiargumentácie a je neoddeliteľnou súčasťou práva
na spravodlivé konanie a tým prípadnej možnosti účinne sa brániť využitím opravných prostriedkov.
Podľa žaloby v danom prípade nejde o štandardné konanie na základe žiadosti o registráciu platiteľa



DPH, čo však neznamená, že sa naň neaplikujú všeobecné zásady daňového konania podľa § 3
daňového poriadku, ako je princíp dobrej správy (článok 41 Charty Európskej únie). Postup podľa
§ 4 ods. 6 zákona o DPH má povahu sui generis, ktorý napriek tomu, že formálne nie je zákonom
upravený ako daňové konanie, má s ním mnoho spoločných čŕt a najmä tú, že jeho ukončenie je
výsledkom rozhodovacieho procesu orgánu verejnej správy ukončeného deklaratórnym rozhodnutím. V
negatívnom prípade postup nie je zákonom precizovaný, preto bolo potrebné uplatniť všeobecné zásady
daňového konania a § 84 zákona o DPH v nadväznosti na § 1 ods. 2 a § 63 daňového poriadku. V
podstate išlo o daňové konanie, ktoré sa začína podaním oznámenia a ktoré bolo potrebné, postupom
konformným so zákonom, ukončiť. Nebolo by to logické iba v pozitívnom prípade. Naopak, bolo dôležité
urobiť tak aj v negatívnom prípade. Rozhodnutie v oboch prípadoch má deklaratórnu povahu, pretože
vyjadruje právny stav (status registrovaného platiteľa DPH), ktorý zákon spája s určitou skutočnosťou
(právne nástupníctvo platiteľa DPH). Záver o tom, že skutkový stav je alebo nie je súladný so stavom
predpokladaným zákonom pre vydanie alebo nevydanie osvedčenia o registrácii, je výsledkom postupu
a úvah orgánov verejnej správy, ktorý musí byť preskúmateľný iným orgánom ochrany práva. Záruku
preskúmateľnosti správnosti a zákonnosti by postup správcu dane získal vydaním rozhodnutia v podobe
formalizovanej daňovým poriadkom pripúšťajúcej riadne ako aj mimoriadne opravné prostriedky, vrátane
preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom. Ak tomu tak nie je, nejde o právny stav v
demokratickom a právnom štáte akceptovateľný, pretože reálna ochrana práv daňových subjektov,
právna istota a rovnosť pred zákonom nie sú zaručené. Žalobca vytkol žalovanému uvedené nedostatky
upozornením prokurátora, ktorému nebolo vyhovené, a preto bola podaná táto žaloba. Žalobca poukázal
tiež na to, že žalovaný bol povinný pri každej svojej činnosti uplatňovať zásady uvedené v § 3 daňového
poriadku. Podľa žaloby žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, pretože v zákonnej lehote vo
veci registrácie podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH nevydal rozhodnutie ale zostal nečinný. Neformálne
oznámenie nemožno považovať za rozhodnutie vo veci, nakoľko neobsahuje zákonné náležitosti a nie
je možné sa voči nemu účinne brániť.

Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že o nevyhovení protestu prokurátora rozhodlo Finančné riaditeľstvo
SR, čo odôvodnilo tým, že aj v negatívnom prípade je postup správcu dane precizovaný v znení §
4 ods. 6 zákona o DPH tak, že sa oznámi daňovému subjektu, že sa nestal platiteľom dane. Takto
definovaný postup ale nie je súčasťou platnej právnej úpravy. Postup žalovaného naráža na ústavou
garantované právo na inú právnu ochranu, ktoré nesmie byť bez vážnych dôvodov odopreté. Nebol
namieste uplatnený reštriktívny výklad zákona a okolnosti vyžadovali ústavne konformný prístup. Na
základe týchto dôvodov považoval postup žalovaného a to udržiavanie daňového konania, resp. postupu
v rámci správy dane (DPH) v neskončenom stave za nečinnosť, ktorý spôsobuje stav právnej neistoty.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 6 Sžp/4/2012, podľa ktorého ústavný princíp právnej istoty
spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne
orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a
aplikovať.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby ju súd ako nedôvodnú podľa § 250p ods.4
posledná veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania. Daňový subjekt ANAGALLIS, s.r.o., Banská Bystrica nepožiadal o registráciu ale oznámil,
že sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty v zmysle § 4 ods. 6 zákona o DPH a to dňom, keď sa
stal právnym nástupcom. Podľa § 63 ods. 1, 3, 4, 5, 6 daňového poriadku postupuje správca dane
vtedy, ak daňový subjekt predloží žiadosť o registráciu. Len zdaniteľné osoby vykonávajúce ekonomickú
činnosť môžu nadobudnúť postavenie platiteľa DPH, a to na základe ich žiadosti o dobrovoľnú registráciu
alebo po dosiahnutí obratu z ekonomickej činnosti 49 790.-Eur za 12 po sebe idúcich kalendárnych
mesiacov alebo zákona v prípadoch uvedených v ustanovení § 4 ods. 6 zákona o DPH. Bolo zistené
z predložených dokumentov a vyjadrenia právneho zástupcu spoločnosti ANAGALLIS, s.r.o., Banská
Bystrica, že nenastali skutočnosti, na základe ktorých by sa tento subjekt mal stať platiteľom dane
z pridanej hodnoty a že ide o subjekt, ktorý nevykonáva ekonomickú činnosť. O týchto zisteniach a
vyhodnotených dôkazoch bol tento subjekt informovaný. Bolo zaslané oznámenie zo dňa 31. 10. 2012
v súlade so všeobecnými zásadami v 30-dňovej lehote. Tým žalovaný dodržal postup vyplývajúci zo
zákona o DPH ako aj daňového poriadku. Spoločnosť ANAGALLIS, s.r.o., Banská Bystrica nepreukázala
postavenie zdaniteľnej osoby a to existenciu jej ekonomickej činnosti. V § 4 ods. 6 zákona o DPH
sa uvádza aj to, že platiteľom sa stáva zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa. To
znamená, že žalovaný bol povinný preveriť, či nástupca platiteľa je zdaniteľnou osobou. Pri posudzovaní



vykonávania ekonomickej činnosti má finančná správa v zmysle záverov judikatúry Súdneho dvora
EÚ právo vyžadovať, aby deklarované vykonávanie ekonomickej činnosti bolo potvrdené objektívnymi
dôkazmi (C-255/02, C-223/03). Ak žiadateľ nepreukáže vykonávanie ekonomickej činnosti alebo dôkazy
nie sú dostatočné, alebo aktivity žiadateľa o registráciu sú vykonávané iba formálne s cieľom získať
daňovú výhodu bez iného podnikateľského záveru, žiadosti o registráciu pre DPH sa nevyhovie.
Žalovaný poukázal na to, že vysvetlením pojmov „ekonomická činnosť a zdaniteľná osoba“ sa zaoberal
aj Súdny dvor EÚ napr. C-77/11, C-263/11, C-230/94 a iné. Ďalej vo vyjadrení poukázal na rozsudok
C-110/94INZO, podľa ktorého konanie, u ktorého chýba vážny úmysel zahájiť ekonomickú činnosť a
ktorého účelom je nadobudnúť postavenie platiteľa DPH, ktorý si môže uplatňovať právo na odpočítanie
dane, status zdaniteľnej osoby nezakladá. Podľa žalovaného vykladať § 4 ods. 6 zákona o DPH je možné
vykladať len úzko a len v nadväznosti na splnenie formálnych podmienok. Podľa odsek 2 článku 19
Smernice 2006/112/ES by totiž členské štáty mali byť schopné zistiť, či opatrenia stanovené smernicou
v tejto oblasti, nebudú zneužité daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Automatická
registrácia bez preskúmavania nie je žiadúca a nebola by v súlade s cieľmi sledovanými predmetnou
smernicou a mohla by mať negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu. Ak daňový úrad zistí, že osoba,
ktorá deklaruje formou oznámenia, že sa stala platiteľom dane zo zákona podľa § 4 ods. 6 zákona
o DPH, pričom jej postavenie zdaniteľnej osoby je deklarované formálne z dôvodu získania výhody,
registrácie pre DPH, osvedčenie o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, nevydá. Žalovaný
dal daňovníkovi jednoznačne na vedomie, že sa nestal zo zákona platiteľom dane z pridanej hodnoty a
že mu osvedčenie o registrácii pre DPH nevydá, pretože nespĺňa podmienky kladené zákonom o DPH na
platiteľa tejto dane. Oznámenie bolo urobené spôsobom, z ktorého je zrejmé, že záležitosť registrácie pre
DPH sa považuje za skončenú. Žalovaný poukázal na to, že nečinnosť správneho orgánu nastáva vtedy,
keď správny orgán nekoná, aj keď podľa zákona bol povinný konať. Rozumie sa tým teda jeho pasivita
vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď nebolo žiadnej zákonnej alebo faktickej
prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho
orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe. V poslednom prípade
musí byť obsahom návrhu na začatie konania tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky na úkony
správneho orgánu a napriek tomu správny orgán nekoná a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie
musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktorý obsahuje príkaz pre správny orgán
postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. Žalovaný nebol nečinný, pretože
konal spôsobom upraveným právnym predpisom. Podľa žalovaného súd nie je v tomto konaní oprávnený
akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do spôsobu posúdenia danej veci príslušným orgánom, prípadne
mu prikázať rozhodnúť vo veci určitým spôsobom. Keďže z platného právneho poriadku nevyplýva
žalovanému povinnosť vydať vo veci formálne rozhodnutie so zákonom stanovenými náležitosťami,
nemôže sa mu z tohto pohľadu nič vytknúť ani konštatovať jeho nečinnosť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s. p.
po preskúmaní veci rozhodol o návrhu bez nariadenia pojednávania podľa § 250t ods. 4 O. s. p..

Podľa § 35 ods. 1, písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) (1) Prokurátor môže
podať návrh na začatie konania, c) ak ide o nečinnosť orgánu verejnej správy v prípadoch, v ktorých sa
nevyhovelo upozorneniu prokurátora, za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Podľa § 250t ods. 1 a 2 O. s. p. (1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej
správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je
v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis. (2) Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní
nečinný aj po upozornení prokurátorom.

Podľa § 250t ods. 4 O. s. p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný
rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný
návrh súd zamietne.



Podľa § 250t ods. 7 O. s. p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 250 t ods. 8 O. s. p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy
tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení do 30. 12. 2013 (6) Platiteľom sa stáva aj právnická
osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu
samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku
alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý
zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná
osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a
to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania
stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia
sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich
dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu
osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do
siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2014 platiteľom sa stáva aj právnická
osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci
nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa
všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj
zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa
stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo
stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z
dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku,
ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu
skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v
tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový
stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé
a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné
číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto
skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu
nemožno podať odvolanie.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) a ods. 2 daňového poriadku (1) daňové konanie začína a) na návrh účastníka
daňového konania. (2) Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu
príslušnému konať vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil
doplnené podanie.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (1) Ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví, ak

a) navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté,

b) je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika, okrem konania o dani z
nehnuteľností,

c) daňový subjekt zanikol bez právneho nástupcu,

d) sa zistí v priebehu daňového konania, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou,

e) daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie,

f) bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté,



g) príslušný orgán zistí, že pred podaním návrhu začalo konanie na súde,

h) odpadol dôvod daňového konania.

Podľa § 67 ods. 1, 3, 4, 6 a 7 daňového poriadku (1) Daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu
dane podľa osobitných predpisov 1) je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive,
ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva
sa v predpísanej forme. (3) K žiadosti o registráciu daňový subjekt priloží prílohy podľa
osobitných predpisov. (4) Správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách podľa
odseku 3, a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie
vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť.
(6) Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v ktorom žiadosť
o registráciu zamietne, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať
odvolanie. (7) Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania žiadosti o
registráciu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov podania, ak spĺňa podmienky na registráciu podľa
tohto zákona a osobitných predpisov. 1)Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové
identifikačné číslo a aj identifikačné číslo, ak sa registruje na daň podľa osobitného predpisu; 41a) tieto
čísla je daňový subjekt povinný uvádzať pri styku so správcom dane. Namiesto písomného vyhotovenia
rozhodnutia správca dane vydá daňovému subjektu osvedčenie o registrácii a vyhotoví o tom úradný
záznam. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote 30 dní od doručenia
uznesenia súdu konať a rozhodnúť o oznámení daňového subjektu ANAGALLIS,

s. r. o. Banská Bystrica o vzniku skutočností podľa § 4 ods. 6 Zákona o DPH z 21.12.2012 rozhodnutím s
náležitosťami podľa § 63 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku, alebo vydať daňovému subjektu osvedčenie
o registrácii pre DPH po jeho zaregistrovaní. Podľa § 46 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach
ukrátený rozhodnutím orgánov verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Domáhať sa tohto práva možno podľa čl. 51 Ústavy
SR len v medziach zákonov, ktoré práva zakotvené v čl. 46 Ústavy SR vykonávajú. Rozsah a spôsob
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je upravený v piatej časti O. s. p.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postup orgánov verenej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 244 ods. 3 O. s. p.
postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej
hlave piatej časti O. s. p. je poskytnúť fyzickej osobe alebo právnickej osobe účinnú súdnu ochranu
pred nečinnosťou orgánu verejnej správy. V prípade, že sa žalobca domáha ochrany pred nečinnosťou
orgánov verejnej správy, súd skúma, či správny orgán bol povinný v zmysle zákona konať určitým
spôsobom a či túto povinnosť splnil. Predpokladom úspešnosti návrhu proti nečinnosti orgánov verejnej
správy je, že príslušný správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom tým, že bol nečinný, napriek
tomu, že mu zákon (konkrétna právna norma) určil rozsah a spôsob, akým má konať, prípadne lehotu,
v ktorej má konať a rozhodnúť (vydať rozhodnutie). „ Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym
zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité
procesné úkony a rozhodovať.“ (Uznesenie ÚS SR sp. zn. I.ÚS 225/08). Nečinnosť je teda pasivita
správneho orgánu vo veci, ktorá mu bola predložená na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo
faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. V prípade, že súd v konaní zistí, že správny
orgán bol nečinný, uloží správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť v lehote, ktorú v rozhodnutí
určí. Súd je oprávnený takto rozhodnúť v prípade, ak zistí, že správny orgán nezákonne postupuje tým,
že nekoná vôbec, t. j. je nečinný a pasívny.

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že spoločnosť ANAGALLIS, s.r.o. doručila žalovanému 12. 10.
2012 podanie, ktoré označila ako „oznámenie podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty“ a žiadala, aby bola zaregistrovaná pre daň, aby jej bolo vydané osvedčenie o
registrácii pre daň a aby jej bolo pridelené identifikačné číslo pre daň. K žiadosti pripojila zmluvu
o predaji časti podniku. Žalovaný vykonal miestne zisťovanie u daňového subjektu. Žiadateľ podal
doplňujúce údaje k miestnemu zisťovaniu. Následne žalovaný doručil žiadateľovi list, ktorý označil ako
„oznámenie o nevydaní osvedčenia o registrácii pre daň“, obsahom ktorého bolo, že žalovaný žiadateľovi



oznámil, že sa nestal platiteľom dane zo zákona a z toho dôvodu mu nebude vydané osvedčenie o
registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Dôvod, pre ktorý sa nestal platiteľom dane je ten, že podľa zistení
žalovaného, žiadateľ nenadobudol časť podniku v zmysle § 476 až 488 Obchodného zákona. Časť
podniku, ktorú nadobudol, nespĺňa náležitosti uvedené § 7 a § 476 až § 488 Obchodného zákona,
a teda ju nemožno považovať za časť podniku, ktorú možné predať ako samostatnú časť podniku.
Žiadateľ nie je zdaniteľnou osobou a nevykonáva ekonomickú činnosť. Uvedené skutočnosti neboli
medzi účastníkmi sporné. Žalovaný, resp. finančné riaditeľstvo nevyhovelo protestu prokurátora, a preto
tento podal predmetnú žalobu.

Správny orgán je v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený konať len na základe
Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správny orgán je oprávnený ale
aj povinný konať v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to určil zákon. Spoločnosť ANAGALLIS, s.r.o.
doručila žalovanému oznámenie podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom v
čase doručenia oznámenia. Doručením takéhoto podania správnemu orgánu začalo osobitné daňové
konanie o registrácii žalobcu ako platiteľa DPH. V zmysle § 58 ods. 1, písm. a) daňového poriadku
daňové konanie začína na návrh účastníka daňového konania. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia je
daňové konanie začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo
veci alebo dňom, kedy daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie.
Podľa § 62 daňového poriadku, ktorý upravuje zastavenie daňového konania v odseku 1 sú dané
dôvody na zastavenie konania, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Takýmto dôvodom uvedeným
v ods. 1, písm. d) je, že sa zistí v priebehu daňového konania, že navrhovateľ nie je oprávnenou
osobou (žalovaný tvrdí, že žiadateľ nie je zdaniteľnou osobou). Medzi účastníkmi nebolo sporné, že
spoločnosť ANAGALLIS, s.r.o. doručila žalovanému oznámenie podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004
Z. z. o DPH v znení účinnom v čase doručenia oznámenia. Doručením takéhoto podania správnemu
orgánu začalo osobitné daňové konanie o registrácii žalobcu ako platiteľa DPH. Začaté daňové konanie
je možné ukončiť v zmysle daňového poriadku buď zastavením konania podľa daňového poriadku
alebo rozhodnutím o veci. V registračnom konaní možno rozhodnúť o žiadosti žiadateľa v zmysle § 67
daňového poriadku, ktorý upravuje postup pri registrácii dvomi spôsobmi. Prvým tak, že správny orgán
žiadosť zamietne, ak má pochybnosti o správnosti údajov a tieto sa nepodarí odstrániť ani na výzvu
správcu dane. Druhou možnosťou v prípade, že sú splnené podmienky na registráciu je zaregistrovať
žiadateľa ako platiteľa dane z pridanej hodnoty. Žalovaný sa daňovým poriadkom neriadil, keď o podaní
spoločnosti ANAGALLIS, s.r.o. nerozhodol ani jedným z troch uvedených spôsobov, ale jej oznámil,
že ju odmieta zaregistrovať ako platiteľa DPH.

Z ustanovenia § 250t O. s. p. vyplýva, že žalobca sa môže v konaní o nečinnosť orgánu verejnej
správy domáhať nápravy nezákonného stavu, ak tvrdí, že správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu
spôsobom ustanoveným príslušným predpisom a že je v konaní nečinný. Ako už bolo vyššie uvedené,
predpokladom úspešnosti návrhu v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy je, že tento orgán
nekoná, je pasívny. To znamená, domáhať sa ochrany pred nečinnosťou správneho orgánu v zmysle §
250t O. s. p. a nápravy nezákonného stavu možno vtedy, ak správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu
spôsobom ustanoveným príslušným predpisom tým, že je v konaní nečinný. V tomto prípade žalovaný
konal inak, ako predpisuje zákon. Nezákonný postup nie je možné považovať za nečinnosť. Podľa
názoru súdu žalovaný nebol nečinný. Je nepochybné, že oznámenie, ktorým žalovaný odmietol vykonať
registráciu žiadateľa ako platiteľa DPH je takým opatrením správneho orgánu, ktoré nie je rozhodnutím,
avšak je takým opatrením, ktoré malo spôsobilosť zasiahnuť do práv žiadateľa o registráciu. Takéto
opatrenia správnych orgánov, ktoré nie sú rozhodnutiami s náležitosťami stanovenými daňovým alebo
správnym poriadkom, sú preskúmateľné súdom a to v závislosti od ich charakteru buď postupom
podľa druhej alebo piatej hlavy piatej časti O. s. p.. V zmysle ustálenej judikatúry „za spôsobilý predmet
súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia, vydané príslušným orgánom verejnej
správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov“ (pozri napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sžp 5/2011). Pre prípady zásahov namierených proti fyzickým alebo právnickým osobám
opatreniami, ktoré nie sú rozhodnutiami, zákon umožňuje domáhať sa ochrany prostredníctvom úpravy
obsiahnutej v § 250v Občianskeho súdneho poriadku. Proti nezákonnému zásahu sa možno brániť
žalobou podanou na súd v stanovenej 30-dňovej lehote od momentu, kedy sa zasiahnutá osoba
dozvedela o tomto zásahu. Podmienkou je predchádzajúce vyčerpanie iných prostriedkov nápravy.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/00 z 19. júna 2003,
ktorý v prípade odmietnutia vykonania záznamu do katastra nehnuteľností, (t. j. zákonom stanovenej



evidencie zákonom určených právnych a iných skutočností) považoval odmietnutie uskutočnenia
takéhoto záznamu za iný zásah správneho orgánu (orgán verejnej moci), ktorým môže byť porušené
základné právo.

Súd sa zaoberal otázkou, či možno považovať za nečinnosť taký postup správneho orgánu, ktorý nie je
v súlade so zákonom tým, že zákon predpokladá iné konanie správneho orgánu. Súd dospel k záveru,
že každý postup, ktorý nie je v súlade so zákonom, je potrebné považovať za nezákonný, avšak nie
je možné ho zameniť s nečinnosťou. Nečinnosť znamená žiadne konanie. Kým v zmysle § 244 ods. 3
veta in fine O.s.p. sa za postup správneho orgánu považuje aj jeho nečinnosť, žiadnym výkladom tohto
ustanovenia nie je možné dospieť k záveru, že nečinnosťou je každé iné konanie správneho orgánu,
ako konanie, ktoré je súladné so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh zamietol, nakoľko žalovaný nebol v konaní vo veci
registrácie daňového subjektu za platiteľa DPH nečinný.

Pre úplnosť súd považuje za potrebné poukázať na to, že s účinnosťou od 01.01.2014 bol Zákon o DPH
č. 222/2004 Z. z. zmenený a doplnený zák. č. 360/2013 Z. z. tak, že došlo o. i. k zmene a doplneniu §
4 s tým, že žalovanému sa ukladá, aby vydal rozhodnutie aj v prípade, ak nie sú splnené podmienky
na registráciu, t. j. v prípade, keď žiadateľa nezaregistruje ako platiteľa DPH. Proti tomuto rozhodnutiu
nemožno podať odvolanie. Ide teda o jednostupňové konanie a jeho výsledok - rozhodnutie môže
dotknutý daňový subjekt napadnúť žalobou na správnom súde.

O náhrade trov konania súd nerozhodoval, pretože žalobca si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/

O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. a § 250t ods. 7 O. s. p.).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam