Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/19/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200370 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200370.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S. - G. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 9913/2014-KaZA, R. z.: 4475/2014 zo dňa 27.01.2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. 9913/2014-KaZA, R. z.: 4475/2014 zo dňa 27.01.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. 9913/2014-KaZA zo dňa 27.01.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o žiadosti navrhovateľa ako žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci doručenej odporcovi 30.12.2013 rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 327/2005 Z.z.“). Odporca o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodol s odôvodnením, že žiadateľ nespĺňa s ohľadom na svoj príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze, pričom poukázal na ust. § 6 ods. 1, 2, § 6a ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i/, § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania z predložených listinných dôkazov zistil, že žiadateľ mal spolu s manželkou (spoločne posudzovaná osoba) v mesiacoch jún 2013 až december 2013 započítateľný príjem v sume 790,20 Eur mesačne (starobný dôchodok žiadateľa v sume 492,10 Eur a starobný dôchodok manželky žiadateľa v sume 298,10 Eur). Keďže započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky presahuje výšku 1,4-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 470,79 Eur (do 30.06.2013 to bola suma 462,45 Eur) a tiež 1,6-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 538,05 Eur (do 30.06.2013 to bola suma 528,51 Eur) v mesiaci podania žiadosti (december 2013) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, t.j. počas celého posudzovaného obdobia, nespĺňa žiadateľ podmienku materiálnej núdze. Sumy životného minima boli stanovené s poukazom na § 2 zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Odporca z vyššie uvedených skutočností vyvodil záver, že navrhovateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa odporca splnením ďalších podmienok nezaoberal. V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ proti napadnutému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť, vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie a aby bol navrhovateľovi ustanovený bezplatný právny zástupca. Zároveň požiadal o odpustenie všetkých poplatkov za podanie odvolania a o náhradu trov konania. Poukázal na to, že odporca mu nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že žiadateľ a jeho manželka s ohľadom na svoje príjmy nesplnili jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádzajú sa v stave materiálnej núdze v zmysle zák. č. 327/2005 Z.z., a preto bližšie neskúmal ani ich majetkové pomery a ostatné náležitosti, pretože už samotný fakt, že ich príjem presahuje zákonom stanovenú hornú hranicu materiálnej núdze, postačuje na konštatovanie, že žiadatelia nespĺňajú s ohľadom na svoj príjem jednu z podmienok na poskytovanie právnej pomoci. Odporca sa však nezaoberal tým, že navrhovateľ s manželkou sú ťažko zdravotne postihnutí, čo významne zvyšuje ich životné náklady na primerané hmotné zabezpečenie v starobe v zmysle čl. 39 Ústavy SR, alebo v zmysle čl. 40 Ústavy SR na právo k ochrane zdravia zabezpečením bezplatnej zdravotnej starostlivosti, nákupu liekov, resp. doplácania na tieto nákupy a platieb za lekárske ošetrenie aj v prípade využitia LPP, čo uvedený zákon nezohľadňuje. Tieto skutočnosti však zohľadnili súdy v iných konaniach, napr. Krajský súd v Žiline v Uznesení č. 8Co/347/05 z 30.05.2005 a Najvyšší súd SR v Uznesení č. 5Sžo/219/2010 zo dňa 26.10.2010, podľa ktorého rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Týmito pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové, rodinné, sociálne a zdravotné, ktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník nemôže splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo požadovať. Navrhovateľ namietal, že odporca rozhodol v zmysle zák. č. 327/2005 Z.z., pričom sa zameral na to, ako práva priznané Ústavou SR, Európskym Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, sa obchádzajú a nie dodržiavajú. Navrhovateľ poukázal na to, že za 12 rokov porušovania ich práv zo strany spoluobčanov, obce, štátnych a správnych orgánov činných v trestnom konaní, ako aj súdov na všetkých stupňoch boli navrhovateľ a jeho manželka viackrát oslobodení od súdnych poplatkov a boli im súdmi prideľovaní právni zástupcovia. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu, Najvyššieho súdu a Okresného súdu v Žiline. Navrhovateľ namietal, že konanie a rozhodovanie odporcu považuje za protiprávne, protiústavné a v rozpore s ust. § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. (Správneho poriadku), podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správne orgány majú dbať na to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných veciach alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 13.03.2014 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a dôvodoch v ňom uvedených, pričom odporca postupoval v súlade so zák. č. 327/2005 Z.z., keď po preskúmaní podmienok podľa § 6 a § 6a zákona dospel k záveru, že žiadateľ nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze, nakoľko započítateľný príjem žiadateľa a spoločne posudzovanej osoby presahuje výšku 1,4-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a tiež 1,6-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby v mesiaci podania žiadosti a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, t.j. počas celého posudzovaného obdobia. Vzhľadom na uvedené žiadateľ nespĺňa jednu z podmienok na priznanie nároku o poskytovanie právnej pomoci. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukázal na to, že v minulosti bol súdmi oslobodzovaný od súdnych poplatkov a preto pokladá Zákon o poskytovaní právnej pomoci za protiústavný, odporca uviedol, že nemôže posudzovať súladnosť zákona, ktorým sa riadi, s Ústavou SR a táto skutočnosť nemôže byť ani predmetom preskúmavacieho konania. Odporca ako správny orgán môže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať len na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní uviedol, že odporca neprihliadal na jeho osobné majetkové pomery, odporca uviedol, že túto povinnosť nemá, môže len, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, zvážiť priznanie nároku podľa § 6b cit. zákona. Na postup podľa tohto zákona však nie je právny nárok a je len vecou správnej úvahy odporcu, či predmetné ustanovenie použije, alebo nie. V preskúmavanej veci odporca dospel k záveru, že neexistujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie tohto ustanovenia a priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. K námietke navrhovateľa, že v minulosti mu súdy bezplatných právnych zástupcov ustanovovali, odporca uviedol, že táto skutočnosť je irelevantná, pretože s účinnosťou od 01.01.2012 došlo k zmene právnej úpravy tak, že zákonom boli stanovené pravidlá a podmienky priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc. Odporca vo vyjadrení poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie 5Sžo/17/2013 z 31.10.2013 a 6Sžo/59/2012 zo dňa 20.03.2013), ktorými boli predchádzajúce rozhodnutia odporcu o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci potvrdené. Príjmová a majetková situácia žiadateľa - navrhovateľa a jeho manželky sa od vydania rozhodnutí odporcu, ktoré boli vyššie uvedenými rozsudkami Najvyššieho súdu SR potvrdené, nezmenila a odporca musí pri rovnakom skutkovom stave rozhodovať rovnako, preto odvolanie navrhovateľa považoval za nedôvodné a žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní podľa Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti odporcu podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., preskúmal zákonnosť opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ako aj jeho postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov, ktoré uviedol v odvolaní a mal za to, že týmto rozhodnutím boli porušené jeho práva. Poukázal na rozhodnutia, ktoré citoval v odvolaní a predložil v prílohe, ktorými mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. mu boli súdom pridelení bezplatní právni zástupcovia. Pokiaľ odporca k týmto skutočnostiam neprihliadal, porušil ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pretože nezistil spoľahlivo stav veci a nedbal o to, aby rozhodovaní o skutkovo zhodných veciach alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a priznal mu náhradu trov konania. Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci žiadosťou doručenou 30.12.2013 vo veci „sťažnosti Ústavnému súdu SR pre porušovanie ľudských práv a základných slobôd zo strany Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/445/2007 a sp. zn. 13C/230/2011“. V prípade žiadateľa na účely zistenia jeho príjmu odporca skúmal príjem navrhovateľa, ako aj príjem jeho manželky C. A., ako spoločne posudzovanej osoby. Na preukázanie svojej príjmovej situácie a príjmovej situácie spolu posudzovanej osoby - žiadateľovej manželky boli predložené nasledovné doklady: Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 06.12.2012, ktorým sa starobný dôchodok žiadateľa od 01.01.2013 zvýšil na sumu 492,10 Eur a Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 18.06.2004, ktorým sa žiadateľovi od 01.01.2004 priznal predčasný starobný dôchodok v sume 9.026,- Sk mesačne, ktorý sa od 01.02.2004 zvýšil na sumu 9.388,- Sk mesačne. Na preukázanie príjmovej situácie žiadateľa si odporca zo spisu 2N 2120/12 vyhotovil fotokópiu Zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely medzi vlastníkom pozemku O. A. ako prenajímateľom a užívateľom pozemku Poľnohospodárskym družstvom Z. ako nájomcom zo dňa 01.08.2011, podľa ktorej celková čiastka ročného nájmu za prenajaté pozemky predstavuje 7,23 Eur. Na preukázanie príjmovej situácie spoločne posudzovanej osoby - manželky žiadateľa C.Q. boli predložené doklady: Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 06.12.2012, ktorým sa starobný dôchodok manželky žiadateľa od 01.01.2013 zvýšil na sumu 298,10 Eur mesačne a Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 04.10.2004, ktorým sa manželke žiadateľa od 01.07.2004 priznal predčasný starobný dôchodok v sume 5.599,- Sk mesačne. Na preukázanie príjmovej situácie spoločne posudzovanej osoby - manželky žiadateľa si odporca zo spisu č. 2N 2120/2012 vyhotovil fotokópiu Zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely medzi vlastníkom pozemku C.Q. ako prenajímateľkou a užívateľom pozemku Poľnohospodárskym družstvom Z. ako nájomcom zo dňa 28.11.2011, pričom celková čiastka ročného nájmu za prenajaté pozemky predstavuje 3,64 Eur. Z predložených listinných dôkazov odporca zistil, že čistý započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby v posudzovanom období jún 2013 až december 2013 predstavoval starobný dôchodok žiadateľa v sume 492,10 Eur mesačne a starobný dôchodok manželky žiadateľa v sume 298,10 Eur mesačne. Celkový započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby predstavoval sumu 790,20 Eur mesačne, pričom žiadateľ a jeho manželka ako spoločne posudzovaná osoba majú zároveň príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy v celkovej sume 10,87 Eur ročne. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu 1aab) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. Podľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 10 ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z. rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Preskúmaním veci v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou, pričom odvolacie dôvody súd nepovažoval za také, ktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu , ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal súd konštatuje, že záver správneho orgánu o tom, že navrhovateľ nespĺňa jednu zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci zo strany odporcu - stav materiálnej núdze, je správny, pretože jeho príjem (spolu s príjmom spoločne posudzovanej osoby - jeho manželky) v mesiacoch jún 2013 až december 2013 predstavoval 790,20 Eur (starobný dôchodok žiadateľa 492,10 Eur mesačne a starobný dôchodok jeho manželky 298,10 Eur), ako aj príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy žiadateľa a jeho manželky v celkovej sume 10,87 Eur ročne. Z uvedeného vyplýva, že započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky presahuje výšku 1,4-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 470,79 Eur (do 30. júna 2013 sumu 462,45 Eur) a tiež 1,6-násoboku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 538,05 Eur (do 30. júna 2013 sumu 528,51 Eur) a to v mesiaci podania žiadosti (december 2013) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, t. j. počas celého posudzovaného obdobia. Pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti sa podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. vyžaduje splnenie nasledovných podmienok: príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Obdobne pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou sa podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. vyžaduje splnenie podmienky, že príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima, avšak nepresahuje súčasne 1,6-násobok uvedenej sumy a táto fyzická osoba si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Vyššie uvedené podmienky musia byť v jednotlivých prípadoch splnené súčasne (kumulatívne). Nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok má teda za následok negatívne rozhodnutie o návrhu na poskytnutie právnej pomoci. Pokiaľ teda správny orgán zistil, že navrhovateľ - žiadateľ, nesplnil podmienku, že jeho príjem (do ktorého sa započítava podľa § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z. z. príjem jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby) nepresahuje 1,4 resp. 1,6-násobok sumy životného minima, rozhodol v súlade so zákonom, ak navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nesplnil jednu z troch podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktoré musia byť splnené súčasne, odporca nepostupoval v rozpore so zákonom, ak splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok už neskúmal. Navrhovateľ v odvolaní nenamietal záver odporcu, že nespĺňa jednu zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci - stav materiálnej núdze. Namietal však, že odporca sa nezaoberal tým, že navrhovateľ a jeho manželka sú ťažko zdravotne postihnutí, čo zvyšuje ich životné náklady, ktorú skutočnosť zák. č. 327/2004 Z. z. nezohľadňuje, avšak tieto skutočnosti zohľadnili súdy v iných konaniach, keď navrhovateľovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a boli mu v iných konaniach pridelení právni zástupcovia. Z uvedeného navrhovateľ vyvodil, že odporca rozhodoval v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, ako aj s § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2012 došlo k zmene právnej úpravy, t. j. aj pravidiel pre ustanovovanie právneho zástupcu v súdnom konaní. Zatiaľ čo do 31.12.2011 rozhodoval o pridelení právneho zástupcu súd, od 01.01.2012 táto právomoc prešla na Centrum právnej pomoci (odporcu). Okrem zmeny subjektu rozhodujúceho o priznaní práva na poskytnutie právnej pomoci došlo aj k zmene podmienok, za ktorých sa právna pomoc priznáva a to v zák. č. 327/2004 Z. z. Kým Občiansky súdny poriadok nešpecifikoval, ako má súd posudzovať pomery žiadateľa o ustanovenie právneho zástupcu, zák. č. 327/2004 Z. z. vo svojich ustanoveniach (§ 6 ods. 1, § 6a ods. 2 a § 4 ods. 1 písm. i/) presne tieto podmienky špecifikuje, pričom vymedzuje hornú hranicu príjmu žiadateľa (vrátane spoločne posudzovanej osoby), pre možnosť priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc, resp. právnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľa. Odporca ako správny orgán môže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Odporcovi zák. č. 327/2004 Z. z. stavuje povinnosť, ktoré konkrétne skutočnosti má zisťovať za účelom posúdenia, či je žiadateľ osobou v materiálnej núdzi (tento pojem je v § 4 ods. 1 písm. i/ cit. zákona presne špecifikovaný) a zároveň ustanovuje odporcovi presné medze, resp. limity (§ 6, § 6a, § 7 cit. zákona). Na rozdiel od právnej úpravy stanovenej v § 138 O.s.p., podľa ktorého súd prihliada na pomery žiadateľa o oslobodenie od súdneho poplatku (majetkové, osobné, zdravotné a pod.), odporca zo zákona prihliada len na majetkové pomery žiadateľa t. j. na príjmy žiadateľa, resp. príjmy spolu posudzovanej osoby, nie však na prípadné zvýšené výdavky žiadateľa z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu, potrebu nákupu liekov, prípadne ku skutočnosti, že žiadateľ alebo spoločne posudzovaná osoba je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Zákonodarca v zák. č. 327/2004 Z. z. upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť správneho orgánu pri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Cit. zákon sa vzťahuje na sociálne odkázané fyzické osoby, ktoré sa za splnenia podmienok stanovených zákonom nachádzajú v takej sociálnej, finančnej a majetkovej situácii, ktorá im neumožňuje zabezpečenie právnej pomoci. Pokiaľ odporca v konaní o žiadosti navrhovateľa zistil, že príjmy žiadateľa a s ním spoločne posudzovanej osoby (manželky) presahujú hranicu príjmu ustanovenú v § 6, ako aj § 6a zák. č. 327/2004 Z. z. (t. j. 1,4- násobok, resp. 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom) postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľovi z dôvodu, že tento nesplnil požiadavku materiálnej núdze ako jedného z predpokladov pre poskytnutie právnej pomoci podľa cit. zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd námietku, že v minulosti súdy oslobodili navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov a ustanovili mu zástupcu z radov advokátov (a to navyše na základe odlišnej právnej úpravy), považoval vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu za právne irelevantnú. Pokiaľ sa navrhovateľ domnieval, že postup odporcu bol v rozpore s Ústavou, súd poukazuje na čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy, v ktorých sú upravené možnosti obmedzenia základných práv a slobôd. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom, pričom zákonné obmedzenia musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (čl. 13 ods. 3 Ústavy). Podľa ods. 4 cit. čl. 13 Ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Úmyslom zákonodarcu bolo v tomto prípade zabezpečiť reálny prístup k Ústavou SR deklarovaným právam fyzických osôb a harmonizovať právo SR s právom EÚ všetkým fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi a to bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode. Cieľom právnej úpravy poskytovania právnej pomoci zákonom č. 327/2004 Z. z. bolo o. i. určenie medzí pre posudzovanie pomerov žiadateľov o bezplatnú právnu pomoc, resp. právnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľa, pričom v zákone bola ustanovená horná hranica príjmu pri priznanie nároku na túto bezplatnú právnu pomoc, resp. právnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľa. Zákonodarca teda cit. zákonom ustanovil kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc tak, aby zabezpečil uplatnenie práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci v obmedzených prípadoch a to osobám v materiálnej núdzi, t.j. nie všetkým osobám. Pokiaľ odporca postupoval pri rozhodovaní o návrhu žiadateľa v súlade s relevantnými ustanoveniami zák. č. 327/2004 Z. z., nemohol súd námietku navrhovateľa o nezákonnosti takéhoto postupu považovať za dôvodnú. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporca nepostupoval v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, súd uvádza, že ani túto námietku nemohol považovať za dôvodnú. Odporca v rámci skúmania podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc zisťoval príjmovú situáciu navrhovateľa a jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby a dospel k záveru, že navrhovateľ sa nenachádza v stave hmotnej núdze, pretože jeho príjem a príjem spoločne posudzovanej osoby v rozhodnom období prevyšuje výšku 1,4 resp. 1,6-násobku životného minima. Uvedená skutočnosť nebola napokon medzi účastníkmi konania sporná. Súd má za to, že odporca zistil skutkový stav veci spoľahlivo a dostatočne na to, aby takéto zistenie skutkového stavu odôvodňovalo záver, že u žiadateľa nebola splnená jedna z podmienok stanovených zákonom na priznanie právnej pomoci a pokiaľ odporcu navrhovateľovi nárok nepriznal, takýto záver je výsledkom správneho právneho posúdenia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu. K tvrdeniu navrhovateľa, že odporca postupoval v rozpore so Správnym poriadkom, podľa ktorého správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných veciach alebo podobných prípadoch rozhodovali rovnako, súd uvádza, aj s poukazom na už vyššie uvedené skutočnosti, že zákonné podmienky stanovené v O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2011 na ustanovovanie advokátov a rozhodovanie o oslobodení od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. súdmi boli odlišné od zákonných podmienok, ktoré pre posudzovanie a rozhodovania o žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci ustanovuje zák. č. 327/2004 Z. z. pre odporcu. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. 3Sžo/9/2013, 3Sžo/40/2014), ktorými boli obdobné rozhodnutia odporcu vo veci nepriznania nároku na právnu pomoc navrhovateľovi zrušené, súd poukazuje na to, že iné senáty Najvyššieho súdu SR vo svojich rozhodnutiach (napr. 5Sžo/17/2013, 6Sžo/54/2012) zaujali iný právny názor a rozhodnutia odporcu v obdobných prípadoch potvrdili. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ navrhovateľ požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov, súd o predmetnej žiadosti rozhodol samostatným uznesením č. k. 27Sp/19/2014-62 zo dňa 16.07.2014 tak, že navrhovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal. Navrhovateľ proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie, preto súd v tomto rozhodnutí nerozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, hoci v konaní nebol úspešný. (V takomto prípade sa neúspešný účastník konania stáva poplatníkom podľa § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). O prípadnej poplatkovej povinnosti bude rozhodnuté s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o podanom odvolaní. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.