Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sp/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200404 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200404.3 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor, Kraskova 2, 979 01 Rimavská Sobota za účasti: 1. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. G. X, W. XX C. N., 2. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. G. X, XXX XX C. N. a 3. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. G. X, XXX XX C. N. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. V 179/2013 zo dňa 08.11.2013 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. V 179/2013 zo dňa 08.11.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s. r. o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. V 179/2013 zo dňa 08.11.2013. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa na § 31 ods. 1, 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že dňa 22.01.2013 bol odporcovi doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Záložnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa 08.01.2013 uzatvorenej medzi záložným veriteľom Pohotovosť s. r. o. Bratislava a záložcom Z. T.-E., C. N. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. H. C., evidované na LV č. XXX. Odporca v odôvodnení uviedol, že rozhodnutím zo dňa 19.02.2013 návrh na vklad zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal záložný veriteľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č. k. 27Sp/17/2013, ktorým rozhodnutie odporcu zrušil. Odporca pokračoval v konaní a dospel k záveru, že záložnú zmluvu za záložcu podpísal predseda združenia ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci S. Z. na základe Dohody o plnomocenstve zo dňa 08.04.2011 (ako vyplýva z osvedčeného podpisu Z. T.) a na základe Dohody o plnomocenstve zo dňa 06.06.2011. Poukázal na ust. § 34, § 37 ods. OZ a § 17 ods. 1 Správneho poriadku a konštatoval, že predmetné dohody o splnomocnení súd vyhotovené vo formulárovej (predtlačenej) forme s vopred vyznačeným obsahom a predmetnom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. Odporca konštatoval, že dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takýchto dohôd, a preto jeho možnosť, aby si vybral zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by svedomito hájil jeho záujmy, mu bola v takejto dohode nielenže obmedzená, ale priamo odňatá. Z uvedeného odporca vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa. Odporca poukázal na ust. § 22 ods. 2 OZ. Ďalej v odôvodnení odporca uviedol, že na základe doterajšej praxe správneho orgánu pri takýchto záložných zmluvách hore uvedeného záložného veriteľa, ako aj z doterajšej súdnej praxe v takýchto prípadoch záložca - splnomocniteľ nepoznal svojho splnomocnenca, s ktorým uzavrel dohodu o plnej moci a ani nemienil takúto dohodu uzatvoriť, ani zaťažiť svoje nehnuteľnosti záložným právom na základe záložnej zmluvy. Od r. 2011 vo všetkých doterajších prípadoch doručených odporcovi záložcov zastupuje združenie ProHelp. Podľa výpovedí záložcov v rovnakých prípadoch sú dohody o plnomocenstve dlžníkom - záložcom predkladané na podpis zo strany zástupcov spoločnosti Pohotovosť s. r. o., t. j. záložného veriteľa, a to pri podpise úverovej zmluvy. Z čl. 2 zmluvy vyplýva, že úverové zmluvy boli podpísané v ten istý deň ako dohody o plnej moci zo strany záložcu, t. j. 8.04.2011 a 06.06.2011. Podľa výpovedí záložcov v rovnakých prípadoch záložcovia boli v domnení, že podpisujú listiny na poskytnutie pôžičky a nie splnomocnenie na založenie ich majetku. Aj z vopred vypísaných podmienok dohody o splnomocnení bod 3 piata veta vyplýva, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy, čo spochybňuje konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa, a teda menované združenie uskutočňuje zámery a napĺňa záujmy druhej strany, teda záložného veriteľa nie záložcu. Odporca napokon konštatoval, že hore uvedené vady dohôd o plnej moci spôsobujú, že splnomocnenec ProHelp nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa - záložcu uzavrel záložnú zmluvu. Z uvedených dôvodov odporca návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona pre odporcu vyplývajú zákonné povinnosti o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil združeniu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím nepodložené predpoklady správneho orgánu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Odporca podľa odvolateľa nezistil spoľahlivo stav veci, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Navyše správna úvaha odporcu uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na tomto právnom úkone nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Odporca tiež nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Odvolateľ má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to stanovuje pre platnosť správneho úkonu zákon. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených v rozhodnutí a navrhol ho potvrdiť ako vecne správne. Súd v konaní zistil, že označená ďalšia účastníčka Z. T. - E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXXX/X, C. N. (záložca) zomrela dňa XX.XX.XXXX. Podľa potvrdenia notárskeho úradu Mgr. Kataríny Debnárovej č. k. 5D/47/2014, Dnot 92/2014 zo dňa 17.09.2014 súd zistil, že ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy jej synovia: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, Q. E., nar. XX.XX.XXXX a Q. E., nar. XX.XX.XXXX. Súd s poukazom na ust. § 107 O. s. p. pokračoval v konaní s dedičmi účastníčky konania. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojený návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, zmluvu o zriadení záložného práva, napadnuté rozhodnutie a dohody o splnomocnení. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 22.01.2013 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. X/XXXX-PTR zo dňa 18.01.2013. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť s. r. o. Bratislava a záložcom Z. T. - E., rod. E., C. N. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti v spoluvlastníctve záložcu zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v k. ú. H. C. a na LV č. XXX k. ú. H. C., okr. Q. K.. Podľa čl. II záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.04.2011 a Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.06.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť s. r. o. Bratislava a záložcom na strane dlžníka. Predmetné zmluvy neboli pripojené k návrhu na vklad, ani netvoria súčasť správneho spisu. Z návrhu na vklad zo dňa 08.01.2013 súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi Z. T., C. N. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísanej splnomocniteľkou dňa 06.06.2011 v C. N. (s overeným podpisom 06.06.2011) súd zistil, že „ďalšia účastníčka za účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. č. XXXXXXXXX po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelila ako splnomocniteľka združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.“ V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca podpísaná dňa 07.06.2011 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 06.06.2011 osobne prítomný v C.R. pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou a nie je teda zrejmé, kto predložil dlžníčke tlačivo predmetnej dohody k podpisu a či tomu tak bolo na jej žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení (ako to uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní). Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmá ani skutočnosť, kto odoslal „vybranému“ zástupcovi tlačivo dohody o splnomocnení podpísané dlžníčkou. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že jeho súčasťou je predložená overená fotokópia Dohody o splnomocnení uzavretej medzi Z. T., C. N. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ktorá bola podpísaná splnomocniteľkou v C. N., avšak v predmetnej dohode o splnomocnení absentuje dátum podpisu. Z dohody o splnomocnení, ktorá má rovnaké znenie ako vyššie uvedená dohoda o splnomocnení zo dňa 06.06.2011 a ktorá bola vyhotovená vo forme vypísaného tlačiva - predtlače vyplýva, že plná moc bola udelená v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o úvere so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. č. XXXXXXXXX. Predmetná dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca podpísaná v Bratislave, pričom v tlačive opätovne nie je vypísaná kolónka s predznačením dátumu podpisu. Z overovacej pečiatky osvedčujúcej podpis na listine vyplýva, že podpis splnomocniteľky Z. T. bol overený v C. N. dňa 08.04.2011. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy 5. časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdu rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ust. § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny orgán (odporca) v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok), ak Katastrálny zákon neustanovuje inak (§ 22 ods. 5). Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie vydané v správnom konaní musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47 Správneho poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach podaného odvolania dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyššie uvedené náležitosti uvedené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uvádza, že dlžník nemohol ovplyvniť obsah dohôd o plnej moci, a preto jeho možnosť, aby si vybral zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by svedomito hájil jeho záujmy mu bola v takejto dohode nielenže obmedzená, ale priamo odňatá. Zo skutočnosti, že dohody o splnomocnení sú vyhotovené vo formulárovej forme s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, ako aj s vopred vyznačeným splnomocniteľom odporca vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale z vôle záložného veriteľa. Ďalej konštatoval, že na základe doterajšej praxe správneho orgánu pri takýchto záložných zmluvách uvedeného záložného veriteľa, ako aj doterajšej súdnej praxe v takýchto prípadoch záložca a splnomocniteľ nepoznal svojho splnomocnenca, s ktorým uzavrel dohodu o plnej moci, ani nemienil takúto dohodu uzatvoriť, pričom z výpovedí záložcov v rovnakých prípadoch sú dohody o plnomocenstve dlžníkom záložcom predkladané na podpis zo strany zástupcov spoločnosti Pohotovosť s. r. o., teda záložného veriteľa a to pri podpise úverovej zmluvy. Ďalej konštatoval, že združenie ProHelp uskutočňuje zámery a napĺňa záujmy druhej strany, teda záložného veriteľa a nie záložcu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však opätovne nevyplýva, ktoré skutkové zistenia (ktoré skutočnosti) boli podkladom pre vyvodenie takýchto záverov, akými úvahami bol správny orgán vedený a ako použil ustanovenia právnych predpisov, ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval (§ 34, § 37 a § 22 ods. 2 OZ). Rozhodnutie opätovne nemá podklad v zistenom skutkovom stave a opätovne neobsahuje úvahu, na základe ktorej odporca dospel k záveru o nutnosti návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť. Napokon v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nenachádza ani záver odporcu, ako ním konštatované „vady dohôd o plnej moci“ právne vyhodnotil, t. j. nevyplýva z nich, či vyššie uvedené dohody o plnomocenstve nachádzajúce sa v administratívnom spise vyhodnotil ako neplatné. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje ani záver o právnom posúdení predloženej záložnej zmluvy (napr. vo vzťahu prípadnej konštatovanej neplatnosti dohôd o plnej moci). Pokiaľ správny orgán opätovne v odôvodnení konštatoval, že pri posudzovaní uzatvorených dohôd o plnej moci, prípadne záložnej zmluvy vychádzal zo záverov z doterajšej praxe správneho orgánu, prípadne súdnej praxe, v ktorých prípadoch boli dohody o plnomocenstve dlžníkom predkladané na podpis zo strany zástupcov spoločnosti, súd uvádza, že takéto odôvodnenie nezodpovedá obsahu správneho spisu a nevychádza zo skutkového stavu konkrétne zisteného v predmetnom správnom konaní. Súd preto považoval skutkový stav v predmetnej veci za nedostatočne zistený, pretože skutkové zistenia a závery vychádzajú zo zistení vyplývajúcich z iných bližšie nešpecifikovaných prípadov, nie však zo skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania v predmetnom prípade. Súd v tomto prípade poukazuje aj na skutočnosť, že už v predchádzajúcom rozhodnutí 27Sp/17/2013 zo dňa 03.07.2013 upozornil správny orgán na vyššie uvedené nedostatky a uložil mu povinnosť, aby si v ďalšom konaní zaobstaral všetky listinné dôkazy potrebné pre posúdenie návrhu na vklad v intenciách ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj jeho príloh a po ich právnom vyhodnotení mal odporca opätovne rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Správny orgán si napriek tomu listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné zistiť skutkové okolnosti uzatvorenia predloženej záložnej zmluvy, resp. predložených dohôd o splnomocnení, nezadovážil. Nezadovážil si najmä úverové zmluvy, v súvislosti s ktorými bola predmetná záložná zmluva ako i dohody o plnomocenstve uzatvorené. Pre úplné zistenie skutkového stavu je potrebné, aby správny orgán predloženú zmluvu o zriadení záložného práva, dohody o splnomocnení a zadovážené zmluvy o úvere vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a až na základe dôkazov predložených účastníkmi konania v tomto konkrétnom prípade je možné vyvodiť záver o tom, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie vkladu záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Správny orgán je podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Takýmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určí správny orgán. Odporca sa vyššie uvedenými ustanoveniami Správneho poriadku neriadil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd preto považoval námietky odvolateľa o tom, že závery správneho orgánu vedúce k posúdeniu uzatvorených dohôd o plnomocenstve ako dohôd uzatvorených v rozpore s § 22 ods. 2 OZ vychádzajú z nepodložených tvrdení, pričom nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a neboli dodržané ust. § 46 Správneho poriadku, za dôvodné. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporcu opätovne neobsahuje náležitosti stanovené v § 47 Správneho poriadku, najmä neobsahuje skutkové zistenia vyplývajúce z predložených listinných dôkazov, odporca v odôvodnení nevyhodnotil okolnosti uzavretia jednotlivých zmlúv v tomto konkrétnom prípade a bez ďalšieho s odkazom na „výpovede záložcov v rovnakých prípadoch“ konštatoval, že „vady dohôd o plnej moci spôsobujú, že splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nenadobúda hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa záložcu uzavrel záložnú zmluvu“. Súd poukazuje na skutočnosť, že dohody o splnomocnení boli uzavreté v súvislosti so zmluvami o úvere, ktoré dlžníčka (právna predchodkyňa ďalších účastníkov) uzatvorila so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. a plnomocenstvá mali byť udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Z uvedeného je zrejmé, že dohody o splnomocnení boli súčasťou tzv. úverového balíka. Odporca predmetné skutočnosti nevyhodnotil. Závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu nemajú teda podklad v zistenom skutkovom stave a rozhodnutie neobsahuje úvahu, na základe ktorej odporca k svojmu záveru o nutnosti zamietnutia návrhu na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností dospel. Správny orgán ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce cituje ust. § 34, § 37 a § 22 ods. 2 OZ, avšak z odôvodnenia nie sú zrejmé skutkové zistenia a ani to, ako použil správnu úvahu pri použití cit. ustanovení právnych predpisov, na ktoré odkázal. Tak, ako bolo už vyššie uvedené, rozhodnutie ani neobsahuje právny záver o tom, ako boli predmetné dohody o plnomocenstve a následne i predložená záložná zmluva ako vkladový titul právne posúdené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval napadnuté rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že v konaní podľa § 250l O. s. p. súd nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, ani dopĺňať právnu kvalifikáciu jeho rozhodnutia a ani potvrdiť rozhodnutie na základe iného právneho hodnotenia. Súd v rámci odvolacieho konania nepokračuje v správnom konaní, ale preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia. Bude preto úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní zaobstarať si všetky listinné dôkazy potrebné pre posúdenie návrhu na vklad v intenciách ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj jeho príloh a po ich právnom vyhodnotení rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Správny orgán bude ďalej povinný rozhodnutie odôvodniť tak, ako to vyžadujú ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia najmä uvedie, ktoré skutočnosti má zistené a z akých dôkazov vychádzal, ako aj to, ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pritom spravoval. Opätovne posúdi okolnosti, za ktorých splnomocnenec uzatvoril záložnú zmluvu za záložcu, pričom svoje oprávnenie zastupovať zástupcu doložil dohodami o splnomocnení, ktoré správny orgán opätovne posúdi z hľadiska, či spĺňajú zákonom stanovené náležitosti pre platnosť takéhoto právneho úkonu. Správny orgán sa pritom zameria na zistenie a vyhodnotenie okolností podpísania dohôd o splnomocnení zo strany splnomocniteľky, ktorá dohody o splnomocnení podpísala v deň uzavretia zmlúv o úvere, pričom všetky predložené zmluvy a dohody posúdi vo vzájomnom kontexte. Nie je vylúčené, že správny orgán môže dospieť k rovnakému záveru a návrh na vklad zamietne, avšak takéto rozhodnutie musí vychádzať z riadne a úplne zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z predložených listín, musí obsahovať právne posúdenie a musí byť riadne odôvodnené. Pre náležité zistenie skutkového stavu nepostačuje odkaz správneho orgánu na jeho poznatky z doterajšej praxe správneho orgánu, resp. z doterajšej súdnej praxe v obdobných prípadoch. Správny orgán musí zistiť spoľahlivo skutkový stav v prejednávanom prípade týkajúcom sa konkrétneho návrhu na vklad konkrétnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p. rozhodnutie odporcu opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na § 250q ods. 2 O. s. p. Poučenie: Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.