Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/67/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200411 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200411.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa H. M., nar. XX. Z. XXXX, bytom M. č. XX, G. U., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 6. marca 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo 6. marca 2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a), b) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zamietla s poukazom na zákonné ust. § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a konštatovala, že navrhovateľ nesplnil podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, pretože počas trvania služobného pomeru v R. a F. F. nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií. Bol mu priznaný výsluhový dôchodok, pre priznanie ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v II. pracovnej kategórii, preto nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 1.4.2010 podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.6.1970 do 31.10.1970 v II. pracovnej kategórii, doba trvania služobného pomeru od 1.6.1976 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórii a od 1.1.2000 do 31.3.2010 v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom k tomu, že počas výkonu zamestnania zaradeného do II. pracovnej kategórie nebol zaradený do II. kategórie funkcií, nebolo možné znížiť jeho dôchodkový vek ani s prihliadnutím na ust. § 274 zákona o sociálnom poistení, pretože zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Z uvedeného vyvodila, že dôchodkový vek 62 rokov dosiahol XX.X.XXXX a k uvedenému dňu získal 12 rokov a 102 dní obdobia dôchodkového poistenia, z toho v I. pracovnej kategórii 2 131 dní, t.j. 5 rokov a 306 dní a v III. pracovnej kategórii 2 351 dní, t. j. 6 rokov a 161 dní. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s presvedčením, že k 21.8.2011, t. j. ku dňu dovŕšenia fyzického veku 62 rokov splnil obidve podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahnutie dôchodkového veku 62 rokov a získal dôchodkové poistenie v rozsahu najmenej 15 rokov, preto žiadal jeho žiadosti vyhovieť a priznať mu starobný dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku. Zdôraznil, že spočítaním celej doby jeho dôchodkového poistenia získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 36 rokov a 202 dní. Aj keď mu bol priznaný výsluhový dôchodok, mal odporca pri rozhodovaní o jeho nároku na starobný dôchodok postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR v konaní 7So/138/2011. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Zdôraznil, že obdobie jeho dôchodkového poistenia vo všeobecnom aj osobitnom systéme dôchodkového poistenia malo byť spočítané a tak mal byť posúdený jeho nárok na starobný dôchodok. Poukázal na to, že zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne prestúpil do Zdravotnej poisťovne Ministerstva vnútra SR až v roku 2003, kedy už mal odpracovaných 20 rokov, teda 20 rokov odvádzal poistné na dôchodkové poistenie do všeobecného systému dôchodkového poistenia. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. V podrobnostiach sa pridržiavala obsahu písomného vyjadrenia z 1.8.2014. V ňom zotrvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia a zopakovala skutkové a právne argumenty, na základe ktorých považovala napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom. Zdôraznila, že v období trvania služobného pomeru v R. a F. F. navrhovateľ nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 1.4.2010, na účely ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru zaradená do II. pracovnej kategórie, preto nebolo možné toto obdobie trvania služobného pomeru zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. K námietke navrhovateľa ohľadom žiadaného postupu podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných dôchodkových a pozostalostných dávkach uviedla, že vzhľadom na preukázané skutočnosti a obsah spisu, podľa ktorého navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, nie je možné na tieto námietky prihliadnuť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 25.10.2013, s informáciami poskytnutými odporkyni Ministerstvom vnútra SR listom z 24.1.2014, s oznámením údajov pre účely konania o dôchodkovej dávke navrhovateľa zo strany Ministerstva vnútra SR z 13.11.2013 a z 24.5.2010, s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR z 24.5.2010 o priznaní odchodného navrhovateľovi, s jeho rozhodnutím z 24.5.2010 o priznaní výsluhového dôchodku, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zo skutkového stavu veci, ktorý bol v rozpore s obsahom spisov podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p. a podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Odvolanie navrhovateľa považoval za dôvodné. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 25.10.2010 žiadosťou z 25.10.2013. Narodil sa XX.X.XXXX tzn., že ku dňu podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku dovŕšil fyzický vek 61 rokov. Od 1.4.2010 mu bol podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok. Pre určenie jeho sumy mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 34 rokov a 100 dní a to od 1.6. do 31.10.1970 náhradná vojenská služba v II. kategórii funkcií, obdobie od 1.6.1976 do 31.12.1999 v II. kategórii funkcií, a obdobie od 1.1.2000 do 31.3.2010 v III. kategórii funkcií. Z listu Ministerstva vnútra SR, odboru sociálneho zabezpečenia, adresovaného odporkyni, ktorý vypracoval ten istý riaditeľ odboru, JUDr. V. Q., ktorý navrhovateľovi potvrdil obdobie dôchodkového poistenia v II. kategórii funkcií vyplynulo, že podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení boli zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31.12.1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií, pričom zamestnania I. a II. pracovnej kategórie boli vyznačené v rezortných zoznamoch zamestnaní. Do III. pracovnej kategórie boli zaradené ostatné zamestnania. Podľa § 130 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďovala do I. alebo II. kategórii funkcií len služba vojakov z povolania. Zrejme na základe tohto listu odporkyňa založila svoje rozhodnutie okrem iných aj na tej skutočnosti, že navrhovateľ nevykonával službu vo zvýhodnenej I. resp. II. kategórii funkcií bez toho, aby potvrdenie Ministerstva vnútra SR odboru sociálneho zabezpečenia o zhodnotení doby služobného pomeru pre účely priznania a určenia výšky výsluhového dôchodku v II. resp. III. kategórií funkcií, bolo úradným spôsobom zmenené. Z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia krajský súd zistil, že navrhovateľ vykonával od 12.1. do 1.6. a od 4.11. do 31.12.1970 zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie, medzi tým, v období od 1.6. do 31.10.1970 vykonával náhradnú vojenskú službu, ktorá mu bola zhodnotená v II. kategórii funkcií pre účely priznania a určenia sumy výsluhového dôchodku. Zamestnanie v I. pracovnej kategórii vykonával aj od 1.1.1971 do 31.5.1976, kedy vykonával prácu elektrolýznika alebo trnára v F. G. v F. T. R.. Od 1.6.1976 do konca roka 1999 vykonával podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia zamestnanie zaradené do II. kategórie a to stožiarneho požiarnika alebo strojníka PO. Od 1.1.2000 mal v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia vyznačené zamestnanie III. kategórie. Podľa prehľadu dôb zamestnania poistenia a iných činností, ktoré boli obsahom podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku bol navrhovateľ v období od 1.1.1995 do 31.12.2001 samostatne zárobkovo činnou osobou popri zamestnaní, t. j. popri výkone služobného pomeru hasiča, ktorý trval do 31.3.2010. Od 1.4.2010 do 28.2.2013 bol nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce, od 1.3. do 9.4.2013 bol samostatne zárobkovou osobou bez účasti na dôchodkovom poistení a od 10.4.2013 doteraz dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľovi bola do obdobia dôchodkového poistenia započítaná doba od 1.9.1964 do 31.12.2001 v rozsahu 4 482 dní, t. j. 12 rokov a 102 dní dôchodkového poistenia s tým, že doba dôchodkového poistenia, ktorá bola zohľadnená pre účely priznania výsluhového dôchodku započítaná nebola s výnimkou roku 2001, kedy bol navrhovateľ samostatne zárobkovo činnou osobou popri výkone služby v R. a F. F.. Výkon služby u zamestnávateľa Y. M. R. a F. F. mal vykázané aj v rokoch 2004 až 2010. Na základe takto zistených skutkových okolností dospela odporkyňa k záveru, že navrhovateľ ako príslušník R. a záchranného zboru mal pre účely priznania výsluhového dôchodku a určenia jeho výšky zhodnotenú dobu výkonu náhradnej vojenskej služby od 1.6. do 31.10.1970 a dobu služobného pomeru od 1.6.1976 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórii a dobu služobného pomeru od 1.1.2000 do 31.3.2010 v III. pracovnej kategórii. Uvedené podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 ani s prihliadnutím na ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nezakladalo nárok na zníženie dôchodkového veku, preto dosiahol dôchodkový vek dovŕšením fyzického veku 62 rokov XX.X.XXXX. K uvedenému dňu získal obdobie dôchodkového poistenia v I. pracovnej kategórii v rozsahu 5 rokov a 306 dní a v III. pracovnej kategórii v rozsahu 6 rokov a 161 dní, celkom 12 rokov a 102 dní, ktoré odporkyňa považovala za započítateľné obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Z ust. § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.1.2004 podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ak tento zákon neustanovil inak. (§ 255 ods. 1 citovaného zákona). V ust. § 14 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sú označené zamestnania, ktoré sú zaradené do II. pracovnej kategórie. Znížený dôchodkový vek pre vznik nároku na starobný dôchodok je v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení viazaný na zamestnania označené v ust. § 14 ods. 2 citovaného zákona. Zo zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení zákona č. 519/2007 vyplýva, že od 1.1.2008 sa tento zákon vzťahuje aj na hasičov (§ 1 ods. 2). Touto právnou úpravou boli príslušníci hasičského a záchranného zboru zaradení pod špeciálnu právnu úpravu, ktorou bolo pre osobitnú kategóriu poistencov zavedené popri nemocenskom a úrazovom zabezpečení aj zabezpečenie výsluhové a služby sociálneho zabezpečenia. Medzi dávky výsluhového zabezpečenia patrí aj výsluhový dôchodok. Táto špeciálna právna úprava však neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, pretože podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok a určenie jeho výšky zohľadňujú len hodnotenie doby služby poistenca bez zhodnotenia doby poistenia, ktorú získali i vo všeobecnom systéme. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku riadne zohľadnené. Osobitné právne úpravy, napr. zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom poistení obsahuje len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby, prípadne náhradnú dobu výkonu služby. Neobsahuje však úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali celú dobu dôchodkového poistenia poistenca, či už počas výkonu služby alebo v civilnom zamestnaní. Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že aj keď sa zákon o sociálnom poistení nevzťahuje na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, môže tomu tak byť len v rozsahu, v ktorom je ich sociálne zabezpečenia upravené osobitným predpisom t. j. zákonom č. 328/2002 Z. z. Uvedené vyplýva z výkladu zákonných ustanovení § 1 ods. 1, 3, § 2 písm. b/, § 6 ods. 1 až 3 aj § 60 ods. 2, 4, 6 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia je obdobie výkonu služby policajta (rozumej aj príslušníka R. a F. F.), profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Ust. § 1 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi R. a F. zboru, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (tzn. nielen takú dobu dôchodkového poistenia, ktorá sa vyžaduje u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Hoci navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok má charakter dávky v starobe, pre účely jeho priznania a určenia jeho výšky nebolo zohľadnené celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a ani príjmy, ktoré dosahoval nad rámec zhodnotenej doby služby. Z uvedeného krajský súd vyvodil, že starobný dôchodok navrhovateľovi zo všeobecného systému dôchodkového poistenia je potrebné priznať, a to postupom krátenia v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a to tak, že jeho suma po započítaní celej doby dôchodkového poistenia vrátane doby služby zohľadnenej pre účely priznania výsluhového dôchodku) bude krátená primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky výsluhového dôchodku. Iným postupom by navrhovateľ ako poistenec, ktorému zákon priznáva nadštandardné výsluhové zabezpečenie s ohľadom na náročnosť a riziká výkonu jeho služby bol v konečnom dôsledku znevýhodnený resp. poškodený v porovnaní s poistencami, ktorým takéto nadštandardné výsluhové zabezpečenie zákonom priznané nebolo a to tým, že by nebolo zhodnotené celé obdobie jeho dôchodkového poistenia pre priznanie dávky v starobe a určenie jej výšky. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. považujúc ho za rozhodnutie vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré nezohľadnilo zámery zákonodarcu a výklad zákona o sociálnom poistení v širších súvislostiach. Ďalším dôvodom na jeho zrušenie bolo zistenie skutkového stavu veci, ktoré bolo v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Uvedené sa týkalo potvrdenia Ministerstva vnútra SR o zhodnotení doby výkonu služby navrhovateľa v R. a F. zbore v II. resp. III. kategórii funkcií, čo odporkyňa považovala za nepreukázané, bez odstránenia rozporu resp. úradnej opravy v označení doby výkonu služby tým istým orgánom, tak ako to bolo vyššie uvedené. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal napriek tomu, že bol v konaní úspešný, pretože si náhradu trov konania neuplatnil (§ 250k, 250l O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.