Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sp/36/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200744 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200744.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu orgánu Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor, Kraskova č. 2, 979 01 Rimavská Sobota, za účasti ďalšej účastníčky X. K., I. M., XXX XX C. D. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. V 793/2014 zo dňa 23. apríla 2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor č. V 793/2014 zo dňa 23. apríla 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35.-Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. V 793/2014 zo dňa 23. apríla 2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností č. XX/XXXX- RAČ zo dňa 11.3.2014 uzatvorenej medzi navrhovateľom a ďalšou účastníčkou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vedené v k. ú. C. D. a T. C. na LV č. XXX, XXX, XXX, XXXX XXX bližšie špecifikované v predmetnej zmluve. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v záložnej zmluve je uvedená aj nehnuteľnosť - byt pôvodne zapísaný na LV č. XXXX v bytovom dome č. súp. XXX, postavenom na parc. č. XXXX/XX, ktorého vlastníčkou ďalšia účastníčka už v čase rozhodovania návrhu na vklad nebola. Vzhľadom na to, že návrh na vklad kúpnej zmluvy bol doručený správne katastra 12. 3. 2014 a návrh na vklad záložnej zmluvy 26. 3. 2014, a preto správny orgán rozhodol skôr o prvom podanom návrhu v zmysle § 41 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností. Rozhodnutie odôvodnil ďalej tým, že navrhovateľ predložil k návrhu na vklad zmluvu o zriadení záložného práva a dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci na zastupovanie záložcu. Odporca dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení je neplatná pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka. Bola vyhotovená ako predtlač s vytlačeným názvom a sídlom splnomocnenca, podmienkami a s ručne vypísanými kolónkami s menom a adresou splnomocniteľa a špecifikáciou nehnuteľností. Tieto skutočnosti svedčia tomu, splnomocniteľovi nebola daná možnosť slobodne a dobrovoľne si vybrať, koho splnomocní na zastupovanie a že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude za dlžníka konať. Keďže bola dohoda o splnomocnení predložená súčasne s úverovou zmluvou, nemožno tento právny úkon považovať za úpne nezávislý od veriteľa. Takisto z obsahu tejto dohody vyplýva, že účelom je zabezpečenie splnenia dlžníkovho záväzku zo zmluvy o úvere, čo spochybňuje konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Dohoda o splnomocnení bola podpísaná splnomocniteľom v ten istý deň ako úverová zmluva 18. 02. 2013, čo nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmlulvy je podmieňované podpisovaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by bol poskytnutý úver bez podpísania tejto dohody. Takýto právny úkon nie je možné považovať za nezávislý od veriteľa. Aj z podmienok dohody o splnomocnení vyplýva, že ide o to, aby zástupca konal v zájme navrhovateľa. Ďalej z dohody o splnomocnení vyplýva, že splnomocniteľ ju podpísal v neprítomnosti zástupcu. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh na uzatvorenie zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomna forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu druhej strane adresoval. To znamená odoslal ju, alebo urobil nevyhnutné úkony k tomu, aby mohla byť táto vôľa odoslaná, či poverením inej osoby alebo poštou alebo osobným doručením druhej strane. Navrhovateľ k návrhu nepripojil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu bolo urobené včas. Odporca uzavrel, že z týchto skutočností vyplýva, že podanie obsahuje vážne nedostatky, pre ktoré bol návrh zamietnutý. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok a žiadal, aby správny orgán sám zrušil napadnuté rozhodnutie a v prípade, že tak neurobí, aby tak urobil súd a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že dohoda o splnomocnení bola uzatvorená riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Správny orgán je povinný pri rozhodovaní vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu, pričom napadnuté rozhodnutie vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo vyplýva aj zo samotného odôvodnenia. Nesúhlasil s tým, že správny orgán konštatoval, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pretože takáto úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. Takisto nesúhlasil s tým, že dohoda o splnomocnení by bola právnym úkonom v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nestačí, aby bola pochybnosť o nestrannosti zástupcu ale musí existovať reálny rozpor medzi jeho záujmami a záujmami zastúpeného. Ďalej v opravnom prostriedku navrhovateľ tvrdil, že dohoda o splnomocnení je samostatným dvojstranným právnym úkonom medzi dlžníkom a jeho zástupcom bez akejkoľvek účasti navrhovateľa. Ide o právny úkon nezávislým od veriteľa od jeho zmluvnej dokumentácie a v konaní nebolo preukázané, že by veriteľ do tohto úkonu zasahoval alebo ho ovplyňoval z hľadiska jeho obsahu. Podľa navrhovateľa dohoda o splnomocnení bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to vyžaduje pre platný právny úkon zákon. Navrhovateľ uzavrel, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, pretože odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne správne posúdil plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi, a preto vydal nezákonné rozhodnutie. Odvolateľ namietal aj nesprávnosť záveru správneho orgánu o hrubom nepomere medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností. V tejto časti rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 26. augusta 2014 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa s listinami: návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 11.3.2014 doručenom správe katastra 26.3.2014, zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXXX- RAČ zo dňa 11.3.2014 podpísaná za záložnú dlžníčku X. K., ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, overenou fotokópiou dohody o splnomocnení podpísanou pred mestom Rimavská Sobota dňa 18.2.2013 záložcom ako splnomocniteľom a v Bratislave s podpisom datovým 19.2.2013 združením občianskoprávnej pomoci ProHelp, Povraznícka 18, Bratislava ako splnomocnencom. Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ - odvolateľ spolu s návrhom na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ, ktorú za záložkyňu X. K. podpísalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako jeho zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. V bode 3 dohody o splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX. Pod bodom 4 sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Ide o formulárovú zmluvu, kde názov zástupcu bol už predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi, zástupcovi splnomocnenca a špecifikácia nehnuteľností v bode 4. Táto dohoda bola podpísaná splnomocniteľom v Rimavskej Sobote dňa 18.2.2013 a splnomocneným zástupcom v Bratislave datovaný podpis dňom 19.2.2013. Záložnú zmluvu v mene ďalšej účastníčky zástupca podpísal dňa 11.3.2014. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 43a Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákona prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To znamená odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžník podpísal túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z predloženej dohody o splnomocnení vyplýva, že táto bola uzatvorená v súvislosti s uzatváraním zmluvy so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. a to zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, tak ako to vyplýva z bodu 1 zmluvy. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že dlžník odoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo že by tým poveril navrhovateľa. A to napriek tomu, že na nej uvedený splnomocnenec takouto listinou disponoval. K návrhu nie sú pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu bolo urobené včas, t. j. vtedy, kedy ešte dlžník bol svojím návrhom za podmienky, že by išlo o vážny právny úkon, viazaný. Dokonca, ani že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. o zastúpení. Navrhovateľ ani v odvolaní netvrdí, že zastúpený so zástupcom uzatvoril dohodu tak, že návrh zaslal zástupcovi a tento mu prijatie návrhu včas, t.j. v čase, keď ešte zastúpený bol svojím návrhom viazaný, doručil. Obmedzil sa len na tvrdenie, že išlo o právny úkon urobený vážne, slobodne, určite a zrozumiteľne. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť nebola síce v správnom konaní osobitne zisťovaná, avšak súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená predchádzajúca prax navrhovateľa, keď plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta zakomponoval priamo do tlačiva zmluvy o úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a následných súdnych sporoch neúspešný, zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t.j. že dlžníci podpisujú pri uzatváraní úverovej zmluvy aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie navrhovateľovej pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ju bude zastupovať v jej záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom navrhovateľa dlžníkovi súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného. Okresný úrad Rimavská Sobota preto postupoval správne, keď posúdil predložené listiny tak, že navrhovateľ nepredložil doklady, ktoré by boli vkladu schopné. Navrhovateľ v správnom konaní neprezentoval vznik a teda platnú dohodu o plnomocenstve ako nevyhnutnú podmienku pre posúdenie, či záložná zmluva uzatvorená v zastúpení, bola uzatvorená vlastníkom nehnuteľnosti. Odvolateľ tento záver správneho orgánu nenamietal. Ďalšie dôvody odvolania nesmerovali proti dôvodom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených dôvodov, a preto rozhodnutie Okresného úradu Rimavská Sobota potvrdil. Súd v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. neúspešnému navrhovateľovi - odvolateľovi, nepriznal náhradu trov konania. Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi - odvolateľovi, ktorý sa stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.