Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23Sp/37/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200757 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200757.3 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec za účasti: V. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. č. XX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 1631/13 zo dňa 29.04.2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. V 1631/13 zo dňa 29.04.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s. r. o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 1631/13 zo dňa 29.04.2014. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad do katastra nehnuteľností s poukazom na § 31 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že účastníci konania návrhom na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností navrhli, aby odporca vydal rozhodnutie, ktorým povoľuje vklad do katastra nehnuteľností na základe Záložnej zmluvy č. XXX/ XXXX-PTR uzatvorenej dňa 28.05.2013 medzi účastníkmi konania Pohotovosť, s. r. o., Bratislava ako záložným veriteľom a V. A., O.. Predmetom záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. O. zapísané na LV č. XX. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/51/2013-18 zo dňa 15.01.2014 rozhodnutím o prerušení konania č. V 1631/13 vyzval účastníkov konania na predloženie úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 07.09.2012, dokladu o zaplatení úveru, ako aj písomného vyjadrenia záložcu k okolnostiam uzavretia úverovej zmluvy. Záložca V. A. sa k okolnostiam uzavretia úverovej zmluvy nevyjadrila. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že dohoda o plnej moci nie je riadne uzatvorená a záložnú zmluvu preto splnomocnenec podpísať nemohol. Splnomocnenie ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári už obsahovalo meno splnomocnenca - združenie ProHelp a meno poskytovateľa úveru a záložného veriteľa Pohotovosť s. r. o., z čoho odporca vyvodil, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a hájiť nie záujmy dlžníka, ale záujmy veriteľa, z čoho pre odporcu vyplynulo, že dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver, teda záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného a zastúpeného a zastúpenie je v tomto prípade neprípustné podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Právny úkon nemožno podľa odporcu považovať za nezávislý od veriteľa, ak bola dohoda o splnomocnení predložená dlžníkovi zástupcom veriteľa spolu s úverovou zmluvou. Odporca ďalej v odôvodnení uviedol, že zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru veriteľovi, t. j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo vylučuje jeho konanie zároveň v záujme dlžníka. Nie je možné preukázať skutočnosť, v akom rozsahu bola dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom vypísaná. V čase podpisu zmluvy teda nemohol byť splnomocniteľovi známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia - v akom rozsahu k nakladaniu a s akými nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil. Dohoda o splnomocnení je podľa odporcu neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení OZ pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 OZ v spojení s § 39 OZ pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Keďže dohoda o splnomocnení je neplatnou, nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní zmluvy o zriadení záložného práva neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad. Odporca v odôvodnení poukázal citáciou na ust. § 22 ods. 2, § 23, § 37 ods. 1, § 39 a § 40 OZ a ust. § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzatvorenej dohody sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci, Bratislava plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide podľa odvolateľa o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Odporca podľa odvolateľa nezistil spoľahlivo stav veci, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Navyše správna úvaha odporcu uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Odporca tiež nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Odvolateľ má za to, že dohoda o splnomocnení ako správny úkon bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to stanovuje pre platnosť správneho úkonu zákon. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí z dôvodov v ňom uvedených a navrhol rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, napadnuté rozhodnutie, dohodu o splnomocnení a úverovú zmluvu. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O. s. p. z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 11.06.2013 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 28.05.2013. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť s. r. o. Bratislava a záložcom V. A., O.. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX nachádzajúce sa v k. ú. O., okr. R.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.09.2012. Z návrhu na vklad zo dňa 28.05.2013 súd zistil, že jeho prílohami boli: záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. O predmetnom návrhu rozhodol odporca rozhodnutím č. k. V 1631/13 zo dňa 04.07.2013 tak, že návrh na vklad zamietol. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici predmetné rozhodnutie Správy katastra Lučenec Rozsudkom č. k. 27Sp/51/2013-18 zo dňa 15.01.2014 zrušil s poukazom na § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd o. i. v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu zaobstarať si všetky listinné dôkazy potrebné pre posúdenie návrhu na vklad v intenciách ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj jeho príloh a po ich právnom vyhodnotení rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností s tým, že správny orgán svoje rozhodnutie musí odôvodniť tak, ako to vyžadujú ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku. Správnemu orgánu uložil povinnosť v rozhodnutí uviesť, ktoré skutočnosti má zistené a z akých dôkazov vychádzal a tiež, ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pri ich aplikácii spravoval. Ďalej mal správny orgán posúdiť okolnosti, za ktorých splnomocnenec uzatvoril záložnú zmluvu za záložcu a opätovne posúdiť dohodou o splnomocnení z hľadiska, či spĺňa zákonom stanovené náležitosti pre platnosť takéhoto právneho úkonu a to vzhľadom na zistené okolnosti podpísania dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľa. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že odporca rozhodnutím č. V 1631/13 zo dňa 10.03.2013 prerušil katastrálne konanie s tým, že účastníkov konania vyzval na predloženie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 07.09.2012, na predloženie písomného vyjadrenia k okolnostiam uzavretia úverovej zmluvy splnomocniteľkou V. A., ako aj dokladu o zaplatení úveru. V. A. na výzvu odporcu nereagovala a požadované listiny, resp. vyjadrenie odporcovi nepredložila. Navrhovateľ (odvolateľ) odporcovi predložil overenú fotokópiu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.09.2012. Napriek skutočnosti, že odporca mal k dispozícii predmetnú úverovú zmluvu, z ktorej vznikol pre dlžníčku V. A. záväzok vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a predmetný záväzok bol zabezpečený záložnou zmluvou, ktorá bola predmetom návrhu na vklad, (pričom v súvislosti s uvedeným záväzkom bola uzavretá aj dohoda o splnomocnení, ktorá bola správnym orgánom posudzovaná vo vzťahu k skúmaniu oprávnenia zástupcu záložcu uzatvoriť predmetnú záložnú zmluvu), odporca uvedenú úverovú zmluvu nevyhodnotil ani samostatne a ani vo vzťahu k ďalším uzavretým zmluvám (dohode o plnej moci a záložnej zmluve). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia opätovne konštatoval, že dohoda o plnej moci nebola uzavretá riadne a záložnú zmluvu preto splnomocnenec podpísať nemohol. Vychádzal z toho, že splnomocnenie ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári už obsahovalo meno splnomocnenca - združenie ProHelp a meno poskytovateľa úveru a záložného veriteľa Pohotovosť s. r. o., z čoho vyvodil, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, hájiť jeho záujmy, resp. k záveru, že dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a z uvedeného vyvodil, že záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného, t. j. zastúpenie je v tomto prípade neprípustné v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Odporca v odôvodnení konštatoval, že právny úkon nemožno považovať za nezávislý od veriteľa, ak bola dohoda o splnomocnení predložená dlžníkovi zástupcom veriteľa spolu s úverovou zmluvou. Uvedený záver však nemá podklad v zistení skutkového stavu, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu nie sú uvedené žiadne skutkové zistenia, z ktorých by takýto záver bolo možné vyvodiť. Odporca v odôvodnení poukázal na dojednané podmienky v dohode o splnomocnení, z ktorých podľa neho vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru veriteľovi, t. j. zástupca koná v záujme veriteľa, čo vylučuje jeho konanie zároveň v záujme dlžníka. Odporca poukázal aj na skutočnosť, že v čase podpisu dohody o splnomocnení dlžníčkou nebolo zrejmé, či už boli vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností, čo znamená, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Odporca konštatoval, že dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ v spojení s § 22 ods. 2 OZ v spojení s § 39 OZ pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Podľa § 250r O. s. p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel súd k záveru, že správny orgán sa vyššie citovaným ustanovením O. s. p. neriadil, rovnako nepostupoval v zmysle cit. rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.01.2014 č. k. 27Sp/51/2013-18, z ktorého pre odporcu vyplynula povinnosť vec znova posúdiť podľa § 31 Katastrálneho zákona, riadne zistiť skutkový stav a nové rozhodnutie odôvodniť tak, ako to vyžaduje § 47 Správneho poriadku. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdu rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ust. § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny orgán (odporca) v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov v správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - ďalej len Správny poriadok), ak Katastrálny zákon neustanovuje inak (§ 22 ods. 5). Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie vydané v správnom konaní musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47 Správneho poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach podaného odvolania dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyššie uvedené náležitosti uvedené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku.V odôvodnení rozhodnutia síce správny orgán uvádza, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a hájiť nie záujmy dlžníka, ale záujmy veriteľa, z čoho vyplýva, že dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver, z čoho vyvodil, že záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného a zastúpenie je v tomto prípade neprípustné s poukazom na § 22 ods. 2 OZ, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia opätovne nevyplýva, ktoré skutkové zistenia (skutočnosti) boli podkladom pre vyvodenie takéhoto záveru a akými úvahami bol správny orgán vedený a ako použil ustanovenia právnych predpisov, ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval. Takýto záver nemá potom podklad v zistenom skutkovom stave a rozhodnutie opätovne neobsahuje úvahu, na základe ktorej odporca k takémuto záveru dospel. Správny orgán je podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Takýmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd námietky odvolateľa o tom, že závery správneho orgánu vedúce k posúdeniu uzatvorenej dohody o plnomocenstve ako dohody uzatvorenej v rozpore s § 22 ods. 2 OZ vychádzajú z nepodložených tvrdení, pričom nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a neboli dodržané ust. § 46 Správneho poriadku, za dôvodné. Správny orgán majúc k dispozícii úverovú zmluvu, dohodu o splnomocnení a zmluvu o zriadení záložného práva, tieto nevyhodnotil ani jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti. Súd poukazuje na to, že z dohody o splnomocnení uzatvorenej medzi V. A. a spoločnosťou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci vyplýva, že ďalšia účastníčka „za účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľa a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelila ako splnomocniteľka združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru.“ Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.“ V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca podpísaná dňa 07.09.2012 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 07.09.2012 osobne prítomný v Pezinku pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou a nie je teda zrejmé, kto predložil dlžníčke tlačivo predmetnej dohody k podpisu a či tomu tak bolo na jej žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení (ako to uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní). Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmá ani skutočnosť, kto odoslal „vybranému“ zástupcovi tlačivo dohody o splnomocnení podpísané dlžníčkou. Z dohody o splnomocnení a zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktoré mal odporca k dispozícii a ktorých obsah mal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotiť, vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľky podpísaná dňa 07.09.2012 v Pezinku, t. j. v rovnaký deň ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z overenej fotokópie zmluvy o úvere, ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu a ktorú predložil na výzvu odporcu odvolateľ. Porovnaním písma v predmetnej dohode o splnomocnení, ako aj v úverovej zmluve je zrejmé, že záhlavie dohody o splnomocnení a záhlavie zmluvy o úvere je vyplnené evidentne rovnakým druhom písma a to pravdepodobne mandatárom spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. p. Schindlerovou. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná v Pezinku dňa 07.09.2012 (t. j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava ako veriteľom a V. A. ako dlžníčkou rovnako na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci podpísaná síce rovnako 07.09.2012, avšak v Bratislave, vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v Pezinku dňa 07.09.2012. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľky dňa 07.09.2012 v Pezinku), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t. j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená druhej strane. Odporca vyššie uvedené skutočnosti, ani predložené listiny (zmluva o úvere, dohoda o splnomocnení) nevyhodnotil vo vzťahu k ním konštatovanému rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného a následne mu konštatovanie porušenia § 22 ods. 2 OZ, následkom čoho považoval dohodu o splnomocnení za neplatnú. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporcu neobsahuje skutkové zistenia vyplývajúce z predložených zmlúv, odporca v odôvodnení nevyhodnotil okolnosti podpisovania jednotlivých zmlúv a bez ďalšieho konštatoval, že dohoda o splnomocnení je neplatná pre rozpor záujmov dlžníčky - splnomocniteľky a splnomocneného. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú uzatvorila dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. a plnomocenstvo malo byť udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia a splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Odporca predmetné skutočnosti nevyhodnotil. Závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu nemal teda podklad v zistenom skutkovom stave a rozhodnutie neobsahuje úvahu, na základe ktorej odporca k takýmto záverom dospel. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce cituje ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 22 ods. 2, § 23, § 37 ods. 1, § 39 a § 40 ods. 1 OZ), avšak z odôvodnenia nie sú zrejmé skutkové zistenia a ani to, ako použil správnu úvahu pri použití ustanovení právnych predpisov, na ktoré odkázal, resp. ktoré citoval. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že v konaní podľa § 250l O. s. p. súd nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, ani dopĺňať právnu kvalifikáciu jeho rozhodnutia a ani potvrdiť rozhodnutie na základe iného právneho ohodnotenia. Súd v rámci odvolacieho konania nepokračuje v správnom konaní, ale preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia. Bude preto úlohou správneho orgánu, aby pri rozhodovaní o návrhu na vklad všetky listinné dôkazy opätovne posúdil v intenciách ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a po ich právnom vyhodnotení (a to tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach) rozhodol, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Ďalej bude správny orgán povinný svoje rozhodnutie tak, ako to vyžadujú ustanovenia § 46 a § 47 Správneho poriadku, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia najmä uvedie, ktoré skutočnosti má zistené a z akých dôkazov vychádzal, ako aj to, ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pri ich aplikácii spravoval. Opätovne posúdi okolnosti, za ktorých splnomocnenec uzatvoril záložnú zmluvu za záložcu (ďalšiu účastníčku), pričom svoje oprávnenie zastupovať záložcu doložil dohodou o splnomocnení, ktorú správny orgán opätovne posúdi z hľadiska, či spĺňa zákonom stanovené náležitosti pre platnosť takéhoto právneho úkonu. Správny orgán sa pritom zameria na zistenie a vyhodnotenie okolností podpísania dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľky, ktorá dohodu o splnomocnení podpísala v deň uzavretia zmluvy o úvere, pričom všetky predložené zmluvy a dohody posúdi vo vzájomnom kontexte. Nie je vylúčené, že správny orgán môže dospieť k rovnakému záveru a návrh na vklad zamietne, avšak takéto rozhodnutie musí vychádzať z riadne a úplne zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z predložených listín, musí obsahovať právne posúdenie a musí byť riadne odôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p. rozhodnutie odporcu opätovne zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie s poukazom na § 250q ods. 2 O. s. p. Poučenie: Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.