Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/175/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200875 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200875.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa: W. C., nar. XX. S. XXXX, bytom A. Y. XXXX/XX, XXX XX X., zast. advokátkou JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. júna 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 10.06.2014 podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení /ďalej len zsp/ a § 21 v spojení s § 14 ods. 4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že z obsahu spisového materiálu, najmä z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 12.3.1996 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 1.2.1996 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa od 1.7.2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poistencovi, ktorému už raz bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za dobu zabezpečenia zhodnotenú na nárok a určenie sumy starobného dôchodku nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikne. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb., súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Rovnaký právny názor zaujal aj Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku č. 9So/41/2008 z 29.9.2008, podľa ktorého starobný dôchodok priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia je naďalej starobným dôchodkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Navrhovateľ podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom namietol nezohľadnenie ďalšej doby odpracovanej v civilnom sektore, za ktorú žiadal priznať doplatok k starobnému dôchodku. Odporkyňa vo veci podala písomné stanovisko zo dňa 04.07.2014, v ktorom uviedla právne a skutkové dôvody a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Okrem iného uviedla, že NS SR vo viacerých svojich rozsudkoch (9So/134/2010 z 24.11.2011, 9So/180/2011 z 31.10.2012, 9So/41/2008 z 29.9.2012, 7So/24/2011 z 29.2.2012, 9So/43/2011 zo dňa 29.3.2012) zastáva názor, že pokiaľ zákonodarca v ustanovení § 125 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. uviedol, že starobné dôchodky sa za určených podmienok považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z. z. je zrejmé, že tieto starobné dôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami podľa zákona č. 100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok sa iba považujú, najmä na účely ich zvyšovania za dobu trvania služby. Takýto záver podľa súdu vyplýva tak z rozdielnych podmienok nároku na výsluhový dôchodok a nároku na starobný dôchodok, ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a výšky starobných dôchodkov priznaných podľa § 22 až 24 v spojení s § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. a spôsobu výpočtu a výšky výsluhového dôchodku priznaného podľa § zákona č. 144/1998 Zb. a podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. Rozlišovanie zákonodarcu medzi výsluhovými dôchodkami priznanými podľa zákona č. 114/1998 Zb. a zákona č. 328/2002 Z. z. a starobnými dôchodkami priznanými podľa zákona č. 100/1988 Zb. podľa názoru Najvyššieho súdu SR vyplýva aj zo znenia zákona č. 471/2003 Z. z. o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003 (§ 1 až § 3). Na námietku navrhovateľa, že žiada iba doplatok k starobnému dôchodku odporkyňa poznamenala, že zákon o sociálnom poistení neumožňuje takýto doplatok priznať. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 10.12.2014 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom opravnom prostriedku a na dôvodoch v ňom uvedených. Tiež poukázal na dôvody uvedené v písomnom stanovisku zo dňa 31.07.2014. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa napadnuté rozhodnutie je okrem týchto dôvodov aj nepreskúmateľné, pretože sú v ňom uvedené len paragrafové znenia a stručné odôvodnenie, ktoré sa javia ako formulárové. Tiež ho považujú za nezákonné a zrozumiteľné len pre SP. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na nové konanie. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a dostatočne odôvodnené. V podrobnostiach sa pridržiavala písomného vyjadrenia SP zo dňa 4.7.2014. Podľa § 132 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 11.04.2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 11.04.2011. Podľa § 259 ods. 1 zsp v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Z uvedeného dôvodu súd posudzoval nárok navrhovateľa podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol dôchodkový vek. Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona ako zamestnanie zaradené do I. /II./ pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.1999 hodnotí služba vojakov z povolania /§129/ zaradená do I. /II./ kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórii funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Súd mal ďalej preukázané, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava Č. j.: XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.03.1996 podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok od 01.02.1996 vo výške 5.040.- Sk mesačne; pre stanovenie výšky starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba zamestnania /služby/ 36 rokov, z toho v I. kategórii 35 rokov; za ďalšie zamestnanie po vzniku nároku bola navrhovateľovi započítaná doba od XX.XX.XXXX do 31.01.1996 celkom 167 dní. Od 01.07.2002 sa starobný dôchodok podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok. Výsluhový dôchodok navrhovateľa podľa § 26 zákona č. 114/1988 Z. z. a ani podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z. nebol priznaný. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žiadosť o zohľadnenie ďalšej doby zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok je preto možné posúdiť len podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. podľa predpisov účinných do 31.12.2003. O dávkach dôchodkového zabezpečenia profesionálnych vojakov rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné uviesť, že zákon o sociálnom zabezpečení ako aj zákon o sociálnom poistení doplatok na starobný dôchodok neupravuje. Na základe takto vykonaného preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia súd zistil, že odporkyňa postupovala správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k OSP, navrhovateľ v konaní nebol úspešný a preto mu súd nepriznal právo náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.