Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/776/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106208250 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6106208250.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ L.. P. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. 2, N. N. a 2/ S. B., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. 2, N. N., v konaní obaja právne zastúpení Mgr. Robertom Antalom, advokátom, so sídlom ul. Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, proti odporcom: 1/ U. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. 7, N. N. a 2/ I. T. FRIEDERY - COSMETICS, so sídlom Veľká Okružná 7, Žilina, IČO: 35 123 508, v konaní obaja právne zastúpení JUDr. Ľubomírom Hrežďovičom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Rudlovská 2, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 8 112,94 € s prísl., o odvolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/82/2006-435 zo dňa 13. 08. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne istinu vo výške 8 112,94 € spolu s úrokom z omeškania 7 % ročne z priznanej sumy od 06. 05. 2006, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia mení tak, že žalobu v uvedenom rozsahu zamieta. Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom 1/ a 2/ istinu vo výške 8 112,94 € s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z priznanej sumy od 06. 05. 2006 (do zaplatenia), do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia; návrh navrhovateľov 1/ a 2/ v časti úroku z omeškania od 28. 04. 2006 do 06. 05. 2006 zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 5 298,25 € na účet právneho zástupcu navrhovateľov 1/ a 2/, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že pôvodne sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali, aby súd uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľom istinu vo výške 28 539,06 €. V priebehu konania zobrali navrhovatelia 1/ a 2/ návrh na začatie konania čiastočne späť. Okresný súd uznesením zo dňa 26. 06. 2012 konanie v časti dotknutej čiastočným späťvzatím návrhu zastavil. Po čiastočnom zastavení konania zostala predmetom sporu istina vo výške 8 112,94 € s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z priznanej sumy od 28. 04. 2006 až do zaplatenia. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľov, čiastočným späťvzatím návrhu, výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/167/2000, LV č. 1392, výpisom zo živnostenského registra odporcov 1/ a 2/, rozsudkom NS ČR č. k. 25Cdo/2422/1990 a č. k. 25Cdo/1618/1999, vyjadrením zo dňa 20. 04. 2006, uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 12Co/187/2003, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 27. 04. 2006, poštovým podacím hárkom zo dňa 27. 04. 2006, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, fotokópiou stavebného povolenia, fotokópiou katastrálnej mapy, geometrickým plánom, vyjadrením realitných kancelárií, príslušnou fotodokumentáciu, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 24. 01. 2007, čestnými prehláseniami, opisom zápisnice o ohliadke zo dňa 08. 12. 1997, listom Mesta Banská Bystrica zo dňa 03. 05. 2007, výsluchom svedkov: V. B., M.. A. A., N. B., F. B., L.. M. B., O. S., M. S., F. A., F. G., výsluchom svedkov A. G., O. G., listom Krajského stavebného úradu zo dňa 08. 06. 2007, kópiou rozsudku OS BB č. k. 14C/112/2007-476 zo dňa 25. 03. 2010 v spojení s rozsudkom KS BB č. k. 17Co/122/2010-526 zo dňa 26. 01. 2011, písomným vyjadrením odporcov zo dňa 22. 02. 2012, rozsudkom OS BB č. k. 14C/130/2005-211 zo dňa 17. 04. 2012, výsluchom svedka O. T. na pojednávaní dňa 22. 11. 2011 v konaní sp. zn. 14C/130/2005, fotodokumentáciou, písomným vyjadrením navrhovateľov zo dňa 07. 09. 2012, výzvou zo dňa 18. 05. 2006, vyjadrením odporcu zo dňa 14. 08. 2006, zápisnicou o výsluchu odporcu 1/ ČVS:ORP-2300/OZ-BB-2011, návrhom vo veci 14C/233/2011, znaleckým posudkom č. 41/2013. Konštatoval, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali svojho nároku podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 456 Občianskeho zákonníka nakoľko mali za to, že odporcovia na ich úkor získali bezdôvodné obohatenie, keďže ich nehnuteľnosti užívali bez akéhokoľvek právneho titulu. Predmetné nehnuteľnosti navrhovatelia odporcom nikdy do užívania neodovzdali, ani s užívaním z ich strany nesúhlasili. Neuzatvorili nájomnú zmluvu, ani žiadnu inú zmluvu, ktorá by ich oprávňovala k užívaniu. Poukázali na rozsudok NS ČR 25Cdo/2422/1990, v zmysle ktorého plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov získal majetkovú hodnotu plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Tvrdili, že odporcovia získali majetkový prospech tým, že ich majetok sa nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Zároveň poukázali aj na rozsudok NS ČR 25Cdo/1618/1999. Odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k návrhu navrhovateľov tvrdili, že predmetné nehnuteľnosti neužívali v takom rozsahu a takým spôsobom ako to tvrdia navrhovatelia. V súčasnej dobe sú úplne iného rozsahu a stavebnotechnického charakteru oproti tomu ako sú popisované v návrhu a zapísané na LV. Na LV je zapísaný rodinný dom a záhrada, ktorý bol úplne prebudovaný s tým, že na parcele č. XXXX - záhrada bola vybudovaná prístavba k pôvodnému starému rodinnému domu, ktorý je zapísaný na parc. č. XXXX. Rovnako aj pôvodná stavba bola prebudovaná a pôvodný rodinný dom, ktorý tvoril predmet daru a jeho následné vrátenie na základe rozsudku č. k. 13C/167/2000 v spojení s rozsudkom č. k. 12Co/87/2003 zo dňa 07. 10. 2004 ani neexistuje. Nehnuteľnosť bola rekonštruovaná, prestavaná z prostriedkov patriacich do BSM odporcu 1/ a jeho bývalej manželky L.. V. T., ktorá užíva nehnuteľnosť na bývanie s deťmi pochádzajúcimi z manželstva. Prístavba tvorí stavebno-technicky integrálnu súčasť parcely č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 402 m2 s tým, že v podstate došlo k splynutiu parciel č. XXXX a č. XXXX do jednej nehnuteľnosti. Režim užívania je taký, že odporca 1/ využíva len prístavbu rodinného domu, ktorá nemôže byť predmetom vrátenia daru a ani vlastníctva od navrhovateľov 1/ a 2/ a novovybudovanú podkrovnú časť starého rodinného domu. Možno teda pripustiť, že odporca 1/ užíva 10 % z celkovej výmery nehnuteľností opisovaných navrhovateľmi. Čo sa týka parkovacej plochy ide o dvor, ktorý tvorí súčasť nehnuteľnosti a je prístupom k novovybudovanej časti rodinného domu. Je vydláždený zámkovou dlažbou, ktorú vybudoval odporca 1/ z vlastných prostriedkov. Motorovým vozidlom tam odporca parkuje sporadicky, najmä v čase, keď ide navštíviť deti, ktoré tam bývajú alebo vybaviť si veci do kancelárskych priestorov nachádzajúcich sa v prístavbe rodinného domu. Nejedná sa o súvislé parkovanie alebo státie motorového vozidla, pričom parkuje „tak povediac“ na svojom. Okresný súd ďalej uviedol, že v priebehu konania o vydanie bezdôvodného obohatenia okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 14C/112/2007-476 zo dňa 25. 03. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17Co/122/2010-526 zo dňa 26. 01. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 02. 2011, tak, že určil, že U. T., t. j. odporca v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, je ideálnym podielovým spoluvlastníkom k stavbe v 1 bez pozemku, ktorá je postavená na parc. registra C-KN č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere 163 m2 kat. úz. F., ktorá bola odčlenená geometrickým plánom č. 17801591-084/2006 z pôvodných parciel C-KN č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 402 m2 a C-KN č. XXXX záhrada o výmere 478 m2, vedených na LV č. XXXX. Uvedené rozhodnutie vyriešilo spornú otázku medzi účastníkmi konania ohľadne vlastníctva pôvodného rodinného domu a prístavby. Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica dňa 12. 10. 1995 vydal stavebné povolenie na prístavbu k rodinnému domu pre odporcu 1/ na jednopodlažný objekt s podkrovím na obytné a prevádzkové účely (sklad drobného tovaru, vzorkovňa, tri pracovne, garáže, sklad, hala, obývacia izba s príslušenstvom) postavené na parcele č. XXXX a č. XXXX. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v konaní č. k. 13C/167/2000 sa stali opätovne vlastníkmi nehnuteľností L.. P. B. a S. B., ktorí novou darovacou zmluvou zo dňa 19. 07. 2005 darovali uvedené nehnuteľnosti L.. M. B.. Darovacia zmluva bola zavkladovaná pod V 2041/2005 dňa 19. 07. 2005. Mesto Banská Bystrica vydalo dňa 11. 01. 2007 vydalo kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolilo užívanie predmetnej prístavby. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 01. 2007. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského stavebného úradu zo dňa 27. 06. 2007 a rozhodnutím Mesta Banská Bystrica zo dňa 12. 02. 2009. Bolo zastavené kolaudačné rozhodnutie na predmetnú prístavbu, keďže návrh podala neoprávnená osoba a stavebníci sa nepreukázali vlastníctvom. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 06. 11. 2009. Z predmetného rozhodnutia vyplynula skutočnosť, že prístavba k rodinnému domu sa začala na základe stavebného povolenia zo dňa 12. 10. 1995 a stavba v rozsahu hrubej stavby zastrešenia spolu s krytinou zariadenia podlažia bola zhotovená už v roku 1998. Uvedené potvrdil vo svojom rozhodnutí aj odvolací súd, ktorý zároveň konštatoval, že predmetom daru podľa R11331/91 nebola prístavba k pôvodnému rodinnému domu a preto rozhodnutím súdu vo veci 13C/167/2000 nemohla byť manželom T. ako obdarovaným uložená povinnosť vrátiť prístavbu darcom. Okresný súd uviedol, že na základe uvedeného rozhodnutia zameral potom dokazovanie ohľadne sporného základu žalovanej istiny, a to na žalované obdobie, či v uvedenom období odporcovia 1/ a 2/ predmetnú nehnuteľnosť užívali, a to priestory, za ktoré sa navrhovatelia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia a či za celé žalované obdobie. Predmetom konania bolo obdobie od 28. 05. 2003 do 19. 07. 2005 kedy odporcovia 1/ a 2/ užívali nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov 1/ a 2/ a to podkrovie pôvodného rodinného domu o výmere 60 m2, pivnice pôvodného rodinného domu o výmere 37 m2, parkovacie miesta pôvodného rodinného domu o výmere 19,5 m2 a pozemok pod prístavbou pôvodného rodinného domu o výmere 81,5 m2. Okresný súd považoval nárok navrhovateľov za uplatnený včas, v zákonom stanovenej premlčacej lehote podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/167/2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/177/2003 zo dňa 07. 10. 2004 uložil súd odporcom 1/ a 2/ povinnosť vrátiť dar. Premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť od 07. 10. 2004 kedy sa odporcovia dozvedeli o bezdôvodnom obohatení, ktoré na ich úkor získali odporcovia 1/ a 2/. Návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol podaný dňa 22. 05. 2006, teda v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Okresný súd uviedol, že odporcovia základ pohľadávky neuznávali tvrdiac, že navrhovatelia základ pohľadávky nepreukázali, t. j., že nepreukázali, že odporcovia v danom období predmetné priestory užívali, ďalej nepreukázali na aké účely ich užívali a v akom rozsahu, s čím navrhovatelia nesúhlasili a mali za to, že základ pohľadávky preukázali a to listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov. Okresný súd mal za to, že základ pohľadávky je daný a že navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že odporcovia 1/ a 2/ užívali predmetné priestory pôvodného rodinného domu o výmere, ku ktorej žiadali priznať bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ obrana odporcov spočívala v tom, že ide o prístavbu k rodinnému domu, ktorú z výlučných finančných prostriedkov alebo z prostriedkov BSM vybudoval odporca 1/ ešte za trvania manželstva a že má súd prihliadnuť na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka vzhľadom na nadobudnutie uvedenej nehnuteľnosti, okresný súd poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica vydané v konaniach sp. zn. 14C/130/2005 a sp. zn. 14C/112/2007, ktorými došlo jednak k určeniu ideálneho podielového spoluvlastníctva k stavbe vo vzťahu k odporcovi 1/ a zároveň k uloženiu povinnosti odporcom 1/ a 2/ vypratať rodinný dom tak ako je vyššie uvádzané. V týchto konaniach bol preukazovaný užívací stav, na základe ktorého potom aj došlo k daným rozhodnutiam, pričom predmetom nárokov navrhovateľov nie je prístavba rodinného domu ani priestory v prístavbe rodinného domu, ale priestory pôvodného rodinného domu, a to podkrovie, pivnica, parkovacie miesto a pozemok pod prístavbou. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ odporcovia navrhovali vykonať ďalšie dôkazy tvrdiac, že odporca 1/ dal peniaze na kúpu pôvodného rodinného domu, že z vlastných prostriedkov vystaval prístavbu, v ktorej sa nachádzali kancelárske priestory, pričom navrhli, aby súd zistil, či v žalovanom období bola prístavba dokončená, skolaudovaná a užívaniaschopná, bolo podľa okresného súdu v danej veci právne irelevantné doplniť dokazovanie v navrhovanom rozsahu a to vzhľadom na rozhodnutia súdov, keď na ich základe došlo k vráteniu daru a vlastníkom sa stali navrhovatelia 1/ a 2/ rade, ktorí následne darovacou zmluvou previedli vlastníctvo na syna L.. M. B.. Ideálne spoluvlastníctvo k prístavbe bolo určené odporcovi 1/ a zároveň odporcom 1/ a 2/ bola uložená povinnosť vypratať priestory pôvodného rodinného domu. Okresný súd uviedol, že základ pohľadávky mal preukázaný listinnými dôkazmi, ktoré označil v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, pričom uviedol, že z týchto listinných dôkazov vyplynula skutočnosť, že v uvedenej nehnuteľnosti odporkyňa 2/ prevádzkovala svoju živnosť prostredníctvom odporcu 1/. Výsluchom svedkov bolo zistené, že chodievali po tovar do uvedenej nehnuteľnosti motorovými vozidlami, kde parkovali, tovar bol uskladnený v garážach a teda v priestoroch nehnuteľnosti. Skutočnosť, že tam bola prevádzkovaná živnosť pre súd nebola sporná, pretože vyplynula z výsluchu svedkov v konaní. Uvedené potvrdila aj svedkyňa L.. V. T. a svedok O. T.. Táto skutočnosť vyplynula aj z výsluchu odporcov a z vyjadrenia ich právneho zástupcu, taktiež z výsluchu svedka XXC/ XXX/XXXX T., L.. F. G. a U. T.. Zo všetkých svedeckých výpovedí podľa okresného súdu vyplynulo, že na Y. X sa nachádzala firma, ktorá bola riadne prevádzkovaná, parkovisko bolo využívané, pretože do práce chodili motorovými vozidlami jednak zamestnanci firmy a jednak tam parkovali autá, ktoré vykladali a nakladali tovar. V konaní sp. zn. 14C/130/2005 bolo preukazované užívanie nehnuteľnosti odporcami 1/ a 2/. V danom konaní bol na základe skutkového stavu, že odporcovia nehnuteľnosť užívajú, rozhodnuté o ich povinnosti nehnuteľnosť vypratať. Pokiaľ ide o užívanie pivničných priestorov, okresný súd uviedol, že ich užívanie bolo preukázané v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 14C/130/2005, keď bola odporcom 1/ a 2/ uložená povinnosť vypratať aj predmetné priestory, keďže sa tam nachádzali kozmetické výrobky a teda slúžila ako sklad. Na základe uvedeného mal okresný súd nárok za nesporný. V konaní bola sporná výška bezdôvodného obohatenia. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 41/2013, zo záveru ktorého súd zistil všeobecné hodnoty nájmu pre roky 2003, 2004 a 2005. Námietky navrhovateľov považoval okresný súd za neopodstatnené, vychádzal preto zo všeobecnej ceny určenej znaleckým posudkom. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, okresný súd uviedol, že priznal navrhovateľom úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. keďže ide o sankciu zo zákona za nesplnenie povinnosti plniť riadne a včas a to zo sumy 8 112,94 € od 06. 05. 2006 t. j. odo dňa kedy uplynula lehota na plnenie určená vo výzve zo dňa 27. 04. 2006, kde navrhovatelia žiadali, aby odporcovia splnili ich nároky najneskôr do 05. 05. 2006; okresný súd nepriznal navrhovateľom úrok z omeškania od 28. 04. 2006 ako požadovali v návrhu a to dňom nasledujúcim od doručenia výzvy, keďže vo výzve uviedli lehotu na plnenie. V uvedenom rozsahu okresný súd nárok na úrok z omeškania zamietol. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odporcovia 1/ a 2/ odvolali a v odvolaní uviedli, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesli. Zdôraznili, že navrhovatelia 1/ a 2/ si uplatnili svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 28. 05. 2003 do 19. 07. 2005 t. j. od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/167/02 do právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na ich právneho nástupcu, ktoré vydala Správa katastra N. N.. Sami navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojej žalobe, ktorú podali 22. 05. 2006 a niekoľkokrát v priebehu konania uviedli, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sa stali 28. 05. 2003. V uvedenej súvislosti poukázali odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže sa navrhovatelia 1/ a 2/ stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností 28. 05. 2003, premlčacia doba v danom prípade podľa odporcov uplynula 28. 05. 2005. Z uvedeného je podľa odporcov zrejmé, že okresný súd nesprávne viaže počiatok plynutia premlčacej doby na dátum 7. 10. 2004, kedy bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co 187/03, ktorým krajský súd odvolacie konanie vedené na základe odvolania odporcov v dôsledku späťvzatia odvolania proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/167/00 z 10. 02. 2003 zastavil. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa stali teda vlastníkmi predmetných nehnuteľností dňa 28. 05. 2003, čo podľa názoru odporcov znamená, že nárok navrhovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný za obdobie od 28. 05. 2003 do 28. 05. 2005. Okrem námietky týkajúcej sa nesprávneho posúdenia námietky premlčania, odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní namietali aj posúdenie rozsahu a spôsobu užívania predmetných nehnuteľností odporcami 1/ a 2/ a v nadväznosti na to priznanú výšku bezdôvodného obohatenia. Nesúhlasili s tým, že predmetné nehnuteľnosti užívajú na podnikateľské účely odporkyne 2/, čo odôvodnili tým, že odporkyňa 2/ podniká pod obchodným menomT.T. FRIEDERY-COSMETICS, so sídlom Veľká Okružná 7, Žilina, IČO: 35123508, pričom v Banskej Bystrici na Y. ulici 7 sa nachádza jej prevádzka, zapísaná v živnostenskom registri s tým, že odporca 1/ je uvedený ako zodpovedný zástupca pri výkone podnikateľskej činnosti odporkyne 2/ v prevádzkarni zriadenej v predmetných nehnuteľnostiach. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa teda podľa odporcov domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia na základe existencie zápisu prevádzkarne odporkyne 2/ v živnostenskom registri, napriek tomu, že vzťah živnostník a poverený zástupca nemôže zakladať vznik solidárnej zodpovednosti týchto subjektov za porušenie povinnosti vyplývajúcej z občianskoprávnych vzťahov. S uvedenými skutočnosťami sa okresný súd podľa názoru odporcov 1/ a 2/ prezentovanom v odvolaní nevysporiadal a v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku nevysvetlil, z akého dôvodu zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom priznanú sumu. V uvedenej súvislosti odporcovia ďalej v odvolaní uviedli, že navrhovatelia 1/ a 2/ v podanej žalobe a ani v priebehu konania nešpecifikovali akým spôsobom z hľadiska času a rozsahu mali odporcovia 1/ a 2/ predmetné nehnuteľnosti užívať a len vo všeobecnej rovine tvrdili, že odporcovia 1/ a 2/ predmetné nehnuteľnosti užívali, pričom sa dopustili vo svojich tvrdeniach rozporu, keď na jednej strane tvrdili, že pivnica a parkovacie miesta slúžili na výkon živnosti odporkyne 2/ a podkrovie starého rodinného domu užíval na súkromné účely odporca 1/. Pokiaľ ide o odporcami namietaný rozsah a spôsob užívania predmetných nehnuteľností, odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní ďalej uviedli, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, konkrétne svedecké výpovede svedkov O. G., A. G., O. T. a U. T., z ktorých podľa odporcov vyplynulo, že podkrovie tzv. starého rodinného domu bolo využívané blízkymi rodinnými príslušníkmi tak navrhovateľov ako aj odporcov. Pivnica tzv. starého rodinného domu tiež slúžila pre potreby bývalej manželky odporcu 1/ L.. V. T. a detí U. a O. T.. V tejto pivnici sa tiež nachádza spoločný uzáver vody pre prístavbu a tzv. starý rodinný dom. Rovnaké skutočnosti možno podľa odporcov 1/ a 2/ konštatovať aj vo vzťahu k dvoru rodinného domu, nakoľko nebolo ustálené, či sa tieto plochy využívali v súvislosti s podnikaním odporkyne 2/ a zároveň na súkromné parkovanie odporcu 1/, keď prichádzal na adresu Y. X v N. N. za svojimi deťmi pochádzajúcimi z predchádzajúceho manželstva. V uvedenej súvislosti poukázali odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní na svedeckú výpoveď svedkyne N. B., ktorá uviedla, že vo dvore parkovali súkromné autá obyvateľov domu a ich návštev a služobné auto odporcu 1/. Okresný súd sa podľa názoru odporcov 1/ a 2/ s uvedenými skutočnosťami dostatočným spôsobom nevysporiadal a teda nesprávne zistil skutkový stav, čo v konečnom dôsledku podľa odporcov 1/ a 2/ viedlo k jeho nesprávnym právnym záverom. Vo vzťahu k ustáleniu výšky bezdôvodného obohatenia odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní uviedli, že podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vychádzal okresný súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom L.. O. Z. č. 41/2013, ktorý v závere Znaleckého posudku určil všeobecnú cenu nájmu za obdobie od 28. 05. 2003 do 19. 07. 2005 na m2 a rok samostatne k podkroviu rodinného domu o výmere 60 m2, pivnici pôvodného rodinného domu o výmere 37 m2, parkovaciemu miestu pôvodného rodinného domu o výmere 19,5 m2 a pozemku pod prístavbou pôvodného rodinného domu o výmere 81,50 m2. Znalec neriešil otázku, či by išlo o rovnakú cenu nájmu, keby išlo o neskolaudovanú stavbu. Touto otázkou sa nezaoberal ani okresný súd, keď konštatoval, že podkrovie tzv. starého domu nebolo potrebné skolaudovať, keďže k nemu nebolo vydané samostatné stavebné povolenie. Tento záver okresného súdu nie je podľa tvrdenia odporcov v odvolaní v súlade so skutočnosťou, keďže na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 04. 12. 2012 predložili listinný dôkaz, z ktorého je zrejmé, že ide o dodatok k projektovej dokumentácii na vybudovanie podkrovia k pôvodnému rodinnému domu, ktoré nebolo skolaudované a teda nebolo vydané povolenie na užívanie tejto časti domu. Táto skutočnosť má podľa odporcov 1/ a 2/ vplyv na stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia, keď navyše podkrovie starého rodinného domu „prebudoval“ odporca 1/ výlučne zo svojich prostriedkov. V závere odvolania odporcovia 1/ a 2/ uviedli, že podľa ich názoru je navrhovateľmi uplatnený nárok v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na čo v priebehu konania poukazovali, no okresný súd sa s uvedenou argumentáciou odporcov nevysporiadal. V uvedenej súvislosti odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní uviedli, že výstavba a rekonštrukcia predmetných nehnuteľností sa realizovala výlučne z prostriedkov odporcu 1/, prípadne jeho bývalej manželky L.. V. T.. Navrhovatelia 1/ a 2/ ešte dňa 30. 09. 2004 uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, ktorou sa zaviazali predmetné nehnuteľnosti darovať svojim vnúčatám teda O. T. a U. T.. Tento svoj záväzok nedodržali a nehnuteľnosti previedli darovacou zmluvou na svojho syna L.. M. B., ktorý je ich zástupcom v tomto konaní a on sám sa voči odporcom 1/ a 2/ domáha vydania bezdôvodného obohatenia v inom konaní. Okrem uvedených skutočností odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní namietali, že súd im uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok vo výške 486,72 € a to na tom základe, že priznal navrhovateľom 1/ a 2/ oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, čo namietali už v priebehu konania, nakoľko navrhovatelia 1/ a 2/ sú poberateľmi starobného dôchodku, teda nie sú osobami v hmotnej či materiálnej núdzi. Na základe uvedených skutočností navrhovatelia navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa vyjadrili k obsahu odvolania odporcov 1/ a 2/ a vo vyjadrení uviedli, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu považujú za vecne správny. Argumenty odporcov 1/ a 2/ uvedené v odvolaní týkajúce sa počiatku plynutia premlčacej doby označili za nesprávne. Poukázali na svoje argumenty týkajúce sa počiatku plynutia premlčacej doby uvedené už v žalobe, pričom uviedli, že hoci bola doložka právoplatnosti vyznačená na rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/167/00-135 zo dňa 10. 02. 2003 spätne k 28. 05. 2003, v skutočnosti mohli navrhovatelia svoje právo uplatniť na súde až na základe právoplatného uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Navrhovatelia 1/ a 2/ zaujali vo vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ ďalej stanovisko k argumentácii odporcov 1/ a 2/ týkajúcej sa užívania predmetných nehnuteľností odporcami 1/ a 2/ z hľadiska rozsahu a času, pričom uviedli, že uvedená obrana odporcov 1/ a 2/ je účelová. Zároveň uviedli, že Znalecký posudok vypracovaný znalcom L.. O. Z. považujú za správny, hoci znalec „znížil nimi uplatňované nároky za užívanie nehnuteľností“. V závere vyjadrenia k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ navrhovatelia uviedli, že nimi uplatnený nárok považujú za plne legitímny, v súlade s právom, pričom podľa ich názoru niet žiadneho argumentu, ktorý by mohol odôvodniť záver, že by konali v rozpore s dobrými mravmi. Navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294, 18 €, ktoré žiadali uhradiť na účet ich právneho zástupcu. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním odporcov 1/ a 2/ podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne istinu vo výške 8 112,94 € spolu s úrokom vo výške 7 % ročne od 06. 05. 2006, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 220 0SP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní okrem iných skutočností namietali, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesli. Zdôraznili, že navrhovatelia si uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/167/00-135 zo dňa 10. 02. 2003, pričom niekoľkokrát v priebehu konania uviedli, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sa stali 28. 05. 2003. V uvedenej súvislosti poukázali odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní na znenie ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, čo bolo v danom prípade dňa 28. 05. 2003, keď sa navrhovatelia 1/ a 2/ stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Podľa ust. § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Z citovaného ustanovenia § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to: subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé, čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania). Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nárok navrhovateľa posúdil ako uplatnený včas, v zákonom stanovenej premlčacej dobe podľa ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 07. 10. 2004, nakoľko uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co/177/2003 zo dňa 07. 10. 2004 Krajský súd v Banskej Bystrici odvolacie konanie vo veci vrátenia daru vedenej, na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/167/2000 v dôsledku späťvzatia odvolania, zastavil. Od tejto doby začala navrhovateľom podľa okresného súdu plynúť premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže týmto dňom sa navrhovatelia podľa názoru okresného súdu dozvedeli o bezdôvodnom obohatení, ktoré na ich úkor získali odporcovia 1/ a 2/ (strana 9 posledný odsek odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku). Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že s uvedeným záverom okresného súdu sa nemožno stotožniť a to z nasledovných dôvodov: Podľa ust. § 222 ods. 1 OSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Podaním odvolania v lehote a oprávnenou osobou nastáva suspenzívny účinok odvolania, ktorý trvá, až kým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Dôsledkom späťvzatia odvolania je zánik suspenzívneho účinku odvolania a súčasne obligatórne zastavenie konania. Keďže právoplatnosť rozhodnutia nastáva spätne, v záujme ochrany účastníkov konania stanovuje Občiansky súdny poriadok v citovanom ustanovení fikciu, že lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti rozhodnutia napadnutého odvolaním, začnú plynúť až od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Jedná sa o lehoty procesné (§ 55 a nasl.), najmä o lehotu na plnenie (§ 160). Z uvedeného vyplýva, že pre počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je v danom prípade rozhodujúca právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/167/2000-135 zo dňa 10. 02. 2003, ktorá v zmysle ust. § 222 OSP nastala spätne ku dňu 28. 05. 2003 a nie vydanie uznesenia o zastavení odvolacieho konania, ako nesprávne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol okresný súd. V súvislosti s momentom, kedy sa osoba oprávnená na vydanie bezdôvodného obohatenia dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil (ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje subjektívnu premlčaciu dobu) odvolací súd ďalej uvádza, že pri posudzovaní otázky, kedy sa osoba oprávnená na vydanie bezdôvodného obohatenia dozvie o tom, kto za bezdôvodné obohatenie zodpovedá, je rozhodujúci moment kedy táto osoba zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Vzhľadom na chronológiu vzájomných vzťahov účastníkov konania a súdne spory, ktoré predchádzali tomuto konaniu je viac než zrejmé, že navrhovatelia nadobudli vedomosť o tom kto sú osoby zodpovedné za bezdôvodné obohatenie ešte predtým ako Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/177/2003 zo dňa 07. 10. 2004 rozhodol o zastavení odvolacieho konania, od ktorého momentu odvodil okresný súd plynutie subjektívnej premlčacej doby podľa strany 9, posledný odsek odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu. Z obsahu spisu a celého priebehu konania pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že navrhovateľom už v čase, keď podávali návrh na začatie konania vo veci vrátenia daru vedený na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/167/2000 prekážalo, že odporca 1/ užíva nehnuteľnosti, ktoré predmetným návrhom žiadali vrátiť späť do svojho vlastníctva. Je preto aj s ohľadom na uvedenú skutočnosť plne opodstatnený argument odporcov 1/ a 2/ uvedený v odvolaní, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/167/2000, ktorým Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o vrátení daru a ktorá nastala v zmysle citovaného ust. § 222 OSP dňa 28. 05. 2003, čo znamená že v čase podania žaloby vo veci vydania bezdôvodného obohatenia bola uplatnená pohľadávka navrhovateľov 1/ a 2/ premlčaná. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatujúc, že námietka premlčania uplatneného nároku bola vznesená odporcami 1/ a 2/ dôvodne, odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne istinu vo výške 8 112,94 € spolu s úrokom z omeškania 7 % ročne z priznanej sumy od 06. 05. 2006, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že žalobu v uvedenom rozsahu zamieta. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešní odporcovia 1/ a 2/ si trovy odvolacieho konania v lehote podľa ust. § 151 ods. 1 OSP nevyčíslili. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.