Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/671/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227147 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112227147.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márii Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľky E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J., P. XXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Krištofom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná 34/A, proti odporcovi setro s.r.o., Banská Bystrica, Majerská cesta 30 A, IČO: 36 045 861, zastúpený ATTORNEYS GROUP s.r.o., Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej 2, IČO: 36 863 998, o návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/346/2012-114 zo dňa 11.06.2013, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zo súpisu hnuteľných vecí súdnej exekútorky JUDr. Sone Spišákovej, Exekútorský úrad Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 12/2012 zo dňa 12. 10. 2012 vylúčil veci uvedené pod položkami č. 1/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/, p o t v r d z u j e .
Vo výroku, ktorým bolo zastavené konanie o vylúčenie veci pod položkou č. 4/, zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že zo súpisu hnuteľných vecí súdnej exekútorky JUDr. Soni Spišákovej, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, sp. zn. EX 12/2012 zo dňa 12.10.2012, vylučuje veci uvedené pod číslami 1/ televízor G., 7/ konferenčný stolík sklo, 8/ sedacia súprava - gauč + dve kreslá, 9/ monitor D. D. Z., 10/ tlačiareň R. D. K. XXXX, 11/ PC - farba čierna, striebro S. S. N.. Návrh na vylúčenie vecí pod položkami č. 2/, 3/, 5/, 6/, 12/ zamietol. Súd zastavil konanie o vylúčenie vecí pod položkou č. 4/ Mototola K.. Navrhovateľke ani odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok za konanie 49,75 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pripojeným príkazom na úhradu.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že za trvania manželstva navrhovateľky bolo zrušené BSM medzi ňou a jej manželom, pričom po právoplatnosti rozsudku spísali dohodu o vyporiadaní BSM dňa 20.06.1999, ktorú podpísali dňa 10.05.2001. Podpis oboch zmluvných strán bol notársky overený. Veci, ktoré boli spísané do súpisu hnuteľných vecí pripadli dohodou do výlučného vlastníctva navrhovateľky. V súvislosti s vedením exekúcie proti jej manželovi W.. S.. V. J., ako povinnej osobe, súdnou exekútorkou JUDr. Soňou Spišákovou pod sp. zn. EX 12/12 boli tieto veci spísané do súpisu hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii. Navrhovateľka návrh pod položkou 4/ Motorola K. zobrala späť. Z vykonaného dokazovania
urobil súd záver, že navrhovateľka preukázala svedeckou výpoveďou, že veci, ktoré sú uvedené v exekútorskom súpise zo dňa 12.10.2012 pod položkami 1/ televízor G., 7/ konferenčný stolík - sklo, 8/ sedacia súprava - gauč + dve kreslá a výpočtová technika položka 9/ monitor D., položka 10/ tlačiareň R. a položka 11/ PC farba čierna, striebro, tieto veci boli v čase vykonávania súpisu výlučným vlastníctvom navrhovateľky. Čo sa týka ostatných vecí zapísaných v exekútorskom súpise pod položkami 2/, 3/, 5/, 6/, a 12/ v tejto časti súd návrh zamietol, z dôvodu že navrhovateľka nepreukázala, že by tieto veci boli totožné s vecami uvedenými v dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 20.06.1999, a pokiaľ tvrdila, že tieto veci nadobudla ako svoj výlučný majetok z poskytnutých úverov, túto skutočnosť tiež nepreukázala.
Navrhovateľka bola v konaní osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Navrhovateľka bola v konaní čiastočne úspešná a čiastočne úspešný bol aj odporca, preto súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku vo výške 49,75 Eur na účet súdu. Obe strany žiadali priznať náhradu trov konania. Keďže boli v konaní obaja iba čiastočne úspešní, súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nepriznal právo na náhradu trov konania ani jednému účastníkovi.
Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka a odporca.
Navrhovateľka s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasila. Podľa jej názoru v konaní bolo fotodokumentáciou dostatočne preukázané, že veci pod položkou č. 2/ skriňa - drevo pod TV, č. 6/ sústava skríň sklo - drevo, č. 12/ stolík a 4 stoličky - obývačka, mali v domácnosti už v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM, a teda patria do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Výlučné vlastníctvo k veciam pod položkou č. 3/ DVD rekordér a 5/ M. domáce kino navrhovateľka dostatočne preukázala dokladmi o pôžičkách, ktoré si zobrala v záujme získania finančných prostriedkov na ich zakúpenie. Je pravdou, že dokladmi o kúpe týchto vecí nedisponuje, avšak aj keby tieto existovali nedokazovali by, že veci boli zakúpené navrhovateľkou, nakoľko sa na nich meno kupujúceho neuvádza.
Navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcu povinnosťou nahradiť navrhovateľke trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.
Odporca v podanom odvolaní napadol výrok rozsudku, ktorým okresný súd vylúčil zo súpisu hnuteľných vecí súdnej exekútorky veci uvedené pod číslami 1/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/ ako aj výroky rozsudku okresného súdu, ktorými nepriznal navrhovateľke ani odporcovi právo na náhradu trov konania. Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch považuje za nesprávny a nezákonný, nakoľko súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Namietal, že súd k právnemu názoru o vylúčení vecí dospel len na základe tvrdení navrhovateľky o tom, že televízor so sedacou súpravou a konferenčným stolíkom jej daroval otec, a že výpočtovú techniku nadobudla výmenou za staršiu a doplatením rozdielu ceny. Zároveň mal odporca za to, že svedecké výpovede svedkov navrhnutých navrhovateľkou nijakým spôsobom nepreukázali výlučné vlastníctvo navrhovateľky k hnuteľným veciam uvedeným v súpise hnuteľného majetku vykonanom exekútorským úradom. Odporca namietal tiež spornosť toho, či veci tvoriace súpis hnuteľného majetku, ktorý je uvedený v dohode o vysporiadaní BSM skutočne spadali do BSM, nakoľko dohoda je zo dňa 20.06.1999 a manželia nadobúdali majetok do výlučného vlastníctva už dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení BSM, a teda od 12.05.1999. Poukázal na to, že z porovnania súpisu hnuteľného majetku a dohody o vysporiadaní BSM je zrejmé, že jednotlivé veci sa nezhodujú a navrhovateľka svoje výlučné vlastníctvo nijakým spôsobom nepreukázala, preto má za to, že dôkazné bremeno neuniesla. V odvolaní ďalej namietal, že v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. došlo k odňatiu možnosti odporcu náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu prvostupňového súdu v opravnom prostriedku. V súvislosti s tým poukázal na porušenie základného práva odporcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odporca napokon napadol aj posledný výrok rozsudku, ktorým ho súd zaviazal povinnosťou zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku za konanie. Poukázal na to, že uvedený výrok nebol súčasťou vyhláseného rozsudku, tak ako bol zachytený v zápisnici, ale len jeho písomného vyhotovenia. Uviedol, že žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku nedáva súdu možnosť dopĺňať neskôr svojvoľne výroky už vyhláseného rozhodnutia.
Odporca si uplatnil trovy odvolacieho konania a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vylúčil zo súpisu hnuteľných vecí súdnej exekútorky veci uvedené pod číslami 1/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/, zmeniť tak, že návrh navrhovateľky zamieta. Odporca ďalej odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými nepriznal navrhovateľke ani odporcovi právo na náhradu trov konania a vo výroku, ktorým odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku za konanie, zmenil tak, že navrhovateľke uloží povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Vyjadrenie k odvolaniu odporcu podala navrhovateľka, v ktorom uviedla, že nie je podstatné, že manželia dohodu o vyporiadaní BSM spísali až dva roky po zrušení BSM. Tvrdenie odporcu, že manžel mohol nadobudnúť niektoré veci do výlučného vlastníctva, nakoľko manželstvo stále trvá, nie je ničím preukázané. Podľa názoru navrhovateľky je osobnou vecou manželov, koľko vecí nadobudnú a poukazovanie na túto skutočnosť je irelevantné. Pokladá za samozrejmé, že veci v dohode o vyporiadaní BSM sa nezhodujú so súčasným stavom, keďže v dôsledku opotrebenia a znehodnotenia ich bolo potrebné vymeniť. Na túto skutočnosť poukázala aj na pojednávaniach. S poukazom na svedecké výpovede uviedla, že tieto jednoznačne preukázali tvrdenia navrhovateľky. Argumentovala tiež skutočnosťou, že predložením pokladničných blokov, na ktorých sa údaje o kupujúcom neuvádzajú, by nedošlo k preukázaniu kto veci nakupoval. Má za to, že svoje tvrdenia dostatočne preukázala, a to či svedeckými výpoveďami alebo listinnými dôkazmi. Dôvody uvádzané odporcom v odvolaní považuje navrhovateľka za bezpredmetné, a pretože boli vyvrátené, žiada, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej odvolania.
V dôsledku podaných odvolaní krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zo súpisu hnuteľných vecí súdnej exekútorky vylúčil veci uvedené pod položkami č.1/, 7/, 8/, 9/, 10/, a 11/, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo zastavené konanie o vylúčenie veci pod položkou č. 4/ zostal nedotknutý. Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Odvolaciemu súdu je po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a oboznámení sa s predloženým spisom zrejmé, že k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a jej manžela W.. S.. V. J. došlo za trvania manželstva, a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/32/1999-9 zo dňa 19.04.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.1999. Následne dňa 20.06.1999 navrhovateľka a jej manžel spísali dohodu o rozdelení BSM predstavujúcu dohodou o vyporiadaní BSM podľa § 149 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podpis oboch zmluvných strán na predmetnej dohode bol overený dňa 10.05.2001 notárom JUDr. Pavlom Jombíkom, Notársky úrad v Banskej Bystrici, so sídlom Skuteckého 16, 974 01 Banská Bystrica. Z obsahu predmetnej dohody vyplýva, že hnuteľné veci v nej obsiahnuté pripadli do výlučného vlastníctva navrhovateľky. V súvislosti s vedením exekúcie proti manželovi navrhovateľky W.. S.. V. J., ako povinnej osobe, súdnou exekútorkou JUDr. Soňou Spišákovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 12/12 došlo k súpisu hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii.
Podľa Exekučného poriadku môže byť oprávnený uspokojený výlučne z majetku vo vlastníctve povinného. Nie je možné exekúciou postihnúť vec, ktorá nepatrí povinnému, ale je vo výlučnom vlastníctve tretej osoby. Prostredníctvom ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku je garantovaná ochrana tretích osôb v exekučnom konaní pred neopodstatnenými zásahmi inštitútov civilnej exekúcie do práv týchto osôb.
Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu. Navrhovateľku v súdnom konaní zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že veci spísané súdnym exekútorom nie sú majetkom povinnej osoby.
Predmetom konania na prvostupňovom súde bol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala vylúčenia vecí spísaných do súpisu hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii vykonaného dňa 12.10.2012. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že veci spísané v rámci exekučného konania do súpisu hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii sú vecami spadajúcimi do jej výlučného vlastníctva. V záujme preukázania tohto tvrdenia predložila navrhovateľka súdu spolu s návrhom na začatie konania aj dohodu o rozdelení BSM. V priebehu konania mal súd tak z tvrdení navrhovateľky, ako aj z vykonaného dokazovania vypočutím otca navrhovateľky za preukázané, že vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky sú veci uvedené v súpise pod položkami 1/, 7/, a 8/, nakoľko ich navrhovateľka dostala darom. Výpoveďou svedka C.. E. J. v konaní pred prvostupňovým súdom navrhovateľka preukázala, že položky uvedené v súpise pod položkami 9/, 10/ a 11/ nadobudla výmenou staršej výpočtovej techniky, ktorej výlučnou vlastníčkou sa stala na základe dohody o vyporiadaní BSM, pričom rozdiel v cene doplatila v hotovosti.
Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď zo súpisu hnuteľných vecí súdnej exekútorky vylúčil veci pod položkami č. 1/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/, pretože výpoveďami svedkov, ktorými boli otec navrhovateľky a C.. E. J., bolo v konaní preukázané výlučné vlastníctvo navrhovateľky k predmetným veciam.
Ohľadom vecí uvedených v súpise pod položkami č. 2/, 3/, 5/, 6/ a 12/ rozhodol prvostupňový súd tak, že návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol s odôvodnením, že navrhovateľka nepreukázala totožnosť týchto vecí s vecami uvedenými v dohode o vyporiadaní BSM a pokiaľ tvrdila, že tieto veci nadobudla z poskytnutých úverov, túto skutočnosť tiež nepreukázala. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s navrhovateľkou predloženými potvrdeniami od P. J. a. s. o tom, že je klientom tejto banky na základe zmluvy o poskytnutí bezúčelového spotrebného úveru zo dňa 17.04.2009 vo výške 3150 Eur a zmluvy o poskytnutí bezúčelového spotrebného úveru zo dňa 18.01.2013 vo výške 1700 Eur. Z potvrdenia G. J. a. s. bolo súdu zrejmé, že navrhovateľke bol poskytnutý úver vo výške 2000 Eur dňa 16.12.2010. Úverový účet bol zrušený dňa 22.06.2012.
Excindačná žaloba slúži na ochranu tým osobám, ktoré majú k majetku postihnutému exekúciou právo, ktoré vylučuje, aby bol tento majetok použitý k nútenému výkonu rozhodnutia, napr. vlastnícke právo ku konkrétnej exekúciou postihnutej veci. Dôkazné bremeno o existencii práva k veci nepripúšťajúceho exekúciu zaťažuje v konaní o excindačnej žalobe navrhovateľku. Pokiaľ ide o preukázanie výlučného vlastníctva navrhovateľky k veciam uvedeným v súpise pod položkou č. 3/ a 5/, odvolací súd dospel k záveru, že len zo samotných potvrdení o poskytnutí bezúčelových úverov nevyplýva výlučné vlastníctvo navrhovateľky k daným veciam a navrhovateľka v tomto smere dôkazné bremeno nateraz neuniesla, nakoľko dôkaz o použití poskytnutých finančných prostriedkov na kúpu predmetných položiek súdu v konaní neposkytla.
V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového súdu vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutočností kedy došlo k zakúpeniu vecí uvedených pod položkami č. 3/ a 5/, aké prostriedky boli pri kúpe použité a aká bola predajná cena týchto vecí, pričom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľku. V záujme zistenia totožnosti veci uvedenej v súpise pod položkou č. 12/ a položky obsiahnutej v dohode pod č. 12, ako aj v záujme zistenia ďalších relevantných skutočností, je potrebné pristúpiť k predvolaniu a vypočutiu manžela navrhovateľky ako svedka. Prvostupňový súd sa bude musieť okrem uvedeného v ďalšom konaní ustáliť aj v otázke okamihu platnosti dohody o vyporiadaní BSM.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní na súde prvého stupňa, konanom 19.03.2013 vyplýva, že navrhovateľka súdu predložila rodinné fotografie, ktoré sa nachádzajú v prílohovej obálke na č. l. 64, v záujme preukázania totožnosti vecí vedených v súpise pod položkou č. 2/ a 6/ s vecami obsiahnutými v dohode, a teda stotožnenia drevenej skrine pod TV a sústavy štyroch skríň uvádzaných v súpise súdnej exekútorky so sektorovou obývacou stenou uvádzanou v dohode o vyporiadaní BSM. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že prvostupňový súd síce vykonal dokazovanie oboznámením sa s navrhovateľkou predloženými fotografiami, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia sa žiadnym spôsobom s navrhovateľkou poskytnutým dôkazom nevysporiadal. V dôsledku nedostatočného odôvodnenia právneho záveru prvostupňového súdu v jeho rozsudku je preto rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.
Odvolací súd pokladá v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Z formulácie § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s opomenutými dôkazmi, o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec, zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.
Odvolací súd považuje ďalej za potrebné v súvislosti s námietkou odporcu vzťahujúcou sa na posledný výrok rozsudku prvostupňového súdu poznamenať, že výrok týkajúci sa povinnosti zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku za konanie, mal byť tak, ako namietol odporca, spolu s ostatnými výrokmi vyhlásený a zaznamenaný v zápisnici z pojednávania. Tento nedostatok však nespôsobuje takú vadu konania, ktorá by mala za následok tzv. zmätočnosť konania, za situácie kedy rozsudok prvostupňového súdu bol čiastočne zrušený, pričom odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok týkajúci sa povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Rozhodnutie súdu ohľadom práva na náhradu trov konania bude v nasledujúcom konaní závisieť od konečného rozhodnutia súdu o návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie.
V súlade s uvedeným odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zo súpisu hnuteľných vecí súdnej exekútorky vylúčil veci uvedené pod položkami č.1/, 7/, 8/, 9/, 10/, a 11/, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo zastavené konanie o vylúčenie veci pod položkou č. 4/ zostal nedotknutý. Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.