Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/212/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209205634 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6209205634.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa M. J., nar. XX. XX. XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom U. G. Z. XX, Slovenská republika, zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Veľký Krtíš, Komenského 3, proti odporcom I/ J. F., nar. XX. XX. XXXX, štátnemu občanovi Maďarskej republiky, II/ R. F., nar. XX. XX. XXXX, štátnej občianke Maďarskej republiky, obaja bytom U. G. Z. XXX, Slovenská republika, o zaplatenie 2.207,41 Eur istiny s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 1C/78/2010 - 380, zo dňa 19. 02. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcu v 1/ rade zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 15,74 eur istiny s 9% ročným úrokom z omeškania od 06. 10. 2009 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní do právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi v 1/ rade a odporkyni v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd dospel k záveru, že zákon neustanovuje písomnú formu ako podmienku platnosti nájomnej zmluvy. Nájomnú zmluvu k bytu možno uzavrieť aj ústne, prípadne konkludentne (mlčky). Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že zmluvu o nájme bytu v rodinnom dome uzavrela len odporkyňa v 2/ rade a nie odporca v 1/ rade. Táto skutočnosť vyplýva z výsluchu svedka T. E. a nepriamo tomu nasvedčujú aj tie skutočnosti, že navrhovateľ kľúče od predmetného rodinného domu odovzdal odporkyni v 2/ rade, a odporkyňa v 2/ rade mu pravidelne poukazovala platby za nájomné a po ukončení nájmu kľúče od domu aj vrátila. Aj v písomnej dohode zo dňa 01. 07. 2008 je používaný termín nájomca, a nie nájomcovia. Túto dohodu písomne pripravil navrhovateľ, avšak potom, ako platne uzavrel ústne nájomnú zmluvu s odporkyňou 2/. To, že nájomná zmluva je podpísaná odporcom 1/, odporca vysvetlil tým, že odporkyňa 2/ v tom čase bola v práci. Taktiež medzi navrhovateľom a odporkyňou 2/ existovala dohoda, že nájomné, ktoré obsahovalo aj zálohové platby za elektrinu, plyn a vodu mu bude platiť odporkyňa 2/, ktorá v skutočnosti tak aj robila. Potom vo vzťahu k tej časti návrhu, ktorým navrhovateľ uplatňuje zaplatenie nedoplatkov z nájomného a za odber plynu, elektrickej energie v konaní, bola pasívne legitimovaná len odporkyňa v 2/ rade. Odporkyňa v 2/ rade vzniesla námietku premlčania. Právo navrhovateľa na úhradu prípadného dlžného nájomného za mesiac február 2009 (splatnosť 02. 02. 2009), jún 2009 (splatnosť 01. 07. 2009), máj 2009 (splatnosť 01. 05. 2009), ako aj nedoplatkov za plyn a elektrinu (splatnosť 27. 08. 2009) je premlčané, pretože súd pripustil vstup odporkyni 2/ do konania uznesením, ktoré bolo vydané dňa 07. 09. 2012. Potom súd považoval túto časť nároku navrhovateľa voči odporcovi v 1/ rade za nedôvodnú a voči odporkyni v 2/ rade za premlčanú. Čo sa týka náhrady škody, v danom prípade okrem poškodenia (rozbitia) jedného okna odporcom v 1/ rade, nepreukázal navrhovateľ súdu, že by inú vzniknutú škodu mu spôsobili práve odporcovia. Súd poukazuje aj na pomerne dlhú dobu od odchodu odporcov z rodinného domu (01. 07. 2009) a následne vykonaných opráv (polovica septembra 2009). Naopak, svedok T. E. potvrdil, že keď odporcovia z domu odchádzali, pisoár ani toaleta neboli rozbité. Upchatie kanalizácie bolo problémom počas celého užívania rodinného domu navrhovateľa odporcami. Ak by aj bolo zapchaté kanalizačné potrubie, navrhovateľ ničím nepreukázal, že by toto potrubie zapchali práve odporcovia. Za zasklievanie štyroch okien navrhovateľ zaplatil 62,97 eur. Zasklenie jedného okna potom predstavovalo čiastku 15,74 eur. Keďže sám odporca v 1/ rade uznal, že túto škodu (rozbitie jedného okna) svojím konaním navrhovateľovi spôsobil on, v tejto časti považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný. Odporca 1/ sa dostal do omeškania so svojím plnením potom, ako ho navrhovateľ vyzval ústne na plnenie, teda od 06. 10. 2009. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vo zvyšku súd návrh navrhovateľa voči odporcom 1/, 2/ zamietol. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd vo vzťahu k odporcovi 1/ podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a § 151 ods. 2 O. s. p. a vo vzťahu k odporkyni 2/ podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd vo svojom rozsudku opätovne vôbec nebral do úvahy písomnú dohodu podpísanú len osobou odporcu 1/, kde boli aj jednoznačne stanovené podmienky nájmu a výška nájomného spoločne so sankciou za omeškania s vysťahovaním sa. Odporca 1/ nemal žiadne písomné poverenie zo strany odporkyne 2/ k uzavretiu nájomnej zmluvy v mene odporkyne 2/ - matky. Keďže nájomná zmluva bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom 1/ má navrhovateľ za to, že medzi nimi došlo k uzavretiu právneho úkonu, t. j. uzavretiu nájomnej zmluvy so všetkými dôsledkami a náležitosťami. Ak nájomnú zmluvu odporca podpísal miesto matky na základe jej poverenia, a to bez písomnej plnej moci, mohol túto skutočnosť nejakým spôsobom uviesť pri svojom podpise, čo však neurobil. Preto podľa navrhovateľa je obrana odporcu účelová v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti zaplatiť zmeškaný neuhradený splatný nájom. Skutočnosť, že nájom hradila odporkyňa 2/, je podľa navrhovateľa nepodstatná, nakoľko táto bola tiež oprávnená bývať v prenajatom dome spoločne so synom, čo potvrdzuje aj samotný text dohody. Odporca v 1/ rade bez výhrad akceptoval podmienku nájmu, pravidelne bol tento nájom aj hradený až do doby, keď odporca zakúpil nehnuteľnosť a podľa navrhovateľa nemal dostatok prostriedkov na platenie nájmu aj rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorú zakúpil, keďže táto bola v dezolátnom stave. Ak prenajatá nehnuteľnosť nespĺňala požadovaný štandard z dôvodu upchatia toalety, je zarážajúce z akého dôvodu v prenajatej nehnuteľnosti zotrvali aj po skončení doby nájmu. Podľa navrhovateľa sú klamstvom tvrdenia odporkyne v 2/ rade, že tu mohli bývať bezplatne. Navrhovateľ s odporcami nie je a ani nebol v priateľskom vzťahu, nie sú ani rodina, takže bezplatné bývanie by nikdy neprichádzalo do úvahy, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že všetky energie boli fakturované na meno navrhovateľa, ktorý následne musel nedoplatky uhradiť z vlastných zdrojov. Súd pri vyhodnocovaní dôkazov vôbec nebral do úvahy argumenty navrhovateľa, ako ani svedkov, ktorí vypovedali v prospech navrhovateľa a akceptoval len svedecké výpovede odporcov a nimi navrhovaného svedka E.. Vôbec nebral do úvahy znenie, ako aj samotnú existenciu písomnej dohody, ktorú podpísal odporca v 1/ rade a navrhovateľ. Navrhovateľ nikdy neuzavrel ústnu nájomnú zmluvu s odporkyňou 2/. Ako odporkyňu 2/ ju označil len z opatrnosti vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 05. 04. 2012. Tvrdenia odporcu 1/ o tom, že nehnuteľnosť odovzdal bez vád a poškodení (až na jedno rozbité okno) je taktiež nepravdivá. Súd sa nevysporiadal s tým, z akého dôvodu teda museli byť vykonané rekonštrukčné práce na prenajatej nehnuteľnosti, keďže aj svedok M. J. potvrdil, že sa vykonali len tie opravy, ktoré boli nevyhnutné. Podobne to bolo aj so zasklievaním okien. Navrhovateľ s napadnutým rozsudkom nesúhlasí, súd zle vyhodnotil dôkazy pri svojom rozhodovaní, kde bral do úvahy len tvrdenia odporcu a jeho matky. Existenciu písomnej nájomnej zmluvy len skonštatoval, ale vôbec ju pri svojom rozhodovaní nebral v úvahu. Odporcovia k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že „ako na prvom, tak ani na druhom pojednávaní nevedel navrhovateľ dokázať ich dlžobu, nevedel nič nové uviesť ani na druhom pojednávaní, tak nevedia akceptovať jeho ďalšie odvolanie, lebo je neoprávnené. Žiadali, aby jeho odvolanie súd zamietol“. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2). Pri právnom posúdení veci okresný súd vychádzal z ust. § 663, § 685 ods. 1, § 420 ods. 1, § 101, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že zmluvu o nájme bytu v rodinnom dome uzavrela len odporkyňa v 2/ rade a nie odporca v 1/ rade. Odvolací súd však zastáva názor, že v danom prípade z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že zmluvu o nájme rodinného domu uzavrel aj odporca v 1/ rade, a to v písomnej forme dňa 01. 07. 2008. Túto skutočnosť jednoznačne preukazuje písomná dohoda z uvedeného dátumu spísaná v maďarskom jazyku, ktorú odporca vlastnoručne podpísal. Tvrdenie odporcu v 1/ rade, že dohodu podpísal v mene matky, ktorá v tom čase bola v zamestnaní, súd považoval za účelové tvrdenie, nakoľko v konaní uvedenú skutočnosť súdu hodnoverným spôsobom nepreukázal. K samotnej dohode v texte je uvedené okrem iného, že navrhovateľ „dáva do prenájmu rodinný dom súp. č. 46 R. F. a J. F.“ (odporkyňa v 2/ rade, odporca v 1/ rade) „maďarským štátnym občanom do 31. 05. 2009 za 56 000 Ft mesačne“. Ďalej je podrobne popísaná v uvedenej dohode splatnosť jednotlivých splátok nájomného, ako aj ostatné skutočnosti týkajúce sa podmienok nájmu. Skutočnosti uvádzané v rozhodnutí prvostupňového súdu, že nájomnú zmluvu uzavrela len odporkyňa 2/, pretože navrhovateľ odovzdával kľúče od predmetného domu odporkyni v 2/ rade, a že mu odporkyňa pravidelne poukazovala platby za nájomné a po skončení nájmu kľúče od domu vrátila sú právne irelevantné v danom prípade. Aj skutočnosť, že v písomnej dohode zo dňa 01. 07. 2008 je používaný termín nájomca a nie nájomcovia je právne irelevantná. Z uvedeného teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplýva, že odporca v 1/ rade uzavrel nájomnú zmluvu s navrhovateľom v písomnej forme a odporkyňa v ústnej forme. Nie je potom správny záver prvostupňového súdu, že v tej časti návrhu, ktorou sa navrhovateľ domáhal nedoplatkov z nájomného a za odber plynu a elektrickej energie, v konaní bola pasívne legitimovaná len odporkyňa v 2/ rade. Pasívne legitimovaní sú obidvaja odporcovia, a to spoločne a nerozdielne, nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že nájomná zmluva bola uzatvorená s obidvomi odporcami. Námietka navrhovateľa uvedená v odvolaní v tomto smere, že súd nebral do úvahy vôbec písomnú dohodu podpísanú len osobou odporcu v 1/ rade je teda dôvodná. Vzhľadom na to, že odporkyňa v 2/ rade vzniesla v konaní námietku premlčania uplatňovaných nárokov, odvolací súd sa zaoberal aj otázkou premlčania a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný. V danom prípade išlo o splatnosť nájomného za mesiac február 2009 (splatný dňa 02. 02. 2009), jún 2009 (splatnosť 01. 07. 2009), máj 2009 (splatnosť 01. 05. 2009), ako aj nedoplatkov za plyn a elektrinu (splatnosť 27. 08. 2009). Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 09. 11. 2009, čo znamená, že žaloba bola podaná na súd včas. V danom prípade nie je podstatné, že odporkyňa vstúpila do konania až na základe právoplatného uznesenia dňom 12. 11. 2012 vzhľadom na to, že sa tu jedná o spoločné záväzky odporcov voči navrhovateľovi (§ 511 Občianskeho zákonníka). Veriteľ, teda navrhovateľ bol oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. V konaní bolo nesporné, že nehnuteľnosť užívali odporcovia (matka a syn) spoločne, a preto sa v danom prípade jedná o dlh na nájomnom a nedoplatkoch na energiách za ktoré sú odporcovia zodpovední spoločne a nerozdielne. Je potom len na navrhovateľovi, voči ktorému si právo uplatní (teda, či len voči jednému z nich alebo voči obidvom). Pokiaľ sa týka náhrady škody, ani tu prvostupňový súd nevyvodil správne závery z vykonaného dokazovania. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporcovia v dome bývali od 01. 07. 2008 až do 06. 07. 2009 (podľa vyjadrenia odporkyne v 2/ rade). Z podnájmu sa však odsťahovali až dňa 27. 07. 2009 ako uviedla odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04. 02. 2013, keď uviedla, že byt odovzdala navrhovateľovi 27. 07. 2009, pričom jedine záchod bol zapchatý, ale táto porucha pretrvávala plynule. Namietala, že nič nebolo poškodené, rozbité. Odporca v 1/ rade priznal vo svojej výpovedi, zo dňa 12. 10. 2010, že keď odovzdávali dom navrhovateľovi, potrubie bolo zapchaté. Keď prišli do domu s potrubím neboli žiadne problémy. K zapchatiu došlo potom, ako dom užívali. Tvrdil však, že upchatie potrubia bolo spôsobené činnosťou predchádzajúceho nájomníka. Dôvody prečo došlo k upchatiu potrubia odporca v 1/ rade uviesť nevedel. Ďalej odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 12. 10. 2010 pripustil aj tú možnosť, že okná rozbil tak, ako to uviedol navrhovateľ. Potom odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu je toho názoru, že potrubie zapchali práve odporcovia, nakoľko len títo v tomto období užívali predmetnú nehnuteľnosť a ako sami vo svojich výpovediach potvrdili, keď sa nasťahovali do domu potrubie upchaté nebolo. Svedok B. C. v konaní svojou výpoveďou preukázal, že niekedy na jeseň v roku 2008 odstraňoval zapchatie záchodovej misy na požiadanie manželky navrhovateľa, vtedy si nevšimol, že by ten záchod bol poškodený. Poukázal na to, že sa môže stať, keď sa veľa papieru nahádže do záchodu, tak sa potrubie upchá. V konaní bolo preukázané aj výpoveďami svedkov, a to Q. J. (manželky navrhovateľa) ako aj svedka M. J. na pojednávaní konanom dňa 11. 11. 2010, že v septembri 2009 svedok vymenil navrhovateľovi odtokové potrubie zo záchodu, pretože bolo upchaté. Svedok ďalej potvrdil, že záchodová misa aj pisoár boli poškodené, prasknuté a zlomené. Zasklil aj 4 okenné krídla. Aj svedkyňa Q. J. potvrdila, že pisoár a záchodová misa, keď odchádzali odporcovia boli poškodené. Záchodová misa bola odlomená a boli rozbité 4 okná. Z uvedeného potom vyplýva, že škodu navrhovateľovi spôsobili odporcovia a záver prvostupňového súdu teda nie je správny, keď zaviazal odporcu v 1/ rade na zaplatenie len sumy 15,74 eur za zasklenie len jedného okna. Nárok navrhovateľa nie je ani v tejto časti ohľadom náhrady škody premlčaný vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľ sa o výške škody ktorá bola spôsobená odporcami, ako už je vyššie konštatované, dozvedel z faktúry č. 29010077, ktorú navrhovateľ pripojil do spisu, a ktorá sa stala splatnou dňa 28. 09. 2009, pričom návrh navrhovateľ na prvostupňový súd podal dňa 09. 11. 2009. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie. Okresný súd vo veci znova rozhodne, pritom sa bude riadiť právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí s tým, že v ďalšom sa bude zaoberať aj výškou uplatnených nárokov navrhovateľa vzhľadom aj na vznesené námietky odporkyne v 2/ rade v jej vyjadrení zo dňa 04. 02. 2013, ktoré je pripojené k spisu. V rámci rozhodovania o trovách konania rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania. Odvolanie navrhovateľa odvolací súd považoval za dôvodné. Navrhovateľa odvolací súd považoval za dôvodné. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.