Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/731/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212206476 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6212206476.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/186/2012-72 zo dňa 09. 07. 2013, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd. Zamietol tiež žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z titulu majetkovej škody vo výške 250,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 660,- Eur. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania odôvodnil prvostupňový súd tým, že otázka zákonného sudcu bola vyriešená právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu nadriadeného, a preto nezistil dôvod na prerušenie konania a tento návrh ako nedôvodný zamietol. Zamietnutie rozhodnutia vo veci samej odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že súdny exekútor podal súdu žiadosť o udelenie poverenia proti povinnej X. V., nar. XX. XX. XXXX dňa 12. 01. 2009, poverenie bolo pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vydané dňa 21. 01. 2009. Proti povinnému R. F., L. XXX bola žiadosť doručená súdu 09. 01. 2009, poverenie vydané dňa 19. 01. 2009, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. tvrdené žalobcom. Žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., keď žalovanému ako plne úspešnému účastníkovi v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto mu tieto nepriznal. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie. Tvrdí, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ďalej k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - rozhodoval vylúčený sudca, § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.), k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.), že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Vytýka prvostupňovému súdu, že mu neumožnil oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi a stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie, pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe, toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Nebol tiež oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Ďalej tvrdí, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Takýmto postupom porušil prvostupňový súd právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Vytýka súdu, že vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise vzhľadom k faktu, že vec sa netýka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Poukázal na ustanovenie § 15 O. s. p. s tým, že podaním upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označeným skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Poukázal v tomto smere na rozhodovaciu prax iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach, napr. Krajský súd v Trnave v rozhodnutí 11NcC/46/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Prešove obdobným spôsobom, keď sudcovia konkrétneho okresného súdu boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci a vec bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie inému okresnému súdu v obvode konkrétneho krajského súdu. Uviedol, že podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Z tohto dôvodu nemalo byť v konaní pokračované ústnym pojednávaním. V konkrétnostiach žalobca uvádza, že sa súd dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Zároveň uviedol, že na splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Domáhal sa zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny a domáha sa jeho potvrdenia. K odvolacím dôvodom, konkrétne k nedoručeniu vyjadrenia žalovaného uvádza, že v tomto bola namietaná zmätočnosť žalobného návrhu a nesplneie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ako nevyhnutnej podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škody, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnenie podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch a napokon aj neexistenciu príčinnej súvislosti. Pretože súd zamietol žalobu z dôvodu neexistencie nesprávneho úradného postupu, akákoľvek argumentácia žalobcu, resp. jeho vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej, by vo vzťahu k rozhodnutiu súdu nemalo žiadnu relevanciu. Pokiaľ namieta, že súd vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám, túto námietku označil za nedôvodnú. Súd vykonal dokazovanie oboznámením príslušného exekučného spisu, išlo o dôkaz, ktorého vykonanie navrhol samotný žalobca. V prípade účasti žalobcu na nariadenom pojednávaní by bol s týmto oboznámený a zúčastnil by sa vykonávania dokazovania. Mohol by potom navrhnúť jeho doplnenie alebo sa k nemu vyjadriť. Pretože bez ospravedlnenia a vážneho dôvodu sa vytýčeného pojednávania nezúčastnil, k odňatiu práva pred súdom nedošlo. K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého mal rozhodovať vylúčený sudca a k poukazu na konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov v skutkovo totožných veciach, napr. Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Bratislave. Námietku, že rozhodoval vylúčený sudca, považuje za nedôvodnú a poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Nc/54/2012, obdobne aj sp. zn. 1Nc/16/2012. K ostatným odvolacím dôvodom uvádza, že tieto žalobca len vymenoval, žiadnym spôsobom ich však nešpecifikoval a neuviedol, v čom vidí namietané pochybenie súdu. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Odvolací súd zároveň konštatuje, že okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, z výsledkov dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich správny právny záver, rozhodnutie je náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. K zamietnutiu návrhu na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že otázka zákonného sudcu v tejto veci bola vyriešená uznesením nadriadeného súdu - Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 10. 2012 č. k. 15NcC/50/2012-13, keď tento súd nevylúčil z konania sudkyňu R.. Y. V., ktorá je zákonnou sudkyňou v tejto veci. Z tohto dôvodu rozhodol prvostupňový súd správne, keď nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010). K odvolacej námietke žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, odvolací súd konštatuje, že ide o zrejme zmätočnú námietku, ktorá sa netýka tohto konkrétneho prípadu, nakoľko v preskúmavanej veci bolo riadne vytýčené pojednávanie na deň 09. 07. 2013, o ktorom bol žalobca upovedomený, dôkazom čoho je doručenka priložená k č. l. 53 spisu, z ktorej vyplýva, že predvolanie na pojednávanie obdržal dňa 18. 06. 2013. Dôkazom je tiež návrh na zrušenie nariadeného pojednávania, ktorý bol súdu doručený v elektronickej podobe. Žalobca bol teda na pojednávanie riadne a včas predvolaný, tohto sám nezúčastnil napriek vedomosti o pojednávaní, nebolo mu teda upreté právo na spravodlivý proces a jeho odvolacia námietka v tomto smere neobstojí. Pokiaľ sa v odvolaní žalobca vyjadruje v závere tak, že súd sa dopustil viacerých omylov pri uvádzaní časových úsekov pri vydávaní poverenia, odvolací súd odkazuje na pripojený spis Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 5Er/128/2009 a 5Er/80/2009 oprávneného POHOTOVOSŤ s. r. o. proti povinnej X. V. a R. F.. Žiadne časové nezrovnalosti či pochybenia (súd sa mal dopustiť viacerých omylov pri konštatovaní dodržaných lehôt, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú...), v tomto smere odvolací súd nezistil. Uvedené je dostatočným dôvodom pre to, aby bol prvostupňový súd zamietol žalobný návrh žalobcu ako absolútne nedôvodný, keď k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu vytýkanému žalobcom nedošlo. Neboli teda splnené predpoklady pre zodpovednosť štátu tak, ako toto bolo uplatnené žalobným návrhom. Ďalšie odvolacie dôvody, ktoré sú vymenované v odôvodnení odvolania, žalobca žiadnym spôsobom nespresnil, a preto ani odvolací súd nemá na čo reagovať. Pokiaľ za takéhoto stavu zamietol okresný súd jednak návrh na prerušenie konania a tiež aj žalobu vo veci samej, rozhodol správne a zákonne. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil konštatujúc zároveň správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom žalovaný, nakoľko žiadne účelne vynaložené trovy odvolacieho konania mu nevznikli, ani ich neuplatnil, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.