Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/67/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010056 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6214010056.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Alojza Palaja prejednal na verejnom zasadnutí konanom 29.07.2014 odvolanie obžalovaného B. R. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 26.05.2014, sp. zn. 9T/21/2014 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému B. R., nar. XX.XX.XXXX ukladá podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a), ods. 6 Tr. zák. obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia veci - ozdobného meča s kovovou čepeľou o dĺžke 32 cm, s poškodenou plastovou rukoväťou o dĺžke 4,5 cm, pričom jej vlastníkom sa stáva štát. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. R. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný B. R. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný a tiež okresný prokurátor, ktoré smerovalo len do výroku o treste. V písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že pri ukladaní trestu okresný súd sa dôsledne neriadil ustanoveniami § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., pretože trestná sadzba u obžalovaného je v rozpätí 16 mesiacov až 3 roky. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby upravenej v súlade s § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. a zaradil obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu uloží aj trest prepadnutia veci - ozdobného meča. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania v podstate argumentoval tým, že je ozaj nevinný, pričom došlo len k hádke kvôli milencovi exdružky. Ďalej poukázal na skutočnosť, že po jeho vzatí do väzby mu nebol ustanovený obhajca bezodkladne. Má za to, že doposiaľ vykonaná väzba je dostatočná, je vážne chorý a v budúcnosti nebude páchať žiadnu trestnú činnosť. V závere odvolania teda navrhol, aby mu bol uložený trest v trvaní už vykonanej väzby. Krajský súd na podklade oboch odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal všetky výroky prvostupňového rozsudku, ako i konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že len odvolanie prokurátora bolo v celom rozsahu dôvodné. Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane preverenia jeho obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne. Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia obžalovaného na spáchaní žalovaného trestného činu. Ani krajský súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal výpovediam svedkov, predovšetkým poškodeným F. W. a Z. R. neveriť. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného. Krajský súd si v celom rozsahu osvojuje odôvodnenie napadnutého rozsudku v otázke zistenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že svedkyňa F. W. opakovane v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní jednoznačne usvedčila obžalovaného zo spáchania žalovaného činu. Jej tvrdenia boli podporené výpoveďami svedkov Z. R., G. Q. a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva. Spochybňovať preto výpovede svedkov a nebrať na ne zreteľ, čoho sa obžalovaný vehementne dožadoval, by bolo evidentným nerešpektovaním zásady objektívnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov, čím by došlo k hrubému porušeniu zákona. Nakoniec odvolací súd pri hodnotení obhajoby obžalovaného vychádzal aj z jeho výrazných sklonov k páchaniu najmä násilnej trestnej činnosti, keď doposiaľ bol od roku 1980 desaťkrát súdne trestaný, z toho päťkrát pre násilnú trestnú činnosť. V roku 1988 bol odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1, 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, v roku 2001 bol odsúdený pre trestný čin podľa § 197a Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, v roku 2002 bol odsúdený pre vydieranie podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou do 20.01.2004. Naposledy bol odsúdený v roku 2013 pre prečin podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, ktorý vykonal 31.10.2013, pričom aj v tomto prípade fyzicky napadol poškodenú F. W.. Preukázané konanie obžalovaného okresný súd správne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., pretože preukázateľne sa vyhrážal poškodeným smrťou takým spôsobom a so zbraňou, že tu u nich mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal aj na chránenej osobe. V rámci prieskumnej povinnosti v súvislosti s výrokom o treste krajský súd zistil, že pri ukladaní trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov v rámci základnej trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky, prvostupňový súd skutočne nedostatočne prihliadol na okolnosti prípadu, najmä pokiaľ ide o spôsobený následok a tiež precenil pomery a osobu obžalovaného. I keď správne použil ustanovenia § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., trest však obžalovanému podľa nich neuložil. Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a tak upravená trestná sadzba v posudzovanom prípade je 16 mesiacov až 3 roky. Predovšetkým osoba obžalovaného a tiež skutkové okolnosti posudzovaného prípadu rozhodne neodôvodňujú, aby obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody pri dolnej hranici základnej trestnej sadzby. Ako už bolo konštatované, obžalovaný má bohatú kriminálnu minulosť, keď bol viackrát súdne trestaný aj za násilnú trestnú činnosť, pričom z posledného výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený 31.10.2013 a teraz prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil už 26.11.2013. Toto pochybenie prvostupňového súdu odvolací súd napravil tak, že zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, t.j. pri dolnej hranici v rámci trestnej sadzby upravenej v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. Obžalovanému totiž výrazne priťažovalo, že v nedávnej minulosti bol opakovane súdne potrestaný za násilnú trestnú činnosť. Zároveň si odvolací súd osvojil aj všetky odvolacie námietky okresného prokurátora. Obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže už bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. Prokurátorka už na hlavnom pojednávaní v rámci záverečnej reči navrhla obžalovanému uložiť aj trest prepadnutia veci - ozdobného meča, ktorý obžalovaný použil pri spáchaní trestnej činnosti. Okresný súd však na tento návrh vôbec nereagoval, napriek tomu, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie aj tohto druhu trestu. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Keďže predmetný meč bol vo výlučnom vlastníctve obžalovaného, krajský súd potom obžalovanému uložil aj trest jeho prepadnutia, pričom vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Pokiaľ obžalovaný namietal, že obhajca mu bol ustanovený až 09.01.2014, tak krajský súd konštatuje, že nebolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, pretože všetky použité dôkazy - výsluchy obžalovaného, svedkov a konfrontácie boli vykonané už za prítomnosti ustanoveného obhajcu. Odvolanie obžalovaného krajský súd ako nedôvodné zamietol, pretože všetky jeho námietky neboli opodstatnené. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.