Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/459/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6306205508 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6306205508.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., J. č. XXX, zastúpeného právnym zástupcom MAĎAR & Partners, s.r.o., IČO: 47232692, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie Štefana Moyzesa č. 26, v mene ktorého koná JUDr. Miloš Maďar, PhD., LL.M., advokát a konateľ, a súčasne Mgr. Katarínou Babiakovou, LL.M., advokátkou so sídlom v Bratislave, Cintorínska č. 7, proti odporcom: 1/ S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P. G., K. č. B./XX, 2/ S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P. G., E. č. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom v Bratislave, Čapkova č. 2, 3/ Čiernohronská železnica, n.o., IČO: 31908811, so sídlom v Čiernom Balogu, Hlavná č. 56, zastúpenému JUDr. Miroslavom Medveďom, advokátom so sídlom v Čiernom Balogu, Medveďovo č. 1441, za účasti Generali poisťovňa, a.s., IČO: 35709332, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta č. 3/A, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu 3/, zastúpeného JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom v Martine, Vajanského námestie č. 2, o zaplatenie 28.180,40 €, o odvolaní odporcu 3/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcu 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 6C/255/2006-266 zo dňa 30.04.2013, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu vo výroku o poplatkovej povinnosti odporcov 1/ až 3/ (tretí výrok) z r u š u j e.
Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania štátu (štvrtý výrok) m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania v sume 353,29 € a odporca 3/ je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania v sume 125,53 €, obidvaja na príjmový účet Okresného súdu Brezno vedený v systéme Štátnej pokladnice, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Slovenskej republike náhradu trov konania proti odporcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa a súhlasu odporcov a vedľajšieho účastníka so späťvzatím podľa § 96 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konanie zastavil (prvý výrok), rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok), odporcom 1/ až 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne „nahradiť štátu trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku v sume 1.690,50 €“ na účet okresného súdu do troch dní od právoplatnosti uznesenia (tretí výrok) a navrhovateľovi s odporcami 1/ až 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania spočívajúce v trovách znaleckého dokazovania v sume 478,82 € na účet okresného súdu do troch dní od právoplatnosti uznesenia (štvrtý výrok). V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že k späťvzatiu návrhu v celom rozsahu zo strany navrhovateľa došlo na základe dohody o urovnaní uzavretej medzi navrhovateľom, odporcom 3/ a vedľajším účastníkom na strane odporcu 3/, na základe ktorej bol nárok navrhovateľa uplatnený v konaní riadne uspokojený. O poplatkovej povinnosti odporcov 1/ až 3/ rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch“) v spojení s § 4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v dôsledku skutočnosti, že k zastaveniu
konania nedošlo zavinením navrhovateľa a preto ich zaviazal spoločne a nerozdielne „nahradiť štátu trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku za návrh na začatie konania“, ktorý vyčíslil z uplatnenej sumy 28.180,40 € po pripustení zmeny návrhu (6 % z tejto sumy predstavuje 1.690,50 €). O trovách konania štátu rozhodol okresný súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p., keďže vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného navrhovateľa a ustanovenému znalcovi bolo priznané znalečné v sume 478,82 € (14.425,- Sk), ktoré bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu s prihliadnutím na skutočnosť, že znalecké dokazovanie bolo vo veci nevyhnutné vykonať pre všetkých účastníkov konania, povinnosť nahradiť štátu trovy konania uložil spoločne a nerozdielne navrhovateľovi ako aj odporcom 1/ až 3/.
Proti uzneseniu okresného súdu v časti výrokov o poplatkovej povinnosti (tretí výrok) a o trovách konania štátu (štvrtý výrok) podal odporca 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 23.05.2013 (č.l. 272-274 spisu), ktorým navrhol zrušenie napadnutých výrokov v plnom rozsahu a uloženie povinnosti navrhovateľovi nahradiť predmetné sumy. Vyjadril názor, že k zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľa, pretože návrh na začatie konania podal v prejednávanej veci úplne zbytočne a neopodstatnene. Pred podaním návrhu ho navrhovateľ nevyzval na náhradu uplatnenej škody; ak by to urobil, nahradil by mu škodu dobrovoľne prostredníctvom poisťovne, u ktorej bol pre takéto prípady poistený, rovnako ako v prípade všetkých ostatných poškodených, ktorým nahradil škodu mimosúdne. Na predloženie oficiálnej žiadosti o náhradu škody a všetkých potrebných dokladov vyzýval navrhovateľa aj v priebehu konania. Navrhovateľ na jeho výzvy nereagoval a až po rokoch trvania konania sa odhodlal uzavrieť mimosúdnu dohodu. Nakoniec aj tak uplatnenú sumu uhradila navrhovateľovi poisťovňa. Z tohto dôvodu by „náklady spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania v sume 1.690,50 €“ ako aj trovy znaleckého dokazovania v sume 478,82 € mal jednoznačne znášať navrhovateľ, pretože pred podaním návrhu na súd ho nepožiadal o náhradu škody.
Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku o poplatkovej povinnosti (tretí výrok) podal vedľajší účastník na strane odporcu 3/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 27.05.2013 (č.l. 283-284 spisu), ktorým navrhol zrušenie napadnutého výroku a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o poplatkovej povinnosti odporcov 1/ až 3/ je nesprávny, pretože súd mal pri výpočte súdneho poplatku vychádzať z obsahu dohody o urovnaní a tento vyčísliť zo sumy 7.387,66 €, ktorú sa odporca zavial uhradiť navrhovateľovi a nie z celého predmetu konania v sume 28.180,40 €. V zmysle uzavretej dohody o urovnaní možno navrhovateľa považovať za úspešného a jeho návrh za dôvodný len čo do sumy 7.387,66 €.
Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 04.07.2013 (č.l. 288-291 spisu) k odvolaniam odporcu 3/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcu 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že odporca 3/ mu dal podnet na zaplatenie uplatňovanej náhrady škody až po troch rokoch po začatí konania v prejednávanej veci. Odporca 3/ mal k dispozícii všetky potrebné doklady, pretože škoda bola vyčíslená v podanom návrhu na začatie konania, ku ktorému boli priložené všetky potrebné doklady. Odporca 3/ pôvodne nesúhlasil s podaným návrhom na začatie konania, z čoho možno vyvodiť, že nemal záujem uplatnený nárok mimosúdne uhradiť. Podaním návrhu na začatie konania na súd využil svoje právo domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou; jeho návrh nebol zbytočný a ani neopodstatnený. Navrhovateľ zdôraznil, že zo žiadneho právneho predpisu mu nevyplýva povinnosť domáhať sa svojich práv predsúdnou výzvou. K uzavretiu dohody o urovnaní došlo až po vstupe vedľajšieho účastníka na strane odporcu 3/ do konania; na základe uzavretej dohody o urovnaní bol jeho nárok na náhradu škody uspokojený. Pokiaľ ide o výrok napadnutého uznesenia o poplatkovej povinnosti odporcov, vyjadril navrhovateľ názor, že okresný súd postupoval v intenciách zákonnej úpravy, keď vzhľadom na jeho zákonné oslobodenie od poplatkovej povinnosti, zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku odporcov (vyjadril však súhlas s argumentáciou vedľajšieho účastníka na strane odporcu 3/, že súd mal súdny poplatok vyčísliť zo sumy 7.387,66 €); rovnako postupoval okresný súd správne aj keď zaviazal odporcov na náhradu trov konania štátu, ktoré spočívali v znalečnom vyplatenom ustanovenému znalcovi.
Odporcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniam odporcu 3/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcu 3/ nevyjadrili.
Odvolanie odporcu 3/ smerovalo len proti výrokom napadnutého uznesenia okresného súdu o poplatkovej povinnosti odporcov 1/ a 3/ (tretí výrok) a o trovách konania štátu (štvrtý výrok); odvolanie
vedľajšieho účastníka na strane odporcu 3/ smerovalo len proti výroku napadnutého uznesenia o poplatkovej povinnosti odporcov 1/ až 3/ (tretí výrok).
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o poplatkovej povinnosti odporcov 1/ až 3/ (tretí výrok) zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. a napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania štátu (štvrtý výrok) podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. V obidvoch prípadoch preskúmal odvolací súd celé výroky napadnutého uznesenia, hoci odvolanie nepodali všetci odporcovia. Odvolací súd vychádzal z názoru, že odvolanie podané len jedným z odporcov, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu odporcovi, ktorý odvolanie nepodal; povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade je preskúmať celý výrok okresného súdu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo/79/2002 zo dňa 27.08.2002 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 4/2004).
Podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p., súd rozhodnutie zruší len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorí z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa po pripustení jeho zmeny uznesením č.k. 6C/255/2006-147 zo dňa 08.03.2010 navrhovateľ voči odporcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia spolu sumy 28.180,40 € a náhrady trov konania z titulu náhrady za bolesť, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a ušlého zisku; škodu na zdraví a ušlý zisk mal navrhovateľ utrpieť v dôsledku úrazu zo dňa 16.05.2005 pri zrážke vlakov, kde odporca 1/ pôsobil ako dispečer, odporca 2/ ako rušňovodič a odporca 3/ ako prevádzkovateľ vlaku; po začatí konania v stúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu 3/ ako jeho poisťovateľ. Na stanovenie bodového hodnotenia náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nariadil okresný súd znalecké dokazovanie; po podaní znaleckého posudku okresný súd uznesením č.k. 6C/255/2006-119 zo dňa 24.06.2008 priznal ustanovenému znalcovi znalečné v sume 478,82 € a to z rozpočtových prostriedkov štátu. Zo spisu ďalej vyplýva, že v priebehu konania došlo medzi navrhovateľom na jednej strane a odporcom 3/ na strane druhej za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu 3/ k uzavretiu dohody o urovnaní zo dňa 04.01.2013 s tým, že vedľajší účastník na strane odporcu 3/ sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi spolu sumu 7.387,66 € (sumu 5.975,22 € titulom náhrady za bolesť, sumu 0,- € titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 1.412,44 € titulom ušlého zisku) do 30 dní od jej uzavretia a navrhovateľ sa zaviazal do 5 dní od uhradenia uvedenej sumy vziať svoj návrh v celom rozsahu späť; na základe uvedenej dohody vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a okresný súd napadnutým uznesením konanie v celom rozsahu zastavil, rozhodol o trovách konania, poplatkovej povinnosti odporcov ako aj o trovách konania štátu.
Odvolanie odporcu 3/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcu 3/ proti výroku napadnutého uznesenia o poplatkovej povinnosti odporcov 1/ až 3/ (tretí výrok) je dôvodné.
Okresný súd pri rozhodovaní o poplatkovej povinnosti odporcov 1/ až 3/ vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ bol v konaní osobne oslobodený od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. ch/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a nezavinil zastavenie konania; preto v zmysle citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch povinnosť zaplatiť súdny poplatok uložil spoločne a nerozdielne odporcom 1/ až 3/ (len na okraj odvolací súd uvádza, že napadnutý výrok okresný súd nesprávne formuloval, pretože odporcom ukladal povinnosť „nahradiť štátu trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku“ aj keď nešlo o náhradu trov konania štátu, ale o zákonný prechod poplatkovej povinnosti z navrhovateľa oslobodeného od súdnych poplatkov na odporcu v závislosti na výsledku konania, preto za predpokladu splnenia zákonných podmienok mal výrok správne znieť na uloženie povinnosti zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok); pri určení základu súdneho poplatku vychádzal okresný súd zo sumy, ktorá bola naposledy predmetom konania v prejednávanej veci (28.180,40 €). Podľa odvolacieho súdu na aplikáciu citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch neboli v prejednávanej veci splnené zákonné podmienky. Na zákonný prechod poplatkovej povinnosti na odporcu je okrem iného nevyhnutná existencia meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej (arg. „...a súd jeho návrhu vyhovel...“), inak totiž nie je možné určiť ani základ súdneho poplatku (arg. „...zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca...“). V prejednávanej veci neskončilo konanie meritórnym rozhodnutím súdu vo veci samej, ale procesným rozhodnutím o zastavení konania. Na uloženie povinnosti odporcom zaplatiť súdny poplatok neboli splnené zákonné podmienky. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o poplatkovej povinnosti odporcov 1/ až 3/ (tretí výrok) podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil, pretože zákonný dôvod na jeho vydanie neexistoval.
Odvolanie odporcu 3/ proti výroku napadnutého uznesenia o trovách konania štátu (štvrtý výrok) je čiastočne dôvodné.
O trovách konania štátu (Slovenskej republiky) rozhoduje súd bez návrhu (§ 151 ods. 6 O.s.p.) podľa citovaného ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. Pri náhrade trov konania štátu sa nepostupuje podľa zásady úspechu ako pri náhrade trov konania medzi účastníkmi konania navzájom (kedy súd v zásade prizná náhradu trov konania plne úspešnému účastníkovi, resp. pri čiastočnom úspechu náhradu trov pomerne rozdelí podľa miery úspechu a neúspechu účastníka vo veci a náhradu trov konania prizná len úspešnejšiemu účastníkovi konania - platí tu teda zásada, že úspech odporcu je súčasne neúspechom navrhovateľa a naopak); štátu vzniká právo na náhradu trov konania, ktoré platil proti obidvom účastníkom konania s tým, že miera ich náhrady od každého z nich závisí od výsledku konania (teda ak skončilo konanie rozhodnutím vo veci samej, účastníci nahradia štátu trovy konania podľa miery svojho úspechu vo veci vo vzťahu k predmetu konania, ak skončilo konanie zastavením konania, účastníci nahradia štátu trovy konania podľa miery svojho zavinenia na zastavení konania; v prípade, že konanie skončilo zastavením konania v časti a vo zvyšku rozhodnutím vo veci samej prichádza do úvahy aj kombinácia uvedených princípov, pretože procesný dôsledok zavinenia na zastavení konania vzhľadom na výsledok konania možno prirovnať k neúspechu vo veci). Výsledkom konania v prejednávanej veci bolo zastavenie konania v celom rozsahu v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom na základe uzavretej dohody o urovnaní s odporcom 3/ a vedľajším účastníkom na strane odporcu 3/. V prípade zastavenia konania vznikne povinnosť nahradiť trovy konania niektorému z účastníkov konania podľa zavinenia na zastavení konania, t.j. ak navrhovateľ vezme svoj návrh späť bez uvedenia dôvodu platí, že procesne zavinil zastavenie konania a vznikne mu povinnosť uhradiť trovy konania (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.), na druhej strane ak dôvodom späťvzatia návrhu bolo správanie odporcu (napr. zaplatenie návrhom uplatnenej sumy po podaní návrhu na súd) platí, že zastavenie konania procesne zavinil odporca, ktorému vznikne povinnosť uhradiť trovy konania (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.); súčasne platí, že do úvahy prichádza aj kombinácia týchto princípov v prípade ak zavinenie na zastavení konania nemožno vo vzťahu k celému predmetu konania pričítať len niektorému z účastníkov konania. Ako vyplýva z vyššie uvedeného prehľadu obsahu spisu okresného súdu, v prejednávanej veci sa navrhovateľ voči odporcom 1/ až 3/ domáhal po pripustení zmeny návrhu zaplatenia spolu sumy 28.180,40 € z titulu náhrady za bolesť, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a ušlého zisku. V priebehu konania priznal súd znalcovi z rozpočtových prostriedkov štátu (Slovenskej republiky) znalečné v sume 478,82 €. Výsledkom konania v prejednávanej veci bolo späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie sumy 7.387,66 € z dôvodu jej zaplatenia zo strany odporcu 3/ (resp. vedľajšieho účastníka na strane odporcu 3/) navrhovateľovi po podaní návrhu na súd a späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie sumy 20.792,74 € bez uvedenia dôvodu, preto zastavenie konania v časti zaplatenie sumy 7.387,66 € procesne zavinil svojim správaním odporca 3/ (v tomto smere nie je rozhodujúce, že uvedenú sumu
zaplatil navrhovateľovi vedľajší účastník na strane odporcu 3/ ako jeho poisťovateľ; porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/4097/2013 zo dňa 21.02.2014) a zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 20.792,74 € procesne zavinil navrhovateľ (nakoľko výsledkom konania bolo jeho zastavenie v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa nebral odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania štátu do úvahy skutkovú a právnu samostatnosť uplatnených nárokov; porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cz/13/1969 zo dňa 24.06.1969 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 28/1970, podľa ktorého so samostatnosťou jednotlivých čiastkových nárokov práva na náhradu škody na zdraví je potrebné počítať pri rozhodovaní o trovách konania za predpokladu, že neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení napr. pri späťvzatí návrhu pre chovanie účastníka a podobne); podľa výsledku konania tak zavinenie navrhovateľa na zastavení konania z hľadiska predmetu konania predstavuje 73,784 % a zavinenie odporcu 3/ 26,216 %; z uvedeného súčasne vyplýva, že odporcom 1/ a 2/ nemožno pričítať žiadny podiel na zavinení na zastavení konania. Keďže zavinenie odporcu 3/ na zastavení konania z hľadiska výsledku konania predstavuje 26,216 %, na trovách konania štátu to predstavuje sumu 125,53 € (26,216 % zo sumy 478,82 €) a zavinenie navrhovateľa na zastavení konania z hľadiska výsledku konania predstavuje 73,784 %, na trovách konania štátu to predstavuje sumu 353,29 € (73,784 % zo sumy 478,82 €), preto mal okresný súd správne navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania Slovenskej republiky (štátu) v sume 353,29 € a odporcu 3/ na náhradu trov konania Slovenskej republiky (štátu) v sume 125,53 €. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nie sú v prípade navrhovateľa ani odporcu 3/ splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov (navyše pri viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi odvolania tento odvolací dôvod nebol v odvolaní uplatnený). Odvolací súd pre úplnosť udáva, že napadnutý výrok uznesenia o trovách konania štátu bolo potrebné zmeniť aj vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorý síce sám odvolanie nepodal, ale pri zmene rozhodnutia okresného súdu, ktorý pôvodne povinnosť na náhradu trov konania štátu uložil navrhovateľovi a odporcom spoločne a nerozdielne, nebolo možné ponechať pôvodne uloženú sumu (478,82 €) v nezmenenej výške ani vo vzťahu k navrhovateľovi, pretože výsledná suma by presiahla celkovú sumu znalečného vyplateného z rozpočtových prostriedkov štátu (vo vzťahu k navrhovateľovi teda nejde o zmenu rozhodnutia, ale o logický dôsledok zmeny rozhodnutia vo vzťahu k odporcom).
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania štátu s poukazom na § 220 O.s.p. zmenil tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania v sume 353,29 € a odporcovi 3/ povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania v sume 125,53 €; súčasne odvolací súd Slovenskej republike náhradu trov konania proti odporcom 1/ a 2/ nepriznal, pretože ani jeden z nich žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie konania. Odvolací súd vychádzal z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, možno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania štátu podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku len ak v konaní nemal vo veci úspech alebo mal úspech len čiastočný; súd nemôže zaviazať celkom úspešného účastníka sporu zaplatiť štátu (ani sčasti) náhradu trov konania, ktoré štát platil (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/18/2007 zo dňa 10.12.2008 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 43/2014); uvedený záver sa podľa odvolacieho súdu v plnom rozsahu uplatní aj v prípade posúdenia vplyvu zavinenia na zastavení konania na rozhodnutie o trovách konania štátu a keďže odporcovia 1/ a 2/ svojim správaním nezavinili späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa (neboli účastníkmi predmetnej dohody o urovnaní ani neplnili navrhovateľovi uplatnenú sumu), v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. im nemožno uložiť povinnosť nahradiť štátu vzniknuté trovy konania.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiadny z účastníkov konania nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania v konaní o podanom odvolaní. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.