Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/67/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6407207583 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6407207583.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: MPL TRADING spol. s.r.o., Galvániho 8, 821 04 Bratislava , IČO: 31388639, zast. JUDr. Ján Majling, S. XX, XXX XX C., proti povinnému: DEVELOP ONE s.r.o., Dr. Jánskeho 4, Žiar nad Hronom, IČO: 36619779, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 11 641,40 Eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Lutterom, Exekútorský úrad, Pribinova 32, 821 09 Bratislava pod sp. zn. EX 226/2007, o odvolaní oprávneného proti uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 11Er/2756/2007-16 zo dňa 13. decembra 2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 11Er/2756/2007-16 zo dňa 13. decembra 2013 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 11Er/2756/2007-16 zo dňa 13. decembra 2013 exekúciu zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“). Zároveň rozhodol o tom, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 76,12 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor doručil exekučnému súdu dňa 22. októbra 2013 návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo, pričom exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 182,22 Eur. Ďalej uviedol, že povinný zanikol bez právneho nástupcu a bol dňa 05. marca 2011 vymazaný z obchodného registra, a to na základe Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrici č.k. 27Cbr/97/2010-57 zo dňa 22. novembra 2010 právoplatným dňom 10. februára 2011, ktorým bola obchodná spoločnosť DEVELOP ONE s.r.o., so sídlom Dr. Jánskeho 4, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 619 779 zrušená bez likvidácie. Nakoľko exekučný súd zistil, že spoločnosť nemá žiadny majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, čiže je nemajetná exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie exekučný súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30. Apríla 2008 náhradu trov exekúcie v celkovej výške 76,12 Eur vrátane 20% DPH. Proti uvedenému rozhodnutiu v časti trov podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučný súd správne rozhodol, keď konanie zastavil, avšak z nesprávneho dôvodu. Namietal, že exekúcia mala byť zastavená z dôvodu § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Iným dôvodom je strata spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Ďalej namietal, že aj otázku náhrady trov exekúcie. Súdom použité ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku nie je aplikovateľné na daný prípad, pretože k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu nemajetnosti povinného, ale z dôvodu, že povinný prestal byť spôsobilým byť účastníkom exekučného konania. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/28/2010-22 zo dňa 13. mája 2010, Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoE/32/2009 zo dňa 24. septembra 2009. Oprávnený mal za to, že nie je spravodlivé, aby vzhľadom na skutkový stav, a absolútne žiadnu mieru zavinenia na zastavení exekúcie znášal trovy súdneho exekútora. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú z dôvodu § 57 ods. 1 písm g.) Exekučného poriadku a rozhodne, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že plne súhlasí s napadnutým uznesením, pričom navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a odvolanie oprávneného zamietnuť. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 20. júla 2007 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému súdu dňa 30. júla 2007 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5613 011935 zo dňa 01. augusta 2007. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 22.októbra 2013 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 05. marca 2011 vymazaný z obchodného registra ex offo. Trovy exekúcie požiadal priznať na ťarchu oprávneného. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Nakoľko v zmysle § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, preskúmaval napadnuté uznesenie len v časti uloženia povinnosti oprávnenému uhradiť pre súdneho exekútora trovy exekučného konania, pričom samotná výška uložených trov odvolaním napadnutá nebola a preto správnosť výšky prisúdených trov nepreskúmaval. Exekúcia bola v danom prípade zastavená po zistení, že povinný bol vymazaný z obchodného registra z dôvodu zamietnutia vyhlásenia konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku. Pokiaľ by povinný disponoval majetkom, nebol by zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu a nebol by daný predmetný dôvod výmazu. Primárnym dôvodom zastavenia exekúcie tak nepochybne bola nemajetnosť povinného. Exekučný súd preto správne rozhodol, keď zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, a teda zanikol bez právneho nástupcu a bez likvidácie, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V zmysle citovaného § 203 ods. 2 Exekučného poriadku je povinný povinný hradiť trovy exekútora v prípade nemajetnosti povinného. Pokiaľ sa odvolateľ odvoláva na rozhodnutia súdov z roku 2009 a roku 2010 je potrebné poukázať na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr. rozhodnutie sp. zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011. V uvedenom prípade teda nastala situácia predpokladaná v ustanovení § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V ustanovení § 203 Exekučného poriadku, je upravený vzájomný vzťah oprávneného a súdneho exekútora, ktorého cieľom je zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných trov exekúcie i v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia sa na povinnom bola zmarená a práve v takýchto prípadoch musí jedna z osôb s nárokom na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (oprávnený) ustúpiť druhej (súdnemu exekútorovi) a sama splniť povinnosť inak vyžadovateľnú od povinného. Exekučný súd teda správne rozhodol ak k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného nebolo možné vyhovieť a odvolací súd prvostupňové rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.