Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoPr/10/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412209690 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412209690.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky P. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, XXX XX O., zastúpenej KUBINEC & PARTNERS, advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi GYNARUB, s. r. o., Stará Kremnička 300, 965 01 Stará Kremnička, IČO: 36 860 115, zastúpeného JUDr. Alexandrou Štefánikovou, advokátkou, so sídlom Komenského 12D, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cpr/2/2012-148 z 10. 03. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím okresný súd určil, že „neplatnosť skončenia pracovného pomeru je platná“. Rozhodol tak po tom, čo dňa 24. 09. 2012 rozsudkom č. k. 12Cpr/2/2012-35 zamietol návrh o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy a účastníkom nepriznal náhradu trov konania; tento rozsudok bol uznesením krajského súdu č. k. 17CoPr/5/2013-67 z 24. 06. 2013 zrušený a vrátený na ďalšie konanie. Zo spisu vyplýva, že okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov aj listinnými dôkazmi a opätovne vo veci rozhodol (ako vyplynulo zo zápisnice o pojednávaní - č. l. 147- medzitýmnym rozsudkom). Napriek tomu, že vo výroku určil, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru je platná, v odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou (§ 39 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 4 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce, § 76 ods. 1, § 63, § 61 Zákonníka práce) dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je neplatné, pretože mal preukázané, že výpoveď bola písomná, doručená, bola daná z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre nadbytočnosť a to z dôvodu organizačnej zmeny zo dňa 28. 03. 2012, navrhovateľka sa stala nadbytočnou z dôvodu zrušenia pracovného miesta - pôrodná asistentka s úväzkom 1,0. V danom prípade sa úväzok sestry pôrodná asistentka - znížil na 0,5 a bolo vytvorené nové pracovné miesto administratívny pracovník s úväzkom 0,5. Organizačná zmena nastala s cieľom zabezpečiť racionalizáciu efektivitu práce u zamestnávateľa. Zároveň 28. 03. 2012 žalovaný ponúkol navrhovateľke zamestnanie na uvedených pracovných pozíciách, ale navrhovateľka túto ponuku odmietla. Pokiaľ navrhovateľka uvádza, že žalovaná postupovala pri skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou účelovo, v rozpore s dobrými mravmi, súd mal preukázané, že samotný žalovaný neprijal na zrušené pracovné miesto ďalšieho iného zamestnanca z dôvodu, že mal zlé finančné ekonomické výsledky, došlo k poklesu tržieb a bolo nutné urobiť určité ekonomické opatrenia, aby sa zabránilo tomuto poklesu, preto nemožno postup žalovaného hodnotiť ako účelový, keďže je výsostným právom zamestnávateľa využiť organizačné zmeny za účelom zefektívnenia práce, ušetrenia mzdových prostriedkov. Konanie žalovaného súd preto nepovažuje za rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. s tým, že rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka a žiadala rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a návrhu v plnom rozsahu vyhovieť aj s priznaním náhrady trov konania vrátane trov odvolacieho konania alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, § 205 ods. 2 písm. d/, § 205 ods. 2 písm. f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). V prvom rade poukázala na samotný výrok rozsudku ako aj jeho odôvodnenie, ktoré je neurčité a nezrozumiteľné a tým absolútne nevykonateľné. V prvom rade určenie, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru je platná, je v rozpore s odôvodnením, podľa ktorého „vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je neplatné ...“. Z citovaného výroku a odôvodnenia nie je možné logickým ani gramatickým výkladom odvodiť, čo mal súd na mysli a aké sú jeho závery. Pritom účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu, spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), na ktoré je dovolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O. s. p.). Rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou nemožno považovať za zákonné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 7/2009 z 29. 07. 2010). Navyše odôvodnenie rozsudku považuje za nedostatočné. Prvostupňový súd vôbec nezaujal stanovisko k navrhovateľkou tvrdeným skutočnostiam a vôbec sa s nimi nevysporiadal. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, čo predstavuje taktiež odňatie možnosti navrhovateľky konať pred súdom. Nezrozumiteľným rozsudkom a jeho nedostatočným odôvodnením prvostupňový súd porušil právo navrhovateľky na spravodlivé súdne konanie, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okrem toho prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých vec nesprávne právne posúdil; navrhovateľka sa ďalej v odvolaní podrobne zaoberá hmotnoprávnymi pochybeniami prvostupňového súdu. Proti rozsudku podal odvolanie aj odporca. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O. s. p.. Okresný súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, ktorým súd určil, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru je platná. Odporca podal odvolanie voči tomuto rozsudku z dôvodu, že výrok rozsudku považuje za neurčitý a nezrozumiteľný a tiež mal za to, že došlo k pochybeniu aj pri formulovaní odôvodnenia, kde zrejmou chybou pri písaní a vynechaním slov došlo k nezrozumiteľným, či odporujúcim si formuláciám. Výrok rozsudku podľa názoru odporcu mal byť formulovaný tak, ako to urobil okresný súd v rozsudku zo dňa 24. 09. 2012 a to, že návrh navrhovateľky zamieta. Podrobne rozviedol vo svojom odvolaní pochybenia okresného súdu v dôsledku nezrozumiteľnosti a chýb pri písaní, pričom si niektoré tvrdenia vzájomne odporujú a nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a rozhodol tak, že návrh navrhovateľky zamietne. Následne sa odporca ešte vyjadril k odvolaniu navrhovateľky, pričom sa stotožnil s jej názorom, že samotný výrok rozsudku ako aj jeho odôvodnenie sú neurčité a nezrozumiteľné, čo bolo dôvodom podania odvolania aj ním samým. Vyjadril sa ku konkrétnym bodom odvolania v hmotnoprávnej rovine (č. l. 180-183 spisu); doložil listinné dôkazy (Vestník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 47 - Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vedení zdravotnej dokumentácie, ako aj ďalšie listinné doklady - viď č. l. 184-192 spisu). Odvolací súd v súlade s ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolania navrhovateľky aj odporcu sú dôvodné. Krajský súd sa ani nevyporadúval so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, pretože musel zrušiť rozsudok okresného súdu z procesných dôvodov. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi odvolateľov v plnom rozsahu, pokiaľ sa týka vážnych procesných pochybení okresného súdu pri vyhotovení rozsudku. Podľa platnej právnej úpravy rozsudkom rozhoduje súd o veci samej a to o celej prejednávanej veci. Len v prípade, ak je to účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe (§ 152 ods. 1, 2 O. s. p.). Podľa toho, či sa rozsudkom rozhoduje o celej prejednávanej veci, je možné rozlíšiť rozsudky na konečné, medzitýmne a čiastočné. Konečným rozsudkom súd rozhodne o celej prejednávanej veci, teda sa vysporiada so všetkým, čo účastník konania vo veci samej v petite navrhuje, a to aj v prípade, ak súd nerozhodne o trovách konania alebo o inej povinnosti s konaním súvisiacej, napr. o trovách štátu, odmene znalca a pod.. Pod medzitýmnym rozsudkom je možné rozumieť rozhodnutie súdu iba o základe veci, teda o tom, či právo (nárok) ako taký je daný; praktické je rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom najmä vtedy, ak dokazovanie, týkajúce sa výšky nároku, sa javí ako obtiažne alebo nákladné, naviac, ak vyriešenie základu žaloby môže pozitívne ovplyvniť ďalší priebeh konania. Najčastejšie sa rozhoduje medzitýmnym rozsudkom rozhodnutím súdu o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru s tým, že súd rozhodne o náhrade mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru až po tom, keď rozsudok o základe (neplatnosti rozviazania pracovného pomeru) nadobudne právoplatnosť. V takom prípade je možné rozhodnúť iba kladným medzitýmnym rozsudkom; ak prichádza do úvahy záporný medzitýmny rozsudok, je návrh treba zamietnuť. Čiastočným rozsudkom súd rozhoduje iba o časti uplatneného nároku práva, resp. časti navrhovaného petitu. Ako vyplýva z obsahu spisu, okresný súd mienil rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe nároku. Táto skutočnosť nevyplýva z odôvodnenia rozsudku vôbec, len zo zápisnice (viď č. l. 147 spisu). Už z tohto dôvodu nie je logické ani zjavné, prečo súd potom určil, že „neplatnosť skončenia pracovného pomeru je platná“. Pokiaľ mienil návrhu navrhovateľky čo do základu vyhovieť, resp. ak logickým výkladom je možné dospieť k záveru, že mal v úmysle návrh zamietnuť, potom nemal dôvod rozhodovať medzitýmnym rozsudkom, pretože pri zamietnutí návrhu neprichádza do úvahy rozhodnutie o náhrade mzdy navrhovateľky v konečnom rozsudku. Ďalším výrazným pochybením okresného súdu sú aj diametrálne rozpory medzi odôvodnením a výrokom rozsudku tak, ako to správne vystihli účastníci konania, a to tak navrhovateľka ako i odporca vo svojich odvolaniach. Ustanovenie § 157 ods. 1 O. s. p. definuje formálne náležitosti rozsudku, pokiaľ súd nevyhotovuje tzv. skrátený rozsudok. Absencia obsahových náležitostí môže mať za následok závažné procesné dôsledky; to, aby súd neopomenul v rozsudku uviesť rozhodné skutočnosti, významne napovedajú ustanovenia § 157 O. s. p., a to nielen čo do obsahovej stránky rozsudku, ale sú významnou pomôckou aj pre prehľadné usporiadanie samotného rozsudku a logický sled jeho odôvodnenia. Žiadna z obsahových náležitostí pritom nie je samoúčelná, ale plní dôležitú funkciu. Nedôslednosť obsahových náležitostí má za následok nielen nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ale aj jeho nevykonateľnosť, ktorá môže vyplývať z výroku rozhodnutia, ale aj ďalších formálnych nedostatkov v náležitostiach rozsudku. Podstatou súdnej ochrany v občiansko-súdnom konaní je zabezpečenie práva na spravodlivý súdny proces; okrem iných zložiek, tvoriacich sústavu spravodlivého súdneho procesu, je aj právo na odôvodnenie rozsudku. Ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. podrobne vymedzuje, čo má odôvodnenie obsahovať (čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil). Význam odôvodnenia rozhodnutia spočíva aj v možnosti posúdiť správnosť rozhodnutia, pretože jeho obsah je často určujúci pre posúdenie dôsledkov rozhodnutia ako takého, a to so zreteľom na to, že iba správne a presvedčivé rozhodnutie dáva záruku, že súdna ochrana bola poskytnutá zákonom predpísaným spôsobom. Opísanie skutkového stavu, zisteného súdom prvého stupňa, má význam aj v prípade preskúmavania rozhodnutia odvolacím súdom, keď odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, zisteným súdom prvého stupňa. V záujme zabránenia prijatia prekvapivých rozhodnutí má význam aj právne hodnotenie zisteného skutkového stavu, pretože účastníkovi konania musí byť daná možnosť vyjadriť sa aj k prípadnej zmene právneho názoru odvolacím súdom; avšak či ide o zmenu, je možné zistiť iba z porovnania pôvodného odôvodnenia rozhodnutia a odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom zodpovedajúcim základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská; je povinný navzájom si odporujúce dôkazy vyhodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré odmietol vziať do úvahy, prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (pozri I. ÚS114/2008). Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a závermi súdu na strane druhej. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany; i Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia; princíp riadneho chodu spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaväzuje súdy na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí (rozsudkov a uznesení). So zreteľom na uvedené odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť inak, ako rozsudok okresného súdu opäť zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a vec vrátiť na nové konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), pretože z neho nebolo možné pre úplný nesúlad zmätočného výroku a jeho odôvodnenia zistiť základnú vec, a to, ako vlastne okresný súd rozhodol. I v konaní po zrušení odvolacím súdom sa prvostupňový súd dopustil množstva procesných aj pisárskych chýb v zápisniciach aj v rozhodnutí, ktoré robia tieto listiny nezrozumiteľnými a nepreskúmateľnými. V tejto fáze odvolací súd z rozsudku ani nemohol zistiť, či súd prvého stupňa doplnil vykonané dôkazy v zmysle inštrukcií jeho rozhodnutia z 24. 06. 2013, kde tiež poukázal na viaceré procesné chyby prvostupňového súdu, ktoré bol tento povinný v ďalšom konaní napraviť. Preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, s tým, že pri skutkovom posúdení je okresný súd viazaný zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu zo dňa 24. 06. 2013. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.