Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/756/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413201583 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6413201583.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi K. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Y. - Y. XXX, bydlisko C. XXX/X, XXX XX J., za účasti vedľajšieho účastník na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. T. X/S., XXX XX B., o zaplatenie 85,64 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 16Rob/112/2013 - 64 zo dňa 19. 06. 2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu je prípustný. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 19. 06. 2013 na základe námietky navrhovateľa rozhodol, že pripúšťa vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa oboznámil so stanovami uvedeného združenia a zistil, že jeho hlavnou činnosťou je okrem iného zastupovanie spotrebiteľov a ich podpora formou vedľajšieho účastníctva v konaní pred súdmi. Poukázal ďalej na to, že oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka bolo doručené navrhovateľovi dňa 28. 03. 20132 s tým, aby sa k nemu do 10 dní vyjadril. Do vydania platobného rozkazu námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva podaná nebola. Dňa 04. 06. 2013 bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol doručený aj právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka. Po preskúmaní zákonných podmienok dospel teda prvostupňový súd k záveru, že v danej veci vedľajší účastník na strane odporcu preukázal splnenie podmienky na vstup do konania, tzn. preukázal, že predmetom jeho činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom ide o sporové konanie, ktoré súvisí s predmetom ochrany práv spotrebiteľov bez povinnosti Združenia ako vedľajšieho účastníka preukazovať právny záujem na výsledku sporu, preto vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu pripustil. Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ s tým, že podľa jeho názoru okresný súd nesprávne vec právne posúdil. V konaní o vydanie platobného rozkazu - v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní je vedľajšie účastníctvo z povahy veci vylúčené, v súvislosti s čím poukázal aj na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí pod sp. zn. 6Cdo 207/2011, v zmysle ktorého má navrhovateľ za to, že kým odporca nepodá odpor proti platobnému rozkazu, nenastanú ani účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. Podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) dôjde k zrušeniu platobného rozkazu len vtedy, ak výlučne odporca podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Uvedené ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že pokiaľ odporca v zákonom stanovenej lehote odpor nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník. Poukázal na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov i na to, že združenie sa na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám dostáva k údajom o prebiehajúcich súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, čím sú Združeniu sprístupnené veľmi citlivé osobné údaje týkajúce sa účastníka konania (fyzickej osoby). Tieto osobné údaje Združenie získava len na základe vstupu do súdneho konania bez ohľadu na stanovisko osoby (účastníka konania), ku ktorej sa osobné údaje vzťahujú. V tejto súvislosti navrhovateľ uvádza, že výslovný súhlas osoby s nakladaním s osobnými údajmi je striktne vyžadovaný, pričom podľa § 49 a nasl. Zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov je nakladanie s osobnými údajmi bez súhlasu dotknutej osoby prísne sankcionované. Takýmto súhlasom dotknutej osoby však združenie nedisponuje. Ak súd pripustí vstup Združenia do súdneho konania bez súhlasu dotknutej osoby (účastníka, na podporu ktorého vystupuje), umožní tak Združeniu disponovať osobnými údajmi dotknutej osoby, čím dochádza k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv zakotvených v čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Poukázal ďalej na to, že Okresný súd Brezno podal dňa 23. 01. 2013 návrh, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález, ktorým vysloví nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s článkom 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného potom navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, že vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu do súdneho konania nepripúšťa. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník a uviedol, že odvolanie je zjavne účelové a právne irelevantné. Združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s ust. § 93 ods. 2,3 O.s.p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Takto zvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka do konania je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa so vstupom, dokonca ani vedomosť spotrebiteľa o vstupe združenia do konania. Vstup Združenia do konania zákon v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. priamo predpokladá. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obdo 27/2012 zo dňa 27. 08. 2012. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je právnickou osobou, ktorej cieľom je ochrana práv spotrebiteľa podľa osobitého predpisu. Nie je žiadne ustanovenie platnej právnej normy, ktoré by Združenie porušilo alebo ktoré by bránilo jeho vstupu do konania za účelom napĺňania jeho činnosti. Taktiež vyjadril nesúhlas s názorom, že účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať len vtedy, ak odporca neuznáva uplatňovaný nárok, pretože len vtedy konanie nadobudne charakter sporovosti, resp. sporového konania. Platobný rozkaz možno vydať len v sporovom konaní, ak sa v žalobe uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočnosti tvrdených žalobcom, a to aj bez návrhu žalobcu. Len z pasivity odporcu totiž nemožno vyvodiť, že s nárokom súhlasí a už vôbec nie, že z tohto dôvodu ide o konanie nesporové. Občiansky súdny priadok ďalej podľa vedľajšieho účastníka rozoznáva dve skupiny vedľajšieho účastníctva, jednu definovanú v § 93 ods. 1 O.s.p. a druhú definovanú v § 93 ods. 2 O.s.p. Inštitút vedľajšieho účastníctva druhej skupiny má vytvárať predovšetkým platformu a priestor pre uplatnenie právnických osôb - neziskových nekomerčných organizácií v súdnych konaniach pri ochraňovaní verejnoprospešných záujmov a zákonom chránených práv a slobôd. Navrhovateľ podľa jeho názoru absurdne namieta oboznamovanie sa vedľajšieho účastníka s údajmi, s ktorými sa oboznámil samotný navrhovateľ, ktorý ich následne použil proti odporcovi v procese mimosúdneho vymáhania pohľadávky a následne aj v procese súdneho vymáhania pohľadávky. Pokiaľ aj navrhovateľ disponuje nejakým súhlasom spotrebiteľa na oboznamovanie sa a nakladanie s jeho osobnými údajmi (odvodeným od právneho predchodcu navrhovateľa), potom možno zodpovedne konštatovať, že bežný priemerný spotrebiteľ o tom, že takýto súhlas udelil, nemá absolútne žiadnu vedomosť. Poukazuje preto na to, že je na mieste skúmať, či došlo vôbec k platnému postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa a či tento navrhovateľ je vôbec oprávnený oboznamovať sa s údajmi chránenými podľa osobitných predpisov. Nakoľko ide o spotrebiteľský spor, poukázal tiež na povinnosť súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. S poukazom na uvedené potom navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil ako zákonné a správne. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil. Je však potrebné uviesť, že ide len o zmenu formulácie výroku uznesenia okresného súdu a z hľadiska obsahu ide o potvrdenie názoru okresného súdu, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu nastali a jeho vstup do konania je prípustný (formuláciu výroku bolo potrebné zmeniť z dôvodu, že znenie výroku o „pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania“ evokuje, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nastávajú až právoplatným rozhodnutím súdu ako je to napríklad v prípade rozhodnutia podľa § 92 ods. 1 O.s.p. o pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania, účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania však nastávajú už samotným doručením oznámenia o vstupe súdu, a preto podľa názoru odvolacieho súdu obsahu rozhodnutia lepšie zodpovedá znenie výroku o tom, že vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove do konania ako vedľajšieho účastníka je prípustný. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ ako právny nástupca pôvodného veriteľa voči odporcovi domáha zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom. Okresný súd o návrhu navrhovateľa rozhodol platobným rozkazom, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Dňa 09. 01. 2013 bolo Okresnému súdu Partizánske (konanie pôvodne vedené na tomuto okresnom súde, neskôr po vyslovení miestnej nepríslušnosti v zmysle § 105 ods. 1,2 O.s.p. a ustanovenia § 84 O.s.p. postúpené Okresnému súdu Žiar nad Hornom) doručené oznámenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Následne bolo dňa 12. 03. 2013 elektronickými prostriedkami doručené rovnaké podanie aj Okresnému súdu Žiar nad Hornom. Dňa 04. 06. 2013 okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorý doručil okrem navrhovateľa a odporcu aj právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, proti ktorému podal vedľajší účastník odpor. Ešte pred vydaním platobného rozkazu súd zaslal navrhovateľovi oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania s výzvou na vyjadrenie. Po vydaní platobného rozkazu podaním doručeným okresnému súdu dňa 06. 06. 2013 navrhovateľ namietal prípustnosť vedľajšieho účastníka v tomto konaní, o čom okresný súd rozhodol odvolaním napadnutým uznesením. Navrhovateľ doručil okresnému súdu návrh na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania, ktorý v podstate odôvodnil tým, že v tzv. rozkaznom (skrátenom) konaní nemôžu účinky vedľajšieho účastníctva vzniknúť. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože zmluvu o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 08. 2003 uzavretú so spoločnosťou Quatro, a. s., Kežmarok, predmetom ktorej bol prenájom a následná kúpa akustickej gitary, uzavrel odporca ako spotrebiteľ. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Navrhovateľ svoj návrh na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v prejednávanej veci odôvodnil tým, že účinky vedľajšieho účastníctva nemôžu vzniknúť v tzv. rozkaznom (skrátenom) konaní; v podanom odvolaní tento argument zopakoval a doplnil, že vedľajší účastník sa po vstupe do konania má možnosť oboznámiť s osobnými údajmi účastníkov konania bez ich súhlasu, čím podľa navrhovateľa dochádza k neprípustnému zásahu do ústavného práva uvedenej osoby na súkromie, preto na svoj vstup do konania potrebuje vedľajší účastník výslovný súhlas účastníka, ktorého záujmy chce v konaní podporovať ako osobitný predpoklad účasti v konaní vyplývajúci zo zákona o ochrane osobných údajov. V tomto smere odvolací súd len konštatuje, že k možnosti porušeniu práva účastníka konania na súkromie vstupom vedľajšieho účastníka do súdneho konania sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. Pl. ÚS 1/2014 zo dňa 29.01.2014, v ktorom takéto porušenie odmietol a uzavrel, že skutočnosť, že vedľajší účastník sa v súvislosti so svojím vstupom do konania z doručeného rovnopisu návrhu na začatie konania oboznámi s podstatnými okolnosťami prípadu vrátane osobných údajov účastníkov konania, ktorých rozsah je stanovený § 79 ods. 1 O.s.p., nepredstavuje neospravedlniteľný zásah do základného práva na súkromie, ale práve naopak, sleduje legitímny cieľ (ochrana spotrebiteľa). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 10 ods. 3 písm. f) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 84/2014 Z. z., v zmysle ktorého je spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby prípustné aj vtedy, ak je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme (za takúto úlohu možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní zo strany vedľajšieho účastníka, ktorým je združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa). Navyše zo znenia ustanovenia § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. nevyplýva ani zákonná podmienka výslovného súhlasu účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Rozhodnutie okresného súdu vychádzajúce zo záveru, že boli splnené podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania, je preto podľa názoru odvolacieho súdu vecne správne. Odvolaciemu súdu je známa aktuálna rozhodovacia činnosť niektorých senátov najvyššieho súdu (v konkrétnostiach ide o uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/210/2012 zo dňa 28.10.2013, sp. zn. 6Cdo/420/2012 zo dňa 22.01.2014, sp. zn. 6Cdo/357/2012 zo dňa 30.10.2013 a sp. zn. 7Cdo/135/2013 zo dňa 21.10.2013), z ktorej vyplýva záver o nemožnosti vzniku účinkov vedľajšieho účastníctva v tzv. skrátenom konaní, ktorého argumentačným základom je predpoklad, že „pomoc v spore vedľajšieho účastníka vo vzťahu k ním podporovanému účastníkovi sa môže prejaviť až v sporovom konaní vo vlastnom zmysle slova, t.j. až po včasnom podaní odôvodneného odporu proti platobnému rozkazu zo strany odporcu, pretože až po takomto procesne účinne uplatnenom úkone odporcu sa môže naplniť zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, t. j. pomoc a podpora hlavnému účastníkovi s cieľom prispieť k ochrane jeho práv s tým, že pred podaním odporu nemá konanie atribúty sporového konania“ (pri formulovaní tohto názoru uvedené rozhodnutia vychádzajú z komentára Vladimír Handl, Josef Rubeš a kol.: Občanský soudní řád; Komentář; Panorama Praha; 1985, str. 418 a 421, a to najmä zo záveru, že „pred podaním odporu proti platobnému rozkazu sa pomoc vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nemôže prejaviť“). V prvom rade je potrebné uviesť, že právna teória i súdna prax rozoznávajú dva základné typy záväznosti rozhodnutí najvyššieho súdu a to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci) a záväznosť precedenčnú (judikatórnu); kým v prípade tzv. kasačnej záväznosti je súd nižšieho stupňa vždy povinný pri nezmenených skutkových a právnych okolnostiach veci bezvýhradne akceptovať právny názor najvyššieho súdu vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí, v prípade tzv. precedenčnej záväznosti existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s konkrétnym rozhodnutím najvyššieho súdu zmysluplný právny dialóg (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/155/2011 zo dňa 21.12.2011); v tomto prípade vo svojej podstate argumentačnej záväznosti sa môže súd nižšieho stupňa odkloniť od príslušného súdneho rozhodnutia (rozhodnutí) najvyššieho súdu za predpokladu predloženia kritickej konfrontácie jeho dôvodov, podľa ktorých sa nemohol v obdobnej skutkovej a právnej situácii s predmetným rozhodnutím stotožniť; tento prístup sa preto nepovažuje za porušenie princípu právnej istoty (porovnaj napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/564/2012 zo dňa 29.05.2013) so zdôraznením, že odvolaciemu súdu nie je známa jednotnosť všetkých senátov najvyššieho súdu v posudzovanej otázke možnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania vo fáze tzv. skráteného konania, keď navyše žiadne z vyššie uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu nebolo doposiaľ zverejnené ani v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov). Odvolací súd nesúhlasí s ťažiskovým argumentom citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu, podľa ktorého pred včasným podaním odôvodneného odporu sa pomoc vedľajšieho účastníka nemôže v konaní prejaviť, pretože v tejto fáze nemá konanie atribúty tzv. sporového konania. Bez ambície hlbšej analýzy delenia občianskeho súdneho konania na sporové a nesporové podľa názoru odvolacieho súdu možno uviesť, že konanie je sporové nie v dôsledku nesúhlasného postoja odporcu k návrhu navrhovateľa (vyjadreného napríklad v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu), ale v dôsledku procesných princípov, ktoré platia v uvedenom type konania (na rozdiel od procesných princípov, ktoré sa uplatnia v konaní nesporovom, t.j. v konkrétnostiach napríklad dispozičný a prejednací princíp v sporovom konaní oproti princípu oficiality a vyhľadávaciemu princípu v konaní nesporovom, keď rozdielov je nepochybne viac); z tohto hľadiska o aký typ konania ide je teda nepochybne ustálené už v okamihu jeho začatia a prípadný nesúhlas odporcu s návrhom nemožno stotožňovať s podmienkou, na základe ktorej možno konanie označiť za sporové. Z hľadiska posudzovanej veci je teda zrejmé, že aj v prípade uplatnenia nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy ide o sporové konanie od okamihu jeho začatia bez ohľadu na to, či v prípade splnenia zákonných podmienok súd prípadne pristúpi k rozhodnutiu o návrhu formou platobného rozkazu alebo nie. Navyše vzhľadom na vývoj právnej úpravy občianskeho súdneho konania v poslednom období nemožno v prípade spotrebiteľskej veci hovoriť už o klasickom sporovom konaní, pretože v tomto konaní nie je súd v celom rozsahu viazaný návrhom (§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať, či spotrebiteľská zmluva, od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoj uplatnený nárok, neobsahuje neprijateľné podmienky (§ 172 ods. 9 O.s.p.) a je dokonca z úradnej povinnosti povinný v konaní aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov). Z tohto hľadiska sa pomoc vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nepochybne môže prejaviť v ktorejkoľvek fáze konania po jeho začatí a to práve v možnosti poukázať na tieto skutočnosti, ktoré môžu mať podstatný vplyv na výsledok konania v konkrétnej spotrebiteľskej veci (a to aj v prípade ak je spotrebiteľ v konaní nečinný); v tomto smere je najvyšším súdom citovaný komentár k Občianskemu súdnemu poriadku z roku 1985 vzhľadom na vývoj právnej úpravy hmotného aj procesného práva v oblasti ochrany spotrebiteľa potrebné podľa názoru odvolacieho súdu považovať za neaktuálny. Je preto potrebné uzavrieť, že pokiaľ zákon žiadnym spôsobom výslovne neobmedzuje fázu konania, v rámci ktorej vznikajú účinky vedľajšieho účastníctva, t.j. ak zo zákona vyplýva, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu vzniknúť v ktoromkoľvek štádiu občianskeho súdneho konania od jeho začatia (§ 82 ods. 1 O.s.p.) do jeho právoplatného skončenia (§ 159 ods. 1 O.s.p.; § 167 ods. 2 O.s.p.)., výklad zákona (konkrétne § 93 ods. 2 O.s.p.) uskutočnený navrhovateľom pod vplyvom uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý takéto účinky vylučuje v určitej fáze konania (t.j. v skrátenom konaní), nemožno označiť inak ako za zužujúci, ktorý obmedzuje postavenie vedľajšieho účastníka a jeho možnosť poskytovať pomoc v konaní ním podporovanému účastníkovi (spotrebiteľovi) len na konkrétnu fázu súdneho konania. Tento zužujúci výklad je však podľa názoru odvolacieho súdu v naznačenom smere v priamom rozpore s účelom postavenia vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa, ktorý vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného od 15.10.2008; podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu cieľom (účelom) navrhovanej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv aj na práva spotrebiteľov, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem a teda umožniť právnickým osobám založeným na tento účel chrániť práva spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní v procesnom postavení vedľajších účastníkov. Argument, že možnosť tejto ochrany práv odporcov (spotrebiteľov) činnosťou vedľajšieho účastníka sa môže v spore prejaviť len po prípadnom podaní odporu proti platobnému rozkazu považuje preto odvolací súd za neudržateľný. Pre účely posudzovanej veci je preto potrebné uviesť, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný; prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013); odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba založená za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Preto pokiaľ v prejednávanej veci vedľajší účastník doručil oznámenie o svojom vstupe do konania na strane odporcu a pokiaľ odporca nevyjadril svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na svojej strane, návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nemôže byť dôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu s odkazom na § 220 O.s.p. zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu je prípustný. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že toto rozhodnutie sa nezaoberá legitimáciou vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.