Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/30/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413201784 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6413201784.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. V., nar. XX. XX. XXXX a T. V., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, pracovisko Žiar nad Hronom, deti rodičov: R. Y. (predtým V.), nar. XX. XX. XXXX, bytom A. nad Q., A. H. XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Jozefom Borisom, so sídlom Advokátskej kancelárie Bratislava, Velehradská 1, adresa pre doručovanie T., V. X, a: N. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., U. XXXX/XX, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní otca maloletých detí zo dňa 03. 03. 2014 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6P/14/2013-778 zo dňa 16. 01. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v prvom až štvrtom výroku a v siedmom výroku z r u š u j e a vec mu vracia v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu v piatom výroku z r u š u j e. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej T. zvýšeným výživným v sume 160 eur mesačne a na výživu maloletej N. zvýšeným výživným v sume 160 eur mesačne, počnúc dňom 01. 10. 2010, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (prvý výrok). Rozhodol, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16C/91/2007-37 zo dňa 21. 11. 2007 vo výroku o výživnom na maloleté deti (druhý výrok). Zročné výživné na maloletú T. za obdobie od 01. 10. 2010 do 16. 01. 2014 v sume 2 400 eur uložil otcovi zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky (tretí výrok). Zročné výživné na maloletú N. za obdobie od 01. 10. 2010 do 16. 01. 2014 v sume 2 400 eur uložil otcovi zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky (štvrtý výrok). Súd konanie v časti návrhu matky o novú úpravu styku otca s maloletými deťmi zastavil (piaty výrok). Matke uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom trovy znaleckého dokazovania v sume 132,92 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (šiesty výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (siedmy výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že dňa 27. 09. 2010 podala matka pôvodne na Okresnom súde Zvolen návrh, ktorým žiadala zvýšiť výživné na maloletú T. na sumu 150 eur mesačne a na maloletú N. na sumu 200 eur mesačne a zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi. Písomným podaním zo dňa 04. 04. 2013 zobrala matka návrh späť v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi a konanie žiadala zastaviť. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že naposledy bolo výživné upravené ešte v roku 2007 v rámci rozvodového konania, kedy bola uzavretá rodičovská dohoda a určená vyživovacia povinnosť otcovi vo výške 3 000 Sk (vtedy platná mena) na každé dieťa zvlášť. Okresný súd konštatoval, že od uvedeného rozhodnutia uplynulo viac ako 6 rokov a je preto nepochybné, že za toto obdobie sú maloleté deti staršie, vyspelejšie, zvýšili sa ich životné náklady na zabezpečenie nielen základných životných potrieb ako je strava, oblečenie, školské potreby, pomôcky a podobne, ale zvýšili sa aj výdavky týkajúce sa ich zdravotného stavu, návštev u psychológa, psychiatra, na ortopedickú obuv a podobne. V čase podávania návrhu dňa 27. 09. 2010 bola matka nezamestnaná, poberala len príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 66,39 eura. Zamestnaná bola v období 1/2013 - 2/2013 v A., s.r.o. v A. nad Q., kde odpracovala za toto obdobie len 12 hodín a jej čistý príjem bol 20,79 eura. V mesiaci 12/2013 odpracovala 20 hodín v T. A., s.r.o. a jej čistý príjem bol 28,97 eura. V súčasnej dobe je matka dobrovoľne nezamestnaná. Otec maloletých detí je v súčasnej dobe nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce. Je jedným zo spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti E. V., s.r.o. so sídlom vo A. a spoločníkom a konateľom spoločnosti E. C. plus, s.r.o. so sídlom vo A.. Jeho príjem tvorí podiel na zisku v obchodných spoločnostiach. Mesačné výdavky otca presahujú sumu 1 300 eur a ide o výdavky, ktoré otec sám uviedol v odvolaní zo dňa 31. 10. 2012, pričom preukázateľne hypotéku v L. XXX,XX spláca po 783,35 eura mesačne. Ďalej spláca pôžičky, ktoré v týchto výdavkoch nie sú zahrnuté (pôžička od Y. F., neuhradený zostatok v sume 14 000 eur, pôžička od L. R., neuhradený zostatok v sume 27 178 eura a svojím rodičom je dlžný peniaze v sume 70 000 eur), ktorých účel otec bližšie nešpecifikoval. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že má nízky príjem, nakoľko to bolo v rozpore s dôkazmi, ktoré v konaní otec sám produkoval a nepotvrdzuje to ani nákladný spôsob života, ktorý otec vedie. Okresný súd v súvislosti s tým, že otec spláca hypotéku v L. I.po 783,35 eura mesačne uviedol, že takúto vysokú splátku úveru si môže dovoliť splácať len osoba, ktorá má skutočne nadštandardný príjem, nehovoriac už o ostatných pôžičkách, ktoré tiež otec spláca. Okresný súd konštatoval, že výchovu a starostlivosť o maloleté detí zabezpečuje výlučne matka. Okresný súd rozhodol o zvýšení výživného podľa ust. § 78 ods. 1, ods. 3, ust. § 62 ods. 1 až ods. 5, § 76 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Konštatoval, že otec je v produktívnom veku, má reálnu možnosť uplatniť sa na trhu práce, nemá žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by ho znevýhodňovali pracovne sa uplatniť, pričom je spoločníkom a konateľom dvoch obchodných spoločností. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav a s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj schopnosti a možnosti rodičov i celkové pomery na ich strane, zhodnotiac zároveň osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorú výlučne poskytuje matka a ktorá predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s finančným príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného, považoval okresný súd výživné v sume 160 eur na každé dieťa zvlášť za primerané, preto uložil otcovi povinnosť prispievať na maloleté deti zvýšeným výživným po 160 eur mesačne na každé dieťa zvlášť od 01. 10. 2010. Zároveň rozhodol o zročnom výživnom. Konanie v časti návrhu matky, ktorá sa pôvodne domáhala novej úpravy styku otca s maloletými deťmi okresný súd zastavil podľa ust. § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Matke uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 132,92 eura spočívajúce v trovách znaleckého dokazovania podľa ust. § 148 ods. 1 OSP. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí do prvého až piateho výroku. Uviedol, že z rozhodnutia okresného súdu resp. zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. 01. 2014 nevyplýva, že by okresný súd dodržal svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 118 ods. 2 OSP, čím došlo vo vzťahu k účastníkom konania k navodeniu určitej „neistoty“ ohľadom zisťovania skutkového stavu, čo v konečnom dôsledku predstavuje ich obmedzenie v konaní pred súdom, a teda odňatie možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Možnosť konať pred súdom mu bola odňatá aj z dôvodu, že pojednávanie dňa 16. 01. 2014 sa konalo v jeho neprítomnosti z dôvodu, že bol práceneschopný, o čom súdu zaslal aj doklad. Keďže však nemá právneho zástupcu nevedel, že musí požiadať aj o odročenie pojednávania. V konaní bol naposledy vypočutý 25. 08. 2011, preto podľa jeho názoru ho súd mal ešte raz vypočuť, zvlášť keď sa takmer celý rok 2013 vo veci nekonalo. Podľa názoru otca okresný súd pochybil, keď nezisťoval, či súhlasí so zastavením konania v časti návrhu matky, ktorá sa pôvodne domáhala aj úpravy styku s maloletými deťmi. Okresný súd podľa názoru otca pochybil aj v tom smere, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s návrhom matky, ktorá sa pôvodne domáhala zvýšenia výživného od 01. 11. 2009 a až následne žiadala výživné na maloleté dieťa zvýšiť od 01. 10. 2010; súd nezastavil konanie v časti navrhovaného zvýšenia od 01. 11. 2009 do 30. 09. 2010, ani nerozhodol o zmene návrhu. Otec ďalej tvrdil, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, arbitrárne. Nie je zrejmé, z akých úvah okresný súd vychádzal pri stanovení výšky výživného. Na to, aby bola vyživovacia povinnosť určená správne, je nevyhnutné správne vyhodnotiť náklady dieťaťa, čo okresný súd neurobil. Tvrdil tiež, že okresný súd neuviedol, aké výdavky považuje za preukázané u matky a riadne sa nezaoberal ani jeho príjmom. Okresný súd nevzal do úvahy ani skutočnosti, ktoré uviedol v predchádzajúcom priebehu konania. Nie je zrejmé ani to, prečo okresný súd určil pre obe maloleté deti rovnakú výšku výživného. Otec ďalej uviedol, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď vychádzal zo skutočností a podkladov, ktoré sú dva až tri roky staré a vo vzťahu k novým skutočnostiam nevykonal dokazovanie. Poukázal na to, že s príchodom hospodárskej krízy sa mu prestalo dariť v podnikaní, toto prestalo byť ziskové a mal čo robiť, aby pokryl svoje životného potreby. Navyše po vyporiadaní BSM si musel navýšiť úver, zostali mu dlhy a niekoľko bezcenných pozemkov. Výživné na maloleté deti, splátku úveru ako aj iné jeho výdavky mu pomáhajú platiť jeho rodičia. Jeho príjmy sú v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného podstatne nižšie. Poprel tvrdenie o tom, že žije nákladným spôsobom života. Otec zdôraznil, že matka je dobrovoľne nezamestnaná, pričom podľa jeho názoru jej nič nebráni nájsť si zamestnanie a zvýšiť si tak svoje príjmy. Matka naviac zabudla uviesť, že dostáva nájomné 320 eur mesačne z prenájmu trojizbového bytu vo A.. Určená výška výživného je nad rámec jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. až V. otec navrhol zrušiť a v tomto rozsahu vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť resp. konanie v tejto časti zastaviť. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Dňa 04. 08. 2014 bolo krajskému súdu doručené písomné podanie otca zo dňa 30. 07. 2014, označené ako „doplnenie odvolania“. V uvedenom podaní otec poukázal na konanie matky, ktorá už takmer páť rokov nerešpektuje právoplatného súdne rozhodnutie o úprave styku otca s deťmi. Otec uviedol, že matka opakovanými obštrukciami robí úmyselné prieťahy v súdnych konaniach. Žiadal, aby súd prehodnotil celkovú situáciu a ponechal v platnosti pôvodný rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16C/91/2007-37 zo dňa 21. 11. 2007. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ OSP, postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu v prvom až štvrtom výroku a v siedmom výroku podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 221 ods. 2 OSP; rozsudok okresného súdu v piatom výroku podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušil. Otec maloletých detí v podanom odvolaní namietal, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že okresný súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Zo spisu vyplýva, že okresný súd postupom podľa ust. § 101 ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní síce ospravedlnil z dôvodu PN, ale nežiadal, aby pojednávanie bolo odročené. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Zúčastniť sa prejednávania veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka konania. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta OSP určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Uvedené ustanovenie však ustanovuje len možnosť (nie povinnosť) súdu vec prejednať v neprítomnosti účastníka pri splnení zákonných predpokladov. Ak je však vypočutie účastníka konania nevyhnutné ako dôkazný prostriedok, treba jeho vykonanie zabezpečiť podľa okolnosti prípadu (R 13/1977). V danom prípade sa konanie začalo na základe návrhu matky maloletých detí podanom dňa 27. 09. 2010 na Okresnom súde Zvolen, ktorým sa matka dožadovala úpravy styku otca s maloletými deťmi a zároveň žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloleté deti. V priebehu konania Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 17P/11/2010-688 zo dňa 15. 11. 2012, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoP/123/2012-698 zo dňa 15. 01. 2013, preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd Žiar nad Hronom. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že naposledy prebehlo pojednávanie vo veci ešte pred Okresným súdom Zvolen dňa 19. 04. 2012, ktorého sa zúčastnili obaja rodičia (č.l. 557 a nasl. spisu). Okresný súd Žiar nad Hronom po postúpení veci vytýčil vo veci pojednávanie na deň 18. 04. 2013, ktoré však bolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne (č.l. 719 spisu). V roku 2013 iné pojednávanie vo veci vytýčené nebolo. Okresný súd vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 16. 01. 2014 v neprítomnosti otca maloletých detí. Jedným zo zákonných hľadísk rozhodných pre určenie výživného sú možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súd musí mať pri rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa riadne preukázané pomery na strane rodičov. Odvolací súd preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, že pokiaľ okresný súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom v neprítomnosti otca, t.j. bez toho, aby otec mal možnosť vyjadriť sa (nielen) k svojim aktuálnym osobným pomerom, pričom od posledného pojednávania, ktorého sa otec zúčastnil ubehol viac ako jeden rok, a teda za túto dobu mohlo na strane otca dôjsť k zmene jeho pomerov, takýmto postupom okresný súd odňal otcovi možnosť konať pred súdom. Podľa ust. § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť za podmienok ustanovených v § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom je zmena pomerov. Zmenu pomerov treba zistiť porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii ako na strane osoby k výžive povinnej, tak i osoby k výžive oprávnenej. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy. Podľa § 157 ods. 1 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktoré predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Stav, kedy rozsudok nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 111/03). Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Okresný súd odôvodnil zvýšenie výživného na maloleté deti tým, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti uplynulo viac ako šesť rokov a je teda nepochybné, že za uvedené obdobie sa zvýšili životné náklady maloletých detí. V ďalšom okresný súd poukázal už len na pomery matky, ktoré u nej boli dané v čase podania návrhu dňa 27. 09. 2010 a následne a tiež na súčasné pomery na strane otca. Odôvodnenými potrebami maloletých detí sa okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov nijakým spôsobom nezaoberal. Pre rozhodnutie o zmene výživného v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine musí mať súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného nastala na strane účastníkov konania zmena pomerov. K tomu, či zmena pomerov v konkrétnom prípade nastala alebo nie, je potrebné porovnať pomery na strane účastníkov dané u nich pri predchádzajúcej úprave výživného s pomermi rozhodnými pre novú úpravu výživného. Pokiaľ v danom prípade okresný súd tieto pomery na strane účastníkov konania neporovnával, nemohol správne dospieť ani k záveru, že je potrebné výživné na maloleté deti zvýšiť. Jeho rozhodnutie je tak z dôvodu, že vo svojom rozhodnutí náležite nevysvetlil prijaté právny závery, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozsudok okresného súdu v prvom až štvrtom a v siedmom výroku zrušiť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP v tomto rozsahu vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní zistí aktuálne pomery na strane účastníkov konania a tieto porovná s pomermi, ktoré u nich boli dané v čase predchádzajúcej úpravy výživného. V prípade potreby okresný súd vykoná aj ďalšie dokazovanie, ktorého vykonanie sa bude javiť potrebným pre rozhodnutie v danej veci. Na základe doplneného dokazovania v smere naznačenom odvolacím súdom aplikujúc pri rozhodovaní ustanovenie § 78 ako aj § 62 a nasl. Zákona o rodine, okresný súd potom znovu vo veci rozhodne. Odvolací súd zároveň zrušil rozsudok okresného súdu v piatom výroku, ktorým okresný súd zastavil konanie v časti návrhu matky o novú úpravu styku otca s maloletými deťmi podľa ust. § 96 ods. 1 OSP z dôvodu, že písomné vyhotovenie rozsudku nezodpovedá rozsudku vyhlásenému na pojednávaní. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. 01. 2014 vyplýva, že okresný súd na ňom vyhlásil samostatné uznesenie, ktorým zastavil konanie v časti návrhu matky o novú úpravu styku otca s maloletými deťmi (rozhodnutie o zastavení konania nebolo súčasťou vyhláseného rozsudku). Podľa § 156 ods. 4 OSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Nakoľko rozhodnutie okresného súdu o zastavení konania nebolo súčasťou vyhláseného rozsudku, ale bolo o ňom rozhodnuté samostatným rozhodnutím, odvolací súd musel piaty výrok odvolaním napadnutého rozsudku zrušiť pre jeho nesprávnosť. Okresný súd vyhlásené uznesenie o zastavení konania nesprávne poňaté do napadnutého rozsudku písomne vypracuje a doručí ho účastníkom konania. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.