Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413201784 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413201784.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. V., nar. XX. XX. XXXX, T. V., nar. XX. XX. XXXX, obidve deti bytom ako matka, obidve zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka - R. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. H. XX, A. nad Q., v konaní právne zastúpená JUDr. Jozefom Borisom, advokátom so sídlom Belehradská 1, Bratislava, adresa na doručenie E. Belluša 18, Piešťany, otec - N. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. X XXX/XX, A. v konaní zastúpený Advokátska kancelária Líška & Partners, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, Žiar nad Hronom, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletými deťmi a o návrhu otca, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6 P 14/2013-1077 zo dňa 07. 12. 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6 P 14/2013-1077 zo dňa 07. 12. 2015 vo výrokoch III., V., VI, VII, VIII, z r u š u j e a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozhodol tak, že : I. Konanie v časti návrhu matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti za obdobie od 01.11.2009 do 30.09.2010 a konanie v časti návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. N. V., nar. XX.XX.XXXX o sumu prevyšujúcu 160,- Eur mesačne za obdobie od 01.10.2010 do 31.08.2014 a na mal. T. V., nar. 22.05.2005 o sumu prevyšujúcu 160,- Eur mesačne za obdobie od 01.10.2010 do 31.08.2015 z a s t a v u j e . II. Konanie o návrhu otca na úpravu styku s oboma maloletými deťmi N. V., nar. XX.XX.XXXX a T. V., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e . III. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.11.2007 č. k. 16C/91/2007-37 tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. V., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.10.2010 do 31.08.2014 sumou 130,- Eur mesačne a od 01.09.2014 do budúcna sumou 160,- Eur mesačne a na výživu mal. T. Krahulcovej, nar. 22.05.2005 za obdobie od 01.10.2010 do 31.08.2011 sumou 110,- Eur mesačne, za obdobie od 01.09.2011 do 31.08.2015 sumou 120,- Eur mesačne a od 01.09.2015 do budúcna sumou 150,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. IV. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a . V. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a . VI. Zročné výživné na mal. N. V., nar. XX.XX.XXXX za obdobie mesiacov október XXXX až december 2015 vo výške 2.370,- Eur je otec p o v i n n ý do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku poukázať na osobitný účet maloletej zriadený matkou, ktorá ho otcovi oznámi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu. VII. Zročné výživné na mal. T. V., nar. 22.05.2005 za obdobie mesiacov október 2010 až december 2015 vo výške 1.270,- Eur je otec p o v i n n ý do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku poukázať na osobitný účet maloletej zriadený matkou, ktorá ho otcovi oznámi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu. VIII. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: Návrhom doručeným ešte Okresnému súdu Zvolen dňa 27.09.2010 žiadala matka upraviť stretávanie sa otca s oboma mal. dcérami a tiež s účinnosťou od 01.11.2009 zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200,- Eur mesačne na mal. N. a na sumu 150,- Eur mesačne na mal. T.. Návrh zdôvodnila v podstate tým, že od poslednej úpravy výživného v roku 2007 došlo k zmene nákladov na úhradu potrieb mal. detí, kedy v čase pôvodného rozhodovania mala mal. N. štyri roky, T. dva roky, no odvtedy je mal. N. žiačkou prvej triedy základnej školy od 01.09.2010 a mal. T. má päť rokov. Na pojednávaní dňa 25.08.2011 matka cestou svojho zástupcu žiadala aj na mal. T. výživné v sume 200,- Eur mesačne. Súd túto zmenu na uvedenom pojednávaní pripustil. Následne matka prostredníctvom svojho zástupcu podaním zo dňa 04.04.2013 zobrala návrh na úpravu stretávania sa otca s mal. deťmi späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Súd preto podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie v tejto časti zastavil uznesením zo dňa 16.01.2014 č.k. 6P/14/2013-1076. Matka tiež cestou svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 10.01.2014 žiadala zvýšiť výživné na obe deti až od 01.10.2010. Súd to z obsahového hľadiska posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu a preto podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konanie zastavil v časti návrhu matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti za obdobie od 01.11.2009 do 30.09.2010 (prvá časť bodu I. výrokovej časti rozsudku). Otec s návrhom nesúhlasil poukazujúc na svoje nepriaznivé príjmové pomery a svoje záväzky, nakoľko od predchádzajúcej úpravy výživného sa mu znížil príjem a má viacero záväzkov v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva s matkou mal. detí. Naopak, podaním zo dňa 09.09.2011 žiadal znížiť svoju vyživovaciu povinnosť k obom dcéram na sumu tzv. minimálneho výživného a tiež upraviť stretávanie sa s oboma v širšom rozsahu než to navrhovala matka. Návrh na úpravu styku s dcérami následne otec zobral späť na pojednávaní dňa 07.12.2015, preto súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. (bod II. výrokovej časti rozsudku). Kolízny opatrovník sa priklonil k potrebe zvýšenia výživného vzhľadom na nárast životných potrieb maloletých detí v súvislosti s ich rastom. Najskôr navrhol zvýšiť výživné na sumu 160,- Eur mesačne na každé dieťa, v závere konania rozsah zvýšenia ponechal na úvahu súdu. Tunajší súd už vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.01.2014 č.k. 6P/14/2013-778 tak, že zmenil doterajšiu úpravu výživného prevedenú rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 16C/91/2007-37 zo dňa 21.11.2007 tak, že uložil otcovi počnúc od 01.10.2010 prispievať na výživu mal. Petry výživným vo výške 160,- Eur mesačne a v rovnakej výške aj na mal. N. s tým, že súčasne otcovi uložil povinnosť zaplatiť zameškané výživné na každé z detí po 2.400,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne zastavil konanie ohľadne úpravy styku otca s mal. deťmi a rozhodol o trovách konania. Na odvolanie otca Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 09.09.2014 č.k. 13CoP/30/2014-821 zrušil prvostupňový rozsudok ohľadne výroku o zvýšení výživného na obe deti, tiež vo výroku ohľadne zmeškaného výživného na obe deti, v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že výrok ohľadne zastavenia konania o úprave styku zrušil, v tomto rozsahu ale nevrátil na ďalšie konanie, nakoľko poukázal na to, že tento výrok nebol súčasťou vyhláseného rozsudku na pojednávaní, ale bol poňatý do samostatného výroku v rámci vyhláseného uznesenia. Zrušenie ostatných výrokov a vrátenie na ďalšie konanie odôvodnil odvolací súd nedostatočným zdôvodnením rozsudku, ako aj tým, že pokiaľ súd rozhodol o zmene - zvýšení vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom, musí mať riadne preukázané pomery účastníkov konania v tom smere, že od poslednej úpravy došlo k zmene na ich strane. Je preto potrebné porovnať pomery na strane účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s aktuálnymi pomermi rozhodnými pre novú úpravu výživného. Po vrátení veci matka podaním zo dňa 05.11.2015 z obsahového hľadiska (§ 41 ods. 2 O.s.p.) opätovne zobrala návrh čiastočne späť, keď žiadala určiť na mal. N. za obdobie od 01.10.2010 do 31.08.2014 výživné v sume 160,- Eur mesačne a od 01.09.2014 v sume 200,- Eur mesačne a na mal. T. za obdobie od 01.10.2010 do 31.08.2015 výživné v sume 160,- Eur mesačne a od 01.09.2015 v sume 200,- Eur mesačne. Súd preto podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie v prevyšujúcej časti matkou pôvodne požadovanej výšky výživného (druhá časť bodu I. výrokovej časti rozsudku). Súd po vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie o ďalšie listinné dôkazy predložené účastníkmi konania, vypočul svedkov a oboch rodičov maloletých detí a podľa usmernenia odvolacieho súdu potom porovnal pomery účastníkov konania tak ako to vyplýva z ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine, ktorý určuje, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine stanovuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia nebolo sporným, že vyživovacia povinnosť otca k obom svojim maloletým dcéram stále trvá. Naposledy bol jej rozsah určený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.11.2007 č.k. 16C/91/2007-37, ktorým bolo manželstvo matky a otca rozvedené s tým, že bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu oboch detí po 3.000,- Sk mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s oboma maloletými dcérami, ktoré mali vtedy štyri resp. dva a pol roka. Matka v tom čase bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok na dcéru Petru od júna 2005 vo výške 4.560,- Sk mesačne. Bola živnostníčkou, mala pozastavenú živnosť. Otec pôvodne v rozvodovom konaní navrhoval výživné po 1.000,- Sk mesačne odôvodňujúc to potrebami detí a príjmom od svojho zamestnávateľa AKM Kapital. Následne súhlasil s výživným po 3.000,- Sk mesačne pri čistej mzde na úrovni okolo 11.000,- Sk mesačne, pričom vo februári 2007 mu bol vyplatený z menovanej firmy podiel na zisku 113.970,- Sk. Už v tom čase otec splácal mesačnú splátku investičného úveru 17.287,- Sk, t.j. 573,- Eur, so zostatkom k 09.10.2007 cca 2.210.000,- Sk a mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k ďalšej dcére pochádzajúcej z prvého manželstva. Čo sa týka pomerov účastníkov konania v čase od matkou požadovaného dňa zvýšenia výživného 01.10.2010, súd uvádza nasledovné : Mal. N. nastúpila od 01.09.2010 do prvého ročníka základnej školy, od 01.09.2014 je žiačkou druhého stupňa základnej školy. Mal. T. nastúpila do základnej školy 01.09.2011 a od 01.09.2015 postúpila na druhý stupeň. Obe sú zdravé, nemajú žiadne špecifické zdravotné problémy, majú štandardné záujmy zodpovedajúce ich veku, v súvislosti s ktorými navštevujú záujmové krúžky (plávanie, tenis, tanec). Už len vzhľadom na vývoj oboch detí počas doby, ktorá uplynula od predchádzajúceho určenia výživného nielen do dňa matkou požadovaného zvýšenia výživného ale už aj do súčasnosti, je zrejmé, že nastala zmena v ich potrebách, lebo niet pochýb, že zdravo vyvíjajúce sa dieťa má vo veku žiaka základnej školy iné a širšie potreby, než dieťa vo veku štyri, resp. dva a pol roka. Osobnú starostlivosť pritom o obe zabezpečuje rovnako ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom matka, ktorá výdavky na úhradu ich potrieb vyčíslila analyticky za jednotlivé mesiace od októbra 2010 (rozpis na č.l. 920 a nasl. spisu). V týchto je však zahrnutá aj položka nájomné a túto podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine nemožno považovať za odôvodnený výdavok detí. V prípade nájomného 60,- Eur mesačne na každé dieťa ide totiž o náklad matky, ktorý je premietnutý v poskytovaní osobnej starostlivosti, lebo ako náklad na bývanie je rodičom vynakladaný bez ohľadu na to, či rodič má nejaké dieťa v osobnej starostlivosti alebo nie. Inými slovami, nejde o náklad dieťaťa. Ostatné výdavky súd považoval za odôvodnené v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine, pretože sa týkajú všestranného uspokojovania v súčasnej dobe už úplne bežných potrieb maloletých detí navštevujúcich nižšie ročníky základnej školy, pokiaľ sa majú deti plnohodnotne telesne i duševne rozvíjať. Konkrétne potom pravidelné priemerné náklady pri mal. Laure v období od 01.10.2010 do 31.08.2014 predstavovali sumu cca 250,- Eur mesačne a po prechode na druhý stupeň ZŠ od 01.09.2014 sumu okolo 260,- Eur mesačne. U mal. T. to bolo od 01.10.2010 do 01.09.2011, kedy nastúpila na ZŠ priemerne 220,- Eur mesačne, následne od 01.09.2011 do 31.08.2015 v priemere 240,- Eur mesačne a od 01.09.2015 v sume 250,- Eur mesačne. Tu súd dodáva, že vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podania návrhu nebolo možné od matky spravodlivo žiadať, aby za päť rokov spätne podrobne vydokladovala každý jeden výdavok, čo v konečnom dôsledku uznal aj otec. Z pohľadu ust. § 62 ods. 2 a 3 zákona o rodine a § 75 ods. 1 zákona o rodine potom bolo potrebné posúdiť, v akom rozsahu zohľadňujúc majetkové pomery otca je (resp. bolo) v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu oboch dcér. A to aspoň úhradou polovice mesačných nákladov na potreby detí, keďže obaja rodičia sa majú na výžive svojich detí podieľať v zásade rovnakou mierou, ktorá je potom modifikovateľná možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Na tomto mieste súd uvádza, že pokiaľ otec poukazoval na to, že matka sa mohla z hľadiska svojich príjmových možností (či už preto, že mohla mať vyšší než deklarovaný príjem z dohôd o vykonaní práce, resp. mala príjem z prenájmu bytu), nijako by to vzhľadom na zistené pomery otca neznižovalo rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Inými slovami, bez ohľadu na to, či si matka mohla plniť vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu, nemá to vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti otca ako druhého z rodičov, lebo matka sa o obe deti celý čas osobne starala a aj tým v dostatočnom rozsahu plnila svoju vyživovaciu povinnosť. Preto súd nepovažoval za potrebné podrobnejšie sa zaoberať zmenou pomerov na strane matky. V porovnaní s rokom 2007 otec v konaní prezentoval rapídne zhoršenie nielen svojej príjmovej ale aj majetkovej situácie - má mesačný zárobok rádovo v desiatkach Eur a len dlhy a žiaden majetok - v dôsledku čoho potom nielenže so zvýšením výživného nesúhlasil ale žiadal jeho zníženie na úroveň tzv. minimálneho výživného (§ 62 ods. 3 zákona o rodine). V prvom rade súd musí uviesť, že ide o výživné, ktoré je povinný uhrádzať bez rozdielu každý rodič, aj keď nemá žiaden majetok alebo príjem. Preto súd už len z dôvodu, že otec je celý čas schopný splácať úver najskôr takmer 600,- Eur mesačne a následne cez 780,- Eur mesačne, považoval návrh otca na zníženie výživného za nedôvodný a tak ho zamietol. V tomto kontexte možno dať za pravdu matke, ktorá sa cestou právneho zástupcu vyjadrila, že otec by aj dal dcéram vyššie výživné, no je voči matke „zaujatý“, pretože vyhrotenosť vzťahov medzi rodičmi, ktorá nastala v súvislosti s rozvodom ich manželstva je zrejmá nielen z tohto konania z ich písomných či ústnych prejavov ale aj z veľkého počtu ďalších konaní vedených tunajším súdom ohľadne mal. N. a T.. V občianskom súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 132 O.s.p. a v súlade s ňou súd vyhodnotiac otcom prezentované tvrdenia a vykonané dôkazy neuveril tomu, že „nemá z čoho“ prispievať na výživu oboch dcér vyššou sumou než doteraz. Predovšetkým súd neuveril nepresvedčivým výpovediam rodičov otca, že títo v podstate zo svojich dôchodkov a prenájmu nehnuteľnosti pôvodne otcovi patriacej financujú všetky jeho náklady, doslova ho živia. Otec, ako už bolo uvedené, od času začatia tohto konania sa jeho príjem rapídne znížil v súvislosti so skončením pracovného pomeru v spoločnosti AKM Kapital, nemal vyplácané takmer žiadne podiely na zisku vo firmách, kde bol resp. je spoločníkom (AKM Kapital, AKM Reality plus, Huber atď.) a ktoré napriek svojej dlhodobej stratovosti stále fungujú, počas konania sa v prospech rodiny zbavil takmer všetkých nehnuteľností, ktoré vlastnil a ktoré tak potom nebolo možné oceniť, naopak pribudli mu len záväzky - voči svojej sestre z odkúpenia bytu, voči svojej tete Y. F.. L. otca tiež vypovedala tak, akoby sa bála, že povie niečo v neprospech svojho brata a preto radšej uvádzala, že k dotazovaným veciam už viackrát vypovedala v iných konaniach. Súd vzhľadom na rozumovú vyspelosť otca, ktorú v konaní prezentoval, neverí tomu, že tento sa z pomerne úspešného podnikateľa stal zrazu nemajetným človekom so samými dlhmi a je toho názoru, že otec vzhľadom na negatívny vzťah k matke svojich detí (i vzhľadom na komplikácie súvisiace so stretávaním sa s dcérami) urobil všetko preto, aby výživné, ktoré by mal do jej rúk platiť, bolo čo najnižšie. Otcovi jeho matka Soňa V. posiela zo svojho účtu pravidelne sumu 900,- Eur, v istom období pravidelne ešte aj ďalších 500,- Eur a z jej účtu je posielané aj doteraz určené výživné. Okrem toho otec obom deťom prispieva na sporenie po 20,- Eur mesačne a v čase po vyhlásení prvého rozsudku vo veci mu nerobilo problém posielať výživné po 160,- Eur mesačne. V týchto súvislostiach je neudržateľnou argumentácia otca o nedostatku zdrojov či majetku, z ktorého by mal platiť zvýšené výživné, ak je „veľkodušne“ ochotný súhlasiť s tým, aby súd vôbec nezohľadňoval jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k najstaršej už plnoletej dcére. Ak je otec schopný prostredníctvom účtu svojej matky financovať všetky svoje potreby vrátane úverovej splátky cca 780,- Eur mesačne, tak je potrebné poukázať na ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že bolo v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu dcér za uvedené obdobia v tom rozsahu ako je uvedený pod bodom III. výrokovej časti rozsudku. Týmito sumami budú pokryté všetky odôvodnené potreby oboch detí prihliadajúc aj na tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 zákona o rodine, ktorá v súčasnosti vzhľadom na dĺžku konania už aj sama o sebe predstavuje samostatný dôvod pre zvýšenie výživného. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol, lebo ďalšie odôvodnené náklady z jej strany neboli ani tvrdené. Zročné výživné u mal. N. predstavuje za obdobie mesiacov októbra 2010 až decembra 2015 sumu 2.370,- Eur (zvýšenie za 3 mesiace roku 2010 po 30,- Eur, roky 2011, 2012 a 2013 po 30,- Eur za 36 mesiacov, v roku 2014 po 30,- Eur za 8 mesiacov a po 60,- Eur za 4 mesiace a za rok 2015 po 60,- Eur za 12 mesiacov), nakoľko doteraz určené výživné má otec riadne uhradené, rovnako ako aj na mal. T., u ktorej zročné výživné predstavuje 1.270,- Eur (zvýšenie za 3 mesiace roku 2010 po 10,- X., v roku 2011 po 10,- Eur za 8 mesiacov a po XX,- Eur za 4 mesiace, roky 2012, 2013 a XXXX po 20,- Eur za 36 mesiacov a v roku XXXX po 20,- Eur za 8 mesiacov a po 50,- Eur za 4 mesiace). T. vykonaného dokazovania majú obe deti aktuálne zabezpečené všetky svoje potreby na nadštandardnej úrovni (čoho jednoznačným dôkazom je najmä to, že mladšia dcéra dostala k narodeninám v roku 2015 zlatú retiazku v hodnote 200,- Eur) a teda minutie zročného výživného na úhradu ich potrieb aktuálne nie je nevyhnutné. Je v záujme maloletých detí, aby im toto bolo usporené na ich budúce potreby. Súd preto analogicky aplikujúc ust. § 63 ods. 3 zákona o rodine uložil otcovi zložiť zročné výživné na osobitné účty maloletých detí, ktoré v ich prospech zriadi matka a ktoré mu oznámi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania podľa§ 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne po právoplatnosti rozsudku, pretože je potrebné najskôr zúčtovať náklady platené štátom na znalecké dokazovanie. V súlade s § 204 OSP podala voči rozsudku odvolanie matka maloletých z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm d/ OSP), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Odvolanie matka podalo proti výroku VI. a VII., ktorými súd rozhodol, že zročné výživné na maloleté deti je otec povinný do 60 dní od právoplatnosti rozsudku poukázať na osobitný účet maloletých zriadený matkou, ktorý otcovi oznámi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletých je potrebný súhlas súdu. Rozhodnutie považuje za nesprávne vo výrok VI. a VII. aj z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o výpočet zročného výživného. - na maloletú Lauru za obdobie od októbra 2010 až decembra 2015 vo výške 2 366,46 € nie vo výške 2 370 €, ako určil súd, a to na základe výpočtu : rok 2010 je za mesiace 10., 11, a 12 3x 130 = 390. rok 2011, 2012 a 2013, 36 mesiacov x 130 = 4 680, rok 2014 mesiace 1 - 9 spolu 9x 130 = 1170. rok 2014 mesiace 10 - 12 spolu 3 x 160 = 480, rok 2015 12 mesiacov 12 x 160 = 1 920 t.j. spolu 8 640 €. Otec zaplatil za 54 mesiacov po 99,58 € spolu 6 273,54 € a teda zročné výživné je 2 366,46 €. - na maloletú Lauru za obdobie od októbra 2010 až decembra 2015 je vo výške 1 296,46 € (namiesto súdom vyrátaného a uvedeného vo výške 1 270 €) : rok 2010 mesiace 10., 11. a 12 spolu 3 x 110 = 330, rok 2011 mesiace 1. - 8. spolu 8 x 110 = 880, rok 2011 mesiace 9. - 12- spolu 4 x 120 = 480, rok 2012, 13, a 14 spolu 36 mesiacov x 120 = 4 320, rok 2015 mesiace 1. - 8. spolu 8 x 120 = 960, rok 2015 mesiace 9. - 12. spolu 4 x 150 = 600, t.j. predpis spolu 7 570 €, otec zaplatil za 54 mesiacov po 99,58 € spolu 6 273,54 € dlžné zročné je teda 1 296,46 €. Matka poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd vo výrokoch rozhodnutia VI. a VII neuviedol, že daná suma by mala byť určená na tvorbu úspor v súlade s § 63 zák.č. 36/2005 Z.z.. Súd svojvoľne rozhodol o výplate zročného výživného na účty zriadené matkou v bankách a nie do rúk matky, pričom v tejto časti rozhodnutia riadne neodôvodnil. Súd uviedol, že maloleté deti majú aktuálne zabezpečené všetky svoje potreby na nadštandardnej úrovni, a teda minutie zročného výživného na úhradu ich potrieb aktuálne nie je nevyhnutné. Matka uviedla, že na to aby zabezpečila pokrytie potrieb detí si musela v prvom rade odriekať uspokojovanie svojich vlastných potrieb, v druhom rade požičiavať si od svojich príbuzných a priateľa a v neposlednom rade pracovať i po nociach, pretože v denných pracovných hodinách sa vo viacerých prípadoch nemohla zamestnať u seriózneho zamestnávateľa, pretože sa musela zúčastňovať nespočetných vyšetrovacích a iných úkonov s deťmi (znalecké dokazovanie, výsluchy na ÚPSVaR a pod.) Napriek tomu nadštandardne zabezpečovala potreby maloletých detí. Matka maloletých účelne vynaložila prostriedky pre uspokojovanie potrieb maloletých detí. Matka navrhla zmeniť výrok VI. a VII. tak, že : Zročné výživné na maloletú Lauru vo výške 2 366,46 € je otec povinný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku poukázať do rúk matky. Zročné výživné na maloletú Petru vo výške 1296,46 € je otec povinný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku poukázal do rúk matky. Matka namietala nezákonné konanie súdu v tom, že na pojednávaní dňa 07. 12. 2015 súd vyhlásil dokazovanie poučil účastníkov v súlade s § 120 ods. 4 OSP a vyhlásil uznesenie, ktorým končil dokazovanie, avšak následne pokračoval v pojednávaní, pričom matka sa na súdne pojednávanie dostavila iba z dôvodu vyhlásenia rozsudku bez svojho právneho zástupcu, konaním súdu bola prekvapená, nemohla rozpoznať dôsledky svojho prehlásenia, že súd môže v konaní pokračovať. Súd matke znemožnil kvalifikovanú obranu na konaní vo veci. V súlade s § 204 OSP podal voči rozsudku odvolanie otec maloletých detí a to proti výroku III., V., VI. a VII. navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, nakoľko súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec v odvolaní uviedol, že je zrejmé, že od posledného rozhodovania vo veci uplynulo viac ako 8 rokov súhlasí s tým, že od posledného rozhodnutia vo veci nastala zmena v potrebách maloletých detí, avšak to samé o sebe nie je dôvodom na zvýšenie výživného. V čase podania návrhu matkou výživné, ktoré bolo určené rozsudkom v novembri 2007 po 99,58 €, keď deti boli vo veku 4 resp. 2,5 roka, bolo výživné určené nadštandardne, presahovalo potreby maloletých detí, nezodpovedalo jeho príjmom ani odôvodnením potrebám maloletých detí. Uviedol, že sú zistil primerané náklady maloletej Laury v období 01. 10. 2010 do 31. 08. 2014 v sume 250 € mesačne, po prechode na druhý stupeň v sume 260 € mesačne. U maloletej Petry pravidelné primerané náklady od 01. 10. 2010 do 01. 09. 2011, kedy nastúpila na základnú školu 220 € mesačne, následne od 01. 09. 2011 (nástup do základnej školy) do 31. 08. 2018 v priemere 240 € mesačne a od 01. 09. 2015 250 € mesačne. Matka však nepredložila súdu doklady preukazujúce tieto náklady a to zámerne, aby nebolo možné overiť výšku výdavkov. Úvaha súdu o tom, že ide o primerané mesačné náklady na maloleté deti, keď napr. v roku 2010 boli náklady ( 250 € + 220 €) t.j. spolu 470 € a minimálna mzda bola 307,70 € je v úplnom rozpore s ekonomickou situáciou SR a takúto úvahu súdu považuje za iracionálnu. Poukázal na to, že podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13 CoP/30/2014 prvostupňový súd mal porovnať pomery v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi rozhodnými pre novú úpravu výživného. Takéto dokazovanie však súd vykonal len u otca detí. V odôvodnení rozhodnutia sa porovnanie príjmov matky nenachádza, vôbec nie je zrejmé, z akých údajov súd vychádza, pokiaľ ide o porovnanie príjmov matky v predchádzajúcom období a v súčasnosti. V tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Úvaha súdu, že nepovažoval za potrebné podrobnejšie sa zaoberať zmenou pomerov na strane matky, nakoľko bez ohľadu na to, či by si matka mohla plniť vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu nemá to vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti otca, ako druhého rodiča je v rozpore so Zákonom o rodine. Súd nepovažoval za potrebné toto zistiť napriek tomu, že v máji 2015 napr. výdavky na maloleté deti boli vo výške 800 € a nie je zrejmé, z čoho matka hradila takéto výdavky, keď takýto príjem nemala. Preto považuje tvrdenie matky o výdavkoch na maloleté deti za účelové, zavádzajúce a nemajúce oporu v skutočných nákladoch na uspokojenie potrieb maloletých detí. Nesúhlasil tiež s rozhodnutím súdu vo výroku V. , keď súd považoval jeho návrh na zníženie výživného za nedôvodný a tak ho zamietol, pričom súd vychádzal z toho, že je schopný splácať úver najskôr vo výške 600 € a následne vo výške 780 €, pričom súd nebral do úvahy, že peniaze mu poskytujú rodičia. Súd uvádza, že otec v konaní prezentoval rapídne zhoršenie nielen svojich príjmov, ale aj majetkovej situácie, mesačný zárobok v desiatkach eur, a len dlhy a žiaden majetok, pričom súd uviedol, že tvrdeniu neuveril. Súd neuveril ani výpovediam jeho rodičov. Neuveril ani tomu, že sa znížil jeho príjem, o čom predložil doklady, rozhodnutie považuje za arbitrárne, svojvoľné, ničím nepodložené, za nedostatočné, nakoľko súd neuviedol, akými úvahami sa riadil pri voľnom hodnotení dôkazov. Súd nevysvetlil, prečo považoval za nepresvedčivé výpisy z účtov, z ktorých je zrejmé, že jeho rodičia mu pravidelne posielajú sumu 900 € mesačne a pod. V odvolaní otec poukázal na to, že sa mu zdá byť v rozpore s dobrými mravmi výška výživného, vzhľadom na to, že mu matka s maloletými neumožňuje riadny styk. Otec maloletých pokiaľ ide o výrok VI. a VII. napadnutého rozhodnutia uviedol, že pokiaľ ide o platenie zročného výživného je zarážajúce, aby do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia uhradil zameškané výživné spolu vo výške 3 640 €. Z predložených dokladov musí byť súdu zrejmé, že takúto sumu nemá, a preto mal súd povoliť splácanie zročného výživného v splátkach. Výroky rozhodnutia VI. a VII. sú nepresvedčivo odôvodnené, pričom na jednej strane súd tvrdí, že deti mali zabezpečené všetky svoje potreby na nadštandardnej úrovni, a teda plnenie zročného výživného na úhradu ich potrieb nie je nevyhnutné. Z výroku rozhodnutia ale nevyplýva, že malo ísť o tvorbu úspor, ide nepochybne o rozpor medzi výrokom a odôvodnením. Ak mal súd za to, že deti mali v danom období zabezpečené potreby na nadštandardnej úrovni, tak mal návrh na zvýšenie výživného za dané obdobie zamietnuť. Matka maloletých vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec maloletých vôbec nepozná potreby maloletých. Aby sa vyhol plateniu výživného v primeranej výške sa účelovo pozbavoval niekoľkomiliónových nehnuteľností, pričom z dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, aký majetok vlastnil. Predložila všetky doklady týkajúce sa jej príjmov a prehľad zamestnaní, z ktorých je zrejmé, že deti netrpeli núdzou, pretože pracovala ako čašníčka a predavačka. S finančnou sumou na výdavky maloletých detí jej pomáha aj jej priateľ s ktorým žije v jednej domácnosti, ako aj jej rodina a známi, ktorým by mala túto pomoc aspoň čiastočným spôsobom vrátiť. Uviedla, že deti si nevyžadujú takú životnú úroveň, ako má otec, ktorý chodí niekoľkokrát do roka na dovolenky do exotických krajín a na stretnutia s deťmi skoro vždy na inom aute napr. Lexus, Volvo, Mercedes a pod. Poukázal na skutočnosť, že otec z viacerými firmami naďalej podniká, pritom majú zamestnancov. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 2 pís. a/ zák. č. 99/1963 Zb, v znení neskorších predpisov, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 pís. f), h) OSP zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd rozhodnutím zo dňa 09.09.2014 zrušil v tejto veci rozhodnutie prvostupňového súdu č.k. 6P/14/2013 - 778 zo dňa 16.01.2014 a uložil prvostupňovému súdu vzhľadom na zákonné predpoklady zmeny rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti „zistiť aktuálne pomery na strane účastníkov konania a tieto porovnať s pomermi, ktoré u nich boli dané v čase predchádzajúcej úpravy výživného“. Odvolací súd zdôraznil, že „pre rozhodnutie o zmene výživného v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine musí mať súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného nastala na strane účastníkov konania zmena pomerov, k tomu či k zmena pomerov v konkrétnom prípade nastala, alebo nie je potrebné porovnať pomery na strane účastníkov dané u nich pri predchádzajúcej úprave výživného s pomermi rozhodujúcimi pre novú úpravu výživného. Pokiaľ v danom prípade okresný súd tieto pomery na strane účastníkov konania neporovnával, nemohol správne dospieť ani k záveru, že je potrebné výživné na maloleté deti zvýšiť“. Prvostupňový súd po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom opätovne rozhodol, zistil, že naposledy bol rozsah vyživovacej povinnosti určený rozsudkom zo dňa 21.11.2007 č.k. 16C/91/2007-37, ktorým bolo manželstvo matky a otca rozvedené. Bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu oboch detí po 3.000,- Sk ( 99,58 Eur ) mesačne. Matka v tom čase bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok na dcéru Petru od júna 2005 vo výške 4.560,- Sk mesačne. Bola živnostníčkou, mala pozastavenú živnosť. Otec pôvodne v rozvodovom konaní mal čistú mzdu na úrovni okolo 11.000,- Sk mesačne, pričom vo februári 2007 mu bol vyplatený podiel na zisku 113.970,- Sk. Už v tom čase otec splácal mesačnú splátku investičného úveru 17.287,- Sk, t.j. 573,- Eur, so zostatkom k 09.10.2007 cca 2.210.000,- Sk a mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k ďalšej dcére pochádzajúcej z prvého manželstva. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od predchádzajúceho určenia výživného mal prvostupňový súd nesporne zistené, že nastala zmena v potrebách detí, lebo niet pochýb, že zdravo vyvíjajúce sa dieťa má vo veku žiaka základnej školy iné a širšie potreby, než dieťa vo veku štyri, resp. dva a pol roka, náklady na uspokojenie potrieb maloletých detí , súd zistil z toho ako ich rozpísala matka maloletých. Odvolací súd k tomuto udáva, že právny zástupca otca na pojednávaní dńa 20.11.2015 ( č.l.12 zápisnice) uviedol, že netrvajú v tomto štádiu konania na tom, aby matka predložila podrobnejší rozpis nákladov ohľadne odôvodnených potrieb oboch maloletých detí. Otec maloletých v odvolaní, poukázal na to, že sa mu zdá byť v rozpore s dobrými mravmi výška výživného, vzhľadom na to, že mu matka s maloletými neumožňuje riadny styk, namietal tiež, že prvostupňový súd mal porovnať pomery v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi rozhodnými pre novú úpravu výživného. Takéto dokazovanie však súd vykonal len u otca detí. V odôvodnení rozhodnutia sa porovnanie príjmov matky nenachádza, vôbec nie je zrejmé, z akých údajov súd vychádza, pokiaľ ide o porovnanie príjmov matky v predchádzajúcom období a v súčasnosti. V tejto časti považoval otec napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. K námietke otca, že sa mu zdá byť v rozpore s dobrými mravmi výška výživného, vzhľadom na to, že mu matka s maloletými neumožňuje riadny styk, odvolací súd udáva, že na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. V zmysle striktného znenia ustanovenia § 75 ods. 2 zák. o rodine súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť (napr. zníženie výživného) než výživné nepriznať. Tvrdené rozpory otcom medzi rodičmi maloletých detí pri výkone ich rodičovských práv ( neumožňovanie riadneho styku ) sú nie dôvodom na nepriznanie výživného zo strany otca na mal. deti. Otec maloletých ako dôvod odvolania uviedol, že prvostupňový súd neporovnal komplexne pomery v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi rozhodnými pre novú úpravu výživného, vôbec nie je zrejmé, z akých údajov súd vychádza, pokiaľ ide o porovnanie príjmov matky v predchádzajúcom období a v súčasnosti. V tejto časti považoval otec napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé, že súd zisťoval zmenu pomerov na strane otca v porovnaní s rokom 2007 a vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že bolo v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu dcér za uvedené obdobia v tom rozsahu ako je uvedený pod bodom III. výrokovej časti rozsudku. Aká je zmenu pomerov na strane matky súd nepovažoval za potrebné skúmať. Podľa § 62 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Obidvaja rodičia sa podieľajú na výžive dieťaťa podľa svojich objektívnych možností a schopností, kde sa zohľadňuje ich vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné revelentné skutočnosti, ktoré majú vplyv ma ich sociálny status, materiálne finančné zázemie a podľa pomeru ich zárobkov a celkovej finančnej a sociálnej situácie. Potreby maloletého dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni oboch rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné, pre maloleté dieťa vo výške, ktorá prevyšuje jeho reálne odôvodnené potreby a naopak, pri nižšej životnej úrovni rodičia, resp. pri jeho nižšom finančnom príjme, sa určuje také výživné, ktoré pokryje aspoň nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa. Správne prvostupňový súd skúmal pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia a ustálil, aké tieto boli na strane matky, ako aj otca. Tiež správne porovnával a zistil skutočnosti ohľadne zmeny potrieb maloletých detí od poslednej úpravy. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia však neuviedol, ako sa zmenili od poslednej úpravy pomery na strane matky a aký skutkový stav v tomto smere zistil, pričom pri určení výživného sa zohľadňujú pomery na strane povinných osôb t.j. rodičov, ako aj osôb oprávnených maloletých detí, a teda pre správne určenie výživného pre maloleté deti je potrebné určiť aj schopnosti, možnosti matky zabezpečovať výživu maloletých detí, aby v konečnom dôsledku bola zabezpečená rovnaká životná úroveň detí a ich rodičov. Ako vyhodnotil súd zmenu pomerov na strane matky súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Pokiaľ v danom prípade okresný súd tieto pomery na strane účastníkov konania neporovnával, nie je možné preskúmať, či správne dospel k záveru, že je potrebné výživné na maloleté deti zvýšiť, resp. znížiť. a v akej výške, preto je rozhodnutie prvostupňového súdu nepreskúmateľné. Nesprávne je rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď zročné výživné na mal. deti uložil otcovi poukázať na osobitný účet maloletých zriadený matkou, s tým, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletých je potrebný súhlas súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že analogicky aplikoval ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Podmienkou rozhodnutia podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine je kvalifikované zistenie majetkových pomerov povinného, ktoré dovoľujú aj tvorbu úspor. Ide o výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného a ak súd dospeje k záveru, že majetkové pomery povinného sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor, určí výšku výživného s prihliadnutím aj na tento záver. Z rozhodnutia súdu nie je možné vyvodiť záver, že na strane otca takéto podmienky boli splnené, otec bol zaviazaný ako vyplýva z rozhodnutia na plnenie vyživovacej povinnosti v rozsahu zabezpečenia bežných potrieb dieťaťa. Pomery na strane matky prvostupňový súd neskúmal, pričom z rozhodnutia vyplýva, že si matka má plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu zabezpečenia bežných potrieb dieťaťa, teda stanoveným výživným mali byť pokryté len bežné potreby detí. Nie je potom odôvodnené, aby výživné, ktoré má pokryť bežné potreby detí sa ukladalo na účet, a mohli sa použiť len so súhlasom súdu. Odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP. Okresný súd v ďalšom konaní zistí pomery všetkých účastníkov konania a tieto porovná s pomermi, ktoré u nich boli v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v čase zmeny rozhodnutia o výživnom ( t.j aj na strane matky ) a na základe zistených skutočností rozhodne o výške výživného s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, tak aby bolo zohľadnené právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ v danom prípade okresný súd tieto pomery na strane účastníkov konania komplexne neporovnával, nemohol dospieť k správnemu rozhodnutiu, či a v akej výške je potrebné výživné na maloleté deti zvýšiť. Rozhodnutie v napadnutých výrokoch je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Prvostupňový súd znovu vo veci rozhodne v prípade, že zvýši vyživovaciu povinnosť rozhodne o zameškanom výživnom, pričom pri výpočte zameškaného výživného zohľadní tvrdenia uvedené matkou v odvolaní ( č.l. 184 spisu, po zohľadnení, že výška výživného bola podľa posledného rozhodnutia 99,58 Eur ) . Prvostupňový súd v súlade s § 224 ods. 3 OSP v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.