Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/74/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203323 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6414203323.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. R. H., K. č. XXX/X, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. R. H., K. č. XXX/X a otca W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U. R. H., K. D. č. XXXX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19P/23/2014-31 zo dňa 06.05.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého zamietol (prvý výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (druhý výrok). V odôvodnení rozsudku uviedol, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletému upravená rozsudkom okresného súdu č.k. 9P/165/2012-25 zo dňa 15.01.2013 s účinnosťou od 15.01.2013 na sumu 100,- € mesačne. V tom čase bol maloletý žiakom štvrtého ročníka základnej školy, v súčasnosti je žiakom rovnakej základnej školy v piatom ročníku. Vzhľadom na krátkosť času od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému okresný súd nevidel na strane maloletého žiadnu výraznú zmenu pomerov spôsobenú rastom životných nákladov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti otca. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že v čase poslednej úpravy bola matka zamestnaná a dosahovala príjem zo zamestnania v sume 360,- € v čistom mesačne a v súčasnosti je od 01.01.2014 evidovaná ako nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti a očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa s druhým partnerom. Otec maloletého bol v čase poslednej úpravy výživného zamestnaný s priemerným príjmom v sume 1.157,- € v čistom mesačne. Okresný súd ďalej zistil, že pomery na strane otca sa žiadnym výrazným spôsobom nezmenili a jeho príjem v čistom mesačne predstavuje okolo 900,- € mesačne s tým, že oproti poslednej úprave jeho príjem klesol z dôvodu štúdia na dôstojníckej škole. Okresný súd nepovažoval na základe vykonaného dokazovania deklarovanú zmenu na strane matky za takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého. Konštatoval, že tehotenstvo matky nemôže byť na ťarchu otca maloletého, naopak pokles príjmu matky z uvedeného titulu musí byť refundovaný zo strany jej súčasného priateľa, s ktorým čaká dieťa a ktorý je v zmysle zákona povinný postarať sa o nevydatú matku svojho dieťaťa a nahradiť jej chýbajúci príjem, ktorý by inak dosahovala. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že doteraz určená výška výživného zo strany otca na maloletého je primeraná k majetkovým a osobným pomerom otca ako aj k životným nákladom maloletého, ktoré od poslednej úpravy výživného nijakým spôsobom nevzrástli. Okresný súd rozhodol s poukazom na § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“); o trovách konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Proti rozsudku okresného súdu podala matka včas odvolanie zo dňa 02.06.2014 (č.l. 37 spisu), ktorým navrhla zmenu rozsudku v zmysle zvýšenia výživného. Nesúhlasila so záverom okresného súdu v napadnutom rozsudku, že k zmene pomerov na jej strane došlo jej zavinením, poukázala na to, že jej pôvodný pracovný pomer bol ukončený z dôvodu, že pracovnú zmluvu s ňou zamestnávateľ uzavrel na dobu určitú a tá uplynula dňa 31.12.2013. Nebola sama, s ktorou zamestnávateľ takto pracovný pomer uplynutím doby ukončil. Za právne irelevantné považovala to, či má alebo nemá priateľa, ten totiž v tomto prípade bude povinný prispievať na svoje dieťa a nemožno od neho požadovať, aby kompenzoval úbytok príjmu a zvyšovanie potrieb maloletého, ktorý je dieťaťom otca. Požadované zvýšenie výživného predstavuje len plynulé zvyšovanie potrieb maloletého, ktorý je v piatom ročníku a druhý stupeň základnej škody vyžaduje zvyšovanie aktivity dieťaťa, najmä mimoškolskej činnosti, ktorej sa zatiaľ kvôli nedostatku financií musí vyhýbať. Poukázala na to, že k jej návrhu sa pripojil aj kolízny opatrovník, ktorý žiadal zvýšiť výživné o 20,- € mesačne, ani s týmto stanoviskom sa však okresný súd nestotožnil, hoci mohol návrhu vyhovieť aspoň čiastočne. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky písomným podaním zo dňa 16.06.2014 (č.l. 40 spisu) navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázal na to, že má okrem maloletého aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi Viktorovi, ktorému platí výživné v sume 140,- € mesačne. Jeho mesačný príjem predstavuje okolo 900,- €, čiže od poslednej úpravy výživného došlo k poklesu jeho príjmu asi o sumu 100,- € mesačne. Poukázal na to, že nemôže znášať to, že matka nastúpila na materskú dovolenku. Platenie vyššieho výživného nie je v jeho schopnostiach, preto navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky písomným podaním zo dňa 17.06.2014 (č.l. 41 spisu) navrhol zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu tak, aby výživné na maloletého bolo zvýšené minimálne na sumu 120 € mesačne s účinnosťou od 18.03.2014. Poukázal najmä na to, že podľa jeho názoru od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý prešiel na druhý stupeň základnej školy, je starší, fyzicky vyspelejší, úmerne s vekom sa zvýšili jeho výdavky na odievanie, obuv, stravovanie, školské potreby, záujmovú činnosť i doplatky v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V predchádzajúcom období maloletý v rámci záujmovej činnosti navštevoval klub karate a tanečný krúžok, tieto aktivity podporovali adekvátny osobnostný rast maloletého a zároveň kládli vyššie finančné nároky na rodičov. Je v záujme maloletého, aby bol v tejto záujmovej činnosti naďalej podporovaný. Na strane otca k podstatnejším zmenám v jeho pomeroch nedošlo, na strane matky došlo k podstatným zmenám pomerov, ktoré sa týkajú zníženia životnej úrovne pre stratu zamestnania a straty príjmu, ktorý čiastočne nahradila dávka v nezamestnanosti. Prechod maloletého na druhý stupeň základnej školy možno považovať za zmenu, ktorá predstavuje v živote dieťaťa určitú etapu jeho života, kedy sa zvyšujú nároky na výchovnovzdelávací proces. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolanie matky nie je dôvodné. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletého na sumu 160,- € mesačne s účinnosťou od rozhodnutia súdu. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému bola naposledy upravená rozsudkom okresného súdu č.k. 9P/165/2012-25 zo dňa 15.01.2013 tak, že otcovi bola týmto rozsudkom uložená povinnosť platiť maloletému zvýšené výživné v sume 100,- € mesačne s účinnosťou od 15.01.2013; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.02.2013. V čase poslednej úpravy výživného navštevoval maloletý štvrtý ročník základnej školy v H. nad H., býval v spoločnej domácnosti s matkou, bol zdravý, mal bežné výdavky na stravu, ošatenie, drogériu a podobne, navštevoval športový klub karate. Matka maloletého bola zamestnaná s príjmom v sume 360,- € v čistom mesačne, otec bol tiež zamestnaný s priemerným príjmom v sume 1.157,- € v čistom mesačne. Obidvaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom pochádzajúcim z ich rozvedeného manželstva. Zo spisu ďalej vyplýva, že pracovný pomer matky skončil dňom 31.12.2013 uplynutím doby (k zmene pracovného pomeru na dobu určitú došlo dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 12.12.2007); od 01.01.2014 je matka evidovaná ako nezamestnaná a poberá dávku v nezamestnanosti v sume okolo 215,- € v čistom mesačne s tým, že v máji 2014 nastúpila na materskú dovolenku. Otec je zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa ako v čase poslednej úpravy výživného s tým, že dosahuje priemerný príjem zo zamestnania v sume 946,56 € v čistom mesačne. Okrem maloletého má otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi z manželstva, ktorú si plní v sume 140,- € mesačne. Maloletý navštevuje piaty ročník rovnakej základnej školy v H. nad H. ako v čase poslednej úpravy, je zdravý. Zo spisu okresného súdu teda vyplýva skutkový stav tak, ako je opísaný v napadnutom rozsudku okresného súdu. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že nie sú splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletého a zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného považuje za správne. Odvolacie námietky matky sú v podstate obsahovo totožné s postojmi, ktoré uplatnila už v konaní pred okresným súdom a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. V tomto rozsudku sa preto odvolací súd v reakcii na odvolacie dôvody matky obmedzil len zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pristúpiť len ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie výživného. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a podobne); pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci. Po preskúmaní odvolania matky, napadnutého rozsudku a obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v pomeroch maloletého nedošlo od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov (vzhľadom na pomerne krátku dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, samotnú skutočnosť, že maloletý začal navštevovať druhý stupeň základnej školy, nemožno vyhodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov na jeho strane - v tomto smere nebol zo strany okresného súdu za prispenia účastníkov konania a kolízneho opatrovníka dokazovaním zistený taký výrazný záver, ktorý by svedčil o opaku), k podstatnej zmene pomerov nedošlo ani na strane otca (od poslednej úpravy došlo síce k poklesu jeho príjmu, nejde však o výrazný pokles a iné jeho pomery sa v podstate nezmenili), k zmene pomerov došlo len na strane matky, ktorej sa znížil príjem v dôsledku straty zamestnania (zmenu pomerov matky vo vzťahu k výživnému okresný súd správne vyhodnotil). Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie pre rozhodnutie a vec na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov aj správne právne posúdil. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matka náležite nezdôvodnila, na základe akej skutočnosti došlo u nej k zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.11.2007 s pracovným pomerom na dobu neurčitú, ktorú sama dobrovoľne uzavrela po zmene na dobu určitú do 31.12.2013, preto keď jej pracovný pomer u posledného zamestnávateľa skončil týmto dňom uplynutím doby, možno dospieť k záveru, že sama prispela k zníženiu svojho príjmu, zmenu pomerov na jej strane z tohto dôvodu teda nemožno pripísať na ťarchu otcovi; v období od januára 2014 do mája 2014 je výpadok príjmu matky nahradený dávkou v nezamestnanosti a od mája 2014 nastúpila podľa vlastného tvrdenia na materskú dovolenku; preto je súčasne správny aj záver okresného súdu o tom, že pokles príjmu matky z dôvodu jej tehotenstva nemôže zaťažovať otca maloletého, ale jej nového životného partnera, t.j. otca jej nenarodeného dieťaťa (§ 74 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine). Odvolací súd dospel v zhode s okresným súdom k záveru, že doteraz určené výživné v sume 100,- € mesačne nateraz zodpovedá oprávneným potrebám maloletého ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený charakterom konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Keďže konanie v prejednávanej veci mohlo začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.