Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/46/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203546 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6414203546.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. I., Q. S. č. X, v zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G. I., dieťa rodičov: otec X. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. I., O. č. XX a matka M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. I., Q. S. č. X , o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 11. 04. 2014 č. k. 18P/23/2014 - 53, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. o vyživovacej povinnosti otca. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti naposledy upravenej rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/106/2012 zo dňa 09. 10. 2012, ďalším výrokom zrušil výroky rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/24/2010 zo dňa 30. 04. 2010, ktorým bol upravený styk otca s maloletou dcérou. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania nemá. Rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti odôvodnil prvostupňový súd tým, že v čase poslednej úpravy výživného bola matka maloletého dieťaťa nezamestnaná, otec vykonával podnikateľskú činnosť, zároveň ako zamestnanec poberal mesačný príjem okolo 420,- Eur netto. Súd zistil zmenu pomerov na strane matky, ktorá je zamestnaná s príjmom od 370,- do 400,- Eur mesačne. Otec maloletej prestal vykonávať podnikateľskú činnosť a došlo u neho k zmene pomerov. Podľa názoru súdu išlo o subjektívne príčiny, na ktoré nemožno brať ohľad, nakoľko otec na základe svojho rozhodnutia ukončil podnikateľskú činnosť z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie spoločnosti, tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Otec nemá žiadne zdravotné problémy, teda nemá z týchto dôvodov zníženú pracovnú schopnosť, ktorá by mu bránila zamestnať sa alebo začať podnikať s prihliadnutím na jeho vzdelanie a schopnosti. Podnikateľskú činnosť ukončil už koncom roka 2012 a uviedol, že od mája 2014 začne vykonávať podnikateľskú činnosť alebo pracovať ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Z toho súd usúdil, že mal možnosť zamestnať sa alebo začať pracovať skôr ako s odstupom jeden a pol roka. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keď súd prihliadol aj na to, že od poslednej úpravy sa zvýšili náklady na výživu maloletej, zamietol návrh otca, keď neboli splnené základné predpoklady v zmysle Zákona o rodine na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti odvolaním napadol otec maloletej. Uviedol, že riadne preukázal, že jeho finančný príjem mu nedovoľuje prispievať na maloletú výškou 200,- Eur. Preto požiadal o zníženie na 60,- Eur po dobu, kým sa jeho situácia zlepší. Poukázal na to, že sám požiada o opakované zvýšenie. Uviedol tiež, že chod domácnosti, aj náklady hradil on, bývanie matky maloletej zabezpečil rovnako on a zabezpečil jej aj motorové vozidlo. Napriek tomu matka maloletej mu zabraňuje v styku s dieťaťom, o čom prikladá aj oznámenie. Uvádza, že nevlastní žiaden majetok, nevlastní motorové vozidlo I. už 12 rokov. Vlastní motocykel E., tento však je po havárii a má teda minimálnu hodnotu. Požiadal o dočasné zníženie výživného, pokiaľ sa jeho situácia nezlepší. Ani matka, ani kolízny opatrovník maloletej sa k odvolaniu otca nevyjadrili. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania s poukazom na ustanovenie § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok v napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a z neho vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd preto na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového rozsudku s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. odkazuje. V zmysle Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnáva okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia a v čase nového rozhodnutia. Pre zmenu právoplatného rozhodnutia však nemôže ísť o akúkoľvek zmenu pomerov. Musí sa jednať o výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o výživnom. Posudzuje sa zvýšenie či zníženie príjmu ovplyvňujúce celkovú situáciu povinného rodiča, pritom nemôže ísť len o krátky prechodný čas. V súdenej veci povinný rodič - otec odôvodňoval zmenu pomerov na svojej strane tým, že prestal podnikať a nie je ani zamestnaný, nemá žiadne príjmy. K tomu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k poslednej úprave výšky výživného došlo na základe dohody rodičov v októbri 2012 a už koncom októbra 2012 otec ukončil svoju podnikateľskú činnosť. V marci nasledujúci rok podal návrh na zníženie výživného poukazujúc na svoju nepriaznivú situáciu tvrdiac, že nemá žiadny stabilný príjem a finančne mu vypomáhajú matka a brat. Sám uvádza, že zamýšľa začať podnikať v máji tohto roku, resp. že bude zamestnaný ako riaditeľ v určitej súkromnej spoločnosti. Pokiaľ za takejto situácie prvostupňový súd dospel k záveru, že nemôže prihliadať na faktickú zmenu pomerov na strane otca z dôvodu, že k nej došlo z jeho subjektívnych príčin, odvolací súd s takýmto názorom súhlasí. Otec maloletej žiadnym spôsobom nepreukázal skutočný dôvod ukončenia podnikateľskej činnosti, ani to, z akého dôvodu sa skôr nezamestnal. Pri posudzovaní možností a schopností povinného rodiča plniť svoju vyživovaciu povinnosť v zmysle ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine sa posudzuje nielen existujúci faktický stav, posudzujú sa možnosti a schopnosti povinného rodiča vzhľadom na jeho vzdelanie, dosiahnutú kvalifikáciu, pracovné zručnosti, zdravotný stav a podobne. Posudzuje sa teda nielen fakticita, ale aj potencionalita možností povinného rodiča. K tejto skutočnosti je potrebné prihliadať aj pri zmene pomerov a skúmať príčiny, na základe ktorých k zmene pomerov došlo. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že v danom prípade síce došlo k zmene pomerov na strane povinného rodiča, avšak išlo o subjektívne príčiny, na ktoré správne prvostupňový súd ohľad nebral, keďže neboli žiadnym spôsobom vysvetlené a dokázané. Len na okraj, pokiaľ otec tvrdí, že nevlastní motorové vozidlo I. už 12 rokov, odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd informáciu čerpal z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom, Okresný dopravný inšpektorát v Banskej Štiavnici, zoznam vozidiel vlastnených X. G., nar. XX. XX. XXXX je založený v spise na č. l. 26. Pokiaľ sa tento nezhoduje s realitou, je na menovanom túto nezrovnalosť vyriešiť. Pokiaľ otec v odvolaní uvádza, že chod domácnosti a náklady hradí on, že zabezpečil bývanie matky maloletej a zabezpečil jej aj motorové vozidlo, odvolací súd upozorňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom do úvahy neberie výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že neboli splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia o výživnom, keďže k zmene pomerov na strane otca došlo z takých dôvodov, na ktoré súd neprihliada. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.