Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/81/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6608214232 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6608214232.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v obchodno-právnej veci navrhovateľa AGROPRAHA, s.r.o., Praha, 985 11 Lučenec, IČO: 36 050 032, zast. advokátom JUDr. Róbert Gombala, ul. Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec proti odporcovi U. X., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX F. o zaplatenie 158.347,83 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.k. 14Cb 273/2008-461, IČS: 6608214232 zo dňa 29. apríla 2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 14Cb 273/2008-461, IČS: 6608214232 zo dňa 29. apríla 2013 v napadnutej časti prvej výrokovej vety o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 71.942,16 Eur s 13,75% úrokom z omeškania od 15.12.2008 do zaplatenia p o t v r d z u j e. Rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti prvej výrokovej vety o trovách konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 688,54 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 71.942,16 Eur s 13,75% úrokom z omeškania ročne od 15.12.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 9.778,86 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Vo zvyšku, čo do zaplatenia sumy 86.405,67 Eur s prísl., konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 09.11.2007 previedol odporca so svojou manželkou, ako spoločníci navrhovateľa obchodný podiel v spoločnosti na spoločnosť MANAGER CAPITAL a.s., ktorá sa stala jediným spoločníkom navrhovateľa. Konateľom spoločnosti navrhovateľa sa stal H. O.. Navrhovateľ pokračoval v predmete činnosti, a to v poľnohospodárskej výrobe, pričom mu dňa 10.12.2007 bolo doručené rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej PPA) č. 500/1681/11633/2007 zo dňa 29.11.2007, na základe ktorého PPA rozhodla o neposkytnutí podpory navrhovateľovi na jednotnú platbu na plochy vo výške 489.140,14 Sk z dôvodu, že v žiadosti o poskytnutie dotácie zo dňa 15.05.2007 vypracovanej a podpísanej odporcom, ako vtedajším konateľom navrhovateľa, nebola uvedená správne deklarácia výmery pôdy, keď namiesto správnej výmery pozemkov 191,58 ha uviedol odporca do žiadosti výmeru 285,60 ha. Došlo tak k naddeklarácii o 48,76%, v dôsledku čoho žiadateľ stratil nárok na dotáciu. Keby bol odporca uviedol skutočnú výmeru, bola by navrhovateľovi platba na plochy vo výške 489.140,14 Sk bývala poskytnutá, pretože tieto plochy reálne obhospodaroval. Na podporu plodín na ornej pôde, u ktorej bola deklarovaná plocha 23,13 ha by bola činila podpora sumu 44.839,12 Sk, pretože by sa bola stanovila výpočtom 23,13 ha x 1.938,57 Sk/ha tak, ako to uviedla PPA vo vyššie uvedenom rozhodnutí č. 500/1681/11633/2007 zo dňa 29.11.2007, avšak z dôvodu prekročenia národného stropu 0,89967024 došlo ku kráteniu podpory pre navrhovateľa o sumu 4.516,86 Sk. Rozhodnutím PPA č. 500/1681/18593/2007 zo dňa 20.02.2008 nebola navrhovateľovi poskytnutá ani podpora na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti vo výške 464.198,34 Sk z dôvodu, že v žiadosti o poskytnutie dotácie zo dňa 15.05.2007, rovnako vypracovanej a podpísanej odporcom ako bývalým konateľom navrhovateľa, bola uvedená naddeklarácia výmery vo výške 93,74 ha, t.j. 48,93%, v dôsledku čoho navrhovateľ príspevok nezískal. Navrhovateľovi ďalej vznikla škoda vo výške 171.400,-Sk, keď mu PPA krátila platbu platobným príkazom č. 312/2008 oproti Zmluve č. 0475/PRV z toho dôvodu, že navrhovateľ nedodržal na presne stanovenej výmere plochy agroenviromentálne opatrenia, k čomu sa odporca zaviazal. Z dôvodu rozdielu vo výmere bola podľa § 13 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 435/2006 o podmienkach poskytovania platieb na agroenvironmentálne opatrenie navrhovateľovi po vykonaní kontroly PPA dňa 20.11.2007(č.l.27 spisu) poukázaná znížená suma, čo vyplýva aj z doplňujúcich údajov PPA zo dňa 20.11.2007, keď výmera bola nižšia o 37,55 ha pri parcelách č. XXXX/X V. a o 5,3 ha pri parcele č. XXXX/X V.. Navrhovateľovi neboli priznané ani dotácie za rok 2006, pretože odporca naddeklaroval plochu pri jednotnej platbe na plochu o 118,05% aj za toto obdobie, keď deklaroval plochu 468,33 ha, avšak v skutočnosti užíval len 214,78 ha, čím vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 528.343,70 Sk. Rovnako odporca naddeklaroval plochu pri podpore plodín na ornej pôde o 0,36 ha, t.j. o 1,58%, čím došlo k rozdielu vo výške 4.144,48 Sk a na vyrovnávacom príspevku na znevýhodnené oblasti naddeklaroval odporca vyššiu výmeru o 118,05%, čo činí 468,33 ha, pričom deklarovaná mala byť len plocha 253,55 ha, v dôsledku čoho nebol navrhovateľovi vyplatený vyrovnávací príspevok a spoločnosť navrhovateľa tak bola poškodená o sumu 590.102,50 Sk. Tieto skutočnosti vyplývajú z rozhodnutia PPA č. 500/1656/14508/2008 a jeho príloh. Okresný súd dospel na základe zisteného skutkového stavu k záveru, že bývalý konateľ - odporca naddeklaráciou plochy v rozpore so skutočnou užívanou výmerou nepostupoval pri výkone funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou, keď nepoznal predpisy týkajúce sa uplatňovania dotácií, pravidlá a spôsob, za akých možno dotácie čerpať a keď žiadosti o podporu nevyplnil v súlade so skutočnosťou, najmä neuviedol reálne obhospodarovanú výmeru pôdy. Zo žiadostí, ktoré vypracoval a podpísal, ako aj špecifikácie platieb a následných rozhodnutí PPA vyplýva, že naddeklaráciou užívaných plôch došlo nielen ku kráteniu dotácií, resp. tieto neboli vyplatené za obdobie rokov 2006 a 2007 vôbec, ale takýmto konaním odporcu ako bývalého konateľa spoločnosti navrhovateľa došlo ku vzniku škody, za ktorú nesie zodpovednosť. Z dôvodu nečinnosti odporcu vychádzal súd pri hodnotení dôkazov najmä z listinných dôkazov, ktoré preukázali súdom zistený skutkový stav, pričom odporca v konaní nepreukázal žiadne liberačné dôvody, ktoré by ho zodpovednosti za škodu vzniknutú podľa § 135a/ Obch. zák. zbavovali. Z čl. 5 posledná veta Zmlúv o prevode obchodného podielu, uzavretých s novým spoločníkom dňa 09.11.2007, ktorými odporca s manželkou ako spoločníci navrhovateľa previedli na spoločnosť MANAGER CAPITAL a.s. ako jediného nového spoločníka obchodné podiely vyplýva, že ako predávajúci vyhlásili, že spoločnosť nevydala, resp. neposkytla na zabezpečenie svojich, resp. cudzích záväzkov zmenky, ručenie, resp. akúkoľvek inú formu zábezpeky a v súčasnosti voči nej nie je vedené žiadne konanie, výsledkom ktorého by mohlo byť uloženie povinnosti vrátiť poskytnuté dotácie, príspevky, resp. akékoľvek iné poskytnuté platby a na vedenie takéhoto konania ani nie sú v spoločnosti splnené podmienky. V čl. 6 Zmlúv o prevode obchodného podielu sa ako predávajúci zaviazali v prípade, že by sa ich ubezpečenie uvedené v bode 5 článku Zmlúv o prevode obchodného podielu ukázalo ako nepravdivé a spoločnosť by mala akýkoľvek dlh alebo záväzok, resp. by spoločnosti bolo uložené zaplatiť, resp. vrátiť dotácie, príspevok, resp. akékoľvek iné poskytnuté platby, nahradiť nadobúdateľovi hodnotu akéhokoľvek záväzku, resp. dlhu do 7 dní odo dňa písomnej výzvy. Zároveň sa predávajúci zaručili za splnenie akéhokoľvek dlhu, resp. záväzku spoločnosti. Podľa názoru okresného súdu z uvedených ustanovení vyplýva zodpovednosť odporcu ako konateľa spoločnosti navrhovateľa aj prevodcu obchodného podielu za vrátenie dotácií, resp. ich nevyplatenie, pretože navrhovateľovi v tejto súvislosti vznikla priama škoda. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na zák.č. 274/2006 Z.z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka poskytovaním podpory a dotácií priamymi platbami pre rok 2006, ako aj na Nariadenia komisie ES a Rady ES, v zmysle ktorých vydávala PPA rozhodnutia o poskytnutí, resp. neposkytnutí podpory. Pre rok 2007 bolo potrebné vychádzať z Nariadení komisie ES a Rady ES a Nariadenia vlády SR č. 213/2007 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v znevýhodnených oblastiach a č. 159/2007 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných priamych platieb v rastlinnej výrobe, v ktorých bola upravená výška a pravidlá poskytovania dotácií, o ktorých mal mať odporca ako konateľ navrhovateľa vedomosť. Vzhľadom k tomu, že odporca dobrovoľne navrhovateľom uplatnenú sumu nezaplatil, priznal okresný súd navrhovateľovi aj právo na úrok z omeškania v súlade s § 369 ods.1 Obch. zák. od 15.12.2008 až do zaplatenia. V časti, v ktorej vzal navrhovateľ návrh späť, a to do sumy 86.405,67 Eur s prísl. súd konanie zastavil a na zvyšnú sumu vo výške 71.942,16 Eur zaviazal vrátane trov konania odporcu. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. Nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu, pretože mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okresný súd prejednal vec bez jeho účasti, hoci sa na pojednávanie včas ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania na základe lekársky uznanej práceneschopnosti, ktorú aj preukázal. Odporca súdu niekoľkokrát oznámil, že jeho zdravotný stav je veľmi vážny, v dôsledku čoho sa nemôže vzdialiť z miesta bydliska a ani cestovať a k lekárovi potrebuje doprovod. Uviedol tiež, že dňom 17.12.2012 bol hospitalizovaný na gerontopsychiatrickom oddelení v Kremnici, čo vyplýva z potvrdenia primárky P.. E., v dôsledku čoho sa z pojednávania ospravedlnil a žiadal o zrušenie pojednávania. Nesúhlasil preto s názorom okresného súdu, že jeho zdravotný stav dovoľoval zúčastniť sa pojednávania s poukazom na to, že sa zúčastnil schôdze poľovníckeho združenia v čase, kedy prebiehal na súde spor, čo nepoprel, pretože jeho zdravotný stav mu v ten deň umožnil zúčastniť sa schôdze. Táto skutočnosť však nemohla spochybniť vážnosť jeho zdravotného stavu, ktorá má za následok existenciu dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods.2 O.s.p., čo okresný súd nerešpektoval a konal v neprítomnosti odporcu, čím mu odňal možnosť vyjadriť sa k predmetu konania a navrhovať dôkazy. Nesúhlasil ani s tým, že okresný súd na ním vznesenú námietku zaujatosti sudcu neprihliadol s odôvodnením, že odporca namietal len procesný postup súdu, a to z toho dôvodu, že v námietke zaujatosti poukázal na konkrétne správanie sa sudcu, ktorý mu dal najavo, že do budúcnosti nebude akceptovať ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov, a to o to skôr, že ani súd a ani sudca nie sú osoby, ktoré sú určené k tomu, aby posudzovali zdravotný stav odporcu a určovali jeho schopnosť sa pojednávania zúčastniť, pretože takýmto konaním je narušená rovnosť strán zvýhodňujúca postavenie navrhovateľa oproti postaveniu odporcu v konaní. Podľa jeho názoru mal okresný súd povinnosť predložiť vznesenú námietku zaujatosti nadriadenému súdu za účelom rozhodnutia o nej, čo neurobil, preto rozhodnutie vydal vylúčený sudca, resp. prvostupňový súd nebol správne obsadený, čo zakladá dôvod pre podanie odvolania. Zároveň neuznal tvrdenie navrhovateľa, že by vznikla navrhovateľovi škoda, za ktorú by mal niesť zodpovednosť odporca, preto považoval rozhodnutie okresného súdu za predčasné, keďže z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol navrhovateľovi inak vznikol nárok na poberanie dotácií aj v prípade, keby nedošlo k naddeklarácii výmery pôdy. Okresný súd nevykonal všetky dôkazy, z ktorých by bolo možné zistiť, že navrhovateľ splnil všetky podmienky preto, aby mu dotácie mohli byť skutočne aj poskytnuté, a to aj v prípade, ak by k naddeklarácii nebolo došlo. Vyslovil tiež názor, že navrhovateľ takéto podmienky nespĺňal, preto by mu dotácie aj tak neboli bývali pridelené, pretože posúdenie toho, aká plocha je skutočne obrábaná a v akom rozsahu sa majú v závislosti od toho poskytnúť dotácie nezávisí od jednostranných vyjadrení žiadateľa o poskytnutie dotácií. Vyslovil tiež názor, že ako bývalý konateľ navrhovateľa má pochybnosti o tom, že by navrhovateľ disponoval platnými právnymi titulmi, a to buď preukázaním vlastníctva k obhospodarovaným pozemkom, prípadne preukázaním nájomných zmlúv, ktoré by ho k užívaniu pozemkov oprávňovali, že tieto skutočne obhospodaroval. Podľa názoru odporcu prvostupňový súd pochybil aj v tom, že celú vec nesprávne právne posúdil, keď na daný prípad neaplikoval § 381 ods.1 Obch.zák. Okresný súd neskúmal, či navrhovateľ dodržal postup podľa § 384 ods.1 Obch.zák. a či urobil všetky opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Navrhovateľ nepreukázal, že podal proti rozhodnutiam Pôdohospodárskej platobnej agentúry o krátení, resp. nepriznaní dotácií odvolanie, prípadne žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v prípade, že by o odvolaní navrhovateľa rozhodovalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako odvolací orgán, ktorým postupom by bolo možné zvrátiť závery vyplývajúce z rozhodnutí Pôdohospodárskej platobnej agentúry a zabrániť tak vzniku škody na strane navrhovateľa. Ak tak nepostupoval, zavinil sám vznik škody, preto považoval žalobu za podanú neodôvodnene, v dôsledku čoho navrhol túto v celom rozsahu zamietnuť. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o náhrade trov konania, na náhradu ktorých ho okresný súd zaviazal, a to s prihliadnutím na rozšírenie návrhu navrhovateľa o sumu 86.405,67 Eur, ktorý návrh vzal následne navrhovateľ späť, čím zavinil zastavenie konania v tejto časti podľa § 96 ods.1, 2 a 3 O.s.p., v dôsledku čoho vznikla navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania spojené s touto časťou návrhu odporcovi. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným okresnému súdu dňa 28.06.2013, v ktorom uviedol, že podaním zo dňa 22.04.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.04.2013 odporca nežiadal o odročenie pojednávania a ani nepreukázal, že pojednávania sa nemôže zúčastniť z dôvodov lekárom uznanej pracovnej neschopnosti. V tomto podaní odporca len popisoval svoj postoj k sudcovi, o ktorom predpokladá, že je zaujatý z dôvodu, že vo veci vytyčoval pojednávania, ktorých sa odporca nikdy nezúčastnil práve s poukazom na jeho zdravotný stav. Vyslovil preto názor, že postupom súdu nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ zároveň uviedol, že opakovaná neprítomnosť odporcu na pojednávaniach bola riešená opakovane v rámci konaní o uložení poriadkových pokút, o ktorých rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uzneseniami č.k. 41Cob 16 a 17/2013 zo dňa 28.02.2013 tak, že okresným súdom uložené pokuty odporcovi uzneseniami potvrdil, pretože odporca maril postup súdu svojou neúčasťou, opakovaným ospravedlnením neprítomnosti pre chorobu, pričom ale aktívne konal v iných súdnych konaniach hoc aj prostredníctvom právneho zástupcu a osobne sa zúčastnil v rovnakom čase schôdze poľovníckeho združenia v obci Praha. Ani ostatné úkony odporcu, ktoré po podaní návrhu vykonal, a to zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aby následne prestala byť vlastníkom rodinného domu, ako aj dočasné podnikanie v období od 12.01. do 25.02.2009 len za tým účelom, aby bolo vydané živnostenské oprávnenie a aby na základe toho bolo možné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušiť, ako aj zbavovanie sa majetku hlavne tým, že uzavrel v marci 2009 darovaciu zmluvu, ktorou na svoju manželku previedol cenný papier v hodnote najmenej 165.969,-Eur sú úkony, ktorými sa chce odporca vyhnúť tomu, aby mohol súd v tejto veci pokračovať a aby sa do skončenia tohto konania zbavil akéhokoľvek svojho majetku. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd pri posudzovaní námietok odporcu ohľadom postupu súdu, ktorý dňa 29.04.2013 konal v neprítomnosti odporcu vzal do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, pričom napriek tomu, že v iných konaniach si zvolil právneho zástupcu a práve v tomto si právneho zástupcu nezvolil, aby mohol trvať na svojej osobnej účasti, pričom podania, ktoré sú doručované súdu sú vyhotovené právne vzdelanou osobou, čo dokresľuje celé konanie odporcu za viac ako štyri roky. Ohľadom námietky zaujatosti vznesenej odporcom poukázal navrhovateľ na zákonné podmienky stanovené v § 15a/ ods.3 O.s.p., ako aj na § 14 ods.3 O.s.p., pričom zdôraznil, že podanie odporcu nespĺňa zákonom stanovené náležitosti námietky zaujatosti, pretože odporca v takto označenom podaní len spochybňuje procesný postup sudcu, ktorý podľa jeho názoru neodôvodnene vytyčuje pojednávania a nedôvodne ukladá odporcovi poriadkové pokuty. Odporca mal podľa jeho názoru dostatok času na vyjadrenie sa k návrhu, ktorý mu bol doručený ešte v roku 2008, odkedy už mohol v rámci dokazovania navrhnúť vykonanie akýchkoľvek dôkazov. K skutkovej stránke veci a k tvrdeniu odporcu o tom, že Pôdohospodárska platobná agentúra rozhoduje nielen na základe žiadosti odporcu navrhovateľ uviedol, že Pôdohospodárska platobná agentúra za rok 2006 a 2007 priznala dotácie na tie časti ňou uznaných plôch z dôvodu, že odporca už v žiadostiach, ktoré v roku 2006 a 2007 podával uviedol ako konateľ navrhovateľa podstatne väčšie plochy, na aké v skutočnosti mohol dotácie žiadať. Ak sám konateľ deklaroval, že navrhovateľ spĺňa podmienky na poskytnutie dotácií, nemôže v roku 2013 tvrdiť, že tieto podmienky navrhovateľ v čase, keď to za neho deklaroval on sám, nespĺňal. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu o tom, že sa okresný súd nezaujímal o to, či proti rozhodnutiam PPA podal navrhovateľ odvolanie navrhovateľ uviedol, že rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry o nepriznaní dotácií za rok 2006 bolo doručené navrhovateľovi ešte v čase, keď bol konateľom odporca a rozhodnutie o nepriznaní za rok 2007 síce bolo doručené navrhovateľovi až v roku 2008, no navrhovateľ po jeho posúdení s prihliadnutím na okolnosti prípadu nepodával opravný prostriedok, pretože by bol aj tak neúspešný, keďže odporca naddeklaroval výmery pôdy oproti užívanej výmere, za ktoré žiadal dotácie, čo bol hlavný dôvod pre nepriznanie dotácií. Za správne považoval navrhovateľ aj rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania, pretože návrhom si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi len sumu 71.942,16 Eur a preto bol úspešný na 100%. S rozšírením návrhu odporcovi nevznikli žiadne trovy a ani s čiastočným späťvzatím návrhu v tejto časti preto nemal okresný súd ani dôvod trovy odporcovi priznávať. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol preto rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že spoločnosť navrhovateľa vznikla zápisom do obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica dňa 23.08.2001, vl.č. 7281/S, pričom od 25.11.2004 sa jej spoločníkmi stali Jozef Saksa a Viera Saksová tak, ako to vyplýva zo Spoločenskej zmluvy zo dňa 22.11.2004. Odporca však bol jej konateľom už od 01.12.2003, a to až do 16.11.2007, kedy na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu prestal byť nielen konateľom, ale aj spoločníkom navrhovateľa, rovnako ako aj jeho manželka, ktorá bola druhým spoločníkom navrhovateľa, pretože dňa 09.11.2007 predali svoje obchodné podiely spoločnosti MANAGER CAPITAL a.s. Lučenec, ktorá sa stala jediným spoločníkom navrhovateľa. Z čl. 3 Zmlúv o prevode obchodného podielu, ktoré sú obsahom totožné vyplýva, že nadobúdateľ obchodného podielu, spoločník MANAGER CAPITAL a.s. vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom spoločenskej zmluvy navrhovateľa, ku ktorej bez výhrad pristúpil. Dokumentáciu o spoločnosti odovzdal odporca konateľovi navrhovateľa až po zápise nového spoločníka a osoby konateľa do obchodného registra. Táto skutočnosť vyplýva aj z výsluchu konateľa spoločnosti navrhovateľa, keď ako konateľ zapísaný do obchodného registra prevzal od bývalého spoločníka a konateľa - odporcu dokumentáciu a veci, ktoré mali patriť do vlastníctva navrhovateľa. Dňa 10.12.2007 bolo navrhovateľovi doručené prvé rozhodnutie PPA pod č. 500/1681/11633/2007 zo dňa 29.11.2007, v ktorom PPA dňa 29.11.2007 rozhodla o tom, že navrhovateľovi na základe žiadosti podanej bývalým konateľom navrhovateľa - odporcom doručenej PPA dňa 15.05.2007 neposkytne podporu na jednotnú platbu na plochu tak, ako to vyplýva z prílohy tohto rozhodnutia označenej špecifikácia platieb z dôvodu, že navrhovateľ nedodržal deklarovanú výmeru za celý dotačný titul, keď deklaroval plochu na jednotnú platbu pre jej získanie rozlohu 285,00 ha, pričom skutočná plocha bola len 191,58 ha, čím došlo zo strany navrhovateľa k naddeklarácii o 93,42 ha, čo činí 48,76 %. Zo špecifikácie platieb vyplýva tiež tá skutočnosť, že pre riadne určenú plochu navrhovateľom zodpovedajúcu 191,58 ha a jej vynásobení sumou 2.553,19 Sk/ha by bola podpora v sume 489.140,14 Sk. Keďže naddeklarácia bola až o 48,76 %, PPA žiadnu dotáciu na jednotnú platbu na plochu navrhovateľovi nepriznala. Na podporu plodín na ornej pôde, u ktorej deklarovaná plocha 23,13 ha by bola činila sumu 44.839,12 Sk, pretože by sa bola stanovila výpočtom 23,13 ha x 1.938,57 Sk/ha, avšak z dôvodu prekročenia národného stropu 0,89967024 došlo ku kráteniu podpory o sumu 4.516,86 Sk, a to z dôvodu zníženia plochy za prekročenie národného stropu 2,33 ha podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády č. 159/2007 Z.z.. Z tohto dôvodu určila PPA podporu plodín na ornej pôde len v sume 40.322,26 Sk. Špecifikácia platieb ako príloha rozhodnutia PPA zo dňa 29.11.2007 bola prehlásená v rozhodnutí za neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Zo špecifikácie platieb str. 2/2, čl. 21 zo dňa 29.11.2007 tiež vyplýva, že žiadosť navrhovateľa o podporu bola prijatá PPA dňa 15.05.2007 pod por.č. 023 s reg.č. 52100000101 a pod reg.č. žiadosti 5210004496, kde je presne uvedený zoznam pozemkov so zistenou naddeklaráciou vrátane lokality a najmä výmery, ako aj presné rozlohy naddeklarácie. Zároveň je z nej zrejmé, že PPA vykonala na mieste samom zistenia ohľadom užívanej výmery v jednotlivých lokalitách, a to v V. a S. a po krížových kontrolách zistila, že skutočne užívaná výmera pôdy navrhovateľom, deklarovaná na riadkoch 2,3,6,17 a 27 je nižšia ako výmera deklarovaná, čo bol hlavný dôvod preto, že PPA navrhovateľovi z dôvodu naddeklarácie ním reálne užívanej plochy podporu, ktorú bývalý konateľ navrhovateľa u nej žiadal, nepriznala vôbec, prípadne krátila. Z rozhodnutia PPA č. 500/1681/18593/2007 zo dňa 20.02.2008 vyplýva, že aj na základe žiadosti odporcu, ktorú podal ako bývalý konateľ navrhovateľa, doručenej PPA dňa 15.05.2007, ktorou žiadal o poskytnutie podpory na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti vyplýva, že po jej preskúmaní, registrovanej PPA pod č. 521404496 so zoznamom poľnohospodárskych pozemkov a grafickými prílohami žiadateľa, na základe predložených listinných dokladov a po krížových kontrolách vykonávaných PPA podľa Nariadenia komisie (ES) č. 796/2004 z 21.04.2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v Nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov v zmysle Nariadenia komisie ES č. 1973/2004 z 29.10.2004 ustanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania Nariadenia Rady ES č. 1782/2003 o schémach podpory stanovených v Hlavách IV a IVa tohto Nariadenia a využití pozemkov vyňatých z produkcie na výrobu surovín a v zmysle Nariadenia vlády SR č. 159/2007 zo 14.03.2007 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných priamych platieb v rastlinnej výrobe a v zmysle Nariadenia vlády SR č. 213/2007 z 18.04.2007 o podmienkach poskytovania podpory v znevýhodnených oblastiach podľa Nariadenia komisie ES č. 1975/2006 zo 07.12.2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá uplatňovania Nariadenia Rady ES č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka rozhodla o tom, že navrhovateľovi žiadnu podporu na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti neposkytne, pretože tak, ako to vyplýva zo špecifikácií platieb, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia, navrhovateľ v jeho žiadosti o vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti naddeklaroval skupinu 04/1 o plochu 93,74 ha, keď uviedol do žiadosti, že obhospodaruje plochu za skupinu 04/1 v rozlohe 285,60 ha oproti reálne užívanej ploche 191,58 ha. Pri výpočte vyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti by bola PPA postupovala tak, že by bola vynásobila skutočne užívanú rozlohu 191,58 ha sumou 2.423,- Sk/ha, v dôsledku čoho by bola bývala podpora pre navrhovateľa pred krátením činila sumu 464.198,34 Sk. V dôsledku naddeklarácie plochy odporcom o 48,93 % rozhodla o nepriznaní vyrovnávacieho príspevku z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery za celý dotačný titul podľa čl. 16 ods.3 a 4 Nariadenia komisie ES č. 1975/2006. Z druhého listu špecifikácie platieb, ktorý obsahuje zoznam pozemkov so zistenou naddeklaráciou vyplýva, že pre Ábelovú a Ľuboreč boli krížovou kontrolou PPA na mieste samom zistené výmery reálne užívané navrhovateľom, ktoré boli nižšie, než navrhovateľ deklaroval v žiadosti o priznanie podpory, čo bol hlavný dôvod, pre ktorý PPA navrhovateľovi vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti nepriznala. Z Prehlásenia o overení (Platobný príkaz č. 312/2008) PPA, Sekcia projektových podpôr, Odbor autorizácie platieb vyplýva, že namiesto sumy 791.640,- Sk bola navrhovateľovi poukázaná z dôvodu rozdielu vo výmere podľa § 13 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 435/2006 o podmienkach poskytovania platieb na agroenvironmentálne opatrenie, 5.10B ekologické poľnohospodárstvo v období po konverzii s poukazom na výpis SAPS, v ktorom bola úžitková výmera trvalých trávnatých porastov po vykonanej kontrole tak, ako to vyplýva z doplňujúcich údajov PPA zo dňa 20.11.2007 nižšia o 37,55 ha pri parcelách č. XXXX/1 V. a o 5,3 ha pri parcele č. XXXX/1 V.. Na základe kontroly bola navrhovateľovi krátená platba o sumu 171.400,- Sk oproti Zmluve č. 0475/PRV, pretože rozdiel v naddeklarácii bol väčší ako 3%, resp. 2 ha, avšak menší ako 20% z plochy. Súčasťou spisového materiálu je aj žiadosť navrhovateľa adresovaná PPA Bratislava, regionálne pracovisko Lučenec s reg.č. žiadateľa 5210000101, za ktorého tak, ako to vyplýva z údajov o predkladateľovi konal bývalý konateľ navrhovateľa U. X., ktorý aj žiadosť vrátane jej druhej strany dňa 10.05.2007 podpísal s uvedením čísla občianskeho preukazu. V žiadosti pod písm. a) vyhlásil, že všetky informácie uvedené v identifikačnom liste o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou jednotnej platby na plochu vrátane príloh sú správne, úplné a pravdivé a pod písm. b), že vráti všetky neoprávnene vyplatené platby vrátane úrokov vypočítaných podľa príslušných predpisov a poskytne ďalšie požadované doklady a informácie, ktoré sú potrebné na posúdenie správnosti údajov v identifikačnom liste (písm. c). Podľa písm. h) vyhlásil, že si je vedomý svojej povinnosti vrátiť pridelenú podporu pri uvedení nesprávnych údajov v identifikačnom liste. Z identifikačného listu vyplneného odporcom je zrejmé aj to, že bez jeho podania nie je možné podať jednotnú žiadosť o priame platby na plochu. Súčasťou identifikačného listu žiadateľa je aj jednotná žiadosť na rok 2007, ktorú za navrhovateľa jeho bývalý konateľ podal spolu s identifikačným listom v posledný deň, a to 15.05.2007, čo vyplýva aj z rozhodnutí PPA, ktorá obsahuje žiadosť o jednotnú platbu na plochu na výmeru 285 ha a podporu plodín na ornej pôde na výmeru 23,13 ha, ako aj vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti podľa špecifikácie B - 4, pričom špecifikáciu k žiadosti na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti rovnako bývalý konateľ navrhovateľa U. X. vlastnoručne podpísal. Ďalšou prílohou žiadosti navrhovateľa na rok 2007 o poskytnutie platieb je aj zoznam poľnohospodárskych pozemkov v počte troch listov, pričom tretí list je zoznam pozemkov nespôsobilých pre podporu, ktoré vyhotovila spoločnosť navrhovateľa podpísaná U. X. a obsahuje údaje potrebné pre priznanie podpôr, o ktoré navrhovateľ dňa 15.05.2007 žiadal. Zoznam poľnohospodárskych pozemkov bol vyhotovený dňa 10.05.2007 s podrobnými identifikačnými údajmi, ktoré následne PPA krížovou kontrolou ohľadom skutočnej výmery, ktorú navrhovateľ užíval, kontrolovala. Z rozhodnutia PPA zo dňa 16.01.2007 vyplýva, že žiadosťou zo dňa 18.04.2006 požiadal bývalý konateľ navrhovateľa o poskytnutie podpory na jednotnú platbu na plochu a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti, ako aj o podporu plodín na ornej pôde, ktorá na základe tohto rozhodnutia navrhovateľovi poskytnutá nebola, okrem podpory na plodiny vo výške 45.788,79 Sk z dôvodu, že po preskúmaní žiadosti o podporu s Deklaráciou poľnohospodárskych pozemkov a grafickými prílohami navrhovateľa a po kontrolách vykonaných PPA podľa Nariadenia komisie ES č. 796/2004 z 21.04.2004, ako aj v zmysle ďalších nariadení a usmernenia ministra pôdohospodárstva SR na úseku štátnej správy došlo zo strany navrhovateľa k naddeklarácii až o 118,05%, keď za navrhovateľa deklaroval bývalý konateľ užívanú plochu o rozlohe 468,33 ha a v skutočnosti sa jednalo len o 214,78 ha. Za skutočne užívanú plochu 214,78 ha pri sume 2.459,93 Sk/ha by bol navrhovateľ tak, ako to vyplýva z rozhodnutia PPA získal podporu v sume 528.343,77 Sk, avšak práve z dôvodu naddeklarácie neobdržal navrhovateľ žiadnu platbu. Navyše PPA rozhodla o vylúčení navrhovateľa do budúcich období z poskytnutia platby 623.715,25 Sk v zmysle čl. 138 Nariadenia komisie ES č. 1973/2004. Navrhovateľovi nebol týmto rozhodnutím priznaný ani vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti z dôvodu naddeklarácie o 118,05% a pri platbe na podporu plodín na ornej pôde došlo z dôvodu naddeklarácie o 0,36 ha, t.j. o 1,58% ku kráteniu podpory tak, že namiesto sumy 49.933,47 Sk získal navrhovateľ len sumu 45.788,79 Sk. Z vyjadrenia odporcu doručeného súdu dňa 15.07.2009 vyplýva len tá skutočnosť, že je stále práceneschopný a že s nárokom uplatneným navrhovateľom nesúhlasí a tento neuznáva. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.12.2010 rozšíril navrhovateľ návrh o zaplatenie sumy 86.405,67 Eur s prísl. Vyplýva z neho, že navrhovateľ získal od PPA v rokoch 2004 a 2005 jednotnú platbu na plochu a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti na obhospodarovanú plochu vo výmere 468,33 ha podľa priložených rozhodnutí, ktorú užíval aj v roku 2006 a za toto užívanie mal dostať rovnako podporu, ktorú navrhovateľ nezískal len z toho dôvodu, že bývalý konateľ nezabezpečil riadne hospodárenie na celej výmere pôdy, ktorú mal skutočne v užívaní. Celkom si tak navrhovateľ uplatnil právo na náhradu škody vo výške 158.347,83 Eur s 13,75% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 71.942,16 Eur počnúc 4. dňom po doručení pôvodnej žaloby odporcovi až do zaplatenia a 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 86.405,67 Eur počnúc 4. dňom po doručení rozšírenia žaloby odporcovi. Okresný súd zmenu návrhu dňa 22.08.2011 pripustil. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd predvolal účastníkov na pojednávania celkom 12 krát a odporca sa ani jedného pojednávania nezúčastnil z dôvodu jeho rôznych zdravotných problémov, o ktorých predložil súdu vždy pred pojednávaním doklad od príslušného lekára o jeho práceneschopnosti. Na návrh navrhovateľa vypočul okresný súd svedka P. O. k tej skutočnosti, že na výročnej členskej schôdzi Poľovníckeho združenia Praha sa dňa 23.06.2012 zúčastnil aj odporca U. X. v trvaní cca 4 hodiny, ktorý nejavil známky ťažkej choroby a ani postihnutia, čo vyplýva aj z prezenčnej listiny a čo potvrdil aj predseda Slovenského poľovníckeho zväzu Poľovnícke združenie Praha U. O., ktorý priložil prezenčnú listinu s podpisom odporcu. Tento dôkaz vykonal okresný súd z toho dôvodu, že odporca opakovane tvrdí, že jeho zdravotný stav mu doteraz neumožnil zúčastniť sa ani jedného pojednávania od podania návrhu, t.j. od 17.12.2008 a že sa chce v konaní zastupovať výlučne sám, ako aj to, aby súd nenariaďoval v jeho neprítomnosti pojednávania a bez jeho účasti nekonal, inak porušuje jeho ústavné práva. Právny zástupca navrhovateľa poukázal vo svojom vyjadrení zo dňa 21.08.2012 aj na tú skutočnosť, že do termínu pojednávania v tejto veci 12.09.2012 sa konalo už na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 16C 20/2009 konanie o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov Q. X. a U. X., t.j. odporcu v prejednávanej veci, ako aj konanie pod sp.zn. 13C 57/2009 o vyporiadanie BSM, v ktorých bol odporca zastúpený advokátom, preto bol toho názoru, že odporca sa prejednaniu tejto veci vyhýba účelovo. Pred začatím pojednávania dňa 29.04.2013 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v tej časti, v ktorej rozširoval návrh, t.j. čo do sumy 86.405,57 Eur s prísl. späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Potom, ako okresný súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie dňa 29.04.2013, o čom sa odporca dozvedel dňa 08.04.2013, kedy prevzal predvolanie na pojednávanie, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke, podal dňa 22.04.2013 námietku zaujatosti doručenú Okresnému súdu Lučenec dňa 23.04.2013 s tým, že mu opäť bolo doručené predvolanie na pojednávanie, z čoho vyplýva, že súd nerešpektuje dôvody, ktoré mu neustále odporca zdôrazňuje, a to že má veľmi vážny zdravotný stav, ktorý sa mu v súčasnosti, a to aj vzhľadom na postup súdu zhoršil tak, že nie je spôsobilý cestovať do Lučenca a tohto pojednávania sa zúčastniť. Jeho zdravotný stav si môže sudca overiť u jeho ošetrujúcich lekárov, adresy ktorých vyplývajú z lekárskych správ. Postup okresného súdu, keď ho opakovane predvoláva na pojednávanie považoval za nezákonný, v rozpore s jeho občianskymi právami vyplývajúcimi z Ústavy SR, z čoho následne je možné vyvodiť, že postup sudcu U.. P. H. nie je nezaujatý. Nasvedčuje tomu aj prístup sudcu v tom, že do budúcna nebude akceptovať ospravedlnenie odporcu v tomto konaní zo zdravotných dôvodov, z čoho vyplýva, že nerešpektuje objektívny stav choroby u odporcu a bez náležitého dokazovania a výsluchu jeho osoby chce vo veci rozhodnúť. Takýmto konaním je preto narušená rovnosť strán na úkor odporcu, čím sa zvýhodňuje postavenie navrhovateľa. Zákonný sudca posúdil námietku zaujatosti vznesenú odporcom ako námietku, ktorá sa týka len postupu súdu, preto s poukazom na § 15a/ ods.5 O.s.p. na ňu neprihliadol a vec prejednal bez účasti odporcu. Predtým, než odvolací súd prejednal vec, zaoberal sa odporcom vznesenou námietkou zaujatosti voči konajúcemu sudcovi U.. P. H., keďže v odvolaní poukázal odporca na tú skutočnosť, že o veci rozhodoval vylúčený sudca, proti ktorému vzniesol dôvodnú námietku zaujatosti, resp. prvostupňový súd nebol správne obsadený, čo zakladá dôvod pre podanie odvolania. Odporca nesúhlasil s tým, že okresný súd na ním vznesenú námietku zaujatosti sudcu neprihliadol, a to z toho dôvodu, že v nej poukázal na konkrétne správanie sa sudcu, ktorý mu dal najavo, že do budúcnosti nebude akceptovať ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov, a to o to skôr, že ani súd a ani sudca nie sú osoby, ktoré sú určené k tomu, aby posudzovali zdravotný stav odporcu a určovali jeho schopnosť sa pojednávania zúčastniť, pretože takýmto konaním je narušená rovnosť strán zvýhodňujúca postavenie navrhovateľa oproti postaveniu odporcu v konaní. Podľa jeho názoru mal okresný súd povinnosť predložiť vznesenú námietku zaujatosti nadriadenému súdu za účelom rozhodnutia o nej, čo neurobil. Podľa § 14 ods.1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 14 ods.3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15 ods.1 O.s.p., ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. 2) Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa § 15a/ ods.1 cit. zák. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa § 15a/ ods.2 cit. zák. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Podľa § 15a/ ods.3 cit. zák. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa § 15a/ ods.5 cit. zák., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený preskúmal postup okresného súdu, ktorým odôvodnil pokračovanie v konaní aj potom, ako mu bola námietka zaujatosti odporcom doručená, pretože vec prejednal a o nej rozhodol, a to výlučne z dôvodu právnej istoty účastníkov konania a len preto, aby im bolo zrejmé, že okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď odporcom vznesenú námietku zaujatosti proti zákonnému sudcovi nepostúpiĺ na prejednanie nadriadenému súdu. Z cit. § 15a/ ods.5 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že tento vylučuje, aby dôvodom pochybností o sudcovej nezaujatosti mohli byť okolnosti, ktoré spočívajú v jeho postupe v konaní v prejednávanej veci, v dôsledku čoho len tieto okolnosti samé o sebe nemôžu byť dôvodom k pochybnosti o nezaujatosti sudcu, keďže v postupe sudcu pri prejednávaní konkrétnej veci sa prejavuje samotný výkon súdnictva. Tá okolnosť, že sudca opakovane vo veciach nariaďuje pojednávanie, čo je jeho povinnosťou vyplývajúcou z § 1 a § 2 O.s.p., keďže súdy prejednávajú a rozhodujú spory, v ktorých sa ten, koho právo bolo porušené môže domáhať na súde jeho ochrany, pričom musia dbať na účel konania, ktorý je upravený v § 6 O.s.p., a teda musí postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby mohli byť skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, riadne zistené, nemôže byť dôvodom pre žiadnu námietku zaujatosti. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania sa jedná o sporové konanie, platí v ňom zásada prejednania veci. Súčinnosť účastníkov v sporovom konaní je založená na povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej a má za následok neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo v konečnom dôsledku so sebou spravidla nesie nepriaznivé rozhodnutie pre toho účastníka, ktorý svoju povinnosť nesplnil. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak by okresný súd nepredvolával účastníkov na pojednávanie a nesledoval cieľ občianskeho súdneho konania vec prejednať a rozhodnúť v primeranom čase, niesol by zodpovednosť za prieťahy v konaní. Zo správania sa odporcu za takmer štyri roky od podania návrhu jednoznačne vyplýva, že odporca sa nezúčastnil 13 pojednávaní, na ktoré sa okrem posledného vždy ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a žiadal o jeho odročenie. Pred posledným pojednávaním sa písomne neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie tak, ako to nesprávne v odvolaní uvádza, a to zrejme z toho dôvodu, že po ním vznesenej námietke zaujatosti nepredpokladal, že by súd v prejednávanej veci rozhodol. Postup odporcu, ktorý zvolil v prejednávanej veci, a to, že sa zakaždým z pojednávania zo zdravotných dôvodov ospravedlnil a požiadal o odročenie s tým, že sa len osobne, a teda bez pomoci advokáta chce v konaní brániť však nevyužil v iných súdnych konaniach, vedených ním a proti nemu v súkromných veciach pred Okresným súdom v Banskej Bystrici, ktoré sú priložené k tomuto spisu a v ktorých sa dal právne zastúpiť a v ktorých konaniach je plná moc pre advokátov podpisovaná ním osobne v Banskej Bystrici, pričom vyvíjal aj iné súkromné aktivity, ako napr. účasť na schôdzi Poľovníckeho združenia Praha pri Lučenci, preto sa nadriadenému súdu javí, že na prieťahoch v konaní, ktoré spôsobili to, že za viac ako štyri roky nemohol okresný súd vo veci rozhodnúť, nesie zavinenie najmä odporca. Napriek poučeniu súdu o tom, že si môže zvoliť právneho zástupcu na zastupovanie, ktorého môže podrobne informovať o jeho tvrdeniach a predložiť na ne dôkazy, túto možnosť nevyužil, aj keď sú jeho vyjadrenia a žiadosti koncipované osobou aspoň čiastočne znalou práva a súdu nepredložil na svoju obranu žiadne dôkazy. Odporca mal právo vyjadriť sa k osobe sudcu, ktoré je jeho procesným právom a o ktorom bol riadne poučený minimálne v každom jednom predvolaní na pojednávanie, ktoré obdržal z okresného súdu z tých dôvodov, ktoré uvádza v jeho námietke, už podstatne skôr. Aby bolo zamedzené zneužívaniu námietok zaujatosti len za účelom prieťahov v konaní je účastník povinný uplatniť námietku zaujatosti najneskôr pri prvom pojednávaní, ktorého sa sudca, o vylúčenie ktorého ide zúčastnil a ak sa jedná o takú námietku, o ktorej sa dozvedel až v ďalšom štádiu konania, najneskôr do 15 dní odo dňa, kedy sa sám o dôvode vylúčenia sudcu dozvedel. Vzhľadom k tomu, že námietka zaujatosti nebola dôvodná, okresný súd ju správne vyhodnotil ako námietku, ktorú nie je možné podľa postupu súdu v konaní podať, a preto mohol o veci rozhodovať. Ak nie je námietka zaujatosti dôvodná a súd vo veci koná, je v záujme ďalšieho priebehu konania, aby o nej, ak by to bolo potrebné, rozhodoval nadriadený súd až v súvislosti s rozhodovaním o opravných prostriedkoch, pretože nie je možné pripustiť, aby námietka zaujatosti mohla účastníkovi slúžiť ako prostriedok na prieťahy v konaní, ak otázku, či sudca mal byť v čase jeho rozhodovania vylúčený, je možné vyriešiť procesne hospodárnejším spôsobom až v súvislosti s rozhodovaním o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej.(§ 16 ods. 1 O.s.p.) Z vyššie uvedených dôvodov je nadriadený súd toho právneho názoru, že námietka zaujatosti uplatnená odporcom je z povahy svojej veci nielen bezpredmetná, keďže ňou namieta postup súdu v konaní, ale aj oneskorene podaná, preto nemohla mať žiaden vplyv na postup sudcu v konaní a ani na rozhodnutie, ktoré odporca napadol odvolaním. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 757 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom ku dňu 31.12.20 07 pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.. Podľa § 373 cit. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 261 ods.3 písm.a/ cit. zák. sa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, štátny orgán. Podľa § 100 ods. 1 O.s.p. len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa § 134 cit. zák. na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov. Podľa § 135 ods. 1 cit. zák. konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Podľa § 135a/ ods.1 cit. zák. sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa ods.2 cit. ust. konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Podľa ods.3, prvá veta cit. ust. konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Podľa § 6 ods. 1 Nar. vlády SR č. 159/2007 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných priamych platieb v rastlinnej výrobe žiadateľ predkladá žiadosť o platbu agentúre do 15. mája príslušného kalendárneho roka súčasne so žiadosťou o jednotnú platbu na plochu. Podľa § 6 ods. 2 cit. Nar. žiadateľ je povinný v prílohe žiadosti vyznačiť podľa osobitného predpisu plochu podľa § 3. Podľa § 6 ods. 2 cit. Nar., ak sa na základe vykonaných kontrol zistia rozdiely medzi údajmi o výmere, ktoré žiadateľ uviedol v žiadosti o platbu podľa § 3, a zisteným stavom, platba sa určí na základe zisteného stavu. Platba sa zníži o dvojnásobok zisteného percenta, ak zistený rozdiel predstavuje najmenej 3% alebo dva hektáre a nepresiahne 20%. Ak zistený rozdiel presiahne 20%, platba sa neposkytne. Podľa § 4 ods. 1 Nar. vlády SR č. 213/2007 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v znevýhodnených oblastiach žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku môže podať osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku činnosť na ploche minimálne jeden hektár poľnohospodárskej pôdy v znevýhodnenej oblasti vedenej v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 hektára obhospodarovanej pôdy jedným žiadateľom, b) dodržiava na poľnohospodárskej pôde dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky a podmienky krížového plnenia podľa osobitného predpisu, c) sa zaviaže čestným vyhlásením vykonávať poľnohospodársku činnosť podľa písmena a) v znevýhodnenej oblasti najmenej počas piatich rokov od prvej platby vyrovnávacieho príspevku; to neplatí, ak je poľnohospodársky podnik prevedený na iný subjekt. Podľa § 4 ods. 2 cit. Nar. žiadateľ predkladá žiadosť o vyrovnávací príspevok ako súčasť jednotnej žiadosti 10) spolu s identifikačným listom Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Podľa § 4 ods. 2 cit. Nar. žiadosť o vyrovnávací príspevok musí byť doručená agentúre do 15. mája príslušného kalendárneho roka každoročne počas trvania záväzku podľa odseku 1 písm. c). Podľa § 4 ods. 4 cit. Nar. prílohou k žiadosti o vyrovnávací príspevok je a) zoznam dielov pôdnych blokov zaradených do znevýhodnených oblastí s uvedením druhu pozemku a výmery využívanej poľnohospodárskej pôdy, b) grafická príloha s vyznačením využívanej poľnohospodárskej pôdy podľa písmena a), c) čestné vyhlásenie podľa odseku 1 písm. c), ktoré predkladá žiadateľ pri prvej žiadosti o vyrovnávací príspevok. Podľa § 12 ods. 1 Nar. vlády SR č. 435/2006 Z.z. o podmienkach poskytovania platieb na agroenvironmentálne opatrenia, ak Pôdohospodárska platobná agentúra zistí, že žiadateľ nedodržal podmienky podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e), § 3 ods. 1 písm. a) bodov 1 a 2 a § 3 ods. 1 písm. b) bodov 1 a 2, § 4, § 5, § 6 písm. b) a c), § 7 písm. a), c), e) až g), § 8, § 9, § 10 písm. b) a c), § 11 písm. b), d) až i), platbu za príslušný rok zníži o 20% za každú nedodržanú podmienku, a to až do výšky 100%. Podľa § 13 Nar. vlády SR č. 435/2006 Z.z., ak platobná agentúra zistí rozdiel medzi výmerou obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy uvedenej v zmluve, podľa ktorej sa platba poskytuje, a skutočnou výmerou, platbu zníži podľa osobitných predpisov. Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 274/2006 Z.z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka účelom dotácií v poľnohospodárstve je ustanoviť podporné a ochranné opatrenia na vyrovnanie prirodzených hospodárskych nevýhod podnikania a rizík v poľnohospodárstve a na podporu produkčných a mimoprodukčných funkcií poľnohospodárstva zameraných na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a konkurencieschopnosti domácej výroby, na ochranu zložiek životného prostredia a na tvorbu a udržiavanie kultúrnej vidieckej krajiny. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 274/2006 Z.z. dotácia podľa § 13, 14 a 15 sa poskytuje na základe písomnej žiadosti. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 274/2006 Z.z. pridelenú kvótu, prémiu alebo obdobné práva pre jednotlivé druhy výrobkov môže ministerstvo rozhodnutím jej držiteľovi v prípade porušenia osobitných predpisov 31) odobrať alebo krátiť. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd na základe riadne zisteného skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru, keď konanie bývalého konateľa, ktorým je v prejednávanej veci odporca, posúdil ako porušenie jeho povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti ako štatutárneho orgánu, ktoré malo za následok vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody. S prihliadnutím na správny právny záver okresného súdu, ako aj na rozsah dôvodov uvedených odporcom v odvolaní odvolací súd dopĺňa nasledovné. Predovšetkým nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že mu súd odňal možnosť vyjadriť sa k predmetu konania a navrhovať dôkazy. Počas konania, ktoré začalo dôjdením návrhu zo dňa 28.10.2008 na súd až do vyhlásenia rozhodnutia dňa 29.04.2013 mal odporca dostatok času a možností vyjadriť sa k návrhu navrhovateľa a navrhnúť na svoje tvrdenia relevantné dôkazy, čo neurobil. Napriek tomu, že má zdravotné problémy, mal možnosť súdu navrhnúť sám aspoň jeden termín pojednávania, kedy by bol býval schopný sa na pojednávanie dostaviť, aj keď jeho účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná. Okresný súd môže rozhodnúť bez účasti účastníka postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p., a to len na základe dôkazov založených v spise. Ak účastník žiadne návrhy na dokazovanie nepodá a ani žiadne dôkazy nepredloží a bolo vydané pre neho nepriaznivé rozhodnutie, nesie si za to zodpovednosť výlučne sám. Napriek tomu, že okresný súd predvolal účastníkov konania celkom na 13 pojednávaní, ani jedného z nich sa odporca najmä s argumentáciou jeho zlého zdravotného stavu nezúčastnil. Na to, aby preukázal, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti tak, ako to mohol podľa § 135a/ Obch. zák. v konaní preukázať, nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy. Okresný súd tak po vykonanom dokazovaní správne dospel k záveru, že sa odporca nezbavil svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú spoločnosti, pretože konštrukcia tejto jeho zodpovednosti vyplýva z prezumpcie porušenia povinnosti konateľom konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti priamo z Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, aj keď okresný súd správne zistil skutkový stav vec právne správne posúdil, nie je možné v celom rozsahu súhlasiť s ním vysloveným právnym názorom o tom, že zodpovednosť odporcu ako konateľa spoločnosti navrhovateľa aj prevodcu obchodného podielu za vrátenie dotácií, resp. ich nevyplatenie vyplýva z ustanovení obsiahnutých v Zmluve o prevode obchodného podielu. Z čl. 1, body 5 a 6 Zmluvy o prevode obchodného podielu, v ktorej sa odporca zaviazal na plnenie konkrétnych povinností v prípade, že sa neskôr ukáže, že za ne zodpovedá vyplýva len to, že v nej síce odporca na seba prevzal povinnosti, nie však ako osoba konateľa, ale len ako spoločník. V prejednávanej veci sa však skúmala zodpovednosť odporcu ako konateľa, preto sú pre rozhodovanie podstatné len tie porušenia právnych povinností, ku ktorým došlo zo strany odporcu pri výkone funkcie konateľa, a nie spoločníka. Konateľ je podľa § 135a/ Obch. zák. povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Výkon funkcie s odbornou starostlivosťou sa vzťahuje na všetky povinnosti, ktoré konateľom ukladá zákon, spoločenská zmluva, stanovy alebo rozhodnutia valného zhromaždenia. Pojem odbornej starostlivosti Obchodný zákonník podrobnejšie neupravuje, preto výklad tohto pojmu si musí urobiť sám konajúci súd. Aj keď nie je možné vyžadovať, aby konateľ spoločnosti bol odborníkom vo všetkých oblastiach, ktoré je potrebné pri obchodnom vedení spoločnosti a konania v jej mene uplatňovať, určitú odbornú kvalifikáciu, ktorá ho oprávňuje na prijatie takejto funkcie konateľa, aj keď sa táto odborná kvalifikácia nemusí bezprostredne týkať predmetu podnikania spoločnosti, by nepochybne mal mať. Do odbornej starostlivosti konateľa nesporne patrí aj jeho schopnosť zistiť, ktoré činnosti je ešte schopný vykonávať sám a na ktoré potrebuje zabezpečiť kvalifikované osoby, ktoré by to namiesto neho vykonali. Podľa názoru odvolacieho súdu súčasťou odbornej starostlivosti odporcu ako bývalého konateľa bolo aj to, že si mal pri svojom rozhodovaní zaobstarať a zohľadniť všetky objektívne možné a dostupné informácie, ktoré sa týkali jeho rozhodnutia podať Pôdohospodárskej platobnej agentúre žiadosti o poskytnutie dotácií pre spoločnosť navrhovateľa tak, aby tieto obsahovali tie údaje, ktoré boli pre pridelenie dotácií podstatné a nevyhnutné. Medzi ne nesporne patria údaje o plochách vlastnenej, príp. užívanej plochy pozemkov, o ktorých musel, resp. mal mať ako konateľ najpresnejšie informácie, a to aj preto, že bol zodpovedný zo zákona za obchodné vedenie spoločnosti. Riadna evidencia majetku spoločnosti navrhovateľa, ktorý vlastní a obhospodaruje a ktorý má v užívaní, napr. v nájme bola rovnako v kompetencii odporcu ako bývalého konateľa. Do žiadostí bol preto odporca povinný zo zákona uviesť len také výmery plôch, na ktoré mohol žiadať o dotácie, ktorých rozlohu vedel aj preukázať a ktoré zodpovedali reálnemu stavu. Obchodný zákonník preto vyžaduje z objektívneho hľadiska určitý predpoklad profesionality pri výkone pôsobnosti konateľa, ktorý je vyjadrený práve pojmom odborná starostlivosť. Ďalšou požiadavkou na výkon funkcie konateľa je, aby vykonával svoju pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov, ktoré môžu byť aj protichodné. Pri výkone svojej pôsobnosti zodpovedá konateľ za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti tým, že svoje povinnosti porušil. Porušenie sa môže týkať tých povinností, ktoré sú uložené konateľom zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami, ale aj rozhodnutím valného zhromaždenia. Keďže podľa § 261 ods.3 písm.a/ Obch. zák. je vzťah medzi konateľom a spoločnosťou vždy obchodno-záväzkovým vzťahom, riadi sa zodpovednosť konateľa za škodu ustanoveniami Obchodného zákonníka, keďže vzťah medzi konateľom a spoločnosťou má charakter absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu. Zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú škodu sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to § 135a/, príp. aj § 373, z ktorých vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti, preto sa táto posudzuje bez ohľadu na to, či by odporca bol alebo nebol vznik škody zavinil. V § 135a/ ods.2, 3, 4 a 5 Obch. zák. sa nachádza osobitná úprava zodpovednosti za škodu konateľa, ktorá je k § 373 Obch. zák. úpravou lex specialis k lex generalis, preto sa pri posudzovaní zodpovednosti konateľa použije prednostne právna úprava obsiahnutá v § 135a Obch. zák. a len v prípade, keď nie je možné aplikovať na niektorú skutočnosť § 135a Obch. zák. sa použijú všeobecné ustanovenia o náhrade škody - § 373 a nasl. Obch. zák. Keďže sa teda na vznik zodpovednosti konateľa za škodu vyžaduje splnenie zákonných predpokladov, ktorým je preukázanie vzniku škody, porušenia povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pričom tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, okresný súd správne zisťoval ich existenciu preto, aby mohol o veci kvalifikovane rozhodnúť. Aj keď Obchodný zákonník v § 135a/ ods.2 len príkladmo vymenúva tie povinnosti, pri porušení ktorých vzniká konateľovi zodpovednosť za škodu, je nesporné, že konatelia zodpovedajú za škodu vždy vtedy, ak spoločnosti vznikla škoda tým, že konali v rozpore so zákonom, t.j. v prejednávanej veci konal odporca v rozpore so zákonom č. 274/2006 Z.z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, nar. vl. SR č. 213/2007 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v znevýhodnených oblastiach, nar. vl. SR č. 159/2007 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných priamych platieb v rastlinnej výrobe, ako aj nar. vlády SR č. 435/2006 Z.z. o podmienkach poskytovania platieb na agroenvironmentálne opatrenia, keď bývalý konateľ navrhovateľa naddeklaroval rozsah pôdy, na ktorú žiadal dotácie oproti rozsahu, ktorý skutočne užíval. Porušením tejto povinnosti zo strany konateľa došlo ku vzniku škody v tom, že sa majetok spoločnosti navrhovateľa nezväčšil o tú sumu dotácií, ktorú by bola spoločnosť dostala v takom rozsahu, ako bola v rozhodnutiach PPA vyčíslená, a to nielen za rok 2006, ale aj za rok 2007 a práve z dôvodu naddeklarácie výmery uvedenej v žiadostiach vyhotovených odporcom ako bývalým konateľom, spoločnosť navrhovateľa tieto sumy nezískala. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že bývalý konateľ odporcu v žiadostiach, ktoré zaslal Pôdohospodárskej platobnej agentúre podpísal vyhlásenie o tom, že nesie plnú zodpovednosť za ním poskytnuté údaje a že sú tieto údaje pravdivé. Kto iný by mal mať presný prehľad o tom, čo patrí do majetku spoločnosti, ak nie konateľ, ktorý bol konateľom jediným a ktorý je zo zákona zodpovedný za prijímanie rozhodnutí o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré podľa § 134 Obch. zák. do pôsobnosti konateľov patria. Konateľ je zo zákona povinný rozhodovať nielen o vnútorných, ale aj vonkajších záležitostiach spoločnosti a tak, ako to vyplýva aj z § 135 ods.1 Obch. zák., je povinný zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, a to aj v prípade, ak by zákonom predpísanú evidenciu majetku, prípadne účtovníctva zveril do právomoci tretích osôb na základe zmluvných vzťahov. Ani táto skutočnosť by ho nezbavila zodpovednosti za škodu voči spoločnosti pri plnení povinností konať s odbornou starostlivosťou. Zo správania sa odporcu ako bývalého konateľa navrhovateľa tak jednoznačne vyplýva, že nesprávne údaje z evidencie, ktorú mal k dispozícii sa premietli aj do jeho žiadostí o poskytnutie dotácie zasielaných PPA už aj v predchádzajúcich rokoch, keďže o dotácie žiadal PPA už od roku 2004, pričom tieto mali za následok, že pri krížovej kontrole vykonávanej PPA táto zistila rozdiely v hektárovej výmere pôdy deklarovanej v žiadostiach odporcu oproti skutočnej výmere už za rok 2006, v dôsledku čoho nepriznala spoločnosti žiadne dotácie, prípadne ich krátila aj v roku 2007. Je tak nesporné, že vznik škody, ktorý spočíval v tom, že sa majetok spoločnosti navrhovateľa nezväčšil bol v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu ako bývalého konateľa, spočívajúceho v porušení § 134 a § 135 Obch. zák., ktoré tak, ako to vyhodnotil aj okresný súd, malo nesporne za následok vznik škody, za ktorú podľa § 135a/ ods.2 Obch. zák. nesie zodpovednosť výlučne odporca. V súvislosti s touto situáciou je právne irelevantné tvrdenie odporcu v odvolaní, že navrhovateľ nevyužil svoju možnosť, ktorú mu zákon dáva a nepodal proti rozhodnutiam PPA o nepriznaní dotácií odvolanie, keďže ani sám bývalý konateľ proti rozhodnutiu zo dňa 16.01.2007 PPA doručeného navrhovateľovi ešte v čase, keď bol jeho konateľom opravný prostriedok nepodal. Stalo sa tak zrejme preto, že bývalý konateľ navrhovateľa nemohol po krížovej kontrole PPA Bratislava poskytnúť v opravnom prostriedku také dôkazy, ktorými by tvrdenia uvedené v rozhodnutí zo dňa 16.01.2007 o naddeklarácii vyvrátil. Vzhľadom k tomu, že z odôvodnenia ďalšieho rozhodnutia PPA zo dňa 22.11.1997 vyplýva uvedenie tých istých nepravdivých údajov pri naddeklarácii plochy ako rok predtým, pričom spoločnosť navrhovateľa nemala k dispozícii žiadne relevantné dôkazy o tom, že by krížová kontrola vykonaná PPA nebola bývala správna, nebol dôvod podávať opravný prostriedok, ktorý by nemal za následok zrušenie rozhodnutia vydaného PPA, príp. zmenu v prospech navrhovateľa. V tejto súvislosti sú irelevantné aj tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľ taký rozsah pôdy v hektároch, ako sa uvádza v rozhodnutiach PPA ani neužíva a ani ich nevlastní, pretože sám bývalý konateľ vypisoval do žiadosti tie údaje, ktoré mali vychádzať z reálnej evidencie majetku navrhovateľa, preto je dôvodný predpoklad, že v tom čase takýto majetok reálne nemohol mať, keďže ho ani PPA pri krížovej kontrole nezistila. Naopak z viacerých kontrol vykonaných PPA vyplýva že navrhovateľ reálne obhospodaroval podstatne nižšie výmery plochy pozemkov v hektároch, než na ktoré žiadal dotácie v žiadostiach, preto sa v takomto prípade tvrdenie odporcu javí odvolaciemu súdu ako kontraproduktívne. Navyše predmetom posudzovania naddeklarácie pôdy odporcom je obdobie do 15. mája 2007, kedy bol jedinou zodpovednou osobou za uvedenie výmery v hektároch výlučne on. Nejedná sa preto o plochy, ktoré vlastnil a užíval navrhovateľ po termíne 09. 11. 2007, odkedy je konateľom navrhovateľa iná osoba. Keďže navrhovateľ v konaní o náhradu škody voči bývalému konateľovi preukázal vznik škody spôsobenej odporcom ako konateľom tým, že tento porušil svoje povinnosti ustanovené Obchodným zákonníkom konať s odbornou starostlivosťou, keď do žiadostí o poskytnutie dotácií neuviedol pravdivé informácie a porušil tak aj zákonnú povinnosť vyplývajúcu z vyššie uvedených nariadení vlády SR, v dôsledku čoho navrhovateľovi neboli vyplatené dotácie, ktoré by mu inak tak, ako to vyplýva z obsahu vyššie uvedených rozhodnutí boli bývali priznané a keď preukázal aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, ktoré sú už zákonom predpokladané, pričom odporca ako bývalý konateľ navrhovateľa nepredložil dôkaz opaku, a teda nepreukázal, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere v súlade so záujmami spoločnosti, bol návrh na náhradu škody podaný navrhovateľom v súlade s § 135a Obch. zák. dôvodne a okresný súd o ňom správne rozhodol. Záverom odvolací súd uvádza, že odvolací súd na tie skutočnosti a dôkazy, na ktoré odporca mohol poukázať a predložiť v prvostupňovom konaní, čo neurobil, už v odvolacom konaní s poukazom na § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. nemohol prihliadať. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd je toho právneho názoru, že rozhodnutie o trovách prvostupňového konania, ktoré v odvolaní odporca namietal, nie je správne. Ak súd o návrhu navrhovateľa rozhodol tak, že v časti o zaplatenie sumy 71.942,16 Eur návrhu vyhovel a v časti o zaplatenie sumy 86.405,67 Eur z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom konanie zastavil, je potrebné na rozhodnutie o trovách konania aplikovať § 142 ods. 2 O.s.p., v nadväznosti na § 146 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V prejednávanej veci je potrebné čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom a následné čiastočné zastavenie konania s poukazom na § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p. posúdiť tak, že čiastočné zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ, preto nemal v tomto rozsahu v konaní úspech. Vzhľadom k tomu, že úspech a neúspech oboch účastníkov v konaní bol približne rovnaký, rozhodol odvolací súd o náhrade trov prvostupňového konania, a to bez ohľadu na to, že odporcovi v súvislosti s bránením práva v prvostupňovom konaní žiadne trovy nevznikli, ako aj bez ohľadu na to, že si právny zástupca navrhovateľa uplatnil odmenu len zo súdom priznanej sumy tak, že rozhodnutie o trovách prvostupňového konania zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že právo na ich náhradu podľa § 142 od. 2 O.s.p. žiadnemu z účastníkov nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Trovy odvolacieho konania zodpovedajú odmene za zastupovanie za 1 úkon právnej pomoci, a to za vyjadrenie k odvolaniu odporcu vo výške 565, 97 Eur podľa § 10 ods.1 a § 14 ods.1písm. b) vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, 1x režijný paušál vo výške 7,81 Eur podľa § 16 ods.3 cit. vyhl. a 20% DPH zo sumy 573,78 Eur podľa § 18 ods.3 cit. vyhl., celkom v sume 688,54 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.