Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 41Cob/16/2026 3622201284 15. 07. 2026 Mgr. Radoslava Strhárska ECLI:SK:KSBB:2026:3622201284.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D. A., (predtým bytom A. E. F. XXX, XXX XX A. E. F.), právne zastúpenej advokátom JUDr. Marcelom Ružarovským, so sídlom A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, proti žalovanému PP TECHNOLOGY s.r.o., so sídlom Klátova Nová Ves 292, 958 44 Klátova Nová Ves, IČO: 51 781 263, právne zastúpenému advokátkou JUDr. Zuzanou Herichovou, so sídlom R. Jašíka 158/8, 958 01 Partizánske, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. B./XX/XXXX-XXX zo dňa 23. októbra 2025 takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn. B./XX/XXXX-XXX zo dňa 23. októbra 2025 p otvrdzuje. II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Prievidza ako súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou napadnutého rozsudku zrušil účasť žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. E. F. v obchodnej spoločnosti PP TECHNOLOGY s.r.o., so sídlom 958 44 Klátova Nová Ves 292, IČO: 51 781 263 zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke č. 36702/R. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia jej účasti v žalovanej spoločnosti s odôvodnením, že spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou a zapísaná do obchodného registra dňa 26.08.2018. Spoločníkmi žalovanej spoločnosti sú podľa obchodného registra žalobkyňa a jej bývalý manžel G. B., ktorý zakladal obchodnú spoločnosť zo svojej iniciatívy a chcel od žalobkyne, aby podnikali spolu, nakoľko táto mala skúsenosti aj s prácou v zahraničí. Manželstvo žalobkyne a G. B. bolo spočiatku harmonické, žalobkyňa preto súhlasila a stala sa spoločníkom a konateľom spoločnosti, t. j. žalovaného. Žalobkyňa však v spoločnosti vystupovala vždy iba formálne, nikdy spoločnosť fakticky neriadila a nemala vedomosti o podnikaní spoločnosti. Ako konateľ spoločnosti nikdy nepodpisovala žiadny dokument, zmluvy alebo inú písomnosť týkajúcu sa spoločnosti. Podaním zo dňa 23.09.2022 sa žalobkyňa vzdala aj funkcie konateľa, nakoľko nemala k spoločnosti a dokumentom spojených so spoločnosťou žiadny prístup a nemala ani záujem na zastupovaní spoločnosti, keďže túto činnosť fakticky nikdy nevykonávala. V žalobe uviedla, že Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. XXX/X/XXXX-XX bolo manželstvo rozvedené. Krátko po rozvode bývala v rodinnom dome, kde má
aj žalovaný sídlo, avšak jej manžel (resp. už bývalý manžel) žalobkyňu vyhodil z domu, ktorá tak stratila akýkoľvek prístup nielen k domu ako jej obydliu, ale aj k sídlu žalovanej spoločnosti. Nemala tak prístup k osobným veciam, ani k dokumentom týkajúcim sa spoločnosti, hoci o podnikaní nebola nikdy informovaná a o toto neprejavovala sama záujem. Okresný súd Partizánske vydal neodkladné opatrenie, ktorým G. B. uložil povinnosť, aby umožnil žalobkyni vstup do nehnuteľnosti. Žalobkyňa týmto chcela docieliť prístup k vlastnému majetku a dokumentom spoločnosti, z ktorej už vtedy chcela vystúpiť, nakoľko spoločné podnikanie s jej manželom, ktorý jej fyzicky a vulgárne ubližoval, nebolo možné. Medzi žalobkyňou a druhým spoločníkom spoločnosti prebiehalo a aj prebieha viacero civilných, trestných, či administratívnych konaní. Okrem nariadeného neodkladného opatrenia, medzi rozvedenými manželmi prebieha aj konanie o vyporiadanie BSM (Okresný súd Partizánske sp. zn. XX/X/XXXX), bolo vedené priestupkové konanie (sp. zn. OU-PD-OVVS-2022/013321-005), ktorým bol G. B. uznaný za vinného zo spáchania priestupkov voči žalobkyni, pričom išlo o hrubé správanie a poškodzovanie majetku. Vo veci boli podané tiež trestné oznámenia, ktoré ale boli odmietnuté (ČVS: ORP-123/PE-PE-2022). Za tohto stavu, kedy žalobkyňa a jej bývalý manžel G. B. nedokážu spolu fungovať ako ľudia, nedohodli sa na žiadnom majetkovoprávnom riešení týkajúcom sa ich majetku, vedú proti sebe množstvo sporov, žalobkyňa je fyzicky aj verbálne napádaná zo strany druhého spoločníka, je vylúčené, aby mohli obaja spoločne viesť spoločnosť a zúčastňovať sa na jej podnikaní. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne a navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa mala prístup k spoločenskej zmluve, prípadne si ju mohla vyžiadať bezodplatne z obchodného registra zo Zbierky listín OR SR alebo od druhého spoločníka, či priamo od žalovaného. Mala vedomosť o podnikaní žalovaného a po rozvode manželov aj prístup k domu, do domu počas neprítomnosti G. B. chodievala a odnášala si odtiaľ svoje osobné veci, tieto jej boli aj odovzdané dňa 07.06.2021 a 30.12.2021. Dokumenty týkajúce sa žalovaného mala k dispozícii účtovníčka pani H. I. a žalobkyňa to samozrejme jednoznačne vedela, nezaujímala sa však o ne ani nežiadala účtovníčku o súčinnosť, pričom pani I. sama žalobkyňa neposkytovala súčinnosť pri zápise identifikačných údajov spoločníkov do obchodného registra a odmietala zaplatiť účtovníčke za jej služby spojené so zápisom identifikačných údajov spoločníkov do obchodného registra. Žalovaný mal za to, že je potrebné niesť plnú mieru zodpovednosti za stav žalovaného, len pre samotné konštatovanie o nemožnosti, bez faktického využívania svojich práv, ktoré žalobkyni priznáva Obchodný zákonník, nie je spravodlivé zrušiť jej účasť v spoločnosti a nechať žalovaného v stave, ktorý je zapríčinený spoločným (ne)konaním obidvoch spoločníkov aj konateľov, len na jednom spoločníkovi a konateľovi. Žalovaný poukázal na to, že v súčasnosti je vedená vec na OR PZ v Partizánskom v skrátenom vyšetrovaní pod č. ORP-ČVS-222/PE-2022 pre trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 2 Trestného zákona, pričom v rozhodnom čase bola žalobkyňa plnohodnotnou konateľkou žalovaného, takže rovnako platí, že musí niesť plnú mieru zodpovednosti za stav žalovaného a plnenie zákonných povinností spojených s ekonomickou stránkou žalovaného. K vzájomným vzťahom spoločníkov uviedol, že žalobkyňa rovnako atakuje G. B., vulgárne mu nadáva, neustále mu vypisuje množstvo agresívnych e-mailov, čo je pre neho za hranicou únosnosti. Žalobkyňa v danom prípade neuprednostňuje záujmy žalovaného pred svojimi záujmami, nevykonávala svoju funkciu konateľky s odbornou starostlivosťou, nekonala v súlade so záujmami žalovaného a spoločníkov. Žalovaný tvrdil, že zrušenie účasti žalobkyne v spoločnosti jednak nie je v záujme žalovaného ani v záujme druhého spoločníka, nakoľko riešenie problémov žalovaného je potrebné riešiť podľa postupov Obchodného zákonníka a spoločenskej zmluvy, a nie jednoduchým zrušením jej účasti bez zodpovednostných následkov. Jednou zo zákonných povinností je aj povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti podľa výšky svojho vkladu. Následne tu existuje ďalšia zákonná možnosť, ktorú žalobkyňa nevyužila, a to prevod obchodného podielu. Uvedené žalobkyňa nevyužila, neponúkla svoj podiel G. B., takže už iba z tohto dôvodu nie je možné zrušiť účasť žalobkyne v žalovanom, pretože je potrebné najskôr využiť túto možnosť a zákonný postup a až následne, ak toto nebude možné, mohla by sa teoreticky domáhať zrušenia svojej účasti v žalovanej spoločnosti. Žalovaný tiež uviedol, že prípadná neskoršia nevedomosť žalobkyne o stave žalovaného je zapríčinená nevyužívaním svojich práv vyplývajúcich zo zákona a spoločenskej zmluvy, keďže on žalobkyňu pozval s dostatočným predstihom na zasadnutie valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.12.2022, pričom žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpovedala, že sa odmieta zúčastniť valného zhromaždenia a tiež nekonala v zmysle § 66 ods. 2 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“). 4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 148 ods. 1 ObZ, ako aj § 133 ods. 1, § 135 ods. 1 a § 135a ods. 1 a 2 ObZ, konštatujúc, že účasť spoločníka v obchodnej spoločnosti
nemôže zaniknúť jednostranným prejavom jeho vôle, ale len dohodou, alebo rozhodnutím súdu na návrh spoločníka v konaní o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, pokiaľ ten preukáže existenciu takých dôvodov, pre ktoré nemožno jeho zotrvanie v spoločnosti od neho spravodlivo požadovať, pričom príčinou takéhoto návrhu spoločníka môže byť okrem iného aj vážne narušenie vzájomnej dôvery medzi spoločníkmi a absencia zhodnej podnikateľskej filozofie napríklad po rozvode manželov, ktorí sú spoločníci. 5. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo preukázané, že vzájomné spory medzi žalobkyňou a ďalším spoločníkom žalovaného, jej bývalým manželom, sú vo veľkej miere rozvrátené, nie sú schopní slušnej komunikácie bez osočovania, urážania a najvhodnejším spôsobom komunikácie medzi nimi je v súčasnosti komunikácia prostredníctvom ich právnych zástupcov, kedy nedochádza k osobným konfliktom. Uvedené správanie je nepochybne jedným z dôvodov, kedy nemožno od spoločníka požadovať jeho zotrvanie v spoločnosti, keďže vzťahy spoločníkov sú rozvrátené, spory medzi spoločníkmi dosiahli takú mieru intenzity, že medzi nimi panuje nedôvera, pričom za takýchto okolností nie je možné realizovať práva žalobkyne ako spoločníčky priznané jej Obchodným zákonníkom, ako ani podnikateľské zámery spoločnosti a ciele žalovaného tak, ako boli stanovené pri založení žalovaného. V tomto ohľade súd prvej inštancie vzhliadol dôvod osobitný hodného zreteľa, kedy nie je možné spravodlivo požadovať od žalobkyne jej ďalšiu účasť v spoločnosti. 6. Súd prvej inštancie zároveň skúmal, aké konkrétne práva žalobkyne ako spoločníčky žalovaného sú porušované konateľom žalovaného alebo žalovaným. Konštatoval, že v článku 13 spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti – žalovaného sú uvedené práva a povinnosti spoločníkov, medzi ktoré okrem iných patrí: právo na riadení a kontrole činnosti spoločnosti, právo nahliadať do obchodných kníh a účtovných a evidenčných dokladov a povinnosť vykonávať svoju činnosť pre spoločnosť tak, aby dosiahla čo najlepšie hospodárske výsledky. Právom spoločníka je aj účasť na valnom zhromaždení spoločnosti a prostredníctvom neho uskutočňovať rozhodovaciu činnosť o najdôležitejších otázkach fungovania spoločnosti. Konštatoval tiež, že sídlo žalovaného je rodinný dom, ktorý je bydliskom druhého spoločníka žalovaného – bývalého manžela žalobkyne, pričom podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že druhý spoločník žalovaného bránil žalobkyni vo vstupe do sídla žalovaného a žalobkyňa mala povolený vstup do sídla žalovaného až na základe neodkladného opatrenia vydaného súdom. Z pozvánky na valnom zhromaždení žalovaného vyplynulo, že valné zhromaždenie sa konalo v sídle spoločnosti Klátova Nová Ves 292 dňa 20.12.2022, taktiež žalovaný uviedol, že pozýval žalobkyňu na valné zhromaždenie v roku 2023 za účelom rokovania o prevode obchodného podielu, pričom žalobkyňa sa odmietla týchto valných zhromaždení zúčastniť. Z rozhodnutia Okresného úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy o priestupku zo dňa 01.03.2022 vyplynulo, že druhý spoločník žalovaného G. B. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil voči žalobkyni tým, že dňa 29.08.2021 v čase okolo 13.00 h na ulici pred rodinným domom č. XXX F. D. A. E. F., v ktorom v minulosti žil s poškodenou bývalou manželkou A. B., túto napadol tak, že ju odsacoval a vulgárne jej nadával, ako aj zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil tým, že žalobkyni na jej motorovom vozidle vytrhol ľavý predný stierač. 7. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že za daných okolností (priestupkov voči žalobkyni, umožnenia vstupu do sídla spoločnosti až na základe neodkladného opatrenia), je žalobkyni ako spoločníčke bránené v riadnom vykonávaní svojich práv ako spoločníčky, teda na základe správania druhého spoločníka žalovaného nie je spravodlivé požadovať, aby sa žalobkyňa zúčastňovala valných zhromaždení a ako jeho členka vykonávala prostredníctvom valného zhromaždenia rozhodovaciu činnosť o zásadných otázkach spoločnosti. Mal za to, že žalobkyni je porušované právo podieľať sa na riadení a kontrole činnosti spoločnosti. Aj keď bolo v konaní nesporné, že žalobkyňa sa mohla informovať u ekonómky o stave spoločnosti, prípadne cez portál slovensko.sk v Obchodnom registri, súd mal za to, že samotná táto skutočnosť, kedy žalobkyňa nemôže komunikovať ako spoločníčka žalovaného s druhým spoločníkom a konateľom spoločnosti o záležitostiach spoločnosti a musí sa domáhať týchto informácií prostredníctvom tretej osoby, prípadne cez internetové portály, dáva reálny pohľad na fungovanie spoločnosti, kedy nemôže byť naplnený účel aktívnej účasti v spoločnosti pre napĺňanie jej účelu a najmä kreovania zisku. Súd prvej inštancie uzavrel, že pri pretrvávajúcich sporoch, kedy nie je možné realizovať schvaľovacie procesy, fungovanie spoločnosti nie je možné. Medzi podstatné dôvody pre zrušenie účasti je preto potrebné považovať aj rozvrat vzťahov medzi žalobkyňou a ostatným spoločníkom, čo bolo v konaní preukázané. Mal za to, že spory medzi spoločníkmi dosiahli
takú mieru intenzity, že za takýchto okolností nie je možné realizovať práva žalobkyne ako spoločníčky priznané jej Obchodným zákonníkom, ani podnikateľské zámery spoločnosti a ciele žalovaného tak, ako boli stanovené pri založení spoločnosti, kedy nie je možné spravodlivo požadovať od žalobkyne jej ďalšiu účasť v spoločnosti. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že žalobkyni, ktorá bola v spore plne úspešná, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením súdneho úradníka. 9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol rozsudok v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 24. júla 2024, ktorým odvolací súdu zrušil prvé rozhodnutia súdu prvej inštancie v danej veci a nariadil mu, aby opätovne posúdil nárok uplatnený žalobkyňou so zameraním sa na posúdenie, či predpoklady uvedené v ustanovení § 148 ods. 1 ObZ pre zrušenie účasti žalobkyne ako spoločníčky u žalovaného boli jednoznačne splnené s tým, že malo ísť o konkretizované a dôkazmi preukázané skutočnosti, zakladajúce splnenie podmienky pre nemožnosť spravodlivého požadovania od žalobkyne na jej ďalšie zotrvania u žalovaného. Podľa žalovaného uvedené súd prvej inštancie nevykonal. Súd prvej inštancie nepreskúmal, či žalobkyňa v konaní preukázala, že by jej majetková účasť v spoločnosti bola na ujmu a jej práva spoločníka by boli spoločnosťou alebo jej konateľmi porušované v takej intenzite, že by od nej nebolo možné spravodlivo požadovať ďalšie zotrvanie v spoločnosti. Žalobkyňa podľa názoru žalovaného ani po zrušení veci odvolacím súdom netvrdila žiadne také skutočnosti, ktoré by preukázali dôvody na zrušenie jej účasti v spoločnosti a neuniesla dôkazné bremeno v rozsahu, ako požadoval odvolací súd. Súd prvej inštancie sa po zrušení a vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie nezameral na skúmanie porušovania jej práv ako spoločníčky, iba svoje rozhodnutie, ktorým žalobe vyhovel, v odôvodnení oprel vyslovene len o rozvrat vzťahov medzi spoločníkmi ako bývalými manželmi. Žalovaný mal za to, že ak je v právnom poriadku Slovenskej republiky inštitút právnickej osoby, je potrebné riešiť vnútorné vzťahy v spoločnosti v súlade s inštitútmi obchodného práva. Ak by sa v každej spoločnosti zrušila účasť spoločníka len na základe rozvratu vzťahov spoločníkov, v ktorej ako manželia/bývalí manželia nevedia spolu vychádzať, ad absurdum by to znamenalo, že stačí tvrdiť jedným z manželov/bývalých manželov, že vzťahy medzi nimi sú narušené, čo by bolo v podmienkach obchodného práva najjednoduchšie „opustiť“ obchodnú spoločnosť, v ktorej si spoločník už nepraje viacej zotrvávať. Žalovaný dal opätovne do pozornosti jeho návrh na zvolanie valného zhromaždenia, na ktorom žalobkyňa jednoducho svoju účasť bez odôvodnenia odmietla, pretože sa podľa názoru žalovaného takticky spoliehala, že súd jej účasť spoločníčky v spoločnosti zruší, hoci mohla využiť právne zastúpenie, kde jej právny zástupca sa mohol valného zhromaždenia zúčastniť a zmierlivo doriešiť prostriedkami obchodného práva záležitosti spoločnosti. Žalovaný poukázal na to, že spoločník sa na zasadnutí valného zhromaždenia zúčastňuje osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného plnomocenstva, takže v záujme zachovania zákonného postupu, ktorý je prioritnejší ako súdny spor, postup žalobkyne nebol korektný, keď žalobkyňa bez odôvodnenia odmietla možnosť riešenia záležitostí a problémov spoločnosti právnym zástupcom žalovaného navrhovaným uskutočnením valného zhromaždenia za účasti právnych zástupcov oboch spoločníkov. Podľa žalovaného žalobkyňa v konaní nikdy netvrdila také skutočnosti, ktoré by aj preukázala, že žalovaným alebo druhým spoločníkom G. B. boli závažným spôsobom porušované jej práva a povinností ako spoločnícky tak, že by nebolo od nej spravodlivé požadovať, aby zotrvávala v spoločnosti, tak ako predpokladá ustanovenie § 148 ods. 1 ObZ. Vykonaným dokazovaním sa naopak preukázalo, že žalobkyňa ekonomicky profitovala z činnosti žalovaného, pracovala pod jeho obchodným menom a o dianí v spoločnosti vedela (vykonávala práce, podpisovala), no neskôr sa z ľahostajnosti o ekonomickú stránku spočívajúcu aj v zákonných povinnostiach žalovaného aktívne nezaujímala, preto nie je spravodlivé voči žalovanému ani voči druhému spoločníkovi, aby všetky administratívnoprávne záležitosti riešil len jeden zostávajúci spoločník. Žalovaný mal za to, že aj vzhľadom na existenciu daňového nedoplatku v značnej sume, je v rámci všeobecnej spravodlivosti aj v intenciách ducha Obchodného zákonníka potrebné a možné, aby spoločníci spoločne riešili chod, ekonomické záležitosti a problémy žalovanej spoločnosti na zasadnutiach valného zhromaždenia a nie je v záujme žalovaného, ani v záujme druhého spoločníka, aby súd zrušil jej účasť v spoločnosti. Vo vzťahu k priestupkom voči žalobkyni ako poškodenej, za ktoré bol druhý spoločník žalovaného uznaný vinným, uviedol, že situácia sa v uvedený deň vyeskalovala práve z dôvodov na strane žalobkyne, ktorá
konflikt začala. Podľa názoru žalovaného je potrebné prostriedkami práva aj učiť strany sporu, že sa majú správať zákonom povoleným a požadovaným spôsobom, a nie im uľahčovať neplnenie si povinností ako v tomto prípade. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. 10. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovaného v písomnom podaní zo dňa 17.12.2025, v ktorom uviedla, že s odvolacími dôvodmi žalovaného nesúhlasí a považuje ich za zavádzajúce, nakoľko podstata zrušenia jej účasti v spoločnosti spočívala práve v závažnom narušení vzťahov s druhým spoločníkom. Zdôraznila, že pri vymedzení skutkových okolností, ktoré odôvodňujú zrušenie účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, sa súd opieral o dôvody všeobecne akceptované odbornou literatúrou, kde poukázal na odbornú publikáciu „Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1792“, z ktorej v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie aj citoval. Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie v zhode so žalobkyňou deklaroval, že medzi dôvody zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti nepatrí len porušovanie práv spoločníka, ale aj iné dôvody spočívajúce či už v zdravotnom stave spoločníkov alebo straty vzájomnej dôvery medzi spoločníkmi. Zároveň opätovne poukázala na súdnu prax, podľa ktorej efektívne fungovanie spoločnosti je podmienené existenciou zhodnej podnikateľskej filozofie spoločníkov a ich vzájomnej dôvery a ak možno racionálne predpokladať, že vzťahy medzi spoločníkmi už tieto požiadavky nespĺňajú, môže súd zrušiť účasť spoločníka, ktorý je týmto stavom dotknutý (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X D. XXX/XXXX, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X D. XXX/XX) s tým, že dôvodnosť zrušenia účasti žalobkyni v žalovanom bola zmienená aj v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXXX/ XX/XXXX zo dňa 24.07.2024, kde bolo odvolacím súdom konštatované, že popri objektívnych dôvodoch môžu existovať aj subjektívne dôvody, ktoré legitimizujú zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti. Medzi takéto dôvody možno považovať rozvrat vzťahov medzi žalobkyňou a druhým spoločníkom. S poukazom na uvedené je podľa žalobkyne preto nespochybniteľné, že zrušenie účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti nie je dané výlučne len v prípade porušovania práv spoločníka, ktoré mu vyplývajú zo spoločenskej zmluvy, stanov alebo Obchodného zákonníka, ale aj tým, že došlo k zásadnému narušeniu vzťahov medzi spoločníkmi, ktorí sú bývalí manželia. V kontexte uvedeného považuje v odvolaní spomínaný návrh na zvolanie valného zhromaždenia za úskočný, nakoľko názory oboch spoločníkov sa do značnej miery rozchádzajú, a teda by ani nemohlo dôjsť k vzájomnému kompromisu. Podľa žalobkyne žalovaný v odvolaní neuviedol, aké nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov mal zistiť súd prvej inštancie. Žalobkyňa od počiatku zrušenie svojej účasti odôvodňovala od zlých osobných vzťahov, spôsobu vyčítavej a agresívnej komunikácie medzi spoločníkmi ako bývalými manželmi, nemožnosti dostať sa do sídla spoločnosti a pod. Fakt, že sa súd nezaoberal porušovaním práv spoločníka podľa spoločenskej zmluvy alebo zákona nebolo predmetom konania, pretože žalobkyňa predmet konania vymedzila na základe iných skutočností. Nemohlo preto dôjsť k nesprávnemu zisteniu skutkových okolností, lebo súd nemal dôvod sa nimi ani zaoberať. Rovnako tak právne posúdenie súdu prvej inštancie považuje za správne, pričom bolo vydané aj v rámci predošlého usmernenia odvolacieho súdu. Žalobkyňa vyslovila presvedčenie, že v predmetnom súdnom konaní riadne uniesla dôkazné bremeno, keď preukázala závažné narušenie vzťahov s druhým spoločníkom žalovaného - jej bývalým manželom p. B.. Ich vzťah tak možno s prihliadnutím na jeho intenzitu a charakter jednoznačne považovať za odôvodňujúci zrušenie účasti žalobkyne v žalovanom. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 11. Súd prvej inštancie dňa 13.01.2026 doručil žalovanému písomné vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného a zároveň mu umožnil, aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní od jeho doručenia, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom nevyužil, k podaniu žalobkyne sa nevyjadril. 12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
13. Podstatou vyvolaného odvolacieho konania bolo v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného posúdiť, či žalobkyňou tvrdené a na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie preukázané skutočnosti sú dôvodom pre zrušenie jej účasti spoločníka v žalovanej obchodnej spoločnosti, alebo prichádza do úvahy zamietnutie žaloby. Vzhľadom na obsah podaného odvolania predmetom odvolacieho prieskumu odvolacieho súdu bol prvý výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, ako aj od tohto výroku závislý výrok o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 14. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý považoval za nesporné, že žalovaná obchodná spoločnosť, ktorá vznikla zápisom v obchodnom registri dňa 26.06.2018, bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 31.05.2018, pričom jej spoločníkmi sú žalobkyňa a jej bývalý manžel G. B., ktorí boli zároveň aj konateľmi spoločnosti. Žalobkyňa je spoločníčkou žalovaného s veľkosťou obchodného podielu vo výške 50 %, oprávnenie konať za spoločnosť ako konatelia žalovaného samostatne mali obaja konatelia. Konatelia si od založenia žalovaného neplnili svoje zákonné povinnosti, ako napr. zvolávanie valného zhromaždenia najmenej raz za rok. Manželstvo spoločníkov a konateľov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. XXX/X/XXXX zo dňa 09.09.2020. Po rozvode mala žalobkyňa obmedzený prístup do rodinného domu, v ktorom spoločne s manželom pred rozvodom bývali a ktorý je tiež sídlom spoločnosti žalovaného. Niekoľkokrát doň po rozvode vstúpila, kedy si odniesla osobné veci. Zo vzájomnej komunikácie vyplynulo, že vzťahy bývalých manželov a zároveň spoločníkov sú značne rozvrátené, o čom svedčia viaceré civilné konania vedené na Okresnom súde Prievidza sp. zn. XX/ XX/XXXX, sp. zn. XX/X/XXXX, na Okresnom súde Topoľčany sp. zn. XXX/XX/XXXX, ako aj exekučné, či priestupkové konanie. Na fungovaní a príjme spoločnosti sa bývalí manželia spolupodieľali do roku 2021 výkonom prác pre žalovaného, teda aj žalobkyňa pre žalovaného pracovala, práce vykonávala až do 30.04.2021, čo je zrejmé z predložených montážnych denníkov, protokolov a faktúr vystavených žalovaným ako dodávateľom pre odberateľa pre spoločnosť PPA Energo s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 137, IČO: 31 368 484. Posledné dva roky je už firma nečinná, keďže obaja konatelia pracujú na základe svojho živnostenského oprávnenia. Žalovaná obchodná spoločnosť nedosahuje príjmy, naopak došlo k zadlženiu žalovaného. Na prevode obchodného podielu sa doposiaľ žalobkyňa a jej bývalý manžel nedohodli, nakoľko druhý spoločník má za to, že cena obchodného podielu je stanovená neprimerane, vzhľadom na dlhy žalovaného. Žalobkyňa sa v septembri 2022 vzdala funkcie konateľa. Za rok 2020 vznikla žalovanému povinnosť byť platcom DPH, na základe čoho došlo k dovyrubeniu DPH vo výške 13.215,29 Eur a za rok 2020 vznikol žalovanému nedoplatok na dani z príjmu, na základe čoho bolo Daňovým úradom Trenčín oznámené podozrenie zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane a poistného v sume 14.687,04 Eur podľa § 278 Trestného zákona, v znení neskorších predpisov. Na D. B. F. B., odbore kriminálnej polície je tak vedené trestné stíhanie pod sp. zn. D./XX pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, v znení neskorších predpisov. V uvedenej trestnej veci nebolo doposiaľ rozhodnuté. 15. Podľa § 148 ods. 1 ObZ, spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne. 16. Podľa § 133 ods. 1 ObZ, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 17. Podľa § 135 ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. 18. Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
19. Podľa § 135a ods. 2 ObZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. 20. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní. Po zhodnotení všetkých skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom nároku žalokyne a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie rozsudku ako rozhodnutia vo veci samej. 22. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobkyne, k obrane žalovaného a k vykonaným dôkazom. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t. j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP, nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. H. J. XXX/XX, rozsudok NS SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). 23. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd po preskúmaní veci uvádza, že súd prvej inštancie pridržiavajúc sa právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v odôvodnení zrušujúceho uznesenie sp. zn. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.07.2024 správne konštatoval, že predmetom tohto konania bolo predovšetkým vyhodnotenie situácie vnútri spoločnosti s dôrazom na zistenie, či v danom prípade existujú dôvody, pre ktoré nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrvala. 24. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že voči žalovanému a druhému spoločníkovi nie je spravodlivé, aby všetky administratívnoprávne záležitosti riešil len jeden zostávajúci spoločník a žalobkyňa sa svojej zodpovednosti zbavila, odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, že predmetom tohto konania nebolo posudzovanie plnenia povinností žalobkyne ako konateľky spoločnosti spojených s ekonomickou stránkou spoločnosti a miery jej zodpovednosti na hospodárskom výsledku žalovaného a už vôbec nie posudzovanie žalovaným naznačovanej spoluzodpovednosti za nedoplatky na daniach spoločnosti, ktoré sú predmetom prebiehajúceho trestného stíhania. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že práva a povinnosti konateľa spoločnosti treba odlišovať od práv a povinností spoločníka spoločnosti, pretože Obchodný zákonník v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným týmto dvom subjektom pripisuje úplne odlišné postavenie a dôsledne rozlišuje medzi právami a povinnosťami konateľov a medzi právami a povinnosťami spoločníkov. Preto, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, zrušenie účasti žalobkyne v obchodnej spoločnosti vedie len k zániku tých práv a povinností, ktoré v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka patria spoločníkom. Práva a povinnosti vyplývajúce žalobkyni z funkcie konateľa spoločnosti zrušením jej účasti v spoločnosti ako spoločníčky nezanikajú a prípadná zodpovednosť za súčasnú ekonomickú situáciu v spoločnosti, či vznik škody v dôsledku neplnenia povinností konateľov spoločnosti, môže byť predmetom posudzovania v inom konaní, a to podľa stavu v čase, kedy k prípadnému vzniku škody došlo. Zrušením účasti spoločníka v spoločnosti sa táto skutočnosť nijako nedotkne postavenia konateľov spoločnosti a ich zodpovednosti za porušenie povinností pri výkone ich pôsobnosti, či zodpovednosti za obchodné vedenie spoločnosti konateľov a ani plnenia administratívnych a iných právnych povinností spojených s funkciou konateľa.
25. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkami žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala dôvody odôvodňujúce zrušenia jej účasti v spoločnosti, pre ktoré nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrvala. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že medzi takéto dôvody odborná literatúra aj súdna prax zaraďuje popri nepriaznivom zdravotnom stave spoločníka, jeho dlhodobej neprítomnosti, zneužití práva väčšiny v spoločnosti, aj vážne narušenie vzájomnej dôvery medzi spoločníkmi a absenciu zhodnej podnikateľskej filozofie napríklad po rozvode manželov, ktorí sú spoločníkmi spoločnosti. Žalobkyňa narušenie vzájomnej dôvery medzi spoločníkmi preukázala predložením dôkazov o viacerých prebiehajúcich, resp. aj skončených civilných sporových konaní, exekučnom konaní, no predovšetkým aj o priestupkovom konaní, v rámci ktorého bol žalovaný uznaný vinným z priestupku voči občianskemu spolunažívaniu a priestupku voči majetku, kde jeho konanie smerovalo práve voči žalobkyni ako poškodenej. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že tohto konania sa dopustil pre konflikt vyprovokovaný žalobkyňou, len potvrdzuje správne závery súdu, že obaja spoločníci nie sú schopní slušnej komunikácie bez osočovania a ďalšie napĺňanie podnikateľských zámerov a cieľov spoločnosti pre nemožnosť ich spoločného fungovanie v spoločnosti, nie je možné. 26. Žalovaný mal za to, že je potrebné, aby chod spoločnosti riešili spoločníci na zasadnutiach valného zhromaždenia spoločne. Keďže účelom založenia a existencie obchodnej spoločnosti je napĺňanie podnikateľskej aktivity, dosahovanie vytýčených cieľov a v neposlednom rade dosahovanie zisku, odvolací súd zastáva názor, ktorý bol odvolacím súdom vyslovený už predchádzajúcom odvolacom konaní v danej veci, že tieto ciele je možné naplniť len za predpokladu zhody vo vnútri spoločnosti. Pri pretrvávajúcich sporoch, kedy nie je možné realizovať schvaľovacie procesy, fungovanie spoločnosti nie je možné. Medzi podstatné dôvody pre zrušenie účasti je preto potrebné považovať aj rozvrat vzťahov medzi žalobkyňou a ostatným spoločníkom, čo nielen podľa záverov súdu prvej inštancie, ale aj odvolacieho súdu, bolo v konaní preukázané. 27. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že žalobkyňa by sa zasadnutí valného zhromaždenia mohla zúčastňovať v zastúpení svojim právnym zástupcom, či iným splnomocnencom. Hoci z právneho hľadiska taká možnosť prichádza do úvahy, podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby svoje práva spoločníka nútene vykonávala prostredníctvom tretích osôb. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie už samotná skutočnosť, že žalobkyňa nemôže komunikovať ako spoločníčka s druhým spoločníkom o záležitostiach spoločnosti priamo a je odkázaná na komunikáciu so spoločníkom prostredníctvom tretích osôb, len potvrdzuje existujúci rozvrat vzťahov medzi spoločníkmi, ktorý dosiahol takú mieru intenzity a vzájomnej nedôvery, že od žalobkyne nie jej možné spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrvala. 28. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že žalovaný nedôvodne vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci a jeho odvolanie smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorý žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. 29. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP ), odvolací súd v konaní nezistil. 30. Žalovaný podal odvolanie v celom rozsahu, vrátane druhého výroku napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP správne priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. 31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete vo veci samej, ako aj v závislej druhej výrokovej vete o náhrade trov konania je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). 33. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Strana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).