Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 41Cob/40/2024 3622201284 24. 07. 2024 JUDr. Miroslava Púchovská ECLI:SK:KSBB:2024:3622201284.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. D., právne zastúpenej advokátom JUDr. Marcelom Ružarovským, so sídlom A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, proti žalovanému: PP TECHNOLOGY s.r.o., so sídlom Klátova Nová Ves 292, 958 44 Klátova Nová Ves, IČO: 51 781 263, právne zastúpenému advokátkou JUDr. Zuzanou Herichovou, so sídlom E. F. XXX/X, XXX XX B., o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. PE-5Cb/41/2022-308 zo dňa 3. novembra 2023 takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn. PE-5Cb/41/2022-308 zo dňa 3. novembra 2023 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala, aby súd zrušil jej účasť v spoločnosti žalovaného. V žalobe uviedla, že žalovaný bol založený spoločenskou zmluvou a zapísaný do obchodného registra dňa 26.08.2018. Spoločníkmi žalovaného sú podľa obchodného registra žalobkyňa a jej bývalý manžel F. B., ktorý zakladal obchodnú spoločnosť zo svojej iniciatívy a chcel od žalobkyne, aby podnikali spolu, nakoľko táto mala skúsenosti aj s prácou v zahraničí. Manželstvo žalobkyne a F. B. bolo spočiatku harmonické, žalobkyňa preto súhlasila a stala sa spoločníkom a konateľom spoločnosti – žalovaného. Žalobkyňa však v spoločnosti vystupovala vždy iba formálne, nikdy spoločnosť fakticky neriadila a nemala vedomosti o podnikaní spoločnosti. Ako konateľ spoločnosti nikdy nepodpisovala žiadny dokument, zmluvy alebo inú písomnosť týkajúcu sa spoločnosti. Podaním zo dňa 23.09.2022 sa žalobkyňa vzdala aj funkcie konateľa, nakoľko nemala k spoločnosti a dokumentom spojených so spoločnosťou žiadny prístup a nemala ani záujem na zastupovaní spoločnosti, keďže túto činnosť fakticky nikdy nevykonávala. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2Pc/9/2020-16 bolo manželstvo rozvedené. Krátko po rozvode bývala žalobkyňa v rodinnom dome, kde má aj žalovaný sídlo, avšak jej manžel (resp. už bývalý manžel) žalobkyňu vyhodil z domu, ktorá tak stratila akýkoľvek prístup nielen k domu ako jej obydliu, ale aj ako sídlu spoločnosti – žalovaného. Žalobkyňa nemala teda prístup k dokumentom týkajúcim sa spoločnosti, hoci o podnikaní nebola nikdy informovaná a o toto neprejavovala sama záujem. Okresný súd Partizánske vydal neodkladné opatrenie, ktorým F. B. uložil povinnosť, aby umožnil žalobkyni vstup do nehnuteľnosti. Žalobkyňa týmto chcela docieliť prístup k vlastnému majetku a dokumentom spoločnosti, z ktorej už vtedy chcela vystúpiť, nakoľko spoločné podnikanie s jej manželom, ktorý jej fyzicky a vulgárne ubližoval, nebolo možné. F. B. je spoločníkom a konateľom žalovaného, medzi ním a žalobkyňou prebiehalo
a aj prebieha viacero civilných, trestných, či administratívnych konaní. Okrem už uvedených konaní medzi rozvedenými manželmi prebieha aj konanie o vyporiadanie BSM (Okresný súd Partizánske, sp. zn. 3C/3/2022), bolo vedené priestupkové konanie (sp. zn. OU-PD-OVVS-2022/013321-005), ktorým bol F. B. uznaný za vinného zo spáchania priestupkov voči žalobkyni, pričom išlo o hrubé správanie a poškodzovanie majetku. Vo veci boli podané tiež trestné oznámenia, ktoré ale boli odmietnuté (ČVS:ORP-123/PE-PE-2022). Za tohto stavu, kedy žalobkyňa a jej bývalý manžel F. B. nedokážu spolu fungovať ako ľudia, nedohodli sa na žiadnom majetkovoprávnom riešení týkajúcom sa ich majetku, vedú proti sebe množstvo sporov, žalobkyňa je fyzicky aj verbálne napádaná zo strany F. B., je vylúčené, aby mohli obaja spoločne viesť spoločnosť a zúčastňovať sa na jej podnikaní. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa mala prístup k spoločenskej zmluve, prípadne si ju mohla vyžiadať bezodplatne zo Zbierky listín Obchodného registra SR alebo od druhého spoločníka, či od žalovaného. Žalobkyňa mala vedomosť o podnikaní žalovaného, tiež mala po rozvode prístup k domu, do domu počas neprítomnosti F. B. chodievala a odnášala si odtiaľ svoje osobné veci, tieto jej boli aj odovzdané dňa 07.06.2021 a 30.12.2021 a zároveň si ich sama odnášala počas neprítomnosti F. B.. Dokumenty týkajúce sa žalovaného mala k dispozícii účtovníčka pani G. H. a žalobkyňa to samozrejme vedela, ale nezaujímala sa o ne, ani nežiadala účtovníčku o súčinnosť, pričom pani H. sama žalobkyňa neposkytovala súčinnosť pri zápise identifikačných údajov spoločníkov do obchodného registra a odmietala zaplatiť účtovníčke za jej služby spojené so zápisom identifikačných údajov spoločníkov do obchodného registra. Žalovaný mal za to, že je potrebné niesť plnú mieru zodpovednosti za stav žalovaného. Len samotné konštatovanie o nemožnosti, bez faktického využívania svojich práv, ktoré žalobkyni priznáva zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „ObZ“), nepostačuje a nie je spravodlivé zrušiť jej účasť v spoločnosti a nechať žalovaného v stave, ktorý je zapríčinený spoločným (ne)konaním obidvoch spoločníkov aj konateľov. Čo sa týka vzájomných vzťahov, žalobkyňa rovnako atakuje F. B., vulgárne mu nadáva, neustále mu vypisuje množstvo agresívnych emailov, čo je pre neho za hranicou únosnosti. Žalobkyňa nevykonávala svoju funkciu konateľky s odbornou starostlivosťou, nekonala v súlade so záujmami žalovaného a spoločníkov. Ako konateľka má zodpovednosť za spôsobenú škodu, pretože v čase vzdania sa funkcie konateľky nekonala s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme žalovaného. Vedela, že žalovaný má ekonomické problémy a prebieha trestné konanie, pričom neinformovala druhého spoločníka a neiniciovala zasadnutie valného zhromaždenia za účelom riešenia ekonomického stavu žalovaného. Odmietla sa zúčastniť zasadnutia valného zhromaždenia s dôvetkom, že o ničom nemá vedomosť, pritom základnou povinnosťou konateľa ako štatutára je konať v záujme žalovaného. Preto žalovaný tvrdil, že zrušenie účasti žalobkyne v spoločnosti jednak nie je v záujme žalovaného ani v záujme druhého spoločníka, nakoľko riešenie problémov žalovaného je potrebné riešiť podľa postupov Obchodného zákonníka a spoločenskej zmluvy a nie jednoduchým zrušením jej účasti bez zodpovednostných následkov. Jednou zo zákonných povinností je aj povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti podľa výšky svojho vkladu. Následne tu existuje ďalšia zákonná možnosť, ktorú žalobkyňa nevyužila, a to prevod obchodného podielu. Uvedené žalobkyňa nevyužila, neponúkla svoj podiel F. B., takže už iba z tohto dôvodu nie je možné zrušiť účasť žalobkyne v žalovanom, pretože je potrebné najskôr využiť túto možnosť a zákonný postup a až následne, ak toto nebude možné uskutočniť, mohla by sa teoreticky žalobkyňa domáhať zrušenia svojej účasti. Žalovaný pozval s dostatočným predstihom žalobkyňu na zasadnutie valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.12.2022, pričom žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpovedala, že sa odmieta zúčastniť valného zhromaždenia, zároveň nekonala v zmysle § 66 ods. 2 ObZ. V súčasnosti je vedené trestné konania na OR PZ v Partizánskom pod č. ORP-ČVS-222/PE-2022 pre trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“), pričom v rozhodnom čase bola žalobkyňa plnohodnotnou konateľkou žalovaného, takže rovnako platí, že aj ona musí niesť plnú mieru zodpovednosti za stav žalovaného a plnenie zákonných povinností spojených s ekonomickou stránkou žalovaného. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaná obchodná spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 31.05.2018 a vznikla zápisom v obchodnom registri dňa 26.06.2018, pričom jej spoločníkmi sú žalobkyňa a jej bývalý manžel F. B., ktorí boli zároveň aj konateľmi spoločnosti. Žalobkyňa je 50% spoločníčkou žalovaného, oprávnenie konať za spoločnosť ako konatelia žalovaného samostatne mali obaja konatelia. Konatelia si od založenia žalovaného neplnili svoje zákonné povinnosti, ako napr. zvolávanie valného zhromaždenia najmenej raz za rok.
Manželstvo konateľov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2Pc/9/2020 zo dňa 09.09.2020. Po rozvode mala žalobkyňa obmedzený prístup do rodinného domu, v ktorom spoločne s manželom pred rozvodom bývali a ktorý je tiež sídlom spoločnosti žalovaného. Niekoľkokrát doň po rozvode vstúpila, kedy si odniesla osobné veci. Zo vzájomnej komunikácie vyplýva, že vzťahy bývalých manželov a zároveň spoločníkov v jednej osobe sú značne rozvrátené, o čom svedčia viaceré civilné konania vedené na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 3C/16/2021 a sp. zn. 5C/1/2022, na Okresnom súde Topoľčany sp. zn. 11C/46/2021, exekučné či priestupkové konanie. Podľa žalobkyne vzťahy medzi spoločníkmi im neumožňujú zúčastňovať sa na podnikaní spoločnosti. Na fungovaní spoločnosti sa spolupodieľali do roku 2021 výkonom prác pre žalovaného. Posledné dva roky je už firma nečinná, keďže obaja konatelia pracujú na základe svojho živnostenského oprávnenia. Žalobkyňa sa v septembri 2022 vzdala funkcie konateľa. Funkciu konateľa žalobkyňa podľa nej zastávala iba formálne, spoločnosť nikdy fakticky neriadila a ani nemala vedomosť o podnikaní spoločnosti. Žalobkyňa však pre žalovaného až do 30.04.2021 vykonávala práce, čo je zrejmé z predložených montážnych denníkov, protokolov a faktúr vystavených žalovaným ako dodávateľom pre odberateľa – spoločnosť PPA Energo s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 137, IČO: 31 368 484, pričom podľa jej tvrdení tieto práce boli vykonávané samostatne, žalovaný predstavoval len akési platobné miesto a konateľ žalovaného jej tieto peniaze posielal na jej osobný účet. Súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením žalobkyne nestotožnil, nakoľko bola to otázka dohody, kto z konateľov tieto faktúry a protokoly vypracoval, ale z nich jednoznačne vyplýva, že tak žalobkyňa, ako aj konateľ žalovaného F. B. sa spoločne podieľali na príjme žalovaného, čo podľa súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva z týchto predložených listín. Žalovaný mal zriadený firemný účet v I., J., obidvaja konatelia disponovali platobnými kartami k účtu, z platobnej karty žalobkyne neboli vykonané žiadne finančné transakcie, pričom bolo bežnou praxou a dohodou konateľov, že žalobkyňa svoju platobnú kartu nepoužívala a používali len jednu platobnú kartu a takto to fungovalo celý čas do konca apríla roku 2021. Finančná hotovosť vybratá platobnou kartou konateľa žalovaného bola používaná na chod domácnosti a fungovanie oboch manželov. Za rok 2020 vznikla žalovanému povinnosť byť platcom DPH, na základe čoho došlo k dovyrubeniu DPH vo výške 13.215,29 Eur a za rok 2020 vznikol žalovanému nedoplatok na dani z príjmu, na základe čoho bolo Daňovým úradom Trenčín oznámené podozrenie zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 TZ v sume 14.687,04 Eur. Na OR PZ v Partizánskom, odbor kriminálnej polície je tak vedené trestné stíhanie pod sp. zn. ORPZ-PE-OPDP2-287-001/23 pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 TZ. V uvedenej trestnej veci nebolo doposiaľ rozhodnuté. Na prevode obchodného podielu sa doposiaľ žalobkyňa a jej bývalý manžel nedohodli, z dôvodu, že cena obchodného podielu bola žalobkyňou stanovená neprimerane, vzhľadom na dlhy žalovaného. 5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 148 ods. 1 ObZ, ako aj ustanovenia § 133 ods. 1, § 135 ods. 1 a § 135a ods. 1, 2 ObZ, pričom konštatoval, že v zmysle § 148 ods. 1 ObZ účasť spoločníka v obchodnej spoločnosti nemôže zaniknúť jednostranným prejavom jeho vôle, ale len dohodou, alebo rozhodnutím súdu na návrh spoločníka v konaní o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, pokiaľ ten preukáže existenciu takých dôvodov, pre ktoré nemožno jeho zotrvanie v spoločnosti od neho spravodlivo požadovať, pričom skutočnosť, či sú dané dôvody hodné osobitné zreteľa posúdi súd s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Medzi jednu z príčin takéhoto návrhu spoločníka súd prvej inštancie označil i vážne narušenie vzájomnej dôvery medzi spoločníkmi a absenciu zhodnej podnikateľskej filozofie napríklad po rozvode manželov, ktorí sú spoločníci. Uviedol, že takáto príčina, na základe ktorej nemožno od spoločníka spravodlivo požadovať zotrvanie jeho účasti v spoločnosti, môže byť aj na strane spoločnosti, a to napríklad v prípade nemožnosti realizovania podnikateľského zámeru spoločnosti. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že súd sa pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne zároveň zaoberá aj skutočnosťou, či v prípade vyhovenia žalobe nedôjde k neúmernému zásahu do práv spoločnosti – žalovaného alebo ďalšieho spoločníka. Ochrana poskytovaná súdom sa v tomto zmysle vzťahuje nielen na žalobkyňu (aby v prípade odopretia uplatňovaného práva nedošlo k neodôvodnenému zásahu do pomerov žalobkyne), ale aj na spoločnosť a ostatných spoločníkov. Dôvodom tohto skúmania je tá skutočnosť, aby ujma spôsobená ktorémukoľvek zo zúčastnených osôb v danom prípade pri vyhovení žalobe nebola neprimeraná, t. j. aby dôsledky zásahu do pomerov spoločnosti neboli podstatne závažnejšie, ako ujma vzniknutá žalobkyni z priznania tohto práva. 6. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že vzájomné spory medzi žalobkyňou a ďalším spoločníkom žalovaného, jej bývalým manželom, sú vo veľkej miere rozvrátené, nie sú schopní slušnej komunikácie bez osočovania, urážania. Najvhodnejším spôsobom komunikácie medzi nimi
je v súčasnosti komunikácia prostredníctvom ich právnych zástupcov, kedy nedochádza k osobným konfliktom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené správanie je nepochybne jedným z dôvodov, kedy nemožno od spoločníka požadovať jeho zotrvanie v spoločnosti, keďže vzťahy spoločníkov sú rozvrátené, spory medzi spoločníkmi dosiahli takú mieru intenzity, že medzi nimi panuje nedôvera, pričom za takýchto okolností nie je možné realizovať práva žalobkyne ako spoločníčky priznané jej Obchodným zákonníkom, ako ani podnikateľské zámery spoločnosti a ciele žalovaného tak, ako boli stanovené pri založení žalovaného. V tomto ohľade súd prvej inštancie vzhliadol dôvod osobitný hodného zreteľa, kedy nie je možné spravodlivo požadovať od žalobkyne jej ďalšiu účasť v spoločnosti. 7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou, či v prípade zrušenia účasti žalobkyne v obchodnej spoločnosti nedôjde k neprimeranému zásahu do práv spoločnosti – žalovaného alebo aj do práv ďalšieho spoločníka a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný je ako obchodná spoločnosť nečinný už viac ako dva roky, nedosahuje príjmy, naopak došlo k zadlženiu žalovaného. Žalobkyňa počas celého konania tvrdila, že bola ako spoločník a ako konateľ žalovaného pasívna, spoločnosť fakticky neriadila, nezaujímala sa o vedenie spoločnosti, žalobkyňa si rovnako neplnila svoje zákonné povinnosti vyplývajúce jej z funkcie konateľa. Uvedenej funkcie sa žalobkyňa vzdala až v septembri 2022. Do apríla 2021 však žalobkyňa vykonávala práce, ktoré možno definovať ako práce vykonávané pre žalovaného, nakoľko tieto boli fakturované žalovaným ako dodávateľom pre odberateľa PPA Energo s.r.o., čo preukazujú vystavené faktúry žalovaným, montážne denníky, ako aj protokoly o vykonaných prácach. Tieto práce boli preto preukázateľne príjmom žalovaného, na základe čoho dosiahol požadovaný obrat a vznikla mu povinnosť registrovať sa ako platca dane z pridanej hodnoty v zmysle ustanovení Zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V tom čase žalobkyňa ešte ako konateľka a rovnako ani druhý konateľ žalovaného si nesplnili svoj povinnosť podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre uvedenú daň. Za rok 2020 bola daňovým úradom žalovanému dovyrubená DPH vo výške 13.215,29 Eur a tiež nedoplatok na dani z príjmu vo výške 1.471,45 Eur, t. j. spolu 14.687,04 Eur. Žalovaný uvedené nedoplatky na dianiach neuhradil, preto bolo Daňovým úradom Trenčín oznámené podozrenie zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane a poistného a následne na OR PZ v Partizánskom, odbor kriminálnej polície začaté trestné stíhanie pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 TZ voči konateľovi žalovaného F. B. a spoločnosti žalovaného PP TECHNOLOGY s.r.o. Napriek tvrdeniam žalobkyne, že žalovaný predstavoval iba platobné miesto, je podľa súdu prvej inštancie nesporné, že fakturované práce vykonané žalobkyňou boli súčasťou príjmu žalovaného, a teda aj pričinením žalobkyne došlo k navýšeniu príjmov a dosiahnutiu zákonom stanoveného obratu, čo je podmienkou pre vznik registračnej povinnosti byť platcom DPH. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že k vzniku dlhov žalovaného (nedoplatku na dianiach) tak nedošlo zlým hospodárením a pričinením konateľa žalovaného (bývalého manžela žalobkyne F. B.), ale porušením povinností, ktoré im obom ako konateľom v tom čase vyplývali z funkcie konateľa. Podľa § 135a ods. 2 ObZ je pritom daná zodpovednosť konateľov za škodu v prípade akéhokoľvek porušenia povinnosti, ktoré je zverené do ich pôsobnosti, t. j. bez ohľadu na to, či ide o porušenie povinností príkladmo uvedených v § 135a ods. 2 písm. a), b) ObZ alebo či ide o porušenie iných povinností zverených do pôsobnosti konateľov. Obaja konatelia mali rovnaké právne postavenie vyplývajúce zo spoločenskej zmluvy, obaja vložili do spoločnosti rovnaký vklad, teda mali rovnaké práva a povinnosti zakotvené v článku 13 spoločenskej zmluvy. Obaja konatelia zriadili v ČSOB a.s. účet žalovaného, na ktorý im prichádzali príjmy a z ktorého platili výdavky. Skutočnosť, že žalobkyňa tieto svoje práva a povinnosti riadne nevyužívala je jej chybou a v konaní nebolo preukázané, že by jej konateľ žalovaného bol bránil tieto práva a povinnosti využívať. Ich fungovanie bolo vecou dohody a praxou bolo, že konateľ žalovaného F. B. vystavoval príslušné listiny, na ktorých figurovala aj žalobkyňa, ktorá sa spolupodieľala na príjmoch spoločnosti, a to preukázateľne a nepochybne do 30.04.2021. Tiež používali len jednu platobnú kartu, pričom nič nebránilo žalobkyni, aby aj ona svoju platobnú kartu využívala, vystavovala príslušné doklady ako faktúry, protokoly a súpisy vykonaných prác, ale spoliehala sa na konateľa žalovaného, čo nemôže byť posúdené v jeho neprospech, keď manželstvo žalobkyne a konateľa F. B. bolo právoplatne rozvedené 09.09.2020 a obaja cez spoločnosť žalovaného podnikali až do 30.04.2021. Na prevode obchodného podielu sa žalobkyňa a konateľ žalovaného nedohodli, lebo konateľ žalovaného navrhol ohodnotiť podiel odborným posudkom a na týchto nákladoch sa žalobkyňa odmietla podieľať, preto k dohode nedošlo. Súd prvej inštancie s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 2Obo 179/2020 konštatoval, že súd na návrh spoločníka s ručením obmedzením zruší jeho účasť v spoločnosti, ak dospeje k záveru, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Nezhody medzi spoločníkmi a hospodársky úpadok spoločnosti nie sú pre tento záver postačujúce. Zákonné
dôvody na zrušenie spoločníka v spoločnosti zákon v ustanovení § 148 ods.1 ObZ ponecháva na úvahu súdu. Podľa doterajšej judikatúry pôjde najmä o prípady, keď spoločnosť resp. ostatní spoločníci porušujú podstatným spôsobom svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti voči dotknutému spoločníkovi. Naplnenie tejto zákonnej skutkovej podstaty nebolo podľa súdu prvej inštancie v konaní preukázané. Z obsahu spisu a prednesu účastníkov súd prvej inštancie dospel k záveru, že snahou žalobkyne bolo vyhnúť sa prípadnej zodpovednosti za činnosť spoločnosti, ktorá neprosperuje, a to bez toho, aby sa žalobkyňa ako spoločníčka sama aktívne podieľala na jej činnosti, využívala svoje práva a povinnosti, ktoré jej zákon a spoločenská zmluva priznávali, bola pasívna, spoliehala sa na druhého konateľa žalovaného F. B. a tvrdila, že je diskriminovaná, čo v konaní nepreukázala, lebo mala rovnaké právne postavenie ako konateľ žalovaného a bolo preukázané, že povinnosti zo spoločenskej zmluvy si ani ona riadne neplnila, nezvolávala valné zhromaždenie, bola pasívna, hoci na príjmoch žalovaného participovala preukázateľne podľa pripojených listinných dôkazov (faktúr, protokolov a súpisov prác) do 30.04.2021, za ktoré obdobie (rok 2020) vznikli spoločnosti žalovaného dlhy a nedoplatky na DPH, ktoré sú predmetom trestného stíhania. 8. Súd prvej inštancie uzavrel, že zrušenie účasti žalobkyne v spoločnosti by v danom prípade predstavovalo jednak zásah do práv žalovaného, avšak najmä by bola spôsobená neprimeraná ujma druhému spoločníkovi žalovaného, nakoľko na podnikaní spoločnosti a na vzniku dlhov (nedoplatku na daniach) sa podieľali obaja ako konatelia spoločne, a preto je spravodlivé, aby tiež obaja znášali zodpovednosť za porušenie svojich povinností. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie vzhliadol i dôvod, pre ktorý by bolo možné návrhu žalobkyne vyhovieť, a to rozvrat vzťahov medzi žalobkyňou a konateľom žalovaného a skutočnosť, že žalovaný je dva roky nečinný, žalovanému vznikli dlhy v čase, kedy žalobkyňa bola konateľkou žalovaného, ktorá riadne nevyužívala svoje práva a povinnosti vyplývajúce z jej rovnakého právneho postavenia u žalovaného a v súčasnosti je vedené voči konateľovi žalovaného F. B. a spoločnosti žalovaného trestné stíhanie v zmysle § 278 ods.1 TZ pre prečin neplatenia dane a poistného a na týchto dlhoch sa preukázateľne podieľala aj žalobkyňa. Podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné a spravodlivé, aby zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré viedli k súčasnému stavu, znášali tak konateľ žalovaného F. B., ako aj žalobkyňa ako bývalá konateľka žalovaného vzhľadom na to, že obaja mali v spoločnosti žalovaného rovnaké právne postavenie, čím by konateľovi žalovaného vznikla neprimeraná ujma. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol. 9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému, ktorý bol v spore plne úspešný priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o trovách konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej súdny úradník samostatným uznesením. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá napadla rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalobkyňa tiež uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zmätočné, pretože súd prvej inštancie jednak vzhliadol dôvody pre zrušenie účasti žalobkyne ako spoločníka v spoločnosti, konštatoval, že existujú dôvody, kedy nie je možné spravodlivo žiadať od žalobkyne jej ďalšiu účasť v spoločnosti, pričom prihliadal na rozvrátené vzťahy medzi žalobkyňou a druhým spoločníkom, ktoré neumožňujú riadnu komunikáciu v žiadnej oblasti života, teda ani podnikateľské zámery, no na druhej strane v odôvodnení rozhodnutia tvrdí, že zrušenie účasti žalobkyne ako spoločníka v spoločnosti nebude spravodlivé voči druhému spoločníkovi, pretože žalobkyňa mala ako konateľka porušovať svoje povinnosti, resp. tieto nevyužívať. 11. Podľa žalobkyne je názor súdu prvej inštancie, že žaloba je nedôvodná, nakoľko žalobkyňa mala porušovať, resp. neplniť svoje povinnosti ako konateľ, založená na nesprávnom právnom posúdení a vnáša zmätočnosť do obsahu rozsudku. Uviedla, že postavenie spoločníka a konateľa nie je totožné a ani v prípade, ak jedna osoba je súčasne spoločníkom aj konateľom, nemožno plnenie si povinností konateľa považovať za predpoklad pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti. Z postavenia spoločníka, ako aj konateľa vyplývajú pre osobu rôzne práva a povinnosti, pričom aj ich zodpovednosť podľa Obchodného zákonníka je odlišná. Nie je potom správne podmieňovať postavenie konateľa v spoločnosti a jeho plnenie, či neplnenie povinností tým, či je možné zrušiť účasť spoločníka v spoločnosti. Súd prvej inštancie teda nedôsledne a najmä v rozpore s Obchodným zákonníkom vo vzťahu k predmetu žaloby
posudzoval to, či si žalobkyňa ako konateľ plnila svoje povinnosti. Žalobkyňa mala za to, že dôvody, pre ktoré nemožno spravodlivo žiadať, aby spoločník v spoločnosti zotrval, je potrebné smerovať voči tomuto spoločníkovi, nie voči inej osobe (napr. konateľovi). Poukázala na súdu prax (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 110/2000, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obo 278/98), v zmysle ktorej efektívne fungovanie spoločnosti je podmienené existenciou zhodnej podnikateľskej filozofie spoločníkov a ich vzájomnej dôvery a ak možno racionálne predpokladať, že vzťahy medzi spoločníkmi už tieto požiadavky nespĺňajú, môže súd zrušiť účasť spoločníka, ktorý je týmto stavom dotknutý. Uviedla, že v rámci rozhodovacej praxe všeobecné súdy za dôvody pre zrušenie účasti spoločníka považovali tiež rozvrátené vzťahy medzi spoločníkmi, ktorí boli manželia, pasivitu spoločnosti, ktorá nevykonáva svoju činnosť a zdôraznila, že tieto dôvody existovali aj v tomto prípade. 12. Žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami súd dospel k záveru, že žalobkyňa má snahu zbaviť sa zodpovednosti za činnosť v spoločnosti, pretože vo vzťahu k jej postaveniu ako spoločníka nebolo zo strany súdu nič vytýkané. Celé odôvodnenie rozhodnutia je zamerané na postavenie konateľa, pričom zamietnutie žaloby z dôvodu, že žalobkyňa ako konateľ musí niesť zodpovednosť za výsledok hospodárenia, nemajú oporu v právnych predpisoch. Postavenie konateľa a jeho plnenie, či neplnenie povinností nie je významné z hľadiska aplikácie ustanovenia § 148 ods. 1 ObZ. Postavenie žalobkyne ako konateľa nemá žiadny vplyv na to, či od spoločníka možno spravodlivo žiadať, aby zotrval v spoločnosti. Žalobkyňa zdôraznila, že ustanovenie § 135a ObZ, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, sa týka výlučne konateľov spoločnosti a nezasahuje do postavenia, práv a povinností spoločníka. Mala za to, že pokiaľ je spoločník a konateľ jedna a tá istá osoba, zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti (prípadne prevod obchodného podielu alebo vylúčenie spoločníka) nemá vplyv na jeho postavenie ako konateľa a nemá vplyv na zánik prípadnej zodpovednosti konateľa, ak sa preukáže, že porušil svoje povinnosti podľa Obchodného zákonníka. V súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním žalobkyňa uviedla, že ak by mala byť ako konateľ zodpovedná za porušovanie povinností, trestnosť činu by sa posudzovala podľa stavu v čase, kedy k nemu malo dôjsť. Rovnako by to platilo aj v prípade zodpovednosti podľa súkromného práva, takže aj tieto úvahy o tom, že sa chce zbaviť zodpovednosti, nemajú oporu v skutkovom stave ani v právnych predpisoch. Navyše žalobkyňa nemala ani vedomosť o tom, že je začaté trestné stíhanie, pričom na výsluch ako svedok bola predvolaná až niekoľko mesiacov po podaní žaloby v danej veci a v tomto konaní nebolo preukázané, že o dlhoch v spoločnosti mala vedomosť. 13. Žalobkyňa taktiež namietala nesprávnosť skutkových zistení ohľadne používania platobnej karty spoločnosti, nakoľko v tomto smere nebol produkovaný žiadny dôkaz a opakovane popierala, že by kartu používala, nakoľko mala osobný účet. Rovnako popierala, že by činnosť pre spoločnosť PPA Energo vykonávala v mene žalovaného, pretože žalobkyňa vypĺňala iba počet odpracovaných hodín a dni, ktoré pracovala, pričom dopísanie názvu žalovaného je preukázateľne vykonané iným perom aj písmom. Zdôraznila, že v konaní predložila viaceré listiny, na základe ktorých je možné urobiť záver o tom, že chcela zo spoločnosti odísť skôr, avšak pre spory a osobné konflikty sa nemohla dostať do rodinného domu, kde bolo sídlo spoločnosti. Už v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uvádzala, že mala záujem o prístup k dokladom týkajúcim sa účasti v spoločnosti. Taktiež pri sprístupnení nehnuteľnosti v lete 2022 jej F. B. nevydal žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti a odkazoval iba na účtovníčku spoločnosti. 14. V závere odvolania žalobkyňa uviedla, že ako spoločníkovi jej nikdy nebola uložená príspevková povinnosť podľa ustanovenia § 121 ods. 1 ObZ a nemá ani vedomosť o tom, že by sa druhý spoločník na tomto uzniesol. Ona ako spoločník pritom nemá zákonnú povinnosť prispievať na úhradu strát. Táto povinnosť vzniká až rozhodnutím valného zhromaždenia. Uvedené rozhodnutie však prijaté nebolo a žalovaný to ani netvrdil. Žalobkyňa v odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, eventuálne, aby sám žalobe vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov konania. 15. Súd prvej inštancie dňa 21.12.2023 doručil žalovanému odvolanie žalobkyne s tým, že mu umožnil, aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní od jeho doručenia. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 ods. 2 písm. a) CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
17. Podstatou vyvolaného odvolacieho konania bolo v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobkyne posúdiť, či žalobkyňou tvrdené a na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie preukázané skutočnosti sú dôvodom pre zamietnutie žaloby, alebo prichádza do úvahy zrušenie jej účasti spoločníka v žalovanej obchodnej spoločnosti. 18. Podľa § 148 ods. 1 ObZ, spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne. 19. Ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, z vyššie citovaného ustanovenia § 148 ods. 1 ObZ je zrejmé, že účasť spoločníka v spoločnosti nemôže zaniknúť jednostranným prejavom jeho vôle, ale len dohodou alebo rozhodnutím súdu na návrh spoločníka o zrušení jeho účasti v spoločnosti, pokiaľ spoločník preukáže existenciu takých dôvodov, pre ktoré nemožno jeho zotrvanie v spoločnosti spravodlivo požadovať. Či takáto situácia nastala, musí posúdiť súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého prípadu. Dôvodom, pre ktorý môže súd zrušiť účasť spoločníka v spoločnosti, môže byť porušovanie povinností spoločnosti alebo ostatných spoločníkov takým závažným spôsobom, že ďalším zotrvávaním žalobcu v spoločnosti by mohli byť podstatne porušené jeho oprávnené záujmy. 20. Odvolací súd, ako aj dostupná odborná literatúra a rozhodovacia prax, pripúšťajú nielen objektívne, ale aj subjektívne dôvody pre zrušenie účasti. Medzi typické objektívne okolnosti patrí predovšetkým porušovanie práv spoločníka zo strany spoločnosti, alebo iných spoločníkov. Subjektívnym dôvodom na strane spoločníka je napríklad zlý zdravotný stav spoločníka, premiestnenie sídla alebo trvalého bydliska. V prípade, že je táto okolnosť na škodu fungovania spoločnosti, alebo spoločníka, pretože spolupráca v spoločnosti si vyžaduje aktívnu osobnú účasť spoločníka a pokiaľ má spoločník za to, že pre jeho zdravotný stav, či zmenu bydliska, nebude môcť byť v spoločnosti aktívny, teda nebude prínosom pre fungovanie spoločnosti, napĺňanie jej účelu a kreovanie zisku, je potrebné jeho návrhu vyhovieť. 21. Keďže účelom založenia a existencie obchodnej spoločnosti je napĺňanie podnikateľskej aktivity, dosahovanie vytýčených cieľov a v neposlednom rade dosahovanie zisku, tieto ciele je možné naplniť len za predpokladu zhody vo vnútri spoločnosti. Pri pretrvávajúcich sporoch, kedy nie je možné realizovať schvaľovacie procesy, fungovanie spoločnosti nie je možné. Medzi podstatné dôvody pre zrušenie účasti je preto potrebné považovať aj rozvrat vzťahov medzi žalobcom a ostatným spoločníkom, čo podľa záverov súdu prvej inštancie bolo v konaní preukázané. 22. Odvolací súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia po preskúmaní veci konštatuje, že závery prezentované súdom prvej inštancie týkajúce sa posudzovania naplnenia dôvodov pre zrušenie účasti žalobkyne v spoločnosti sú vo viacerých častiach odôvodnenia zmätočné a vzájomne si odporujú. Súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že spory medzi spoločníkmi dosiahli takú mieru intenzity, že medzi nimi panuje nedôvera, pričom za takýchto okolností nie je možné realizovať práva žalobkyne ako spoločníčky priznané jej Obchodným zákonníkom, ani podnikateľské zámery spoločnosti a ciele žalovaného tak, ako boli stanovené pri založení spoločnosti, kedy nie je možné spravodlivo požadovať od žalobkyne jej ďalšiu účasť v spoločnosti, no zároveň na druhej strane žalobkyni pripisuje zodpovednosť za výsledok hospodárenia spoločnosti, pričom za spravodlivé považuje, aby obaja konatelia niesli zodpovednosť za porušenie povinností pri výkone funkcie konateľa. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že z uvedeného nevyplýva, akými úvahami súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalobkyňa sa chce tejto zodpovednosti zbaviť. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní zameral na posudzovanie plnenia povinností žalobkyne vyplývajúcich jej z postavenia konateľky spoločnosti, tvrdiac, že zrušením jej účasti ako spoločníčky môže dôjsť k neprimeranej ujme u druhého konateľa, no nevyhodnotil dopad aktuálnej situácie v spoločnosti na pozíciu spoločníkov, či a do akej miery dochádza k porušovaniu práv a povinností žalobkyne z hľadiska jej postavenia v spoločnosti ako spoločníčky. 23. Súd prvej inštancie napriek zisteniu rozvrátených vzťahov v spoločnosti za rozhodujúce považoval neplnenie povinností žalobkyne ako konateľky, majúc za to, že táto je popri ďalšom konateľovi zodpovedná za vznik dlhov, na ktorých by sa ako bývalá konateľka spoločnosti mala podieľať. Odvolací súd zastáva názor, že predmetom tohto konania nebolo posudzovanie plnenia povinností žalovanej ako konateľky spoločnosti spojených s ekonomickou stránkou spoločnosti a miery jej zodpovednosti na
hospodárskom výsledku žalovaného a už vôbec nie posudzovanie spoluzodpovednosti za nedoplatky na daniach spoločnosti, ktoré sú predmetom prebiehajúceho trestného stíhania. Predmetom toho konania bolo predovšetkým vyhodnotenie situácie vnútri spoločnosti s dôrazom na zistenie, či v danom prípade existujú dôvody, pre ktoré nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrvala. 24. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že Obchodný zákonník dôsledne rozlišuje medzi právami a povinnosťami konateľov a medzi právami a povinnosťami spoločníkov. Tieto dva subjekty majú v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným úplne odlišné postavenie a v prípade, ak zanikne funkcia jednému z konateľov, neprechádza pôsobnosť konateľa ako štatutárneho orgánu, či už na valné zhromaždenie alebo na spoločníkov. Obdobne platí, že v prípade zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti sa táto skutočnosť nijako nedotkne postavenia konateľov spoločnosti a ich zodpovednosti za obchodné vedenie spoločnosti, či zodpovednosti za porušenie povinností konateľa pri výkone jeho pôsobnosti. V zmysle § 133 ods. 4 ObZ konateľov totiž vymenúva valné zhromaždenie spoločnosti z radov spoločnosti alebo aj z radov iných fyzických osôb. V prípade, že za konateľa je na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zvolený niektorý zo spoločníkov, zrušením jeho účasti v spoločnosti mu funkcia konateľa nezaniká, preto z tohto dôvodu nemôže byť zbavený zodpovednosti za porušenie povinností pri výkone funkcie konateľa tak, ako to naznačil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Názor súdu prvej inštancie, že žalobkyňa, ako bývalá konateľka spoločnosti sa rovnako podieľala na vzniku dlhov spoločnosti a zrušením jej účasti v žalovanej obchodnej spoločnosti by súčasnému zostávajúcemu konateľovi F. B. vznikla neprimeraná ujma, je nesprávny. Prípadné zrušenie účasti žalobkyne v obchodnej spoločnosti by totiž viedlo len k zániku tých práv a povinností, ktoré v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka patria spoločníkom. Práva a povinnosti vyplývajúce žalobkyni z funkcie konateľa spoločnosti zrušením jej účasti v spoločnosti ako spoločníčky nezanikajú a ako správne uviedla žalobkyňa v odvolaní prípadná zodpovednosť za vznik škody v dôsledku neplnenia povinností konateľov spoločnosti, ako aj trestnosť činu môže byť predmetom posudzovania v inom konaní podľa stavu v čase, kedy k vzniku škody, resp. k naplneniu znakov skutkovej podstaty niektorého trestného činu došlo. 25. Podľa názoru odvolacieho súdu je záver súdu prvej inštancie o nenaplnení predpokladov pre použitie ustanovenia § 148 ods. 1 ObZ s odvolávaním sa iba na snahu žalobkyne zbaviť sa zodpovednosti za výkon funkcie konateľa, bez zamerania sa na skúmanie porušovanie jej práv a povinností ako spoločnícky nesprávny a predčasný. 26. Odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby spoločník mohol byť úspešný mal by vedieť dokázať, že buď spoločnosť závažným spôsobom porušuje povinnosti voči nemu ako spoločníkovi, alebo takýmto spôsobom porušujú povinnosti ostatní spoločníci na jeho ujmu. Bez významu nie je ani samotné konanie spoločníka, ktorý o zrušenie svojej účasti žiada. Povinnosti, o porušení ktorých by išlo, je potrebné vyvodiť jednak z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ale najmä zo spoločenskej zmluvy. Posúdiť, či určité konanie naplňuje dôvod pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, je možné až po zistení vnútorných pomerov spoločnosti, vzájomných vzťahov spoločníkov, zaužívaných a spoločníkmi akceptovaných zvyklostí pri riadení a činnosti spoločnosti a okolností, za akých ku konaniu alebo situácii, ktorá má byť dôvodom pre zrušenie účasti, došlo. Týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie síce zaoberal, avšak nevyhodnotil ich dopad na pozíciu žalobkyne ako spoločníčky, prípadne na perspektívu ďalšieho fungovania spoločnosti a napĺňanie účelu, pre ktorý bola spoločnosť zriadená. Uvedené úvahy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú. 27. Strana konania má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom prostriedku. Pokiaľ v rozhodnutí absentuje vysporiadanie sa so spornými otázkami podstatnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. Takéto rozhodnutie porušuje právo strany sporu na spravodlivý proces, pretože mu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strany uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces treba považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná a zmätočná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé, neodôvodnené a nepreskúmateľné.
28. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska vyššie nastavených požiadaviek práva na spravodlivý proces, nemôže z dôvodu existujúcich vnútorných rozporov v kontexte celého súdneho konania obstáť. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 29. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok uplatnený žalobkyňou so zameraním sa na posúdenie, či predpoklady uvedené v ustanovení § 148 ods. 1 ObZ pre zrušenie účasti žalobkyne ako spoločníčky u žalovaného boli jednoznačne splnené. Musí ísť o konkretizované a dôkazmi preukázané skutočnosti, zakladajúce splnenie podmienky pre nemožnosť spravodlivého požadovania od žalobkyne na jej ďalšie zotrvania u žalovaného. Na základe výsledkov dokazovania a opätovného vyhodnotenia tvrdení sporových strán súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uvedie, akým spôsobom sa vysporiadal so spornou otázkou (ne)existencie dôvodov preukazujúcich, že účasť spoločníka v žalovanej spoločnosti (ne)možno od neho spravodlivo požadovať. Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno o dôvodoch preukazujúcich, že účasť spoločníka v spoločnosti od neho nemožno spravodlivo požadovať, spočíva na spoločníkovi, v tomto prípade na žalobkyni, ktorá sa domáha zrušenia svojej účasti v spoločnosti. Súd prvej inštancie preskúma, či žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by jej majetková účasť v spoločnosti bola na ujmu, že by z nej pre ňu vyplývali také povinnosti, ktoré by objektívne nebola schopná plniť, alebo že by jej práva spoločníka boli spoločnosťou alebo jej konateľmi porušované v takej intenzite, že by od nej nebolo možné spravodlivo požadovať ďalšie zotrvanie v spoločnosti. Až v prípade naplnenia tohto predpokladu prichádza do úvahy zrušenie účasti žalobkyne v žalovanej spoločnosti a iba v prípade, ak takéto dôvody neexistujú, môže súd žalobu o zrušenie účasť spoločníka v spoločnosti zamietnuť. 30. Podľa § 391 ods. 2 CSP súd prvej inštancie je pri novom rozhodnutí viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. 31. Odvolací súd týmto rozhodnutím zrušil aj odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku strán sporu na náhradu trov konania z dôvodu, že obsahovo nadväzuje na zrušený výrok súdu vo veci samej. 32. O náhrade trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 33. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).