Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/240/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6701899707 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6701899707.4 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľky O. D., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, XXX XX C. Q., zastúpenej JUDr. Ľubicou Flíderovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti odporcom: 1/ S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. I. XXX, 2/ S. J., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. I. XXX, 3/ X.. A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. U., H. č. X, všetci traja odporcovia zastúpení Mgr. Máriou Hečkovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 75, 940 01 Nové Zámky, 4/ K.. K. H., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. X, R. U., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/298/2001-486 zo dňa 25. 10. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (ďalej v texte aj návrh na začatie konania) zamietol; o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že zaviazal navrhovateľku nahradiť odporcom trovy konania vo výške 1 910,33 € na účet ich právnej zástupkyne Mgr. Márie Hečkovej, advokátky, so sídlom v Nových Zámkoch, do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že v danom prípade nevytvorí rozsudok vydaný na základe tejto určovacej žaloby pevný právny základ medzi účastníkmi sporu, čím by naplnila táto určovacia žaloba svoj preventívny charakter, pretože ak by aj bola navrhovateľka v tomto konaní úspešná, dá sa predpokladať, že v budúcnosti vzniknú medzi účastníkmi konania ďalšie spory. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že ak by súd určil v prospech navrhovateľky vlastnícke právo v takom rozsahu ako ho navrhovateľka požadovala, reálne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia by sa vo vzťahu k fyzickej dispozícii navrhovateľky s dotknutými pozemkami nič nezmenilo a navrhovateľka by sa musela následne domáhať vydania tej časti nehnuteľnosti, ktorá by jej bola rozsudkom o určení vlastníckeho práva priznaná, preto pokiaľ sa navrhovateľka domáhala len určenia vlastníckeho práva, tak „ako žalobný návrh prostredníctvom svojej právnej zástupkyne naformulovala na pojednávaní dňa 25. 10. 2012", nemohla podľa názoru okresného súdu preukázať a ani nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na takto podanej žalobe. Zároveň okresný súd uviedol, že ak by priznal navrhovateľke vlastnícke právo v požadovanom rozsahu, zásadným spôsobom by poškodil práva odporcov, pričom konštatoval, že aj túto skutočnosť zobral pri rozhodovaní do úvahy, s tým, že aj skúmanie dobrých mravov malo podľa odôvodnenia rozsudku okresného súdu vplyv na celkové vyhodnotenie dôkazov a dôvodnosti nároku navrhovateľky pri meritórnom rozhodovaní súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že podstatným pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo aj to, kto bol po poslednej procesnej úprave označený ako vecne pasívne legitimovaný (žalovaný) v spore. V tomto prípade to boli žalovaní, ktorí vystupovali v pôvodnom návrhu ako žalovaní 5/, 6/, 7/ a 8/. Okresný súd konštatoval, že zo záhlavia pôvodného žalobného návrhu zo dňa 02. 11. 2001 vyplýva, že pôvodnými žalovanými boli manželia F. O. a Z. O., obaja bytom v Q., ul. C. č. 1. Odporcovia S. J., S. J., X.. A. H. a K.. K. H. vstúpili do procesného postavenia odporcov až následne, potom čo navrhovateľka zistila, že dochádza k prevodu vlastníckeho práva k predmetu sporu počas súdneho konania. Vo vzťahu k uvedenej skutočnosti okresný súd konštatoval, že aj v prípade ak by zmluva RI 115/81 mala nejaké vady, vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam manželia O. (F. a Z.) nadobudli vydržaním, pretože viackrát v spore zdôrazňovali, že pri ich nadobúdaní nehnuteľnosti zachovali potrebnú opatrnosť, preverili všetky listiny o právach k nehnuteľnostiam a pri nadobúdaní nehnuteľností boli dobromyseľní, preto by mali požívať rovnakú ochranu ako ten, kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča (§ 486 Občianskeho zákonníka). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporcovia 1/ až 4/ nadobudli vlastnícke právo k predmetu sporu na základe informácií, ktorých sa im dostalo predtým, ako pristúpili k uzavretiu písomnej kúpnej zmluvy, na základe dostupných a právne relevantných informácií nachádzajúcich sa v príslušných mapových operátoch a záznamoch o vlastníctve na príslušnej správe katastra. Vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam nadobúdali v dobrej viere, že rozsah predmetu vlastníctva je totožný s rozsahom predmetu vlastníctva tak, ako v čase uzatvárania kúpnej zmluvy týmto predávajúci disponovali. Aj túto skutočnosť zobral okresný súd podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku pri rozhodovaní o žalobnom návrhu do úvahy. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 27. 12. 2012 navrhovateľka odvolala a v odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia nesprávne interpretoval odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/98/2009-326 zo dňa 30. 06. 2009, ktorým krajský súd zrušil skorší rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uvedenej súvislosti navrhovateľka uviedla, že nespochybňuje ustanovenie § 226 OSP, avšak podľa jej názoru prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil právny názor odvolacieho súdu, pretože pokiaľ sa odvolací súd zaoberal na strane 6 a 7 svojho rozhodnutia potrebou preukázania naliehavého právneho záujmu, podľa výkladu dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu mal tým odvolací súd na mysli preukázanie naliehavého právneho záujmu na takej žalobe, ktorou bola súbežne žalovaná neplatnosť kúpnych zmlúv a súčasne sa navrhovateľka domáhala aj určenia vlastníckeho práva. Podľa názoru navrhovateľky nie je možné stotožniť sa so záverom okresného súdu, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva. Zdôraznila, že ak sa má určovacou žalobou resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, tak naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva je daný vždy. Navrhovateľka okresnému súdu v odvolaní ďalej vytkla, že na jednej strane tvrdil, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení a na strane druhej sa zaoberal vecou samou, čo je neprípustné. V závere odvolania navrhovateľka uviedla, že pokiaľ okresný súd priznal odporcom náhradu trov konania vo výške 1 910,33 €, v rozhodnutí opomenul uviesť akým právnym predpisom sa riadil pri ustálení výšky náhrady trov konania za jednotlivé úkony právnej služby. Navrhla, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 220 OSP rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie a navrhovateľke prizná náhradu trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľky podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil; podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že okresný súd zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, argumentujúc tým, že pokiaľ by súd žalobe vyhovel (čo znamená, že by určil, že navrhovateľke svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v rozsahu v akom sa tohto určenia domáha), tak by sa nič nezmenilo vo vzťahu k faktickej dispozícii navrhovateľky s „dotknutými pozemkami", pretože navrhovateľka by sa musela následne domáhať ich vydania. Na základe uvedeného potom okresný súd vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu vyvodil záver, že pokiaľ sa navrhovateľka v danom prípade domáha len určenia vlastníckeho práva (bez súčasného návrhu na vydanie veci), nemôže preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zo spisu odvolací súd zistil, že návrh na určenie vlastníckeho práva nebol súčasťou pôvodne v žalobe vymedzeného petitu. Až v podaní zo dňa 25. 10. 2005 navrhovateľka žiadala, aby súd pripustil zmenu petitu v zmysle jeho rozšírenia o návrh na určenie, že „navrhovateľka je vlastníčkou novovytvorenej nehnuteľnosti, parcely CKN XXXXX/X, TTP vo výmere 1116 m2 tak, ako táto vznikla zakreslením na základe vyhotoveného geometrického plánu č. 6C 298/2001, vyhotoviteľa X.. J. XXXX,, súdneho znalca z odboru geodézie a kartografie v súdenej veci dňa 8. 4. 2005, pre obec, kat. územie Hriňová z pôvodnej nehnuteľnosti, parcely KN XXXXX/X TTP vo výmere 1594 m2, vedenej na LV č. XXXX". Uznesením č. k. 6C 298/2001 - 176 zo dňa 16. 12. 2005 okresný súd návrhu navrhovateľky na zmenu petitu vo vyššie uvedenom znení vyhovel a predmetom sporu sa tak okrem návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy špecifikovanej v petite žaloby stal aj návrh na určenie vlastníckeho práva k parcele CKN XXXXX/ X, TTP vo výmere 1116 m2 tak, ako táto vznikla zakreslením na základe vyhotoveného geometrického plánu č. 6C 298/2001, vyhotoviteľa X.. N. J., súdneho znalca z odboru geodézie a kartografie v súdenej veci dňa 8. 4. 2005. V podaní zo dňa 23. 2. 2006 navrhovateľka navrhla, aby súd pripustil pristúpenie U. A., rodenej T., T. A., S. J., S. J., rodenej K., X.. A. H. a K.. K. H., rodenej K. do konania ako odporcov 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ a 8/ a zároveň žiadala, aby súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania v takom znení, že súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 2. 8. 2001, ktorej vklad bol povolený KÚ D. D., Správa katastra A. pod V 750/2001 a kúpna zmluva zo dňa 2. 7. 2003, ktorej vklad bol povolený KÚ D. D., Správa katastra A. pod V 743/2003 sú v časti bližšie špecifikovanej v návrhu na zmenu petitu zo dňa 23. 2. 2006, neplatnými právnymi úkonmi. Uznesením č. k. 6C/298/2001 - 194 zo dňa 2. 5. 2007 okresný súd pripustil pristúpenie ďalších účastníkov konania do konania na strane odporcov 3/ až 8/ v zmysle návrhu navrhovateľky zo dňa 23. 2. 2006 a zároveň pripustil zmenu návrhu na začatie konania v časti určenia neplatnosti vyššie uvedených kúpnych zmlúv. Uznesením č. k. 6C/298/2001 - 258 zo dňa 16. 4. 2008 okresný súd rozhodol o návrhu navrhovateľky, ktorý navrhovateľka predniesla na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 7. 4. 2008, v rámci ktorého poukázala na to, že zrejme nedopatrením sa do výrokovej časti uznesenia č. k. 6C/298/2001-194 zo dňa 2. 5. 2007 nedostal aj žalobný petit, ktorého zmena bola pripustená uznesením č. k. 6C/298/2001- 176 zo dňa 16. 12. 2005. Rozsudkom č. k. 6C/298/2001 - 286 zo dňa 1. 12. 2008 okresný súd žalobe v znení vymedzenom vo výroku predmetného rozsudku, vyhovel. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 16. 1. 2009 odporcovia 1/ a 2/ odvolali a v podaní zo dňa sa proti predmetnému rozsudku okresného súdu odvolali aj odporcovia 5/, 6/, 7/ a 8/ (teraz odporcovia 1/ až 4/). Krajský súd v Banskej Bystrici v odvolacom konaní vedenom na základe odvolania uvedených odporcov, uznesením č. k. 17Co/98/2009-326 zo dňa 30. 06. 2009 rozsudok okresného súdu č. k. 6C/298/2001-286 zo dňa 01. 12. 2008 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že vymedzil okresnému súdu okruh otázok, s ktorými sa má v rámci ďalšieho konania zaoberať. Krajský súd v odôvodnení uznesenia, ktorým predmetný rozsudok okresného súdu zrušil okrem iného zdôraznil, že okresný súd bude musieť v prvom rade vyriešiť otázku, či je v zmysle § 80 písm. c) OSP daný naliehavý právny záujem na žalobe, ktorou sa navrhovateľka domáha určenia neplatnosti kúpnych zmlúv a zároveň určenia vlastníckeho práva, potom sa bude musieť zaoberať tým, či navrhovateľka správne určila okruh účastníkov konania, a následne v rámci doplnenia dokazovania bude postupovať v súlade s Občianskym súdnym poriadkom tak, že dôkaz listinou vykoná spôsobom predpísaným v ust. § 129 OSP, aby sa mohli účastníci konania podľa § 123 OSP vyjadriť k dôkazom, ktoré sa budú vykonávať. Odvolací súd ďalej uviedol, aké kroky bude musieť okresný súd v rámci doplnenia dokazovania vykonať ak navrhovateľka zotrvá na žalobe v pôvodnom znení. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd v súlade s ust. § 80 písm. c) OSP uložil okresnému súdu, aby v prvom rade vyriešil otázku, či je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe v zmysle pripustených zmien žaloby, až potom vymedzil ďalší okruh otázok (vrátane otázky vecnej legitimácie), s ktorými sa mal prvostupňový súd po vyriešení základnej otázky t.j. otázky naliehavého právneho záujmu zaoberať. Zo spisu odvolací súd ďalej zistil, že v priebehu konania, ktoré nasledovalo potom čo odvolací súd uznesením č. k. 17Co/98/2009 - 326 zo dňa 30. 06. 2009 rozsudok okresného súdu Zvolen č. k. 6C/298/2001 - 286 zo dňa 1. 12. 2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, navrhovateľka v podaní zo dňa 27. 1. 2010 navrhla, aby súd pripustil pristúpenie E. K., rod. C. a T. Marcineka do konania ako odporcov 9/ a 10/. Uznesením č. k. 6C 298/2001 - 348 zo dňa 2. 2. 2010 okresný súd uvedenému návrhu navrhovateľky vyhovel. V podaní zo dňa 12. 8. 2011 zobrala navrhovateľka návrh na začatie konania v časti návrhu na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv špecifikovaných v návrhu na začatie konania v zmysle pripusteného návrhu na zmenu pôvodne v žalobe vymedzeného petitu uvedeného v celom znení v uznesení č. k. 6C/298/2001-258 zo dňa 16. 4. 2008 späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania upresnila navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v ústnom prednese do Zápisnice o pojednávaní konanom na Okresnom súde Zvolen dňa 10. 10. 2011 tak, že uviedla, že mienila žalobu zobrať späť voči odporcom 1/, 2/, 3/, 4/, 9/ a 10/. Uznesením č. k. 6C/298/2001 - 428 zo dňa 10. 10. 2011 Okresný súd Zvolen konanie „v časti určenia neplatnosti kúpnych zmlúv" a voči odporcom 1/, 2/, 3/, 4/, 9/ a 10/ zastavil. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa odporcovia 5/, 6/, 7/ a 8/ odvolali. Uznesením č. k. 17Co/44/2012 - 455 zo dňa 25. 4. 2012 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie okresného súdu v prvom výroku zmenil tak, že presne uviedol, určenia neplatnosti ktorých kúpnych zmlúv sa zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby dotýka; proti druhému výroku odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu krajský súd odvolanie odporcov 5/, 6/, 7/ a 8/ odmietol. Po čiastočnom zastavení konania zostal predmetom konania návrh navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva a to voči odporcom 1/, 2/, 3/ a 4/, (ktorí pôvodne vystupovali v konaní ako odporcovia 5/, 6/ 7/ a 8/), vo vzťahu ku ktorému sa okresný súd tiež musel vysporiadať s existenciou naliehavého právneho záujmu, pretože sa jedná o určovaciu žalobu, ktorej procesnou podmienkou je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zo strany navrhovateľa (v danom prípade navrhovateľky). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie toho, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práv navrhovateľky, či sa ňou môže odstrániť stav spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo právo navrhovateľky ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jej právne postavenie neistým. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu vedie k zamietnutiu žaloby. Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľka predniesla akékoľvek tvrdenia vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva a to či už v písomnej alebo ústnej forme, napriek tomu, že právni zástupcovia odporcov 1/, 2/, 5/, 6/, 7/ a 8/ v ústnom prednese do Zápisnice o pojednávaní konanom na Okresnom súde Zvolen dňa 24. 05. 2010 (č. l. 364 - 368 spisu) súd na túto skutočnosť upozorňovali. Okresný súd nevyzval navrhovateľku (či už ústne priamo na pojednávaní alebo písomne po ukončení pojednávania), aby uviedla tvrdenia vo vzťahu ku existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Logicky potom navrhovateľka nemohla preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď ani nevysvetlila v čom podľa nej spočíva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Závery okresného súdu týkajúce sa neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva navrhovateľky k novovytvorenej parcele CKN XXXXX/X, TTP vo výmere 1116 m2, tak ako táto vznikla zakreslením na základe vyhotoveného geometrického plánu č. 6C 298/2011, vyhotoviteľa X.. N. J., súdneho znalca z odboru geodézie a kartografie, v súdenej veci dňa 8. 4. 2005 pre obec a kat. územie H. z pôvodnej nehnuteľnosti, parcely KN XXXXX/X TTP o výmere 1594 m2, vedenej na LV č. XXXX sú tak založené len na všeobecných teoretických úvahách, ktoré nevychádzajú z konkrétnych tvrdení navrhovateľky týkajúcich sa existencie naliehavého právneho záujmu v danej veci. Záver okresného súdu na ich základe prijatý neobstojí, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu je taká žaloba, v rámci ktorej sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a súčasne vydania tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o ostatné závery okresného súdu odvolací súd uvádza, že námietka navrhovateľky, ktorou navrhovateľka okresnému súdu vytkla, že pokiaľ žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nemal sa meritom veci (rovnako ako otázkou vecnej pasívnej legitimácie) zaoberať, je opodstatnená, pretože súd sa môže otázkou vecnej legitimácie a následne meritom veci zaoberať až potom, čo má kladne vyriešenú otázku existencie naliehavého právneho záujmu tak, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný. Aj keď je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby existencia naliehavého právneho záujmu a vecná legitimácia, otázka existencie naliehavého právneho záujmu musí byť kladne vyriešená ako prvá, až potom sa môže súd zaoberať vecnou legitimáciou účastníkov konania, pretože existencia či neexistencia naliehavého právneho záujmu je procesným predpokladom prípadnej úspešnosti či neúspešnosti určovacej žaloby, kým vecná legitimácia súvisí s hmotnoprávnym posúdením uplatneného nároku. Ak však súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecnou legitimáciou účastníkov konania a vecou samou. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľky ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jej právne postavenie neistým, preto naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný vtedy, ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi konania a naplní svoj preventívny charakter a cieľ- zabráni prípadným sporom medzi účastníkmi konania, ktoré môžu vzniknúť z toho, že sporná situácia medzi účastníkmi sporu zostala nevyriešená. Ak sa má však určovacou žalobou resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h) OSP zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu v rámci ďalšieho konania bude ustáliť otázku existencie naliehavého právneho záujmu na navrhovateľkou požadovanom určení vlastníckeho práva v nadväznosti na jej tvrdenia o existencii naliehavého právneho záujmu v danej veci (na prezentovanie ktorých okresný súd vyzve navrhovateľku), vo vzťahu ku ktorým bude musieť navrhovateľka uniesť dôkazné bremeno. Po kladnom vyriešení tejto otázky pristúpi okresný súd opätovne k posúdeniu otázky vecnej pasívnej legitimácie a skúmaniu dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva. V novom rozhodnutí o veci rozhodne okresný súd podľa ust. § 224 ods. 3 OSP aj o trovách tohto odvolacieho konania. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách predchádzajúceho konania rozhodne okresný súd s prihliadnutím na odvolaciu námietku navrhovateľky týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku okresného súdu v časti trov konania v tom zmysle, že „okresný súd v odôvodnení rozhodnutia opomenul uviesť akým právnym predpisom sa riadil pri ustálení výšky náhrady trov konania za jednotlivé úkony právnej služby". O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.