Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/183/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706200022 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6706200022.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa ZAKLAD PRODUKCYJNO HANDLOWO, USLOGOWY OGRODNIK ZBYGNIEW i LESZEK SKRZYPCZYK, verejná spoločnosť, NIP: 574 0012 221, sídlo Popów 62, 42-110 Popów, obec Popów, město Debie, okres KlobuckI, vojvodstvo Sliezské, Poľská republika, zastúpeného JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom, AK so sídlom Bojnická 7, 971 01 Prievidza, proti odporcovi IS import - export, spol. s r. o., IČO: 36 035 505, sídlo Lieskovská cesta 468, 960 01 Zvolen, SR, zastúpenému JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou, AK so sídlom Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica o zaplatenie 120.031,90 PLN s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/21/2006-1040, IČS: 6706200022 zo dňa 16. júla 2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/21/2006-1040, IČS: 6706200022 zo dňa 16. júla 2013 v napadnutej časti prvej výrokovej vety o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 945,15 PLN s 12,5% úrokom z omeškania ročne od 18.01.2002 do zaplatenia, sumu 22.616,- PLN s 12,5 % úrokom z omeškania ročne od 23.03.2002 do zaplatenia, sumu 21.388,80 PLN s 12% úrokom z omeškania ročne od 26.06.2002 do zaplatenia, sumu 10.539,45 PLN s 12% úrokom z omeškania ročne od 16.07.2002 do zaplatenia a sumu 18.384,40 PLN s 12% úrokom z omeškania ročne od 10.08.2002 do zaplatenia, spolu vo výške 73.873,80 Eur p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti prvej, ako aj druhej výrokovej vety o zamietnutí návrhu rozhodnutie okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 82.757,21 PLN s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 945,15 PLN od 18. 01. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 22.616,- PLN od 23. 03. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 32.634,- PLN od 14. 04. 2002 do 17. 08. 2002 a zo sumy 8.883,41 PLN od 18. 08. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 21.388,80 PLN od 26. 06. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 10.539,45 PLN od 16. 07. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 18.384,40 PLN od 10. 08. 2002 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si v konaní uplatnil právo na zaplatenie 120.031,90 PLN s 12,5% úrokmi z omeškania ročne z jednotlivých súm špecifikovaných v návrhu až do zaplatenia, a to za dodávku tovaru dodávanému odporcovi na základe jeho objednávky bez toho, že by bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá písomná zmluva. Navrhovateľ v návrhu uviedol celkový stav pohľadávok a záväzkov, ktoré vznikli medzi ním a odporcom a ktoré vyplývali z faktúry č. 1EX/2001, vystavenej 08.11. 2001 na sumu 26.784,- PLN s dátumom splatnosti 60 dní, fa č. 2EX/2001 na sumu 28.476,- PLN s dátumom splatnosti 60 dní, fa č. 3EX/2001 na sumu 23.680,- PLN s dátumom splatnosti 17.01.2004, fa č. 1EX/2002 na sumu 32.616,- PLN s dátumom splatnosti 60 dní, fa č. 2EX/2002 na sumu 32.634,- PLN s dátumom splatnosti 13.04.2006, fa č. 6EX/2002 na sumu 21.388,80 PLN s dátumom splatnosti 25.06.2002, fa č. 7EX/2002 na sumu 19.901,20 PLN s dátumom splatnosti 15.07.2002 a fa č. 9EX/2002 na sumu 18.384,40 PLN s dátumom splatnosti 09.08.2002. Okrem týchto 8 faktúr evidoval navrhovateľ aj úhradu sumy 5.125,- USD prepočítanú kurzom 4,203 v sume 21.540,38 PLN, ktorú vykonal v prospech odporcu dňa 14.03.2002 a dňa 15.03.2002 zaplatil odporcovi predplatné na fazuľu v sume 8.951,- USD, prepočítaných kurzom 4,1599 na sumu 37.235,26 PLN. Skutočnosť, že navrhovateľ odporcovi dodal reálne tovar vyfakturovaný vyššie uvedenými faktúrami preukázal medzinárodnými nákladnými listami - CMR, na ktorých odporca prevzatie tovaru riadne potvrdil. Navrhovateľ v priebehu konania upresnil, že fa č. 1EX/2001 na sumu 26.784,- PLN bola odporcom uhradená (čl. 407 spisu) v sume 20.000,- PLN dňa 14.01.2002 a v sume 6.784,- PLN dňa 29.05.2005, preto jej úhrada nebola predmetom sporu rovnako, ako ani úhrada faktúry č. 2EX/2001 na sumu 28.476,- PLN, pretože táto bola odporcom uhradená dňa 19.02.2001 v sume 28.476,- PLN. Predmetom sporu bola len úhrada nezaplatenej časti faktúry pod č. 3EX/2001 a faktúr pod č. 1EX/2002, 2EX/2002, 6EX/2002, 7EX/2002 a 9EX/2002 za rok 2002 vystavených navrhovateľom v roku 2002. Odporca vzniesol v súdnom konaní nielen námietku premlčania, ale aj kompenzačnú námietku a tvrdil, že navrhovateľ mu neuhradil faktúru pod č. Z1 za plechovky 73/110 v sume 16.706,25 PLN s dátumom vystavenia 14.02.2002, splatnú dňa 16.03.2002, fa Z2 za fazuľu červenú s dátumom vystavenia 08.03.2002 na sumu 5.125,- USD so splatnosťou 08.03.2002 a fa Z3 na sumu 5.699,- USD za fazuľu červenú s dátumom vystavenia 19.07.2002, splatnú dňa 18.08.2002. Neuhradil mu ani faktúry č. Z4 (čl. 503) v sume 8.951,- USD a ani faktúra č. Z5 na sumu 9.783,64 USD v prepočte 40.784,91 PLN (čl. 502 spisu), ktorá bola splatná dňa 09.09.2002, ktorými vyfakturoval navrhovateľovi služby vykonané na základe Zmluvy o analýze trhu, obchodnej konkurencie a správania sa veriteľov. Odporca v konaní potvrdil, že na faktúru navrhovateľa 1EX/2001 vykonal úhradu v sume 20.000,- PLN dňa 16.01.2002, na faktúru 2EX/2001 v sume 28.476,- PLN vykonal ú hradu dňa 21.02.2002, na faktúru 1EX/2002 a 3EX/2001 vykonal úhradu dňa 03.06.2002 v sume 12.812,60 PLN a na faktúru 7EX/2002 dňa 30.10.2002 zaplatil 9.361,75 PLN. Aj keď odporca nenamietal výšku vyfakturovaných súm, tvrdil, že časť pohľadávok navrhovateľa vyrovnal započítaním zo dňa 10.10.2002, a to nielen z toho titulu, že mu navrhovateľ nezaplatil ním vystavené faktúry, ale aj z dôvodu, že u navrhovateľa reklamoval ním dodaný vadný tovar. Odporca tiež namietal, že navrhovateľ si uplatnil v Poľskej republike dňa 13.04.2004 túto istú pohľadávku, pričom jeho návrh bol zamietnutý z dôvodu nedostatku právomoci poľského súdu konať v prejednávanej veci. Poukázal tiež na navrhovateľom vykonané postúpenie pohľadávok, z ktorého vyplýva dlh odporcu v inej výške, než si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní a najmä na jeho jednostranný zápočet z titulu splatných vzájomných pohľadávok vykonaný dňa 10.10.2002, na základe ktorého započítal svoje pohľadávky voči pohľadávkam navrhovateľa, preto žiaden dlh odporcu neexistuje. Okresný súd odporcom vznesenú námietku premlčania posúdil podľa Dohovoru o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru, uverejneného v ČR pod č. 123/1988 Zb. v znení Dodatkového protokolu zo dňa 11.04.1980, uverejneného v ČR pod č. 161/1991 Zb., ktorý v čl. 8 Dohovoru stanovuje premlčaciu lehotu v trvaní 4 rokov s tým, že táto začína plynúť dňom, keď je právo možné uplatniť v právnom konaní. Dohovorom o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru je viazaná aj Slovenská republika, rovnako ako aj Poľská republika, preto tento má prednosť pred zákonnou úpravou premlčania podľa poľského hmotného práva, ktoré by inak bolo aplikované na prejednávanú vec podľa Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980 (80/934/EHS), ktorý nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku dňa 01.08.2006. S poukazom na odd. II, čl. 3 Dohovoru sa zmluvy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, ktorí majú sídlo v dvoch rôznych štátoch spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy a ak si ho nezvolia, potom sa tento zmluvný vzťah spravuje rozhodným hmotným právom toho z účastníkov zmluvy, ktorý je dodávateľom výrobkov z kúpnych zmlúv, t.j. v prejednávanej veci rozhodným hmotným právom Poľskej republiky. Vzhľadom k tomu, že si zmluvné strany dohodli pri niektorých dodávkach splatnosť faktúry 30 dní a pri niektorých 60 dní, dospel okresný súd k záveru, že všetky navrhovateľom vystavené faktúry sa stali splatné v roku 2002. Navrhovateľ podal návrh na súd faxom dňa 30.12.2005, doplnil ho originálom dňa 02.01.2006 tak, ako to vyplýva z § 42 ods.1 O.s.p., t.j. v 4-ročnej premlčacej lehote, t.j. v súlade s čl. 8, čl. 9 a 28 Dohovoru o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru, a teda včas. S poukazom na články 11, 13, 30, 35, 36, 38, 39, 45 a 59 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, bol odporca ako kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe stanovenej zmluvou bez toho, že by bol na to musel byť vyzvaný. Z faktúr, ktoré boli predmetom sporu nebola sporná jedine faktúra č. 9EX/2002, CMR-1106/2002, ref.č. 27969/0 vystavená navrhovateľom dňa 10.06.2002, splatná dňa 09.08.2002 na sumu 18.384,40 PLN, z ktorej odporca nezaplatil žiadnu sumu. Z faktúry č. 3EX/2001-CMR zo dňa 18.12.2001, ref.č. 26388/0 vystavenej navrhovateľom dňa 18.12.2001 za dodávku tovaru v sume 23.680,- PLN (čl. 407 spisu) bola uhradená odporcom len suma 6.028,60 PLN dňa 29.05.2002, avšak zvyšok vo výške 17.651,74 PLN zaplatený nebol. Odporca v konaní tvrdil, že na túto sumu si jednostranným zápočtom zo dňa 10.10.2002 (čl. 341 spisu) započítal svoju pohľadávku z faktúry č. Z1, ktorá bola splatná dňa 16.03.2002 v sume 16.706,25 PLN (čl. 493 spisu), a to v sume 16.706,25 PLN, čo navrhovateľ v priebehu konania napriek tomu, že jednostranný zápočet od odporcu neobdržal, akceptoval. Trval však na tom, že z faktúry 3EX/2001 zostala neuhradená suma 945,15 PLN, ktorú musí odporca doplatiť. Odporca v konaní tvrdil, že túto časť sumy vo výške 945,15 PLN si započítal na svoju faktúru č. 20/01, splatnú dňa 31.01.2002 (čl. 497 spisu), ktorou navrhovateľovi vyfakturoval cenu za etikety a film, ktorú mu navrhovateľ napriek tomu, že sa na ich úhrade dohodli, nezaplatil. Vzhľadom k tomu, že odporca v konaní nepreukázal opodstatnenosť faktúry č. 20/01, ani Dohodu o tom, že by mal túto sumu navrhovateľ odporcovi zaplatiť, okresný súd na jeho započítaciu námietku neprihliadol a faktúru č. 3EX/2001 v sume 945,15 PLN posúdil ako odporcom v tejto časti nezaplatenú. Na faktúru č. 1EX/2002, CMR zo dňa 24.01.2002, ref.č. 25961/3 za tovar dodaný odporcovi v sume 32.616,- PLN dňa 22.01.2002 bola odporcom zaplatená dňa 28.01.2003 suma 10.000,- PLN a zvyšok vo výške 22.616,- PLN zostal neuhradený. Odporca tento zvyšok uznal za oprávnený, avšak argumentoval jednostranným zápočtom, v ktorom si túto pohľadávku navrhovateľa započítal na hodnotu ním reklamovaného tovaru k dodaciemu listu č. RP 27, ktorý bol zároveň reklamáciou zo dňa 02.09.2002 na sumu 27.231,30 PLN. V tejto súvislosti poukázal na zápisnicu z rokovania medzi ním a spoločnosťou CBSA PLUS, s.c., Legnica, Poľsko zo dňa 16.06.2003 (čl. 406 spisu), na ktorú pôvodne navrhovateľ postúpil pohľadávky, ktoré sú predmetom sporu. Navrhovateľ tento zápočet namietal a poukázal na to, že odporca si žiadnu reklamáciu u neho neuplatnil. Nepreukázal, či sa jednalo skutočne o tovar nepredajný dodaný navrhovateľom po dobe spotreby alebo či bol tovar vadný až po doručení odporcovi a reklamáciu navyše ani neuplatnil bez zbytočného odkladu. Nie je možné ani zistiť, ktorej dodávky sa reklamácia tovaru týkala a odporca túto skutočnosť nepreukázal, preto nebolo možné dospieť k záveru, či bola reklamácia uplatnená dôvodne a bez zbytočného odkladu alebo nie. Tovar, ktorý odporca reklamoval, zlikvidoval podľa protokolu založenom na čl. 436 spisu dňa 14.07.2003, a to takmer rok po dodaní tovaru, preto súd na kompenzačnú námietku ohľadom tejto časti pohľadávky za nezaplatenú faktúru č. 1EX/2002 vo výške 22.616,- PLN neprihliadol a pohľadávku navrhovateľa v tejto časti považoval za dôvodnú. Faktúra č. 2EX/2002, CMR zo dňa 13.02.2002, ref.č. 25961/4 vystavená dňa 12.02.2002 na sumu 32.634,- PLN nebola odporcom zaplatená, rovnako ako nebola zaplatená ani faktúra č. 6EX/2002, CMR zo dňa 27.04.2002, ref.č. 25961/7 vystavená dňa 26.04.2002 na sumu 21.388,80 PLN. Navrhovateľ potvrdil, že na faktúru č. 7EX/2002, CMR zo dňa 16.05.2002, ref.č. 25961/8 vystavenú dňa 16.05.2002 na sumu 19.901,20 PLN bola odporcom uhradená suma 9.361,75 PLN, avšak zvyšok vo výške 10.539,45 PLN zaplatený odporcom nebol. Okresný súd neprihliadol na kompenzačnú námietku vznesenú odporcom s poukazom na jednostranný zápočet zo dňa 10.10.2001, v ktorom započítal pohľadávky navrhovateľa voči svojim pohľadávkam z faktúry č. 20/01 vystavenej dňa 31.12.2001 na sumu 945,15 PLN, ktorou navrhovateľovi fakturoval vyššie spomenuté etikety a film, pretože faktúra č. Z1 na sumu 16.706,25 PLN bola na základe súhlasu navrhovateľa započítaná na časť faktúry navrhovateľa č. 3EX/2001 v tejto sume, faktúra Z2 na sumu 5.125,- USD navrhovateľ odporcovi uhradil jej zaplatením 15. marca 2002, čo vyplýva aj z listu odporcu zo dňa 30.10.2003, čo v konečnom dôsledku odporca vo svojom jednostrannom zápočte zo dňa 10.10.2002 (čl. 341 spisu) potvrdil a faktúra č. Z3 vystavená odporcom na sumu 5.699,96 USD s prepočtom 23.750,59 PLN bola v priebehu konania započítaná súdom na faktúru č. 2EX/2002, vystavenú na sumu 32.634,- PLN, v dôsledku čoho odporca na úhradu faktúry navrhovateľa č. 2EX/2002 dlhuje ešte sumu 8.883,41 PLN. Okresný súd neprihliadol ani na tvrdenia odporcu, že mu navrhovateľ dlhuje úhradu faktúr označených ním ako Z4 a Z5. Okresný súd zistil, že hodnota faktúry č. Z4 (čl. 503) v sume 8.951,- USD nebola predmetom zápočtu, preto sa ňou ani v konaní nezaoberal. Faktúra č. Z5 na sumu 9.783,64 USD v prepočte 40.784,91 PLN (čl. 502 spisu) bola splatná dňa 09.09.2002, pričom ňou odporca vyfakturoval navrhovateľovi služby vykonané na základe Zmluvy o analýze trhu, obchodnej konkurencie a správania sa veriteľov Okresný súd v konaní zistil, že faktúra č. Z5 nebola vystavená za dodaný tovar a dôvod, pre ktorý ju odporca vystavil bol sporný. Na základe zisteného skutkového stavu dospel okresný súd k záveru, že odporca z navrhovateľom uplatnenej sumy dlhuje len 82.757,21 PLN, preto ho zaviazal na zaplatenie tejto čiastky, ako aj 12,5%, resp. 12% úroku z omeškania ročne z dlžných súm tak, ako to uviedol vo výroku svojho rozhodnutia s poukazom na čl. 58 ods.1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, pretože žiadna Dohoda o splatnosti kúpnej ceny medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá nebola. Aj keď si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka SR, v Poľskej republike platila do 31.12.2003 právna úprava podľa Občianskeho zákonníka a od 01.01.2004 sú úroky z omeškania upravené v Poľskej republike Zákonom o termínoch platby v obchodných transakciách, ktorý sa však aplikuje len na tie obchodné transakcie, ktoré boli uzatvorené pred 01.01.2004, ale dodanie tovaru alebo služieb nastalo po účinnosti zákona. Keďže v prejednávanej veci bol tovar dodaný navrhovateľom do 31.12.2003, je na úroky z omeškania potrebné aplikovať čl. 481 a 482 OZ Poľskej republiky, pričom výška zákonných úrokov bola stanovená Radou ministrov s odkazom na čl. 359 § 3 OZ a ani v jednom prípade neprevýšila výšku úrokov z omeškania žiadaných navrhovateľom, keď v období od 15.12.2001 do 24.07.2002 bola 20% a od 25.07.2002 do 31.01.2003 bola 16% (čl. 322 spisu). Navrhovateľ si preto uplatnil nižší úrok než by mu patril, preto mu okresný súd aj v tejto časti vyhovel. S rozhodnutím okresného súdu v tej časti, v ktorej mu nebolo vyhovené ohľadom úhrady sumy 8.951,50 USD (37.235,26 PLN), ako aj v časti, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie spolu s návrhom na zmenu návrhu, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 17.08.2013spolu s odvolaním. Zmenu návrhu žiadal ohľadom úrokov z omeškania zo sumy 37.235,26 PLN, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý bez zdôvodnenia súdom napriek tomu, že táto suma bola uplatnená v návrhu ako súčasť istiny 120.031,90 PLN, z ktorej navrhol priznať úroky z omeškania vo výške 12% ročne od 15.08.2009 do zaplatenia. V odvolaní poukázal na jeho vyjadrenie zo dňa 21.05.2008. Uviedol v ňom, že jediný rozdiel oproti jeho návrhu tvorí zápočet faktúry Z3 vystavenej odporcom na sumu 5.699,96 USD po prepočte v sume 23.750,59 PLN, ktorej úhradu uznal v celosti. Súd ju započítal priamo na faktúru č. 2EX/2002, s ktorým postupom súhlasil, aj keď tam nastal minimálny rozdiel ohľadom kurzových prepočtov v sume 39,43 PLN. Uviedol, že zápočet uvádzaný odporcom nikdy v písomnej forme neobdržal. Zápočty, ktoré boli vykonané počas konania vychádzali len z toho, že navrhovateľ uznal tvrdenia odporcu za dôvodné a s takýmto zápočtom v priebehu konania, aj keď mu nebol doručený žiaden písomný návrh, súhlasil. Poukázal však na to, že okresný súd opomenul rozhodnúť o vrátení predplatenej čiastky zaplatenej odporcovi dňa 15.03.2002 na dodávku fazule v sume 8.951,50 USD v prepočte 37.235,26 PLN, čo doložil riadnym bankovým dokladom. Túto skutočnosť uviedol už v návrhu zo dňa 30.12.2005, ako aj v jeho doplnení zo dňa 14.06.2006 a v bode 4 ods.2 jeho podania zo dňa 21.05.2008. Namietal ju aj v odvolaní, ktoré podal proti prvému rozhodnutiu okresného súdu zo dňa 27.05.2010 a uviedol to aj na pojednávaní dňa 06.05.2008. Navrhovateľ súhlasil so zápočtom faktúry odporcu Z2, ktorý síce navrhovateľovi doručený nebol, ako aj s vyčíslenými úrokmi z omeškania, avšak v časti pohľadávky uplatnenej navrhovateľom vo výške 37.235,26 PLN, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý, považoval rozhodnutie okresného súdu za nedostatočne zdôvodnené, v dôsledku čoho nie je preskúmateľné. Vzhľadom k tomu, že o tejto sume okresný súd vôbec nerozhodol, uplatnil si navrhovateľ z nej v priebehu odvolacieho konania aj úroky z omeškania vo výške 12% ročne. S prihliadnutím na beh 4-ročnej premlčacej lehoty si úroky z omeškania uplatnil zo sumy 37.235,26 PLN len od dátumu 15.08.2009. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil aj odporca a podal proti nemu odvolanie v tej časti, v ktorej bol zaviazaný na úhradu sumy 82.757,21 PLN s prísl. Podľa jeho názoru dostatočne preukázal, že navrhovateľovi zápočet, ktorý vykonal dňa 10.10.2002 odoslal doporučenou zásielkou a napriek tomu, že navrhovateľ poprel jeho doručenie, okresný súd neprihliadol na jeho dobromyseľnosť a na to, že prostriedkami primeranými okolnostiam v zmysle čl. 27 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru svoju povinnosť doručiť zásielku splnil. Poukázal tiež na nedôsledné vedenie účtovníctva, keď navrhovateľ neevidoval úhrady na jeho faktúry č. 1EX/2001 a 2EX/2001, pričom okresný súd z uplatnenej sumy 120.031,90 PLN mal podľa jeho názoru rozhodovať len o sume 84.771,90 PLN, pretože v čase podania návrhu mal už navrhovateľ zaplatenú celú faktúru č. 1EX/2001 napriek tomu, že z nej časť vo výške 6.784,- PLN žaloval a faktúru č. 2EX/2001 na sumu 28.476,- PLN mal zaplatenú celú, preto mala byť pohľadávka navrhovateľa oproti návrhu znížená o sumu 35.260,- PLN. Podľa názoru odporcu tak vzniká nezdôvodnený účtovný rozdiel 2.014,69 PLN, keď okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 82.757,21 PLN. Okresný súd nevykonal na ním navrhované tvrdenie znalecké dokazovanie znalcom z Odboru účtovníctva, ktoré by jedine mohlo objektívne preukázať, čo je obsiahnuté a zachytené v účtovníctve navrhovateľa, ktorý za účtovné doklady považoval také listiny, ktoré účtovnými dokladmi nie sú. V konaní navrhovateľ tvrdil, že jednostranný zápočet odporcu zo dňa 10.10.2002 neobdržal a napriek tomu si započítal podľa ním predložených dokladov sumu 16.706,25 PLN zodpovedajúcu sume faktúry odporcu označenej Z1, ktorá bola do jednostranného zápočtu zo dňa 10.10.2002 zahrnutá. Nesúhlasil ani s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu týkajúceho sa faktúry odporcu č. Z5 na sumu 9.783,64 USD, ktorú vystavil na základe Zmluvy o analýze trhu, obchodnej konkurencii a správania sa spotrebiteľov, ktorú síce navrhovateľ neuznal, avšak na druhej strane uznal faktúru č. Z4 vystavenú na základe tej istej zmluvy na sumu 8.951,- USD, na ktorú navrhovateľ uhradil, a odporca zúčtoval, preddavok prijatý dňa 18.03.2002, ku ktorej neboli doložené žiadne doklady. Pritom faktúru Z5 veriteľ - spoločnosť CBSA PLUS, S.c.Z., ktorá bol postupníkom navrhovateľa uznala listom zo dňa 30.06.2003 vo vzťahu k odporcovi celú sumu 40.784,91 PLN za dôvodnú, čo zaväzuje aj navrhovateľa, ktorému boli všetky pohľadávky od tejto spoločnosti, na ktorú boli pôvodne postúpené, vrátené späť. Nesúhlasil s postupom okresného súdu, keď odporcom vyhotovený jednostranný zápočet modifikoval pri jednotlivých faktúrach navrhovateľa a keď naň neprihliadol a odporcu zaviazal na zaplatenie tých súm, ktoré podľa jeho názoru už zanikli práve v dôsledku ním vykonaného jednostranného zápočtu. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľ ako nedôvodný zamietnuť. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným dňa 11.09.2013, v ktorom poukázal na tú skutočnosť, že odporca v konaní nepreukázal doručenie jednostranného zápočtu navrhovateľovi a tie položky, ktoré sú zhodné s položkami uvedenými odporcom v jeho zápočte uznal navrhovateľ v rámci konania len preto, že boli spôsobilé na započítanie. Keby bol zápočet býval doručený navrhovateľovi, bol by návrh formuloval s prihliadnutím na jeho obsah. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 21.05.2008, kde presne špecifikoval návrh ohľadom pohľadávok, dodávok tovaru podľa faktúr a dodacích listov, medzi ktorými je uvedená aj platba - predom na fazule, o ktorej okresný súd nerozhodol. K faktúre č. 1EX/2001 na sumu 26.784,- PLN, ktorá bola zaplatená 14.01.2002 v časti 20.000,- PLN a neuhradená v časti 6.784,- PLN súhlasil navrhovateľ s tým, že táto čiastka bola zaplatená prevodom dňa 29.05.2005 ako časť z platby vykonanej odporcom vo výške 12.812,60 PLN. Navrhovateľ pri podávaní návrhu vychádzal síce z toho, že táto suma 6.784,- PLN zaplatená nie je, ale zároveň si bol vedomý toho, že suma 12.812,60 PLN ako nespárovaná platba je aktívom v návrhu, ktoré sa v konečnom dôsledku započítalo tým spôsobom, ako navrhol odporca. K faktúre č. 2EX/2001 na sumu 28.476,- PLN uviedol, že táto nebola žalovaná, bola len uvedená v zozname navrhovateľom vystavených faktúr, preto nebol dôvod túto sumu odpočítavať od sumy uvedenej v návrhu. Z dokladov, ktoré zaslal odporcovi, boli faktúry navrhovateľa označené „EX“, čo znamená exportné a ostatné doklady boli internými dokladmi navrhovateľa, ktoré vykazoval vo svojom účtovníctve, preto návrh na znalecké dokazovanie znalcom z Odboru účtovníctva nie je dôvodné. K faktúram odporcu Z4 a Z5 uviedol, že faktúra Z4 nebola nikdy navrhovateľom uznaná a ani zaplatená. Z dodatočne odporcom predloženej faktúry Z4, ktorú vystavil dňa 31.07.2002 vyplýva, že bola vystavená na základe Zmluvy o analýze trhu, a nie za dodanie tovaru. Navrhovateľom dňa 15.03.2002 uhradenú sumu vo výške 8.951,50 USD platil ako preddavok na fazuľu, čo vyplýva aj z bankového výpisu, kde je uvedené „Przed plata na fasole“, a nie na Zmluvu o analýze trhu tak, ako to tvrdí odporca. Táto suma 8.951,50 USD bola žalovaná navrhovateľom a práve o tejto sume okresný súd v napadnutom rozhodnutí nerozhodol. Uviedol tiež, že ak aj spoločnosť, na ktorú navrhovateľ pôvodne pohľadávky postúpil vykonala nejaký právny úkon vo vzťahu k odporcovi, tento nie je záväzný pre navrhovateľa, pretože Zmluva o postúpení pohľadávky so spoločnosťou CBSA PLUS, s.c. Legnica nenadobudla účinnosť. K faktúre č. 20/01 vystavenej odporcom uviedol, že medzi ním a odporcom nebola dohodnutá fakturácia etikiet a filmu a pri faktúre č. 2EX/2002 súd zohľadnil pri úrokoch z omeškania práve zápočet zo strany odporcu, keď prestal počítať úroky z tej sumy, v ktorej sa pohľadávky vzájomne stretli. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.02.2014. Vo vyjadrení poukázal na rozdielnu výšku, na ktorú zaviazal okresný súd prvým rozhodnutím odporcu a napadnutým rozhodnutím, pričom zdôraznil, že proti sume namietanej v odvolaní ako sume, o ktorej súd opomenul rozhodnúť, t.j. suma 8.851,50 USD, po prepočítaní suma 37.235,26 PLN v priebehu celého konania preukazoval kompenzáciu svojou faktúrou Z4 zo dňa 31.07.2002 na sumu 8.951,- USD, s ktorou sumou sa súd vysporiadal v obidvoch rozhodnutiach zhodne keď skonštatoval, že faktúra odporcu Z4 nebola určená na zápočet vykonaný zo strany odporcu, preto sa započítacou námietkou týkajúcou sa faktúry Z4 okresný súd nezaoberal. Podľa jeho názoru z tejto časti odôvodnenia rozhodnutia vyplýva zamietavý výrok, ktorým súd rozhodol práve o tejto časti navrhovateľom uplatneného nároku. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa, ale aj odporcu je sčasti dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi navrhovateľom ako zahraničnou právnickou osobou a odporcom ako podnikateľmi existovali obchodné záväzkové vzťahy, na základe ktorých dodával navrhovateľ odporcovi od novembra 2001 do júna 2002 ním objednaný tovar, ktorý prevzal a ktorého kúpnu cenu v celom rozsahu nezaplatil. Navrhovateľ v návrhu a v jeho doplnení uviedol celkový prehľad jeho aktív, ako aj pasív vo vzťahu k odporcovi určením súm, ktoré odporca nezaplatil, a to bez uvedenia konkrétnych faktúr, čísla ktorých spresnil až v priebehu konania. Množstvo a cena tovaru dodávaná navrhovateľom s odkazom na konkrétne faktúry vyplýva z medzinárodných nákladných listov - CMR. Uzatváranie kúpnych zmlúv, u ktorých sa nepreukázala ich písomná forma, a teda boli uzavreté len ústnou formou sa spravujú Dohovorom OSN o medzinárodnej kúpe tovaru, Viedenským dohovorom OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru zverejneným pod č. 160/1991 Zb., Zákonom o medzinárodnom práve súkromnom č. 97/1963 Zb. a keďže nebola v konaní preukázaná existencia žiadnej dohody o voľbe hmotného práva, je pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku rozhodujúce hmotné právo Poľskej republiky. V konaní nebolo preukázané ani to, že by boli zmluvné strany uzatvorili Dohodu o príslušnosti niektorého zo súdov Poľskej alebo Slovenskej republiky, preto podľa Zmluvy uzatvorenej medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach v spojení s Protokolom zo dňa 08.07.1993, čl. 37 ods.1 a 2 je na prejednanie veci príslušný súd Slovenskej republiky. Takýto právny názor zaujal už Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, ktorý prv vydaný rozsudok Okresného súdu Zvolen v tejto veci zo dňa 10.05.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca v konaní vzniesol aj námietku premlčania, ktorú je potrebné vzhľadom k tomu, že sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah s medzinárodným prvkom posúdiť podľa Dohovoru o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru zo dňa 15.06.1974 uverejneného v ČR pod č. 123/1988 Zb. v znení Dodatkového protokolu zo dňa 11.04.1980, uverejneného v ČR pod č. 161/1991 Zb. v nadväznosti na Viedenský dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorého ustanovenia majú prednosť pred úpravou kúpnej zmluvy podľa vnútroštátnych noriem. V čl. 8 Dohovoru o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru začína plynúť premlčacia lehota, ktorá je 4 roky dňom, keď je právo možné uplatniť v právnom konaní. Ustanovenia čl. 10, 11 a 12 tým nie sú dotknuté tak, ako to vyplýva z čl. 9 ods.1 tohto Dohovoru. S prihliadnutím na čl. 2 písm.a/, ako aj čl. 10 ods.1 Dohovoru možno právo, ktoré vzniklo z porušenia Zmluvy uplatniť v konaní dňom, keď Zmluva bola porušená. Podľa čl. 24 Dohovoru na uplynutie premlčacej lehoty sa prihliada v právnom konaní, len keď sa jej dovolá strana, ktorá sa na tomto konaní zúčastňuje. V čl. 28, ods.1 Dohovoru je upravený beh a počítanie premlčacej lehoty. Návrh navrhovateľa na zaplatenie ním uplatnenej sumy bol podaný na súd faxom dňa 30.12.2005, doplnený originálom dňa 02.01.2006, t.j. včas, preto u všetkých v návrhu a v doplnení návrhu uvedených faktúrach s prihliadnutím na lehotu splatnosti dohodnutú medzi stranami tak, ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného pred okresným súdom na 30 a 60 dní bola pohľadávka navrhovateľa s prihliadnutím k tomu, že si uplatnil túto z faktúr vystavených najskôr dňa 18.01.2002 č. 3EX/2001 a z ostatných, ktoré boli vystavené neskôr v 4-ročnej premlčacej lehote ustanovenej Dohovorom, preto okresný súd námietku odporcu o premlčaní správne posúdil ako nedôvodnú. Navrhovateľ si pôvodne návrhom na začatie konania uplatnil právo na zaplatenie sumy 120.031,90 PLN bez úrokov z omeškania, ktorý doplnil a spresnil podaním zo dňa 14.06.2006. V doplňujúcom návrhu vo veci samej navrhol, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 945,15 Eur s 12,5% úrokom z omeškania ročne od 18.01.2002 do zaplatenia, sumy 22.616,- PLN s 12,5% úrokom z omeškania ročne od 23.03.2002 do zaplatenia, sumy 13.524,- PLN s 12,5% úrokom z omeškania ročne od 16.03.2002 do zaplatenia, sumy 32.634,- PLN s 12 % úrokom z omeškania od 14.04.2002 do zaplatenia, sumy 21.388,80 PLN s 12% úrokom z omeškania ročne od 26.06.2002 do zaplatenia, sumy 10.539,45 PLN s 12% úrokom z omeškania ročne od 16.07.2002 do zaplatenia a sumu 18.384,40 PLN s 12% úrokom z omeškania ročne od 10.08.2002 do zaplatenia. Vo vyjadrení zo dňa 21.05.2008 (čl. 398), ktoré doručil navrhovateľ okresnému súdu spresnil, že sa domáha zaplatenia pohľadávky, ktorá je špecifikovaná ako rozdiel medzi pohľadávkami a záväzkami navrhovateľa a odporcu, a to aj s prihliadnutím na niektoré zápočty, s ktorými vyslovil súhlas. Tak, ako to vyplýva z návrhu a z doplnenia návrhu, predmetom sporu nebola úhrada faktúry č. 1EX/2001 napriek tomu, že ju navrhovateľ v návrhu, v doplnení k návrhu, ako aj v tomto vyjadrení špecifikoval. Jej uvedenie navrhovateľom do návrhu malo len informačný charakter z toho dôvodu, aby mohol navrhovateľ pri nej, ako aj pri ďalších faktúrach poukázať na tú skutočnosť, že pri jej úhrade vzal do úvahy viaceré platby poskytnuté odporcom, prípadne že pri niektorých ďalších faktúrach zanikol dlh odporcu započítaním, ktoré však vykonal navrhovateľ sám. Faktúra č. 1EX/2001 sa vzťahovala k CMR-08112001, ref.č. 25879/1 a bola vystavená dňa 08.11.2001 na sumu 26.784,00 PLN. Vzhľadom k tomu, že odporca poukázal navrhovateľovi dňa 14.01.2002 úhradu v sume 20.000,- PLN na túto faktúru, nezaplatený zostal len rozdiel vo výške 6.784,- PLN. Vzhľadom k tomu, že odporca zaplatil navrhovateľovi dňa 29.05.2005 ďalšiu platbu vo výške 12.812,60 PLN, časť z nej vo výške 6.784,- PLN bola započítaná na zvyšok faktúry č. 1EX/2001, v dôsledku čoho bola odporcom zaplatená celá pred podaním návrhu na súd. Ďalšia faktúra č. 2EX/2001 k CMR-14112001, ref.č. 25961/0 vystavená navrhovateľom dňa 14.11.2001 na sumu 28.476,- PLN bola zaplatená odporcom v celom rozsahu pred podaním návrhu na súd dňa 19.02.2002, preto ani jej úhrada predmetom sporu nebola. Na tretiu faktúru č. 3EX/2001 k CMR-18122001, ref.č. 26388/0, ktorá bola vystavená navrhovateľom dňa 18.12.2001 na sumu 23.680,- PLN bola priradená a započítaná zvyšná časť platby odporcu, ktorú zaplatil v sume 12.812,60 PLN dňa 29.05.2005 vo výške 6.028,60 Eur, pričom vo zvyšnej časti 17.651,40 PLN zostala táto faktúra neuhradená. Odporca však na túto faktúru jednostranne započítal sumu 16.706,25 PLN, ktorú mu bol navrhovateľ povinný zaplatiť na základe ním vystavenej faktúry č. Z1 na sumu 16.706,25 PLN so splatnosťou 16.03.2002, s čím navrhovateľ súhlasil, preto z tejto faktúry bola zaplatená suma spolu vo výške 22.734,85 PLN a nezaplatená zostala len suma 945,15 PLN, ktorej úhrada je predmetom sporu. V priebehu konania odporca tvrdil, že na faktúru navrhovateľa č. 3EX/2001, z ktorej zostala nezaplatená suma 945,15 PLN si započítal jednostranne na základe ním vyhotoveného zápočtu zo dňa 10.10.2002 sumu v rovnakej výške - 945,15 PLN vyfakturovanú ním faktúrou č. 20/01 splatnou dňa 31.01.2002 (čl. 497 spisu), ktorou navrhovateľovi fakturoval etikety a film, pretože navrhovateľ mu nedodával tovar so správnymi etiketami, t.j. v slovenskom jazyku, ale v poľskom jazyku, čo vyplynulo z dokazovania vykonaného okresným súdom. Odporca v konaní tvrdil, že sa na takomto spôsobe preplácania nákladov na etikety s navrhovateľom dohodol, avšak navrhovateľ takúto dohodu poprel a s jednostranným zápočtom zo strany odporcu nesúhlasil. Ďalšou faktúrou, úhrada ktorej je predmetom sporu je faktúra č. 1EX/2002 k CMR zo dňa 24.01.2002, ref.č. 25961/3 vystavená navrhovateľom dňa 22.01.2002 na sumu 32.616,- PLN, z ktorej bola zaplatená odporcom dňa 28.01.2003 bankovým prevodom suma 10.000,- PLN, v dôsledku čoho zvyšok 22.616,- PLN zostal neuhradený. K faktúre č. 1EX/2002 na sumu 32.616,- PLN, z ktorej zaplatil odporca len 10.000,- PLN odporca v konaní tvrdil, že mu navrhovateľ dodal vadný tovar, ktorý reklamoval v sume 27.231,30 PLN na doklade označenom Dodací list č. RP 27 zo dňa 02.09.2002, pričom poukázal aj na zápisnicu z rokovania medzi odporcom a spoločnosť CBSA PLUS, s.c. Legnica, Poľsko zo dňa 16.06.2003 (čl. 406 spisu), ktorej navrhovateľ pôvodne postúpil pohľadávky, ktoré sú predmetom sporu, avšak neskôr táto spoločnosť od zmluvy o postúpení pohľadávky odstúpila a navrhovateľ zostal naďalej pre ne aktívne legitimovaným subjektom. Navrhovateľ však v konaní tvrdil, že odporca si voči nemu reklamáciu k tomuto dodaciemu listu neuplatnil a v konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že mu navrhovateľ skutočne dodal pokazený, bombážny tovar, ktorý musel odporca zlikvidovať. V konaní odporca nepreukázal svoje tvrdenie uvedené v jeho liste zo dňa 04.09.2002 (čl. 342 spisu), doručenie ktorého navrhovateľ poprel, že zásoby tovaru vo výške 27.231,30 PLN zodpovedali tovaru, ktorý nebol predajný, pretože bol po dobe spotreby, a teda nepreukázal, ktorej konkrétnej dodávky sa tovar uvedený v Dodacom liste č. RP 27 zo dňa 02.09.2002 týka a nepreukázal ani to, že by bol bez zbytočného odkladu uplatnil vo vzťahu k navrhovateľovi akúkoľvek reklamáciu, preto odporcom vykonané započítanie tejto sumy voči pohľadávke navrhovateľa z faktúry 1EX/2002 nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ ide o reklamáciu odporcu (čl. 342) preukazovanú dodacími listami RP27 (čl. 343), RP14 (čl. 344), RP2, RP4, ktoré boli prílohou listu konateľky spoločnosti odporcu p. Márie Sedmákovej zo dňa 04.09.2002 adresovanej p. Skrczypczyk, z nej vyplýva len tá skutočnosť, že odporca zasiela navrhovateľovi vyrovnávaciu faktúru a zápočtový list, ktoré žiadal potvrdiť. Zároveň uviedol, že prílohy sa týkajú zásob tovaru vo výške 27.231,30 PLN, ktorý je nepredajný, pretože bol dodaný po dobe spotreby a zároveň oznamuje, že nesúhlasili etikety s dolepkami, z ktorého tovaru je už zaplatené pri dovoze clo aj DPH a je možné ho predávať po prelepení a dolepení správnych dolepiek. Zároveň navrhovateľovi oznamuje, že zasiela tovarové reklamácie, na ktoré je nutné vystaviť dobropisy v celkovej výške 2.784,60 PLN. Z dodacieho listu RP27 vystaveného dňa 02.09.2002 vyplýva len to, že je v ňom uvedený tovar, počet kusov, jeho cena, množstvo a cena označená ako mínusová, pričom rukou je na ňom dopísané, že sa jedná o reklamáciu na zásoby. Pri RP14 je údaj o príjmovom liste - rukou dopísané - reklamácia, z ktorej vyplýva len to, že sa jednalo o fazuľové struky a o šalát obedový v počte spolu 20 ks, ktorého mínusová hodnota zodpovedá čiastke 2.784,60 PLN. Z dodacieho listu označeného ako reklamácia - RP2 zo dňa 08.02.2002 vyplýva, že je na ňom uvedený tovar, jeho množstvo a suma vyjadrená ako mínus 574 bez meny a na poslednom dodacom liste je rukou dopísané - reklamácia RP4 zo dňa 10.07.2002, na ktorom sa rovnako nachádza iba zoznam tovaru, jeho počet, cena a mínusová hodnota 2.072,80 PLN. Z takto predložených listinných dôkazov nevyplýva žiaden popis vád a nevyplýva z nich ani, z ktorej dodávky je tento zoznam tovaru vytvorený a ani to, že je vadný a ani kedy boli tieto listiny navrhovateľovi doručené a ani že ich prevzal. Predmetom sporu je aj úhrada faktúry č. 2EX/2002 k CMR zo dňa 13.02.2002, ref.č. 25961/4 vystavená dňa 12.02.2002 na sumu 32.634,- PLN so splatnosťou 13.04.2002, ktorá nebola zaplatená v celom rozsahu. Z faktúry č. 6EX/2002 k CMR zo dňa 27.04.2002, ref.č. 25961/7 vystavenej dňa 26.04.2002 na sumu 21.388,80 PLN nebola podľa tvrdenia navrhovateľa zaplatená žiadna suma. Navrhovateľ uviedol, že táto faktúra v sebe subsumuje interné faktúry č. 6/0/02Ex na sumu 3.780,- PLN a č. 6/SN/02Ex na sumu 17.608,80 PLN. K faktúre č. 7EX/2002 k CMR zo dňa 16.05.2002, ref.č. 25961/8 vystavenej dňa 16.05.2002 na sumu 19.901,20 PLN so splatnosťou 60 dní, ktorá v sebe subsumuje interné faktúry č. 7/0/02Ex na sumu 5.562,- PLN a 7/SN/02Ex na sumu 14.339,20 PLN bola vykonaná odporcom úhrada vo výške 9.361,75 PLN, preto zostala na úhradu už len suma 10.539,45 PLN. K faktúre č. 9EX/2002 k CMR zo dňa 11.06.2002, ref.č. 27969/0 vystavenej dňa 10.06.2002 na sumu 18.384,40 PLN, ktorá subsumuje faktúry č. 9/0/02Ex na sumu 882,- PLN a č. 9/SN/02Ex na sumu 17.502,40 PLN nebola zaplatená žiadna suma. Súd v konaní zistil, že okrem faktúry č. 20/01 na sumu 945,15 PLN, splatnej dňa 31.01.2002 (čl. 497 spisu), ktorou navrhovateľovi fakturoval etikety a film a faktúry č. Z1 na sumu 16.706,25 PLN so splatnosťou 16.03.2002, vystavil odporca dňa 08.03.2002 aj faktúru č. Z2 na sumu 5.125,- USD (21.468,63 PLN), ktorou fakturoval navrhovateľovi dodávku fazule. Odporca vystavil aj ďalšie faktúry, a to č. Z3 dňa 19.07.2002 so splatnosťou 18.08.2002 (čl. 406 spisu) na sumu 5.699,96 USD (23.750,59 PLN), č. Z4 na sumu 8.951,- USD (37.235,26 PLN) a faktúru Z5 na sumu 40.784,91 PLN (9.783,64 USD), podkladom ktorých mali byť pôvodne služby poskytnuté odporcom podľa Zmluvy o analýze trhu, ktorú odporca podpísal s navrhovateľom. Neskôr odporca tvrdil, že šlo o simulovaný právny úkon a faktúrami Z4 a Z5 sa mali vykryť rozdiely v cene fazule, ktorú dodal odporca navrhovateľovi, pretože po dohode s ním mu fakturoval nižšiu sumu, než pôvodne mal, čo navrhovateľ v konaní poprel. Z jednostranného zápočtu odporcu zo dňa 10.10.2002 (čl. 341 spisu) tiež vyplýva, že faktúra odporcu č. Z2 a č. Z4 neboli predmetom tohto zápočtu. Predmetom zápočtu bola len faktúra Z1 a Z3, pričom faktúra Z1 bola so súhlasom navrhovateľa započítaná čiastočne na faktúru 3EX/2001 a faktúra Z3 vystavenú odporcom dňa 19.07.2002 so splatnosťou 18.08.2002 (čl. 406 spisu) na sumu 5.699,96 USD (23.750,59 PLN), pretože ju navrhovateľ uznal za oprávnenú započítal na súd na úhradu fa. č. 2EX/2002, keďže navrhovateľ a ani odporca neurčili, voči ktorej pohľadávke navrhovateľa sa má započítať s tým, že na úhradu rozdielu vo výške 8.883,41 Eur zaviazal odporcu. Pohľadávku z faktúry Z4 - 02 na 8.951,- USD si odporca započítal voči pohľadávke navrhovateľa z faktúry 2EX/2002 v sume 32.634,- PLN, preto pohľadávku navrhovateľa z faktúry č. 2EX/2002 považoval za zaniknutú, v dôsledku čoho nebola uvedená v ním vyhotovenom zápočte zo dňa 10.10.2002. Pohľadávku z faktúry Z5-02 vo výške 9.783,64 USD si započítal voči pohľadávke navrhovateľa z faktúry 6EX/2002 v sume 21.388,80 PLN. S jednostranným zápočtom odporcu navrhovateľ nesúhlasil, pretože tvrdil, že pohľadávky vyfakturované odporcom faktúrami Z4-02 a Z5-02 sú nepreukázané a nevznikli. Započítanie svojich pohľadávok voči pohľadávkam navrhovateľa, okrem sumy vyfakturovanej faktúrou Z4, preukazoval odporca aj zápisnicou z rokovania medzi ním a spoločnosťou CBSA PLUS, s.c. zo dňa 16.06.2003, na ktorú pôvodne navrhovateľ postúpil svoje pohľadávky. Okrem vyššie uvedených faktúr, ktoré vystavil navrhovateľ za dodávku tovaru odporcovi vykazoval vo vzťahu k odporcovi aj ďalšie platby, ktoré mu poukázal. Prvú zaplatil odporcovi dňa 14.03.2002 vo výške 5.125,- USD ako zálohu na dodávku fazule. Odporca dodávku fazule pre navrhovateľa preukázal a túto fakturoval faktúrou Z2 vystavenou dňa 08.03.2002 na sumu 5.125,- USD (21.468,63 PLN). Navrhovateľ súhlasil s tým, že tieto dve pohľadávky sa vzájomne stretli dňom pripísania sumy poukázanej navrhovateľom v prospech odporcu, v dôsledku čoho považoval túto platbu za vysporiadanú. Ako to vyplýva z návrhu, úhrada tejto sumy predmetom sporu nebola. Okrem tejto platby zaplatil navrhovateľ dňa 15.03.2002 odporcovi aj zálohu na fazule platbou vo výške 8.951,50 USD (37.235,26 PLN), pri ktorej nesúhlasil s jednostranným zápočtom vykonaným odporcom oproti ním vystavenej faktúre Z4 a trval na jej úhrade. V odvolaní navrhovateľ tvrdil, že úhrada tejto sumy bola predmetom návrhu v tejto veci, čo však z ním formulovaného petitu v návrhu a ani v jeho doplnení - č.l. 20 nevyplýva. Zo spresnenia návrhu založeného na čl. 17 spisu, ktorým navrhovateľ rozšíril návrh aj o úroky z omeškania oproti pôvodnému návrhu vyplýva, že okrem vyššie uvedených súm, ku ktorým v priebehu konania priradil konkrétne faktúry a platby si v návrhu uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 13.524,- PLN, ktorú však žiadnym spôsobom nespresnil a ani nepriradil k žiadnej faktúre. Odvolací súd z listu navrhovateľa založenom na čl. 45 spisu zo dňa 16.02.2006 adresovaného právnemu zástupcovi odporcu zistil, že ide o reakciu na vyjadrenie odporcu zo dňa 08.02.2006 a o vysvetlenie, k čomu sa suma 13.524,- PLN viaže. Navrhovateľ v ňom vysvetlil odporcovi, že mu zaplatil sumu 37.236,26 PLN dňa 15.03.2002 označenú ako platba Bank/03/10/4, z ktorej 23.711,26 PLN určenú na úhradu faktúry Z3 zo dňa 19.07.2002 vystavenej odporcom a zvyšok v sume 13.524,- PLN je rozdiel, ktorý navrhovateľ zo zálohy na fazule eviduje ako neuhradený, ktorý nie je žiadnym spôsobom zúčtovaný. Vzhľadom k tomu, že sa táto suma netýkala žiadnej z faktúr uvádzaných navrhovateľom v návrhu a v jeho doplnení, nebolo možné ju priradiť ku žiadnej z týchto faktúr. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že navrhovateľ si z tejto sumy uplatnil 12,5% úrok z omeškania v doplnení podania zo dňa 14.06.2006 založenom na čl. 17-20 spisu. Zo spisového materiálu (čl. 852 a 861) vyplýva, že súd uložil odporcovi povinnosť preukázať, na ktorú sumu si započítal platbu zaplatenú mu navrhovateľa vo výške 8.951,- USD dňa 15.03.2002, a teda ku ktorej svojej faktúre ju priradil, pričom odporca uviedol, že platbu navrhovateľa si v celom rozsahu započítal na faktúru Z4. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec aj právne správne posúdil, keď návrhu navrhovateľa na zaplatenie faktúr v tej časti, v ktorej neboli kúpne ceny z jednotlivých, v konaní uplatnených faktúr uhradené odporcom v plnom rozsahu a keď tieto pohľadávky nezanikli ani započítaním vyhovel. Okresný súd správne posúdil aj jednostranný zápočet vykonaný odporcom, ale len v tej časti, v ktorej mohli na jeho základe vzájomné pohľadávky zaniknúť, pretože započítať platne je možné len tie pohľadávky, ktoré sa vzájomne kryjú, existujú a sú splatné, čo sa v konaní odporcovi v celom rozsahu preukázať nepodarilo. Odvolací súd však musí dať za pravdu tvrdeniam odporcu v ním podanom odvolaní, ktoré podal proti prvej výrokovej vete, ktorou bol zaviazaný k zaplateniu sumy 82.757,21 PLN s úrokom z omeškania z jednotlivých súm od ich splatnosti až do zaplatenia v tom, že navrhovateľ v pôvodne uplatnenej sume 120.031,90 Eur, ale ani v doplnení návrhu a ani v jeho vyjadrení zo dňa 21.05.2008 jednoznačne a presne neoznačil všetky sumy tak, aby ich bolo možné presne identifikovať a už vôbec neoznačil jasne a zrozumiteľne, ktoré z ním uvádzaných faktúr a platieb tvoria sumu 120.031,90 Eur, dôsledku čoho rozhodnutím súdu vznikol finančný rozdiel, ktorý nie je možné presne identifikovať a ktorý nekorešponduje s priznanou sumou a ani so zvyškom sumy, v ktorej bol návrh navrhovateľa bez akéhokoľvek zdôvodnenia súdom zamietnutý, čo v odvolaní namietal aj navrhovateľ. Pravdivé je aj tvrdenie odporcu v odvolaní o tom, že súd sám bez toho, aby mal k dispozícii akýkoľvek prejav vôle zo strany navrhovateľa alebo odporcu, vykonal na faktúru 2EX/2002 vystavenú navrhovateľom na sumu 32.634,- PLN zápočet voči sume 23.750,59 PLN, vyfakturovanej odporcom fa. č. Z3 a na úhradu zvyšnej časti vo výške 8.883,41 PLN zaviazal odporcu. K takémuto postupu ho neoprávňovalo ani to, že navrhovateľ uznal opodstatnenosť fakturácie odporcu fa. č. Z3. Faktúra navrhovateľa označená pod č. 2EX/2002 na sumu 32.634,- PLN tak nemohla byť zo strany odporcu uhradená formou zápočtu a ani záväzok odporcu z tohto titulu nemohol zaniknúť. Tvrdenie odporcu, že si konajúci súd nemohol svojvoľne započítať na najskôr zročný záväzok sumu 23.750,59 PLN, vyfakturovanú faktúrou Z3 odporcom je preto pravdivé. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že započítanie je hmotnoprávny úkon, ktorým si započítavajú jednostranne alebo dohodou subjekty, ktoré sú nositeľmi práv vzájomné pohľadávky, avšak okresný súd takúto právomoc nemá. Navyše je potrebné uviesť, že okresný súd sa pri započítavaní sumy 23.750,59 PLN týkajúcej sa faktúry Z3 žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa adresovaným odporcovi dňa 16.02.2006 (čl. 45), z ktorého vyplýva, že sumu vyfakturovanú odporcom faktúrou Z3 dňa 19.07.2002 vo výške 23.711,26 PLN už raz započítal voči pohľadávke, ktorú mal navrhovateľ voči odporcovi z titulu úhrady zálohy na fazule podľa dokladu Bank/03/10/4 zo dňa 15.03.2002 v sume 37.235,26 PLN s tým, že zvyšok sumy 13.524,- PLN zahrnul do sumy 120.031,90 PLN už pri podávaní návrhu na súd, čo vyplýva aj z doplnenia návrhu na čl. 20 spisu, keď navrhovateľ do ním navrhovaného petitu sumu 13.524,- PLN spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12,5% ročne z tejto sumy uviedol. Tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní o tom, že rozhodnutie okresného súdu nie je v tej časti výroku, ktorým návrh navrhovateľa zamietol preskúmateľné, a to aj v nadväznosti na prvú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia je aj z vyššie uvedených dôvodov, pravdivé. Je však potrebné zdôrazniť, že na tom má podstatný podiel najmä navrhovateľ, ktorý tým, že dôsledne nešpecifikoval už v návrhu, z čoho pozostáva suma 120.031,90 PLN, t.j. z ktorých konkrétnych faktúr a zvyšných nezaplatených súm, resp. navrhovateľom nezapočítaných súm tak, aby tieto bolo možné bez väčších problémov odkontrolovať a preskúmať, ako aj s prihliadnutím k tomu, že jednostranné zápočty vykonal navrhovateľ už pred podaním návrhu na súd a pri niektorých faktúrach súhlasil so zápočtom až v priebehu konania, sám spôsobil, a to najmä tým, že ani sám nevedel, že časť sumy, ktorú zaplatil odporcovi ako zálohu na fazule dňa 15.03.2002 v sume 37.235,26 PLN (8.951,50 USD) si pred podaním návrhu na súd už raz započítal voči pohľadávke odporcu vo výške 23.750,59 PLN, vyfakturovanej fa. č. Z3 túto neprehľadnú situáciu. Dôkazom ním vykonaného zápočtu je, že do ním navrhnutého petitu zahrnul len sumu 13.524,- PLN, z ktorej si uplatnil aj 12,5% úroky z omeškania. Pritom do odvolania uviedol, že okresný súd nerozhodol o sume 37.235,26 PLN, čo nie je tvrdenie pravdivé. Keby bol navrhovateľ už v návrhu presne špecifikoval, ako dospel k sume 13.524,- PLN, bol by okresný súd pri započítaní tej istej sumy nebol vykonával duplicitný zápočet na faktúru navrhovateľa 2EX/2002, ak by to bolo z návrhu jednoznačne zrejmé, príp. ak by ho bol na to navrhovateľ v priebehu konania upozornil. Tá skutočnosť, že navrhovateľ uznal opodstatnenosť fakturácie odporcu Z3 vo výške 23.750,59 PLN sama o sebe nestačila na to, aby sa z nej dalo vydedukovať bez väčších pochybností, že práve túto sumu si navrhovateľ už raz započítal na platbu 37.235,26 PLN. To, že navrhovateľ do ním navrhovaného výroku uviedol len sumy bez odkazu na konkrétne faktúry a že pri sume 13.524,- PLN neuviedol, ktorej faktúry alebo platby sa týka, nebolo možné s istotou zistiť, či sa jedná o samostatnú platbu alebo o zvyšok z nejakej inej faktúry. Z tohto dôvodu je aj ním navrhovaná zmena návrhu týkajúca sa práve sumy 37.235,26 PLN, o ktorej tvrdí, že si ju celú uplatnil v návrhu, aj keď žiadna taká výška pohľadávky v ním navrhovanom petite uvedená nie je, pričom z nej žiadal priznať úroky z omeškania bez zohľadnenia ním vykonaného zápočtu, o ktorej bude v ďalšom konaní rozhodovať okresný súd, minimálne zmätočná. Z dôvodu neoprávnene vykonaného zápočtu okresným súdom tak vyplýva, že odporcom vyfakturovaná suma faktúrou č. Z3 vo výške 23.750,59 PLN bola započítaná dvakrát, a to na dve rôzne platby, a to jednak na faktúru č. 2EX/2002 a jednak na platbu označenú ako záloha na fazule v sume 8.951,- USD (37.235,26 PLN). Práve z dôvodu takýchto podstatných nepresností, ktorých sa navrhovateľ pri formulovaní návrhu dopustil, a to aj v tom, že do faktúr označených EX subsumoval dielčie faktúry bez toho, že by bol odporcovi jednoznačne uviedol, ktoré z nich tvoria predmet sporu a pod ktorú konkrétnu navrhovateľom označenú faktúru EX sú začlenené odporca žiadal, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva, ktoré by jediné mohlo objektívne preukázať, čo a ako je skutočne obsiahnuté v účtovníctve navrhovateľa. S takýmto návrhom na znalecké dokazovanie sa odvolací súd, rovnako ako aj okresný súd nestotožnil. Len samotné označenie faktúr inak, než ich v účtovníctve viedol odporca a ani nedôsledná a nepresná špecifikácia súm a faktúr v návrhu pri uplatnenej sume ešte neznamená, že by zo strany navrhovateľa bolo došlo pri uplatnení jeho nároku na zaplatenie ceny z tohto dôvodu aj k nesprávnej vyfakturácii. Aj keď bolo zisťovanie a pričleňovanie jednotlivých súm k jednotlivým faktúram obtiažne, je z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu možné zistiť, že odporca v konaní vierohodne nepreukázal doručenie zásielky obsahujúcej ním vyhotovené jednostranné započítanie zo dňa 10.10.2002 navrhovateľovi. Bez toho, aby navrhovateľ nepotvrdil doručenie a prevzatie jednostranného zápočtu, nie je možné priznať takémuto právnemu úkonu tie účinky, ktoré sú na jeho doručenie viazané. Z návrhu, ale najmä z jeho doplnenia vyplýva, že súčasťou uplatnenej sumy 120.031,90 PLN nebola suma vyfakturovaná faktúrou č. 1EX/2001, č. 2EX/2001 a z faktúry č. 3EX/2001 bola uplatnená len čiastka XXX,XX PLN, takže tvrdenie odporcu v odvolaní pod bodom II nie je pravdivé. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že nielen odporca mal pohľadávky voči navrhovateľovi, ktoré si mohol vo vzťahu k nemu jednostranne započítať, ale aj navrhovateľ mal pohľadávky voči nemu a rovnako si mohol kedykoľvek jednostranne započítať svoje pohľadávky voči pohľadávkam odporcu, pričom o započítaní sa mohol odporca dozvedieť najneskôr doručením mu doplneného návrhu. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci si právo na zaplatenie pohľadávok uplatnil navrhovateľ, a nie odporca, je nutné na započítaciu námietku odporcu nahliadať len ako na jeho obranu v konaní, preto sú jeho námietky týkajúce sa jednostranného zápočtu vykonaného ním 10.10.2002 v tej časti, v ktorej ich navrhovateľ neakceptoval, právne irelevantné. Právnu relevanciu by mali len v tom prípade, keby bol odporca v konaní preukázal, že mu nárok na zaplatenie pohľadávok, ktoré vyfakturoval faktúrami Z4 a Z5 vznikol, a teda, že tieto pohľadávky sú existujúce, čo v konaní preukázané nebolo. Keďže faktúry Z1 až Z3 boli odporcom vystavené dôvodne, zápočet vykonaný navrhovateľom, a to kedykoľvek počas omeškania odporcu s úhradou jeho existujúcich a splatných záväzkov, je platným právnym úkonom, preto má za následok zánik pohľadávok v tom rozsahu, v akom sa započítateľné pohľadávky oboch účastníkov sporu stretli. Tvrdenia odporcu obsiahnuté pod bodom IV jeho odvolania, ktorými argumentuje vo vzťahu k jednotlivým faktúram tým, že pohľadávky navrhovateľa zanikli v dôsledku ním vykonaného jednostranného zápočtu zo dňa 10.10.2002 sú preto právne irelevantné, a to aj z toho dôvodu, že v konaní nepreukázal riadne a včasné uplatnenie reklamácií u navrhovateľa a nepreukázal ani to, že by si bol práva zo zodpovednosti za vady, a to spôsobom predpokladaným zákonom uplatnil na súde. Nepreukázal tak, že by mu bol vznikol nárok na zaplatenie faktúr Z4 a Z5 vykonaním tých prác, na ktoré sa v zmluve o analýze trhu zaviazal. Jeho tvrdenia o tom, že šlo o dorovnanie ceny fazule neboli žiadnym spôsobom v konaní preukázané, preto ním vykonaný jednostranný zápočet nemohol ani v tejto časti nadobudnúť účinky platného právneho úkonu, a to aj preto, že jeho doručenie navrhovateľovi nebolo v konaní preukázané. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v časti prvej výrokovej vety správne potiaľ, pokiaľ súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 73.873,80 Eur, pretože ohľadom úhrady kúpnej ceny tovaru v tejto časti bol nárok navrhovateľa uplatnený dôvodne. Nie je však správne vo zvyšnej časti prvej výrokovej vety, pri ktorej došlo zrejme k opakovanému zápočtu sumy 23.750,59 PLN z faktúry odporcu Z3 na faktúru navrhovateľa č. 2EX/2002, navyše vykonaného len súdom, a teda v rozpore so zákonom, čo má nesporne za následok nesprávne rozhodnutie okresného súdu o úhrade fa. č. č. 2EX/2002, keď z tejto zaviazal súd odporcu len na zaplatenie sumy 8.883,41 PLN od 18. XX. 2002 do zaplatenia, namiesto sumy 32.634,- PLN s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne od 14. 04. 2002 do zaplatenia. Rovnako je nesprávne rozhodnutie okresného súdu aj v druhej výrokovej vete, v ktorej bol zvyšok navrhovateľom uplatneného nároku zamietnutý súdom bez bližšieho zdôvodnenia, v dôsledku čoho je rozhodnutie okresného súdu v tejto časti nepreskúmateľné. Odvolací súd preto rozhodnutie okresného súdu v prvej výrokovej vete čo do sumy 73.873,80 Eur ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil a vo zvyšnej časti rozdielu medzi sumou 73.873,80 Eur s prísl. a sumou 82.757,21 PLN Eur s prísl., na zaplatenie ktorej zaviazal súd v prvej výrokovej vety napadnutého rozhodnutia odporcu, ako aj v časti druhej výrokovej vety o zamietnutí častí nároku navrhovateľa rozhodnutie okresného podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa bude súd zaoberať už len tým, či na strane navrhovateľa došlo skutočne k vykonaniu zápočtu sumy fakturovanej odporcom faktúrou Z3 vo výške 23.750,59 PLN voči jeho pohľadávke zaplatenej odporcovi dňa 15.03.2002 v sume 37.235,26 PLN, čo vyplýva z podania navrhovateľa založeného na čl. 45 spisu, či sa tak stalo pred podaním návrhu na súd, aká suma z ním uskutočnenej platby ako zálohy na fazule zaplatenej odporcovi dňa 15.03.2002 mohla ako nezaplatená zostať predmetom sporu. Ak už k započítaniu vyššie uvedených pohľadávok došlo, je potrebné o nároku navrhovateľa, ktorý si uplatnil z faktúry 2EX/2002 na zaplatenie sumu 32.634,- PLN opätovne rozhodnúť. Okresný súd v nadväznosti na tieto zistenia rozhodne aj o tom, či je návrh na zmenu podaný navrhovateľom dôvodný a v nadväznosti na to o ňom v súlade s § 95 O.s.p. rozhodne. Podľa § 224 ods. 4 0.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.