Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/587/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707204591 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6707204591.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa Stavotherm KaK, s. r. o., so sídlom 143 00 Praha 4, Rytířova 25/810 IČ: 60465476 Česká republika, zastúpeného JUDr. Stanislavom Oravcom, advokátom, advokátska kancelária 080 01 Prešov, Hlavná 19, proti odporcom 1/ Z. F., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Y. XX, 2/ U. X., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Y. XX, 3/ U. P., narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Y. XX, 4/ M. M., narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K. O. B., L. XXX/XX, 5/ maloletému E. V., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F., K. XXXX/X, zastúpeného zákonným zástupcom M. K., narodenou XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F., K. XXXX/X, 6/ Bc. F. K., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F., K. XXXX/ X, zastúpeného advokátskou kanceláriou Jurovatý & partners, s. r. o. so sídlom 811 06 Bratislava, Námestie SNP 14, o zaplatenie sumy 6.126,91 eur voči každému odporcovi, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/78/2007-217 zo dňa 07. 05. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd má za preukázané, že na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 55Cb 11/98-118 zo dňa 14. 12. 1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 04. 1999 a vykonateľnosť dňa 12. 04. 1999, bola spoločnosť Termostav a. s. so sídlom v Bratislave zaviazaná na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.986.243 Sk s 18% úrokom z omeškania od 06. 08. 1997 do zaplatenia a trovy konania v sume 79.448 Sk titulom súdneho poplatku a 24.448 Sk titulom trov právneho zastúpenia. Poverený vedením exekúcie voči povinnému bol súdny exekútor JUDr. Slančík poverením Okresného súdu v Bratislave I. č. k. Er 1490/00 zo dňa 17. 07. 2000. Z exekučného spisu EX 344/00 vyplýva, že na pohľadávku oprávneného bola vymožená celkovo suma 3.068.802,10 Sk, na účet oprávneného bola odvedená suma 1.224.448 Sk, zostáva odviesť 1.844.354,10 Sk, čo bola istina, ktorá bola predmetom návrhu na začatie konania voči odporcovi JUDr. Jánovi Slančíkovi. V priebehu konania menovaný zomrel dňa XX. XX. XXXX, dedičské konanie bolo pod. sp. zn. 9D/37/2007 skončené dňom 07. 07. 2011, opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 06. 12. 2011 a dedičmi po nebohom sa stali odporcovia v 1 - 6 rade. Súd mal za to, že dedičia po nebohom JUDr. Jánovi Slančíkovi zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva a za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa, nezodpovedajú však za činnosť JUDr. Jána Slančíka ako súdneho exekútora, a teda nezodpovedajú za výkon jeho exekučnej činnosti, za ktorú škodu zodpovedá štát podľa osobitného predpisu. Súd, teda, mal za to, že odporcovia v 1 - 6 rade nie sú pasívne legitimovanými účastníkmi konania na strane odporcov. Odporcom bol pôvodne označený JUDr. Ján Slančík ako fyzická osoba, avšak v súdenej veci sa na strane navrhovateľa jedná o pohľadávku, ktorá súvisí s výkonom jeho exekučnej činnosti. Právne vec posúdil podľa § 2 ods. 1 a § 5 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok). Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote navrhovateľ. Mal za to, že škoda, ktorú JUDr. Slančík ako exekútor svojím protiprávnym konaním spôsobil, vznikla ku dňu 07. 06. 2004, najneskôr 14. 02. 2005, a preto prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko pre posudzovanie spôsobenej škody mal aplikovať právne predpisy účinné v čase jej vzniku. Poukázal pritom na ustanovenie § 33 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2005 do 11. 04. 2005, ako aj na § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zastáva názor, že v prípadoch, kedy má poškodený nárok na náhradu škody voči štátu, má súčasne priamy nárok na náhradu škody aj voči súdnemu exekútorovi, pričom táto zodpovednosť je spoločná a nerozdielna (analogické použitie § 438 O. z.). Poškodený sa môže rozhodnúť, že uplatní škodu iba voči štátu alebo iba voči súdnemu exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval súčasne od oboch subjektov (Exekučný poriadok s kom. - Tomašovič, 2006). Poukázal aj na § 33 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, účinného od 01. 03. 2007 do 31. 12. 2007. Ustanovenie § 33 ods. 1 EP je podľa jeho názoru vo vzťahu k osobitnému zákonu č. 514/2003 Z. z. právnou úpravou špeciálnou, z čoho možno vyvodiť, že aplikácia ustanovení osobitného zákona na škodu, ktorú spôsobí exekútor pri výkone jeho exekučnej činnosti prichádza do úvahy iba vtedy, ak táto zodpovednosť je predmetom úpravy osobitného zákona. Právna úprava zodpovednosti za škodu v EP a právna úprava v zákone č. 514/2003 Z. z. sú samostatnými a na sebe nezávislými právnymi úpravami prepojenými iba regresnou náhradou. Exekútor ako verejný činiteľ pri výkone exekučnej činnosti plní úlohy štátu, preto sú naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú touto činnosťou podľa osobitného zákona. Zodpovedným môže byť súčasne štát podľa osobitného zákona, ako aj súdny exekútor (Komentár k Exekučnému poriadku - Krajčo, 2009). Primárny rozdiel medzi zodpovednosťou za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a zodpovednosťou za škodu podľa § 33 EP spočíva v tom, že protiprávny úkon vznikol nie pri výkone exekučnej činnosti, ale inej činnosti podľa EP. Kým v prípade uplatnenia nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je pasívne legitimovaným subjektom Slovenská republika, v zastúpení Ministerstva spravodlivosti SR, v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa § 33 EP bude týmto subjektom priamo súdny exekútor (Exekučný poriadok s kom. - Števček/Ficová a kol., 2011). Navrhovateľ tiež pripomenul, že pôvodne žalovaný mohol zákonným spôsobom vymôcť finančné prostriedky v súdenej veci iba v súvislosti s exekučnou činnosťou, následne si tieto prostriedky ponechal a použil pre svoj prospech. Základom vzniknutých nárokov, ktorých sa navrhovateľ domáha, je teda. konanie JUDr. Slančíka priečiace sa zákonu a etickým štandardom. Vo vzťahu k vecnej ligitimácii účastníkov konania dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 03. 09. 2008 sp. zn. III. ÚS 269/08-20 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. 11. 2008 sp. zn. 3CdO 154/2008, ako aj to, že navrhovateľ je povinný uplatnený nárok iba skutkovo vymedziť, právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a v návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať odporcov v 1 - 6 rade na náhradu trov konania alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odporca v 6. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol , že súdny exekútor má v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa ( § 5 ods. 1 EP) vzťah medzi povinným a súdnym exekútorom je verejno-právny vzťah, pretože súdny exekútor zabezpečuje funkcie štátu (v zmysle § 2 ods. 1 EP účinného v čase podania žaloby exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí). Pokiaľ exekútor pri výkone exekučnej činnosti spôsobil škodu niektorému z účastníkov exekučného konania, je dôvodné postupovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Zákonní dedičia po poručiteľovi nadobudli majetok po poručiteľovi ako fyzickej osobe, teda po starom otcovi a nie po poručiteľovi ako verejnom činiteľovi, t. j. súdnom exekútorovi. Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie nesprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie veci v dostatočnom rozsahu, rozhodnutie okresného súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na ktorý okresný súd aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, a teda vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu v celom rozsahu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným navrhovateľom v odvolaní dodáva nasledovné. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedostatku pasívnej legitimácie odporcov v 1 - 6 rade v konaní. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú prijateľné, racionálne aj spravodlivé. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Odvolací súd taktiež dodáva, že postavením súdneho exekútora ako verejného činiteľa a otázkou jeho zodpovednosti sa už zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý v náleze sp. zn. PLUS 49/03 uviedol, že právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej (štátnej) moci, a z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iné kritériá, než na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR v rozsahu ustanovenom zákonom (§ 46 ods. 4, článok 51 ods. 1 Ústavy SR). Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods.1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a), bodom 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. V náleze ústavný súd rozlišoval medzi zodpovednosťou súdneho exekútora za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti a medzi postavením súdneho exekútora v súvislosti s rozhodovaním súdu o trovách exekúcie a o jeho odmene, kde je jeho postavenie odlišné. V súdenej veci však ku škode nemalo dôjsť v súvislosti s rozhodovaním súdu o trovách exekúcie a o odmene exekútora, ale práve v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti (neodvedením vymoženej istiny v prospech oprávneného). Práve vyššie uvedeným rozhodnutím Ústavného súdu SR dochádza k zjednoteniu súdnej praxe v otázke zodpovednosti súdneho exekútora za škodu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom na tú skutočnosť, že okresný súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 OSP) s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 OSP bude úlohou prvostupňového súdu rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.