Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/1116/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711204119 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6711204119.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci žalobcu ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35704713, so sídlom v Bratislave, Panónska cesta č. 11, zastúpeného právnym zástupcom Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47239921, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 4/B, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Milan Malata, advokát a konateľ, proti žalovaným: 1/ Q. A. - REZMOS, IČO: 33292680, s miestom podnikania v Devičí, č. 18, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., IČO: 47236655, so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 6/11, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Maroš Uhaľ, advokát a konateľ, a 2/ POLYNOVA, spol. s r.o., IČO: 34138056, so sídlom v Kvetoslavove, č. 212, zastúpenému JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 2/B, o zaplatenie 28.498,53 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/177/2011-301 zo dňa 09.05.2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 28.498,53 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 28.498,53 € od 29.09.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 6.385,20 € na účet právneho zástupcu žalobcu Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47239921, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 4/B, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 553,14 € na účet právneho zástupcu žalobcu Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47239921, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 4/B, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 28.498,53 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 28.498,53 € od 29.09.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 6.385,20 € na účet právneho zástupcu žalobcu Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners s.r.o., IČO: 47239921, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 4/B, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola voči žalovaným 1/ a 2/ podaná v celom rozsahu dôvodne. Mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovaným 1/ ako dlžníkom na strane druhej uzavrel zmluvu o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 zo dňa 10.11.2005; súčasne mal preukázané, že záručnou listinou č. ÚZF/05/02597/ZAR zo dňa 10.11.2005 uzavretou medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 2/ ako ručiteľom, žalovaný 2/ prehlásil žalobcovi, že ho uspokojí, ak žalovaný 1/ ako dlžník nesplní svoj záväzok zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe zmluvy o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 zo dňa 10.11.2005. Pokiaľ žalovaný 2/ v konaní namietal, že k uzavretiu zmluvy o spotrebnom úvere došlo dňa 15.12.2005, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere bola uzavretá dňa 10.11.2005, keď uvedená skutková okolnosť podľa neho vyplýva z predmetnej zmluvy o úvere, ktorú v súdnom konaní predložil žalovaný 1/, keď táto obsahuje dátum jej uzavretia dňa 10.11.2005, čo korešponduje i zneniu záručnej listiny k tejto zmluve zo dňa 10.11.2005, ktorá sa na zmluvu o spotrebnom úvere zo dňa 10.11.2005 odvoláva; za podporný dôkaz zobral okresný súd i faktúru č. 0502597201 zo dňa 10.11.2005, ktorou žalobca fakturoval žalovanému 1/ na základe zmluvy o úvere poplatok za uzavretie zmluvy v sume 5.000,-Sk (165,97 €), keďže predmetná faktúra bola vystavená dňa 10.11.2005, teda v deň uzavretia zmluvy o úvere. Zmluva o úvere bola vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých každá zmluvná strana dostala po jednom rovnopise s tým, že každý rovnopis zmluvy o úvere má právnu silu originálu; z dokazovania vyplynulo, že rovnopis žalobcu neobsahoval dátum uzavretia, avšak rovnopis žalovaného 1/ obsahoval dátum uzavretia zmluvy o úvere dňa 10.11.2005. Okresný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovaného 2/, že predmetná záručná listina zo dňa 10.11.2005 je neplatným právnym úkonom, pretože pri jej uzavretí bol zo strany žalobcu uvedený do omylu; rovnako okresný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj kompenzačnú námietku vznesenú počas konania zo strany žalovaného 2/. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná a na zaplatenie žalovanej sumy zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne spolu s uplatneným príslušenstvom a náhradou trov konania. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 497, § 502 ods. 1 prvá veta, § 503 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 273 ods. 1, § 273 ods. 2, ods. 3, § 300, § 301, § 303, § 304 ods. 1, § 304 ods. 2, § 305, § 306 ods. 1, § 306 ods. 2, § 373, § 1 ods. 2, § 365 prvá veta, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka; o trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 01.07.2013 (č.l. 336-338 spisu), ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil. Vyjadril názor, že napadnutý rozsudok okresného súdu je nesprávny, nakoľko okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Pokiaľ v odvolaní tvrdil, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, k tomu uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ nevznikol žiaden zmluvný ani zodpovednostný právny vzťah z dôvodu, že záručná listina č. ÚZF/05/02597/ZAR je neplatným právnym úkonom, nakoľko táto bola nesporne podpísaná dňa 10.11.2005 napriek tomu, že zmluva o spotrebnom úvere, na ktorú sa záručná listina vzťahovala, bola uzavretá až po podpísaní záručnej listiny, čo spôsobuje neplatnosť záručnej listiny ako právneho úkonu v zmysle § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Záručná listina zo dňa 10.11.2005 je neplatným právnym úkonom, nakoľko v čase podpísania tejto listiny neexistoval platný záväzok žalovaného 1/, za ktorý sa „zaručil“ žalovaný 2/ v uvedenej záručnej listine. Žalobca do spisu pri podaní žaloby predložil zmluvu o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 bez uvedenia dátumu jej uzavretia. Súčasne v návrhu uviedol, že zmluva o spotrebnom úvere bola uzavretá dňa 15.12.2005, t.j. po podpísaní záručnej listiny zo dňa 10.11.2005, čo potvrdzuje ním uvádzané argumenty. Súčasne v priebehu súdneho konania právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.02.2013 uviedol, že nemá vedomosť o existencii zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 10.11.2005 a že je pravdou, že ručiteľská listina je zo dňa 10.11.2005 a žalobca vychádza z toho, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 15.12.2005, keď vychádza z dátumu splátkového kalendára, ktorý tvorí súčasť zmluvy o úvere; pokiaľ ručiteľská listina sa odvoláva na zmluvu o úvere zo dňa 10.11.2005, potom je to tak, že ručiteľská listina bola podpísaná skôr ako zmluva o úvere (potiaľ tvrdené vyjadrenie žalobcu). Neskôr síce žalobca tvrdil, že zmluva o spotrebnom úvere bola uzavretá v rovnaký deň ako záručná listina, ktorú podpísal žalovaný 2/, avšak tieto neskoršie tvrdenia žalobcu považuje žalovaný 2/ za účelové a klamlivé, nakoľko tieto boli zo strany žalobcu uvádzané až potom, čo sa žalobca dozvedel, že jeho iné zabezpečovacie prostriedky týkajúce sa záväzku dlžníka, t.j. žalovaného 1/ zo zmluvy o spotrebnom úvere nie je možné uplatniť a že uzavretie zmluvy o spotrebnom úvere až po podpísaní záručnej listiny by spôsobilo neplatnosť záručnej listiny a teda, že by sa žalobca v konečnom dôsledku svojho nároku úspešne nedomohol. Žalovaný 2/ vyjadril názor, že o skutočnosti, že zmluva o spotrebnom úvere bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzavretá až dňa 15.12.2005 a nie 10.11.2005 svedčí aj tzv. predpis splátok k zmluve o spotrebnom úvere, ktorý žalovaný 1/ prevzal a podpísal dňa 15.12.2005, nakoľko predpis splátok k zmluve bol dlžníkom prevzatý a podpísaný dňa 15.12.2005, možno preto logicky dôvodiť, že samotná zmluva o spotrebnom úvere bola uzavretá v tento deň a nie v deň 10.11.2005, čo potvrdzuje aj ustanovenie čl. 6 bod 2 všeobecných zmluvných podmienok žalobcu, kde sa jednoznačne uvádza, že predpis splátok bude dlžníkom, t.j. žalovaným 1/ prevzatý a podpisom akceptovaný pri podpise zmluvy. Pokiaľ ide o odvolací dôvod, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, poukázal žalovaný 2/ na to, že v prejednávanej veci nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do času rozhodnutia súdu prvého stupňa faktúru č. 0502597201 zo dňa 10.11.2005 splatnú dňa 17.11.2005, ktorou žalobca údajne fakturoval žalovanému 1/ na základe zmluvy o spotrebnom úvere poplatok za uzavretie zmluvy v sume 5.000,- Sk. O uvedenej faktúre, resp. o jej vystavení a splatnosti sa totiž žalovaný 2/ dozvedel až po tom, čo mu bol doručený napadnutý rozsudok, kde sa táto skutočnosť uvádza. Nakoľko takáto faktúra nebola žalovanému 2/ nikdy ako dôkazný prostriedok predložená na nahliadnutie a ani doručená, a to napriek skutočnosti, že sa na ňu samotný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva, keďže tvrdí, že je podporným dôkazom k skutočnosti, že zmluva predložená žalobcom, ako aj žalovaným 1/, bola skutočne podpísaná dňa 10.11.2005. Poukázal aj na skutočnosť, že zmluva o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 predložená žalovaným 1/ do súdneho spisu mu nikdy počas celého súdneho konania nebola poskytnutá na nahliadnutie a tiež pre neho nebola vyhotovená jej fotokópia, ktorá by mu bola do rozhodnutia vo veci samej doručená. Nemohol sa teda presvedčiť o skutočnostiach nachádzajúcich sa v tejto zmluve, najmä o tom, že sa na zmluve nachádza dátum jej uzavretia. O vyhotovenie fotokópie tejto zmluvy požiadal okresný súd až po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej a táto mu bola doručená až dňa 26.06.2013. Žalovaný 2/ však vyjadril závažné podozrenie, že dátum uvedený na zmluve o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 sa na tejto zmluve pôvodne nenachádzal, ale bol žalovaným 1/ do tejto zmluvy dopísaný až počas prebiehajúceho súdneho konania, a to účelovo, s cieľom žalovaného 1/ dosiahnuť stav, aby bol žalovaný 2/ zaviazaný na úhradu jeho dlhu spoločne s ním ako dlžníkom, a to spoločne a nerozdielne. V prospech tohto tvrdenia podľa žalovaného 2/ svedčia okolnosti, že žalovaný 1/ úmyselne zmaril uplatnenie ďalších dvoch zabezpečovacích prostriedkov k pohľadávke žalobcu, a to takým spôsobom, že predmet financovania, t.j. traktor Lamborghini č. 95 s kosou predal inému subjektu, čím zmaril prípadný výkon zabezpečovacieho práva k nemu a podľa jeho vedomostí na tretiu osobu previedol aj nehnuteľnosť, na ktorú sa vzťahovala záložná zmluva uzavretá medzi ním a žalobcom za účelom prípadného uspokojenia nároku žalobcu zo zmluvy o spotrebnom úvere. Žalovaný 1/ si bol nepochybne vedomý skutočnosti, že keby bola záručná listina určená za neplatný právny úkon, žalobca by si nemohol svoju pohľadávku úspešne uplatniť, a teda aj vymôcť od ručiteľa, t.j. žalovaného 2/ a preto jediným subjektom povinným na úhradu žalovanej pohľadávky žalobcu v rámci tohto konania by bol výlučne žalovaný 1/ (dlžník), ktorý vznik pohľadávky aj spôsobil. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ písomným podaním zo dňa 17.09.2013 (č.l. 344-346 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadril názor, že odvolanie žalovaného 2/ považuje vzhľadom na vykonané dokazovanie a odôvodnenie rozsudku okresného súdu za nedôvodné a účelové. Vyjadril presvedčenie, že záručná listina č. ÚZF/05/02597/ZAR zo dňa 10.11.2005 je platnou ručiteľskou zmluvou a ako taká vyvoláva v súlade s platným právom platný ručiteľský vzťah žalovaného 2/ voči žalobcovi. Poukázal na to, že sa v celom rozsahu a bez akýchkoľvek rozporov alebo doplnení stotožňuje s právnou argumentáciou okresného súdu, ktorý dostatočne jasne a precízne posúdil, že predmetná ručiteľská listina uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalobcom je platným právnym úkonom. Poukázal na znenie záručnej listiny, v rámci ktorej žalovaný 2/ ako ručiteľ jej podpisom vyhlásil, že sa zaručuje za záväzok žalovaného 1/ ako dlžníka, vzniknutý zo zmluvy o úvere č. ÚZF/05/02597 zo dňa 10.11.2005; tiež poukázal na faktúru č. 0502597201 zo dňa 10.11.2005 a zmluvu o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02598 zo dňa 10.11.2005, ktorá bola v rámci konania predložená v originály žalovaným 1/. Pokiaľ jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 14.02.2013 uviedol, že zmluva o spotrebnom úvere mala byť uzavretá dňa 15.12.2005, išlo z jeho strany iba o nesprávne posúdenie skutkového stavu veci; podotkol, že až v rámci pojednávania dňa 14.02.2013 bol žalovaným 1/ predložený originál zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 10.11.2005. Pokiaľ žalovaný 2/ uplatnil odvolací dôvod, že sú tu ďalšie dôkazy alebo skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené v konaní, vyjadril názor, že tento odvolací dôvod neobstojí, pretože tak zmluva o spotrebnom úvere zo dňa 10.11.2005, ako aj faktúra č. 0502597201 bola v konaní zo strany okresného súdu riadne ako dôkaz vykonaná a oboznámená na pojednávaniach dňa 14.02.2013 a 09.05.2013, keď tieto skutočnosti vyplývajú zo zápisníc o pojednávaní. Odmietol tiež tvrdenie žalovaného 2/ o doplnení dátumu uzavretia zmluvy o spotrebnom úvere zo strany žalovaného 1/ ako účelové. Poukázal na to, že dátum uzavretia zmluvy uvedený na zmluve o spotrebnom úvere predloženej žalovaným 1/ nie je jediným dôkazom o čase jej uzavretia. V prípade, ak má žalovaný 2/ vedomosť alebo pochybnosti o prípadnom spáchaní trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona, resp. iného trestného činu, môže postupovať v súlade s platným právom a toto jeho tvrdenie následne preukázať; v opačnom prípade ho považuje za irelevantné. Poukázal aj na to, že dôvody, ktoré v odvolaní uvádza žalovaný 2/ sú dôvodmi vzťahujúcimi sa vyslovene na žalovaného 2/, nevidel preto opodstatnenie a právny základ v tom, že žalovaný 2/ žiada rozsudok zrušiť v celom rozsahu a teda aj vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý odvolanie sám nepodal. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ písomným podaním zo dňa 30.09.2013 (č.l. 351-352 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť. Odmietol tvrdenie žalovaného 2/, že dátum uzavretia zmluvy o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 dodatočne dopísal. Písomné vyhotovenie zmluvy o spotrebnom úvere v originály dokladal do súdneho spisu na výzvu súdu na pojednávaní dňa 14.02.2013, pričom dátum jej uzavretia bol na tejto zmluve uvedený od začiatku tohto súdneho konania. Poukázal na to, že medzi ním a žalobcom nikdy nebola uzavretá zmluva o zabezpečovacom prevode práva, na základe toho mu nič nebránilo previesť predmet financovania na tretiu osobu, a teda s ním platne disponovať; týmto spôsobom preto nemohol zmariť výkon prípadného zabezpečovacieho práva. Ako vlastník veci bol v medziach zákona oprávnený s predmetom svojho vlastníctva disponovať. Zabezpečenie splnenia jeho záväzku nebolo zabezpečené ani prostredníctvom záložného práva k pozemkom, k vzniku takéhoto záložného práva nikdy nedošlo. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že ručenie je jedným z inštitútov zabezpečenia pohľadávky, ktorého existencia je nezávislá od ostatných zákonom ustanovených zabezpečovacích inštitútov; v tomto prípade je potom plne na rozhodnutí veriteľa, ktorý z dojednaných inštitútov uplatní, pričom je potrebné poukázať aj na to, že ani prípadný predaj zálohu, či výkon zabezpečovacieho práva, ešte nezaručuje, že si veriteľ neuplatní svoje právo aj voči ručiteľovi. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalovaného 2/ uviedol, že faktúra č. 05/02597201 zo dňa 10.11.2005 nemôže byť novým dôkazom, nakoľko predmetná faktúra bola predložená žalobcom na pojednávaní dňa 09.05.2013, keď táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice o pojednávaní. Vyjadrenia žalobcu a žalovaného 1/ k odvolaniu doručil okresný súd žalovanému 2/ na vedomie (č.l. 346 spisu; č.l. 352 spisu). Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené formálne podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že zmena napadnutého rozsudku okresného súdu spočíva len v zmene formulácie samotného výroku rozsudku (z nižšie uvedených dôvodov) a z obsahového hľadiska (vecnej stránky) ide rozsudok potvrdzujúci, pretože odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky na vyhovenie žalobe žalobcu a uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a náhradou trov konania; preto pokiaľ ide o vecné dôvody rozsudku okresného súdu, odvolací poukazuje na to, že preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného 2/ ako aj predchádzajúce konanie a napadnutý rozsudok okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Odvolanie žalovaného 2/ nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné. Napriek tomu, že v prejednávanej veci nešlo o spoločný záväzok žalovaných (medzi veriteľom a dlžníkom, resp. veriteľom a ručiteľom ide o právne vzťahy so samostatným skutkovým a právnym základom) a z procesného hľadiska ide medzi žalovanými o samostatné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 1 O.s.p.), aj keď odvolanie proti rozsudku podal len žalovaný 2/, odvolací súd v dôsledku podaného odvolania preskúmal celý rozsudok okresného súdu, keď vychádzal z názoru, že odvolanie podané len jedným zo žalovaných, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému, ktorý odvolanie nepodal; povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade je preskúmať celý výrok okresného súdu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo/79/2002 zo dňa 27.08.2002 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 4/2004). Okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a náhradou trov konania spoločne a nerozdielne; zo skutkových a právnych zistení okresného súdu vyplýva, že v prejednávanej veci vystupuje žalobca ako veriteľ, žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaný 2/ ako ručiteľ. Medzi dlžníkom a ručiteľom však nejde o vzťah solidarity (nejde o solidárny záväzok); medzi veriteľom a dlžníkom, resp. veriteľom a ručiteľom ide o rozdielne právne vzťahy so samostatným skutkovým a právnym základom (zmluva o úvere medzi veriteľom a dlžníkom, resp. písomné vyhlásenie ručiteľa veriteľovi medzi veriteľom a ručiteľom), preto u žalovaných nemožno súdnym rozhodnutím vysloviť povinnosť zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne (porovnaj rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Cz/78/1967 zo dňa 28.07.1967 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 2/1968). Súdna prax dospela k záveru, že vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v tom znení, že "žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi" istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že "plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného" (v podrobnostiach porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia bývalého Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpjf 62/1973 zo dňa 30.09.1974 k otázke výroku rozsudku o splnenie povinnosti dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi uverejnené Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 2/1975; uvedené stanovisko sa v plnej miere uplatní aj v obchodnoprávnych vzťahoch pri aplikácii komplexnej úpravy ručenia v Obchodnom zákonníku). Konštrukcia vzťahu žalovaných 1/ a 2/ ako solidárneho záväzku okresným súdom vo výroku napadnutého rozsudku by mohla zbytočne spôsobiť právnu neistotu v prípade plnenia žalovaného 2/ ako ručiteľa za žalovaného 1/ ako dlžníka a jeho vstupu do postavenia veriteľa (308 Obchodného zákonníka), pretože vnútorný právny vzťah a následné vzájomné vyporiadanie medzi solidárnymi dlžníkmi navzájom v prípade splnenia celého dlhu niektorým z nich sa riadi inými princípmi ako právny vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom v prípade splnenia celého dlhu zo strany ručiteľa. Z uvedených dôvodov bolo potrebné výrok rozsudku okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmeniť a uložiť povinnosť žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom a náhradou trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Na druhej strane preskúmaním vecnej (obsahovej) stránky napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že sú splnené podmienky na vyhovenie žalobe žalobcu a uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a náhradou trov konania; odvolacie námietky žalovaného 2/ nemohli privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu; v podrobnostiach preto odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného 2/ odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Žalovaný 2/ v odvolaní tvrdil, že o faktúre č. 0502597201 zo dňa 10.11.2005, ktorou žalobca fakturoval žalovanému 1/ poplatok za uzavretie zmluvy o úvere, sa dozvedel až z doručeného rozsudku okresného súdu; žalovaný 2/ súčasne namietal, že zmluva o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 zo dňa 10.11.2005 predložená žalovaným 1/ do súdneho spisu mu nikdy počas celého súdneho konania nebola poskytnutá na nahliadnutie, resp. nebola pre neho vyhotovená jej fotokópia, preto sa nemohol presvedčiť o skutočnostiach nachádzajúcich sa v tejto zmluve, najmä o tom, že sa na zmluve nachádza dátum jej uzavretia. Tieto tvrdenia žalovaného 2/ sú v rozpore s obsahom spisu okresného súdu, z ktorého vyplýva, že dokazovanie oboznámením obsahu týchto listín (§ 129 ods. 1 O.s.p.) vykonal okresný súd v prítomnosti aj právneho zástupcu žalovaného 2/, t.j. konkrétne dôkaz oboznámením obsahu faktúry č. 0502597201 zo dňa 10.11.2005 vykonal okresný súd na pojednávaní dňa 09.05.2013 (č.l. 285 spisu) a dôkaz oboznámením obsahu zmluvy o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 zo dňa 10.11.2005 predloženou žalovaným 1/ vykonal okresný súd na pojednávaní dňa 14.02.2013, keď zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že okresný súd oboznámil skutkové zistenie, že zmluva bola uzavretá dňa 10.11.2005 (č.l. 186 spisu). Nebolo povinnosťou okresného súdu tieto listiny (ako v priebehu konania predložené dôkazy) žalovanému 2/ súčasne aj doručovať. Vykonávanie dokazovania v prítomnosti účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov je vyjadrením zásady priamosti a ústnosti občianskeho súdneho konania a vytvára tak dostatočný priestor na reakciu účastníkov konania na vykonané dôkazy. Odvolací dôvod, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a ktoré nemohol žalovaný 2/ bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia okresného súdu (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. v spojení s § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p.) preto nebol podľa názoru odvolacieho súdu zo strany žalovaného 2/ uplatnený dôvodne. Žalovaný 2/ v odvolaní nesúhlasil ani so skutkovým zistením okresného súdu, že zmluva o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzavretá dňa 10.11.2005, keď zopakoval svoje tvrdenie, že táto bola uzavretá dňa 15.12.2005; svoj názor opieral o skutočnosť, že samotný žalobca v žalobe ako aj na pojednávaní dňa 14.02.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu pôvodne tvrdil, že uvedená zmluva o úvere bola uzavretá dňa 15.12.2005 ako aj o skutočnosť, že predpis splátok k zmluve o úvere, ktorý žalovaný 1/ prevzal a podpísal, bol datovaný dňa 15.12.2005, keď z článku 6 bod 2 všeobecných zmluvných podmienok žalobcu vyplýva, že „predpis splátok bude dlžníkom prevzatý a podpisom akceptovaný pri podpise zmluvy“. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožňuje so skutkovým zistením okresného súdu v napadnutom rozsudku, že zmluva o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzavretá dňa 10.11.2005, pretože táto skutočnosť vyplýva z priameho dôkazu, t.j. zmluvy o spotrebnom úvere č. ÚZF/05/02597 zo dňa 10.11.2005, ktorú v konaní predložil žalovaný 1/ ako aj z nepriamych dôkazov, t.j. záručnej listiny č. ÚZF/05/02597/ZAR zo dňa 10.11.2005 (ktorá sa vo svojom texte priamo odvoláva na vyššie uvedenú zmluvu o úvere zo dňa 10.11.2005) a z faktúry č. 0502597201 zo dňa 10.11.2005 (ktorou vyúčtoval žalobca žalovanému 1/ poplatok za uzavretie zmluvy). Vo všeobecnosti považuje odvolací súd za potrebné najskôr uviesť, že podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok súdu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými z jednotlivých vykonaných dôkazov; zákon nepredpisuje (a ani dobre nemôže) predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať samotné hodnotenie jednotlivých dôkazov ani hodnotenie ich vzájomnej súvislosti; je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery súdu o vierohodnosti poznatkov získaných z vykonaných dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré účastníkmi tvrdené skutočnosti má súd preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav; základom hodnotiaceho postupu konajúceho sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad; ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu výlučného sporu, ktorá stanovuje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže súčasne platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené; vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov; výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia; hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie do záveru, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná; zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávne hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal; ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul vziať do úvahy rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať z jeho skutkovými zisteniami, t.j. napr. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý alebo že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a podobne (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/14/2011 zo dňa 25.05.2012). Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v prejednávanej veci týmito zásadami riadil a svoje závery o skutkových zisteniach v napadnutom rozsudku dostatočne odôvodnil. K argumentácii žalovaného 2/, že samotný žalobca v žalobe, resp. jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 14.02.2013 za dátum uzavretia zmluvy o úver označil deň 15.12.2005, je potrebné uviesť, že v týchto prípadoch ide len o prednesy, z ktorých súd nečerpá skutkové zistenia (skutkové zistenia čerpá súd len z jednotlivých vykonaných dôkazov, keď na iné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, t.j. napríklad aj prednesy účastníkov konania alebo ich právnych zástupcov, súd v zmysle § 132 časť za bodkočiarkou O.s.p. „len“ starostlivo prihliada pri hodnotení dôkazov); zo spisu okresného súdu vyplýva, že po vykonaní dokazovania (t.j. po zistení relevantných skutkových okolností) žalobca svoj postoj ohľadne dátumu uzavretia zmluvy o úvere zmenil, keď ho dal do súladu so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania (č.l. 284 spisu) a tento postup je plne vysvetlený skutočnosťou, že žalobca pôvodne disponoval len vyhotovením zmluvy o úvere bez uvedenia dátumu uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide o argument žalovaného 2/, že dôkazom okamihu uzavretia zmluvy o úvere je predpis splátok zo dňa 15.12.2005, je potrebné uviesť, že predpis splátok je samostatný úkon a aj keď ide o rozpor so všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu (nakoľko v zmysle článku 6 bod 2 podmienok mal byť predpis splátok prevzatý a podpísaný pri podpise zmluvy), ide len o nepriamy dôkaz, keď ohľadne dátumu uzavretia zmluvy o úvere dňa 10.11.2005 svedčí priamy dôkaz (t.j. samotné vyhotovenie zmluvy o úvere predložené žalovaným 1/) a dva nepriame dôkazy (faktúra zo dňa 10.11.2005 o vyúčtovaní poplatku za uzavretie zmluvy o úvere a záručná listina zo dňa 10.11.2005, ktorá sa odvoláva na zmluvu o úvere zo dňa 10.11.2005), t.j. pre žalovaným 2/ ponúkané skutkové zistenie o uzavretí zmluvy o úvere dňa 15.12.2005 nie je dostatočný podklad, pretože neponúka logické vysvetlenie ako sa na podklade ostatných vykonaných dôkazov vysporiadať s týmito rozpormi (pozri vyššie uvedenú zásadu výlučného sporu, zásadu vylúčenia tretieho a zásadu dostatočného dôvodu). Pokiaľ žalovaný 2/ v odvolaní ako novú skutočnosť uviedol podozrenie, že žalovaný 1/ dopísal dátum uzavretia zmluvy až v priebehu súdneho konania, na túto skutočnosť ako odvolací dôvod nemohol odvolací súd žiadnym spôsobom prihliadať, pretože ju žalovaný 2/ uviedol až po vyhlásení dokazovania za skončené (č.l. 288 spisu) po predchádzajúcom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.; súčasne podmienky pre aplikáciu § 205a ods. 1 O.s.p. odvolací súd nezistil. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu podľa napadnutého rozsudku sú správne, sporná zmluva o úvere a vyhlásenie o ručení boli na základe vykonaného dokazovania podpísané v rovnaký deň (10.11.2005), ručiteľský záväzok žalovaného 2/ vznikol platne a preto ho okresný súd ako ručiteľa spolu so žalovaným 1/ ako dlžníkom dôvodne zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a náhradou trov konania žalobcovi. Ani tento odvolací dôvod nebol preto uplatnený dôvodne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil vo vzťahu k formulácii výroku rozsudku, ale z obsahového hľadiska (vecnej stránky) v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil skutkové a právne závery okresného súdu vyjadrené v napadnutom rozsudku a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom žalobcu v konaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému žalovanému 2/ právo na náhradu uplatnených účelne vynaložených trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 453,14 € spolu s režijným paušálom v sume 7,81 €, k tomu odmena a režijný paušál zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % v sume 92,19 €, pretože právny zástupca žalobcu je jej platiteľom; spolu trovy odvolacieho konania žalobcu v sume 553,14 €, ktoré je žalovaný 2/ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu. Žalovaný 1/ neurobil návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, preto odvolací súd o jeho trovách odvolacieho konania nerozhodoval. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.