Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/198/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711205582 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6711205582.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľky B. U., narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K. K., P. XX, právne zastúpenej JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 30, proti odporcovi Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 811 03 Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 50.000 €, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/73/2011-172 zo dňa 23. 10. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala náhrady škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Banská Bystrica, keď v konaní pod sp. zn. 20C/1083/2009 odmietol jej podanie a urobil tak bez toho, aby jej ustanovil zástupcu napriek tomu, že vedel, že nie je v jej schopnostiach a možnostiach upraviť predmetné podanie podľa jeho pokynov. Týmto nezákonným postupom jej vznikla škoda vo výške 50.000 €, ktorá predstavuje nemajetkovú ujmu navrhovateľky, ktorá je primeraným finančným zadosťučinením za to, že v dôsledku nesprávneho úradného rozhodnutia boli porušené jej práva. Okresný súd Zvolen o návrhu navrhovateľky po prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 05. 09. 2012 pod č. k. 8C/73/2011-137, keď uvedeným rozhodnutím návrh navrhovateľky zamietol. V zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16Co/394/2012-155 zo dňa 05. 06. 2013 doplnil dokazovanie, na základe ktorého o návrhu navrhovateľky opätovne rozhodol vyššie uvedeným napadnutým rozhodnutím dňa 23. 10. 2013. V odôvodnení tohto rozhodnutia okresný súd uviedol, že „navrhovateľka ani na základe doplneného dokazovania žiadnym spôsobom nepreukázala súdu, že by v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica č. k. 20C/183/2009 podala žiadosť o ustanovenie advokáta. Ani z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky nevyplynulo, že by táto žiadosť bola nejakým spôsobom podaná.“ Pokiaľ ide o ustanovenie § 30 O. s. p. v jeho intenciách je podmienkou na ustanovenie advokáta skutočnosť, že účastník o to požiada a súčasne, že tento účastník spĺňa predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov a zároveň, že je to potrebné na ochranu jeho záujmov. V tomto kontexte okresný súd poukázal aj na ust. § 138 ods. 1 O. s. p., kde sa poukazuje na to, kedy môže byť účastníkovi konania priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku. V prípade, aby účastník podľa tohto paragrafu mohol byť oslobodený od súdnych poplatkov musí spĺňať tri podmienky, a to, že o oslobodenie požiadal, že to jeho pomery odôvodňujú a že nejde z jeho strany o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného teda vyplýva (najmä s prihliadnutím na gramatický výklad vyššie uvedených ustanovení), že k tomu, aby súd mohol postupovať v zmysle § 30 O. s. p., a aby účastníka mohol poučiť o jeho právach - požiadať o určenie advokáta na zastupovanie v konaní, musí z jeho podania súdu vyplývať, či takéto podmienky účastník spĺňa. V tejto súvislosti okresný súd odkázal na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/394/2012-155 zo dňa 05. 06. 2013, a to konkrétne na časť tohto uznesenia na strane 3 odsek 2. Okresný súd zdôraznil, že „aby bolo možné posúdiť či ide, resp. nejde o bezúčelné bránenie práva tak ako to vyžaduje § 138 O. s. p., a či sú tu dôvody, aby bol účastník oslobodený od platenia súdnych poplatkov a aby súd mohol a mal potom, v prípade takéhoto zistenia, postupovať podľa § 30 ods. 1 O. s. p., teda, či sú tu predpoklady, aby bol oslobodený, musí vedieť, čoho sa ten ktorý účastník domáha. Bez tej skutočnosti, aby súd vedel, čoho sa účastník domáha nie je možné posúdiť zo strany súdu či ide, resp. nejde o bezúspešné uplatňovanie práva.“ Práve z tohto hľadiska potom Okresný súd Banská Bystrica v tomto konaní nemal povinnosť navrhovateľku poučiť v zmysle § 30 ods. 1 O. s. p., pretože nemohol mať ani vedomosť a ani ju nemal, čoho sa navrhovateľka domáha, a či vôbec ide o nejaký návrh, pretože z podania, ktoré urobila navrhovateľka ako účastníčka v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 20C/183/2009 nevyplýva, čoho sa navrhovateľka domáha. Nie je možné podľa okresného súdu ani vyvodiť, či by vôbec bola daná právomoc súdu, resp. nejakého iného orgánu štátu, ktorý by mal kompetenčne vymedzenú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach tých - ktorých osôb či už právnických, resp. fyzických. Na podanie aké bolo dané navrhovateľkou na Okresnom súde v Banskej Bystrici preto nie je možné aplikovať ust. § 30 O. s. p. z dôvodu, že z tohto podania nebolo možné zistiť, čoho sa navrhovateľka vôbec domáhala, aby bolo možné zistiť splnenie predpokladov, ktoré sú potrebné na oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže súd nevedel v tom čase z jej podania zistiť a vôbec ani nezistil čoho sa navrhovateľka svojím podaním domáhala. Na záver zdôraznil, že zákonné ustanovenie § 30 O. s. p. nemožno vykladať tak, že súdy sú povinné hneď na začiatku konania poučiť účastníka o všetkých do úvahy prichádzajúcich procesných právach a povinnostiach, ale toto môžu urobiť len vtedy, ak sa o nich dozvedia zo spisu, resp. z iných skutočností. Preto povinnosť súdu pre takéto poučenie je len vtedy, keď sú u účastníka dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, čo ako už súd vysvetlil, nebolo zo strany súdu možné zistiť, nakoľko súd vôbec nevedel čoho sa navrhovateľka domáha a teda, či by nešlo o bezúspešné uplatňovanie a bránenie práva. Zo strany Okresného súdu Banská Bystrica nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako to navrhovateľka namietala. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. teda, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie navrhovateľka, ktorá uviedla chronologické usporiadanie právnych a procesných úkonov týkajúcich sa právnej veci vedenej pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/183/2009. Opätovne poukázala na znenie ust. § 30 O. s. p. účinného v čase, kedy podala navrhovateľka na Okresný súd Banská Bystrica svoje písomné podanie, keď podľa nej si Okresný súd Banská Bystrica svoju poučovaciu povinnosť v zmysle § 30 O. s. p. nesplnil a navrhovateľku nepoučil podľa § 30 O. s. p. vo výzve z novembra roku 2009. Uviedla, že „z jej podaní malo už v tom čase Okresnému súdu Banská Bystrica vyplynúť, že nie je vzhľadom na svoje znalosti a možnosti schopná opraviť svoje podanie v zmysle výzvy na odstránenie nedostatkov podania a z jej podania bolo zrejmé, že je na invalidnom dôchodku, lieči sa na reumu a má psychickú poruchu.“ Už samotná informácia o jej sociálnej situácii a zdravotnom stave, mala byť pri rozhodovaní súdu istým podkladom preukazujúcim, že ani pri vynaložení všetkého úsilia nebude schopná na hájenie svojich záujmov splniť podmienky na podanie bezvadného návrhu. Konaním Okresného súdu Banská Bystrica, resp. jeho nekonaním, boli porušené jej práva a záujmy v tom zmysle, že jej bola odopretá zákonná možnosť konať pred súdom, čím bola ukrátená na svojich právach. Takýmto nezákonným úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica došlo podľa nej k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 122/2010 a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu a v podrobnostiach naň odkazuje, nakoľko okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vyvodil z neho správny právny záver o nedôvodnom nároku navrhovateľky. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na odvolacie dôvody navrhovateľky odvolací súd dodáva nasledovné : V odvolaní navrhovateľka neuvádza žiadne nové skutočnosti, nenavrhuje ani neoznačuje dôkazy, resp. ich vykonanie, ktoré by neboli vyhodnotené a následne posúdené okresným súdom. Už v zrušujúcom uznesení krajský súd konštatoval, že písomné podanie, ktoré pôvodne podala na Okresný súd Banská Bystrica, ako aj následne voči nemu podané odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, nebolo možné ani podľa obsahu posúdiť ako návrh, z ktorého by bolo zrejmé, čo navrhovateľka žiada, ak tvrdí, že bolo povinnosťou súdu poslať ju na lekárske vyšetrenie, a pod., pričom k uvedeným vyjadreniam nepredložila, prípadne nepripojila ani žiadne písomné dôkazy. V tomto rozsahu preto už v zrušujúcom uznesení považoval odvolací súd právny záver okresného súdu spočívajúci v tom, že navrhovateľka bola dostatočným spôsobom poučená ako má odstrániť nedostatky vadného podania za správny, a teda týmto postupom Okresného súdu Banská Bystrica nebolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces, ani jej odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti preto odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené už v prvom rozhodnutí okresného súdu,( s ktorými sa odvolací súd stotožňuje ), ktorý uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica postupoval v súlade so všetkými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľka bola riadne vyzvaná na odstránenie vád podania. O správnosti tohto postupu rozhodol aj nadriadený súd, ktorý napadnuté uznesenie okresného súdu o odmietnutí podania navrhovateľky potvrdil uznesením č.k. 16Co/409/2009-27, ktorý konštatoval, že uvedené odmietnutie podania bolo urobené v súlade so zákonom a v konaní bez odstránenia vád, na odstránenie ktorých bola navrhovateľka vyzvaná, nebolo možné pokračovať. Navrhovateľka sa však svojím návrhom domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom aj na základe ďalšieho skutkového tvrdenia, keď tvrdila, že v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica vedeným pod sp. zn. 20C 183/2009 došlo z jeho strany k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v tom, že sporné podanie okresný súd odmietol a urobil tak bez toho, aby jej ustanovil zástupcu napriek tomu, že vedel, že nie je v jej schopnostiach a možnostiach upraviť predmetné podanie podľa jeho pokynov. V poradí v prvom rozsudku sa však uvedenou námietkou navrhovateľky (ohľadne tohto nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, keď nerozhodol o jej žiadosti o oslobodení od súdnych poplatkov a neustanovil jej právneho zástupcu, resp. si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť podľa § 30 O. s. p.), okresný súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal. Následne po zrušujúcom uznesení odvolacím súdom, okresný súd uvedené pochybenie odstránil, uvedenou námietkou sa zaoberal a v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 23. 10. 2013 vyvodil právny záver, že ani uvedený postup Okresného súdu Banská Bystrica nepovažoval za nesprávny a podrobne ho odôvodnil na str.4 v treťom odseku a na str. 5 v prvom a druhom odseku. Okresný súd v prvom rade správne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka o ustanovenie advokáta nepožiadala, nakoľko len v prípade ak by okresný súd nevyhovel jej žiadosti a neustanovil jej právneho zástupcu z radov advokátov napriek tomu, že by navrhovateľka spĺňala podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov a právne zastúpenie by bolo potrebné pre riadne uplatňovanie jej práv a súčasne, ak by nešlo o bezdôvodné alebo zjavne neúspešné uplatňovanie práva, len v tom prípade by bolo možné konštatovať, že navrhovateľke ako účastníkovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okresný súd preto dôsledne v odôvodnení svojho v poradí druhého rozhodnutia poukázal na to, že uvedené podmienky v prípade navrhovateľky splnené neboli, ak navrhovateľka žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu nepodala, zároveň nebolo možné z jej podania vyvodiť, či v jej prípade nejde o bezdôvodné alebo zjavne bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť, či spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a v konečnom dôsledku ani to, či uvedené právne zastúpenie by bolo potrebné pre riadne uplatňovanie jej práv. Keďže uvedené podmienky splnené v danom prípade tak, ako správne konštatoval okresný súd neboli, Okresnému súdu Banská Bystrica nevznikla v štádiu, kedy ešte nedošlo ani k vecnému prerokovaniu veci, povinnosť ustanoviť navrhovateľke zástupcu, Pokiaľ okresný súd na záver konštatoval, že ani na základe týchto skutočností nemožno konštatovať, že by zo strany Okresného súdu Banská Bystrica došlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako sa toho navrhovateľka domáhala, ide o právny záver, ktorý je vecne správny. Aj odvolací súd na záver zdôrazňuje, že bez tej skutočnosti, aby súd vedel, čoho sa účastník domáha, nie je možné posúdiť zo strany súdu, či ide, resp. nejde o bezúspešné uplatňovanie práva, teda nebolo možné u navrhovateľky posúdiť ani to, či spĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktorá skutočnosť je nevyhnutnou podmienkou pre posúdenie žiadosti o ustanovenie advokáta, ktorá žiadosť v konečnom dôsledku zo strany navrhovateľky ani podaná nebola. Okresný súd teda správne poukázal na to, že zákonné ustanovenie § 30 O. s. p. nemožno vykladať tak, že súdy sú povinné hneď na začiatku konania poučiť účastníka o všetkých, do úvahy prichádzajúcich procesných právach a povinnostiach, ale toto môžu urobiť len vtedy, ak sú na to splnené predpoklady, či zákonom vyžadované podmienky a ak sa o nich dozvedia zo spisu, resp. z iných skutočností. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, ako aj s prihliadnutím na dôvody, ktoré uviedol okresný súd vo svojom rozhodnutí, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v odôvodnení tohto rozsudku, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s. p. prvostupňový súd, ktorý postupoval podľa § 151 ods. 3 O. s. p., teda, že o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.