Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/597/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710206183 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:8710206183.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa Y. H., N. M. č. 11, IČO: 44 624 859, zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Advokátska kancelária Stará Ľubovňa, Okružná č. 871/65, pracovisko Poprad, Nám. Sv. Egídia 95, proti odporcovi MPL TRADING, s. r. o., so sídlom Bratislava, Galvániho č. 8, IČO: 31 388 639, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ján Majling, s. r. o., so sídlom Bratislava, Palárikova č. 14, IČO: 35 960 728, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 20C/162/2010-261 zo dňa 20. 06. 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica s. r. o., Horná 13, sp. zn. SRO/12/2010, vydaný rozhodcom JUDr. Magdou Jaňovkovou dňa 07. 05. 2010, p o t v r d z u j e ; vo výroku o náhrade trov konania rozsudok okresného súdu mení tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 165,50 EUR do troch dní. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica s. r. o., Horná 13, Banská Bystrica pod sp. zn. SRO/12/2010, vydaný rozhodcom JUDr. Magdou Jaňovkovou dňa 07. 05. 2010 a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 165,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 1.393,96 EUR na účet vedený vo VÚB, a. s., č. ú.: 2073992353/0200 v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní v postavení účastníka na strane odporcu) sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g), písm. h) Zák. č. 244/2002 Z. z. z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, v dôsledku čoho navrhovateľ nemohol uplatniť tvrdené skutočnosti a nemohol sa účinne brániť. Rozhodcovský súd neprihliadol a nezobral do úvahy listinné dôkazy, ktoré predložil V súdnom konaní by tieto skutočnosti boli dôvodom na obnovu podľa § 228 ods. 1 písm. a), b) OSP. Po doručení rozhodcovského rozsudku navrhovateľ nemal možnosť sa brániť, iba domáhať sa jeho zrušenia žalobou. Okresný súd v zmysle uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 16Co/146/2012 - 146 z 23. 05. 2012, ktorým bolo zrušené predošlé rozhodnutie v tejto veci, zisťoval, či navrhovateľ mal možnosť ku dňu, kedy sa dozvedel o začatí rozhodcovského konania, oboznámiť sa s procesnými pravidlami rozhodcovského konania, predovšetkým s tým, že je ovládané zásadou písomnosti a že v prípade nečinnosti mu hrozilo vydanie rozhodnutia len na základe dôkazov predložených druhou stranou a že rozhodcovský súd mohol návrhu vyhovieť aj bez súčinnosti resp. vypočutia navrhovateľa, ak v návrhu označený skutkový stav považoval za nesporný. Okresný súd posudzoval, či rozhodcovské konanie každému z účastníkov poskytlo rovnakú možnosť na uplatnenie a ochranu jeho práv. V zásade platí, že rozhodcovské konanie musí účastníkom konania zaručovať procesné práva porovnateľné s procesnými právami v konaní pred súdom, ktoré by nasledovalo, ak by sa nedohodli na rozhodcovskej doložke. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovský súd uznesením sp. zn. SRO12/2010 z 29. 03. 2010 doručil navrhovateľovi návrh na začatie konania s prílohami a uložil mu povinnosť v lehote 10 dní písomne predložiť žalobnú odpoveď a poučil ho o. i. o tom, že v prípade nečinnosti bude pokračovať v konaní. Rozsudok bol navrhovateľovi doručený 27. 05. 2010 Z hľadiska procesných pravidiel, zisťovania skutkového stavu, možnosti účastníkov navrhovať dôkazy, dôsledkov nečinnosti a opravného prostriedku žalovaného, mal rozhodcovský rozsudok povahu rozhodnutia vydaného pre zmeškanie. V uznesení sp. zn. SRO12/2010 z 29. 03. 2010 sa o dôsledkoch, ktoré pre navrhovateľa vyplývali z nečinnosti, neuvádzalo nič. Pre posúdenie, či mal navrhovateľ možnosť oboznámiť sa s procesnými pravidlami rozhodcovského súdu nepostačuje, že rokovací poriadok bol zverejnený v Obchodnom vestníku. Podľa článku VI ods. 3. a 5. sa rozhodcovské konanie riadilo zásadou písomnosti a podľa článku XIX ods. 7 doručený rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, ktorý už nemožno preskúmať. Navrhovateľovi nebol doručený rozhodcovský poriadok a rozhodcovský štatút, v zmysle ktorých by bol uzrozumený s podmienkami a priebehom rozhodcovského konania. Okresný súd zistil, že navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť ustanovenia rámcovej kúpnej zmluvy, ktorá obsahovala v článku VI. rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou formulárovej kúpnej zmluvy. Nie je možné predpokladať, ani spravodlivo požadovať, že navrhovateľ pri podpise kúpnej zmluvy poznal obsah vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to na rozdiel od druhého účastníka, ktorý rozhodcovskú doložku formuloval. Navrhovateľ nebol oboznámený s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu a s pravidlami rozhodcovského konania. Nestačilo tvrdenie odporcu, že rokovací poriadok je zverejnený na internetovej stránke a zároveň v Obchodnom vestníku, lebo navrhovateľ nemal vedomosť o tom, že rozhodcovské konanie sa riadilo zásadou písomnosti, že v prípade nečinnosti rozhodcovský súd rozhodne len na základe dôkazov predložených účastníkom, ktorému mohol vyhovieť aj bez súčinnosti a vypočutia protistrany, ak skutkový stav považoval za nesporný. Okresný súd návrhu vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok, pretože navrhovateľovi nebola v rámci procesných pravidiel rozhodcovského konania poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie a obranu práv, nebol oboznámený s tým, že rozhodcovské konanie je písomné ani s ďalšími pravidlami konania, vyplývajúcimi z rokovacieho poriadku. Rozhodcovský rozsudok zrušil s poukazom na § 17 a § 40 ods. 1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 165,50 EUR a z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby + cestovné + DPH spolu v sume 1.393,96 EUR. Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie v ktorom namietal, že okresný súd sa neriadil zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu, nevyžiadal rokovací poriadok rozhodcovského súdu, nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec nesprávne právne posúdil. Okresnému súdu vytýkal, že navrhovateľa postavil do pozície spotrebiteľa, hoci účastníci konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti a že prihliadol na zavádzajúce a nepreukázané vyjadrenia navrhovateľa. Navrhovateľ mal možnosť riadne sa s obsahom zmluvy oboznámiť. Rámcová kúpna zmluva, ktorej obsahom bola aj rozhodcovská doložka, bola podpísaná 10. 11. 2009. Návrh na rozhodcovský súd odporca podal 25. 03. 2010. Pokiaľ by navrhovateľ nezostal ľahostajný, mal rovnakú možnosť oboznámiť sa s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu jednak z Obchodného vestníka č. 88A/2008 ako aj z webstránky rozhodcovského súdu. Uznesenie rozhodcovského súdu z 29. 03. 2010 navrhovateľ prevzal a bol v ňom dostatočne poučený o svojich procesných právach, v tom aj o dôsledkoch nečinnosti a že konanie je ovládané zásadou písomnosti. Okresný súd dostatočne neodôvodnil, prečo uvedené poučenie považoval za nedostatočné, v čom je rozdiel od poučenia, ktoré poskytol súd účastníkov v tomto súdnom konaní. Zákon o rozhodcovskom konaní rozhodcovskému súdu neukladá povinnosť účastníka poučovať o právach. Zásada rovnosti účastníkov môže byť porušená, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred rozhodcovským súdom alebo odňala možnosť podať vyjadrenie. Navrhovateľ nepoprel skutočnosti tvrdené odporcom v rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní sa nechcel brániť. Okresný súd sa tiež nevysporiadal s celým návrhom, v ktorom boli uvedené aj dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. h) a j) Zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov odporca navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť, návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Navrhovateľ navrhol rozhodnutie okresného súdu v písomnom vyjadrení k odvolaniu ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že nemal možnosť oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania ani pravidlami o trovách tohto konania. Nebol poučený o dôležitých procesných pravidlách a zásadách, preto účastníkom nebola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie ich práv a obranu. Uplatnil právo na náhradu trov konania, ktorú však nevyčíslil a nešpecifikoval. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.1, 2 OSP napadnutý rozsudok podľa § 219 OSP potvrdil, ako vecne správne a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania zmenil podľa § 220 OSP, pretože okresný súd nesprávne priznal účastníkovi také trovy právneho zastúpenia, ktoré neuplatnil, ale boli uplatnené odporcom. Podľa § 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní"), zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu upravuje a) postup konania pred stálym rozhodcovským súdom, b) pravidlá o trovách rozhodcovského konania, c) pravidlá zmierovacieho konania, d) ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania. Podľa § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z. z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17). Okresný súd správne vychádzal z toho, že odporca rozhodcovskú doložku formuloval v zmluve, ktorú predložil navrhovateľovi na podpis a na rozdiel od navrhovateľa treba predpokladať, že podmienky konania na rozhodcovskom súde poznal. Nebolo sporné, že navrhovateľ zmluvu, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, podpísal v rámci bežného obchodného vzťahu, týkajúceho sa kúpy a predaja. Vzhľadom na obsah návrhu sa okresný súd vysporiadal s tým, či rozhodcovské konanie prebehlo v súlade s príslušnou právnou úpravou z hľadiska dodržania zásady rovnosti účastníkov konania. Okresný súd zistil, že navrhovateľ nebol v rozhodcovskom konaní pred vydaním rozhodnutia poučený o tom, že rozhodcovské konanie sa riadilo zásadou písomnosti, že v prípade nečinnosti rozhodcovský súd rozhodne len na základe dôkazov predložených účastníkom, ktorému mohol vyhovieť aj bez súčinnosti a vypočutia protistrany. V tejto súvislosti posudzoval, či navrhovateľ mohol ako účastník rozhodcovského konania pri náležitej starostlivosti vedieť, že ak sa nebude riadiť pokynmi súdu a nepredloží v stanovenej lehote vyjadrenie a dôvody spochybňujúce proti nemu uplatnené nároky, bude niesť dôsledky kontumačného rozsudku, proti ktorému nie je prípustný ďalší opravný prostriedok. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodcovský súd na žiadosť okresného súdu predložil rokovací poriadok podaním z 13. 02. 2013 (č. l. 212 - 224). Z článku VI./3 rokovacieho poriadku vyplýva, že rozhodcovské konanie je neverejné a písomné, ak v rozhodcovskej doložke nebola výslovne dohodnutá ústna forma rozhodcovského konania. Podľa Čl. XIX/7 doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu. Podľa Čl. XXI/1 účastníci si môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca rozhodcovského súdu. V rozhodcovskej doložke uvedenej v bode VI. Rámcovej kúpnej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli 10. 11. 2009, sa uvádza, že účastníci zmluvy všetky spory predložia Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovskom súde Banská Bystrica, s. r. o., IČO: 44 103 956 podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné (č. l. 6). Z pripojenej kópie rozhodcovského spisu č. SRO/12/2010 nevyplýva, akým spôsobom bola určená osoba rozhodcu, ktorý ďalej konal. Návrh s prílohami bol rozhodcovskému súdu doručený 26. 03. 2010 a dňa 29. 03. 2010 bola JUDr. Magda Jaňovková ustanovená za rozhodcu, kedy súčasne vydala uznesenie o začatí konania sp. zn.: SR012/2010-7 z 29. 03. 2010, ktoré bolo určené pre žalovaného a obsahovalo procesné poučenia, vrátane poučenia o možnosti uplatniť námietku zaujatosti a spolu s návrhom a ďalšími prílohami bolo doručené žalovanému Y. H., ktorý podľa doručenky písomnosti prevzal dňa 24. 04. 2010. Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu bol potom vydaný dňa 07. 05. 2010 po márnom uplynutí 10 dňovej lehoty na doručenie žalobnej odpovede. Z rozhodcovského spisu sa nedá zistiť, či sa navrhovateľ dozvedel o osobe rozhodcu skôr ako z rozhodcovského rozsudku doručeného obom účastníkom konania 27. 05. 2010.Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalovaný nereagoval na uznesenie súdu o začatí konania, ktoré bolo spojené s výzvou na označenie dôkazov. Aj keď podľa Čl. XIX/7 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, ako správne uviedol okresný súd, rozhodcovské konanie neposkytlo účastníkom rovnakú možnosť na uplatnenie a ochranu ich procesných práv, ktoré musia byť porovnateľné s procesnými právami účastníkov v konaní pred súdom. Navrhovateľ nebol oboznámený so spôsobom výberu rozhodcu, ktorý nevyplýva zo štatútu ani rokovacieho poriadku ani o ďalších dôležitých pravidlách rozhodcovského konania, predovšetkým o zásade písomnosti uvedenej v Čl. VI./3 rokovacieho poriadku a o tom, že proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu nie je možné podať opravný prostriedok. Formulácia uvedená v rozhodcovskej doložke o tom, že konanie je písomné a rozhodnutie pre účastníkov záväzné, bola vyhotovená účastníkom rozhodcovského konania a nenahradzuje poučenie o procesných právach, ktoré je povinný dať rozhodcovský súd, pokiaľ nemá byť spochybnená jeho nestrannosť. Okolnosti uzavretia zmluvy a formulácia rozhodcovskej doložky nedávali navrhovateľovi možnosť výberu ústnej formy alebo preskúmania rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom, ako to rokovací poriadok rozhodcovského súdu pripúšťal. Vzhľadom na to, že rozhodcovskú doložku formuloval iba odporca, bolo potrebné túto skutočnosť posudzovať z hľadiska dodržania zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Za tohto stavu okresný súd urobil správny záver o nerovnom postavení navrhovateľa. Navrhovateľ nemusel predpokladať, že bude niesť dôsledky kontumačného rozsudku, proti ktorému nie je prípustný ďalší opravný prostriedok, čím bola tomuto účastníkovi odňala možnosť konať pred rozhodcovským súdom. Základnou podmienkou možnosti vydania kontumačného rozhodnutia pre zmeškanie je, že účastníkovi na strane žalovaného (navrhovateľovi), bez ohľadu na to, či bol podnikateľom, malo byť najskôr doručované poučenie o následkoch nečinnosti, ak v stanovenej lehote neuvedie rozhodujúce skutočnosti spochybňujúce uplatnený nárok (obdobne § 114 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ v rozhodcovskom konaní v postavení odporcu zo žiadnej písomnosti, ktorú vydal rozhodcovský súd v posudzovanej veci, nemohol zistiť, že v prípade jeho nečinnosti bude rozhodnuté len na základe dôkazov protistrany, a že takéto rozhodnutie bude konečné a právoplatné. Z písomností, ktoré mu boli doručené pred vydaním rozhodcovského rozsudku, nemohol rozpoznať, že konanie sa riadi zásadou písomnosti, je neverejné a jednoinštančné, a že dôsledkom nečinnosti na strane žalovaného účastníka rozhodcovského konania je vlastne rozhodnutie vydané pre zmeškanie. Celé rozhodcovské konanie, v ktorom podľa čl. V. 3 rokovacieho poriadku majú mať účastníci rovné postavenie a rovnakú možnosť na uplatnenie práv a ich ochranu (č. l. 216), sa v zásade obmedzilo len na vydanie rozhodnutia bez toho, aby bolo možné zistiť, kde, kedy, ako a či vôbec sa rozhodcovský súd zaoberal zisťovaním skutkového stavu, posúdením úplnosti návrhu a dôkazov navrhovateľa. Podľa procesných pravidiel rozhodcovského súdu záležalo len na subjektívnom úsudku rozhodcu, či považoval návrh za nesporný. V prípade nečinnosti druhej strany rozhodca nemal dôvod posudzovať pravdivosť prípadne úplnosť tvrdení uvedených v návrhu, ktoré do rozhodnutia prevzal. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nebol dôvod v odvolacom konaní posudzovať prípadne ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, lebo to navrhovateľ nenamietal a nemalo to vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie je preto vecne správne. Krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania, pretože okresný súd síce správne náhradu trov priznal úspešnému účastníkovi konania podľa § 142 ods. 1 OSP, ale nesprávne navrhovateľovi priznal aj trovy právneho zastúpenia, ktoré sám neuplatnil, ale v konaní ich uplatnil právny zástupca odporcu (č. l. 255). Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľovi vznikli preukázateľné trovy iba na zaplatenom súdnom poplatku v sume 165,50 EUR (č. l. 87). Iné trovy navrhovateľ v prvostupňovom ani v odvolacom konaní nepreukázal ani neuplatnil. Odporca, ktorý uplatnil náhradu trov konania postupom podľa § 151 ods. 1 OSP, nebol úspešný, preto mu krajský súd náhrada trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.