Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/35/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200260 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6013200260.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XX, XXX XX Y., zástupca pre doručovanie: C.. L. U., nar. XX.XX.XXXX., bytom O. č. XXX, XXX XX Y. proti žalovanému: Okresný úrad Detva, so sídlom Záhradná 12, 962 11 Detva (pôvodne Správa katastra Detva) v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Zvolen dňa 16.11.2012 domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým uloží Správe katastra Detva povinnosť do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vykonať zápis v katastri nehnuteľností a vyznačiť ako vlastníčku celej nehnuteľnosti parcely č. XXXXX/X zapísanej v PKN č. XXX k. ú. Y., W. M., bytom Y., ul. A. B. č. XX, r. č. XXXXXX/XXXX. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností - pozemku č. XXXXX/X v vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXX v k. ú. Y. o výmere 3016 m2, z ktorej počas socializmu cca 1/2 bola bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek náhrady prevedená na štát. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa požiadala súd o vydanie tejto nehnuteľnosti. V žalobe tvrdila, že súd na základe znaleckého dokazovania a z dôvodu, že celý tento stav vznikol úpravou - reguláciou nového koryta Detvianskeho potoka stredom jej parcely č. XXXXX/X, bez geometrického plánu a bez majetko právneho vysporiadania a tiež z dôvodu, že celá uvedená časť parcely bola počas socializmu odňatá bez právneho dôvodu bez akejkoľvek náhrady, iba geometrickými plánmi, Krajský súd v Banskej Bystrici žalobkyni priznal rozsudkom č. 23S/112/00 (str. 5 ods. 2) vlastníctvo k celej parcele č. XXXXX/X vedenej v PKN č. XXX. Tvrdila, že následne v zmysle vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici svojím rozhodnutím č. A 2001/04567/LAM zo dňa 26.02.2001 právoplatne rozhodol Pozemkový úrad v Detve a žalobkyni priznal vlastníctvo k celej uvedenej časti PKN parcely č. XXXXX/X zapísanej v PKN zápisnici č. XXX k. ú. Y.. Žalobkyňa 27.06.2012 požiadala Správu katastra v Detve o vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností v zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 23S/112/00 a právoplatného rozhodnutia Pozemkového úradu Detva č. A2001/0457/LAM, celej PKN parcely č. XXXXX/X zapísanej v PKN zápisnici č. XXX k. ú. Y.. Správa katastra prostredníctvom svojej riaditeľky C.. T. túto žiadosť odmietla s tým, že výroková časť rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici údaje spôsobilé na zápis do katastra neobsahuje, tieto sú obsiahnuté len v odôvodnení, čo je na zápis do katastra nepostačujúce. Ďalej riaditeľka Správy katastra Detva vo svojom liste z 25.07.2012 sa podľa žalobkyne snaží zamieňať rôzne časti jedného celku a uvádza rôzne spôsoby vysporiadania nehnuteľností, ktoré sú podľa žalobkyne vo vzťahu k jej parc. č. XXXXX/X irelevantné. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa podala predmetnú žalobu. Okresný súd vo Zvolene spis s poukazom na § 250t ods. 8 O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 O.s.p. postúpil Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušnému na konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/35/2013-34 zo dňa 07.05.2013 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby. Následne uznesením č.k. 24S/35/2013-38 zo dňa 16.07.2013 konanie s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Na základe podaného odvolania žalobkyne Najvyšší súd SR v Bratislave Uznesením č.k. 1Sžr 222/2013 zo dňa 03.10.2014 rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prešla na okresný úrad. Súd preto na strene žalovaného pokračoval v konaní s okresným úradom, ktorý v zmysle § 2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe o nečinnosti správneho orgánu navrhol, aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú. Uviedol, že 27.06.2012 bol žalovanému predložený na zápis právoplatný rozsudok č. 23S/112/00 a právoplatné rozhodnutie Okresného úradu v Detve, odboru pozemkového č. A2001/4567/ LAM zo dňa 26.02.2001. Ani jedna z uvedených listín nie je listinou spôsobilou na zápis do operátu katastra, preto boli žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu vrátené. Rozsudok súdu, na ktorého základe sa žalobkyňa domáha zápisu vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXXX/X v jej prospech, nie je rozhodnutím, ktorým by bolo určené jej vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti a na ktorého základe by konajúci správny orgán mal povinnosť zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnosti do katastra operátu. Postup žalovaného bol žalobkyni objasnený listom zo dňa 25.07.2012. Pre doplnenie žalovaný uviedol, že vlastnícke práva k pozemkovoknižnej parcele č. XXXXX/X k. ú. Y. boli z titulu dedenia v prospech dedičky W. M. zapísané na základe jej žiadosti a geometrického plánu č. 70/02 na obnovu hraníc časti pôvodnej parc. č. XXXXX/X. Táto žiadosť bola v r. 2002 do operátu zapísaná na LV č. XXXX k. ú. Y., parcely registra C č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X a XXXX/X do vlastníctva nadobúdateľky v celosti. Právny stav výkazu výmer geometrického plánu č. 70/02 poznámkou uvádza, že geometrický plán je vyhotovený ako technický podklad na určenie vlastníckych práv v rozsahu dielov 5, 7 a 8 v prospech nadobúdateľa uvedeného v novom stave, t.j. v prospech žalobkyne. Podľa tohto geometrického plánu boli tieto diely odčlenené od parcely registra C č. XXXX zapísanej vo vlastníctve právnickej osoby SIROŇ Plus s.r.o. Detva v celosti a od parciel č. XXXX a č. XXXX vo vlastníctve Mesta Detva v celosti. Ďalším šetrením vlastníckych práv k predmetným parcelám CKN č. XXXX a XXXX bolo preukázané, že pri preberaní výsledkov mapovacích prác v r. 2001 neboli vlastnícke práva k týmto parcelám správne vyhodnotené a parcely boli nesprávne zapísané do vlastníctva spoločnosti SIROŇ Plus s.r.o. Detva na LV č. XXXX v celosti a Mesta Detva na LV č. XXXX v celosti. Preto žalovaný dňa 29.07.2003 v konaní o oprave chyby vydal rozhodnutie, ktorým došlo k zrušeniu parciel CKN č. XXXX a č. XXXX/X z LV č. XXXX a č. XXXX, čím vlastnícke práva k nim budú prevzaté z pozemkovej knihy. V r. 2010 bol pre katastrálne územie Detva zapísaný Register obnovenej evidencie pozemkov, ktorým boli vlastnícke práva k pozemkom vpísané na list vlastníctva. V rámci neho boli na LV č. XXXXX do vlastníctva žalobkyne v celosti zapísané parcely registra E č. XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 52 m2, 11249/101 trvalé trávne porasty o výmere 774 m2 a parcely č. XXXXX/XXX, trvalé trávne porasty o výmere 685 m2, ktoré podľa identifikácie tvorili pôvodnú pozemkoknižnú parcelu č. XXXXX/X, ktorá vstupovala do registra ako neidentický pozemok. Následne bola parcela EKN č. XXXXX/X o výmere 52 m2 v zmysle osvedčenia o vydržaní spísaného formou notárskej zápisnice N8/2014 zo dňa 08.01.2014 zapísaná do vlastníctva R. U. v celosti. Žalovaný postupoval pri zápise všetkých listín spôsobilých na zápis, ktorých obsahom boli dotknuté vlastnícke práva v pozemkovoknižnej parc. č. XXXXX/X v zmysle platných právnych predpisov tak, aby zápis bol v súlade s ich obsahom. Pokiaľ listina predložená na zápis nespĺňala náležitosti stanovené zákonom, bola žiadateľke vrátená na doplnenie, prípadne opravu. Zmenu akéhokoľvek údaju uvedeného v listine zapísanej do operátu katastra nehnuteľností môže žalovaný vykonať len na základe ďalšej listiny spôsobilej na zápis vychádzajúcej z platných údajov katastra. Žalovaný uviedol, že zápis vlastníckych práv k pozemkovoknižnej parcele č. XXXXX/X v prospech vlastníčky W. M., rod. U. (žalobkyňa), môže byť vykonaný na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve D507/88 po poručiteľovi L. U., zomr. XX.XX.XXXX, v ktorom ako jediná dedička nadobudla vlastníctvo k pozemkom evidovaným k pozemkovoknižnej vložke č. XXX k. ú. Y., o.i. aj k pozemkovoknižnej parcele č. XXXXX/X lúku o výmere 3006 m2. Zápis do katastra bol vykonaný pod číslom zmeny 199/88 na LV č. XXXX, pričom časť parcely č. XXXXX/X bola vedená v poznámke ako pozemok neidentický. Na základe žiadosti žalobkyne v r. 2002 a geometrického plánu č. 70/02 na obnovu pôvodných hraníc k pozemku - parc. č. XXXXX/X a taktiež v rámci spracovania Registra obnovenej evidencie pozemkov, boli do vlastníctva právoplatnej dedičky v celosti na LV č. XXXX zapísané pozemky parcely registra C č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X a na LV č. XXXXX parcely registra C č. XXXXX/X, XXXXX/XXX a XXXXX/XXX. Keďže žalovaný pri zápise listín spôsobilých na zápis musí postupovať len v zmysle platných právnych predpisov, nemôže vykonať zápis celej parcely č. XXXXX/X do vlastníctva W. M.. Navyše výmery, ako aj priebeh hraníc pozemkovoknižných parciel, nie sú záväznými údajmi katastra. Zmenu akéhokoľvek údaju operátu katastra uvedeného v listine zapísanej do operátu katastra nehnuteľností žalovaný môže vykonať len na základe ďalšej listiny spôsobilej na zápis, ktorá obsahuje platné údaje katastra nehnuteľností. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobkyňa 25.06.2012 požiadala Správu katastra Detva „o zápis celej parcely č. XXXXX/X zapísanej v PKN č. XXX do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia Pozemkového úradu Detva č. A2001/04567/LAM a právoplatného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/112/00“. Prílohu žiadosti tvorilo o.i. rozhodnutie Okresného úradu v Detve, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Detva č. A2001/04567/LAM zo dňa 18.01.2001 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/112/00 zo dňa 14.11.2000. Z vyššie uvedeného rozhodnutia Okresného úradu v Detve č. A2001/04567/LAM zo dňa 18.01.2001 vyplýva, že ním bolo rozhodnuté o žalobkyňou uplatnenom reštitučnom nároku podľa zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 229/1991 Zb.“) k parc. PKN č. XXXXX/X zapísanej v PKN zápisnici č. XXX k. ú. Y. tak, že navrhovateľka (žalobkyňa) nie je oprávnenou osobou, lebo nespĺňa podmienky ust. § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2001. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia vyplýva, že správny orgán pôvodne o uplatnenom reštitučnom nároku navrhovateľky (žalobkyne) rozhodol rozhodnutím č. A2000/10481/LPM zo dňa 14.08.2000 tak, že navrhovateľke - žalobkyni vlastnícke právo nepriznal, nakoľko pozemok bol v čase uplatnenia nároku zastavaný. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka (žalobkyňa) odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/112/00 zo dňa 14.11.2000 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. A2000/10481/LPM zo dňa 14.08.2000 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bol správny orgán viazaný právnym názorom súdu vysloveným v predmetnom rozsudku, t.j. že navrhovateľka nie je vo vzťahu k predmetnému pozemku oprávnenou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. a nemôže sa domáhať reštitučného vydania nehnuteľnosti, ktorej je vlastníčkou. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že nebolo preukázané, že by navrhovateľka v rozhodnom období o svoje vlastníctvo k predmetnej parcele prišla spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. Žalovaný správny orgán listom zo dňa 25.07.2012 oznámil žalobkyni (prostredníctvom splnomocneného zástupcu) stanovisko k žiadosti zo dňa 25.06.2012, v ktorom uviedol, že vo veci zápisu rozsudku č. 23S/112/00 bolo zistené, že rozsudok nie je listina spôsobilá na zápis do katastra, nakoľko jeho výroková časť neobsahuje údaje katastra. Predmetným rozsudkom bolo zrušené rozhodnutie iného správneho orgánu - Okresného úradu v Detve č. A2000/10481/LPM. Následne Okresný úrad Detva vydal rozhodnutie č. A2001/04567/LAM, ktorým rozhodol, že navrhovateľka W. M., Y., nie je oprávnenou osobou, lebo nespĺňa podmienky ust. § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. Žalovaný správny orgán poukázal na ust. § 36 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“), podľa ktorého správa katastra vykoná záznam do katastra, ak je verejná alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu. V prípade, že na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a v zmysle § 36a Katastrálneho zákona vráti verejnú listinu tomu, kto ju predložil. Žalovaný správny orgán poukázal na všetky listiny, ktoré boli zapísané v súvislosti s predmetnou parc. EKN č. XXXXX/X do katastra nehnuteľností a to s poukazom na zmeny údajov zapisovaných do katastra nehnuteľností na základe právnych úkonov (kúpne zmluvy, darovacie zmluvy a osvedčenie vyhlásenia o vydržaní k pozemkom), pričom údaje zapísané do operátu KN KÚ Detva boli zapísané v súlade s podrobne správnym orgánom v tomto liste citovanými listinami, ktoré boli predložené na zápis a spĺňali všetky náležitosti platných právnych predpisov na zápis do operátu a ktorých obsah žalovaný správny orgán nemal právo spochybniť. Vzhľadom na to, že žalovaný správny orgán pri zápise listín spôsobilých na zápis musí postupovať len v zmysle platných právnych predpisov tak, aby zápis bol v súlade s ich obsahom, žalovaný správny orgán oznámil navrhovateľke (žalobkyni), že nemôže vykonať zápis podľa obsahu žiadosti celej parcely č. XXXXX/X do vlastníctva navrhovateľky (žalobkyne), keďže zmenu akéhokoľvek údaja operátu katastra uvedeného v listine zapísanej do operátu katastra nehnuteľností môže žalovaný správny orgán vykonať len na základe ďalšej listiny spôsobilej na zápis, ktorá obsahuje platné údaje katastra nehnuteľností. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa § 250t ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa § 21 ods. 2 Zákona o prokuratúre právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú: a/ protest prokurátora, b/ upozornenie prokurátora, c/ návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. Podľa § 31 ods. 1, 2 Zákona o prokuratúre (1) Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. (2) Podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "podávateľ podnetu"), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 250b ods. 1 až 3 O.s.p. (1) Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. (2) Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. (3) Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov. Podľa § 34 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona (1) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. (3) Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 36a Katastrálneho zákona ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti. Konanie proti nečinnosti orgánov verejnej správy je upravené v štvrtej hlave piatej časti O.s.p. (§ 250t - § 250u). Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti O.s.p. je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy. Z ust. § 250t ods. 1 O.s.p. vyplýva, že konanie sa začína na návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Postupom správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, pričom činnosť predstavuje aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a súčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania. Z ust. § 244 ods. 3 vyplýva, že pod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu. Nečinnosťou je pasivita správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté správne konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol. Úlohou správneho súdu je preskúmať zákonnosť postupu správneho orgánu, t.j. či je jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Súd sa zameriava najmä na posudzovanie otázky, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon. Rozsah súdneho prieskumu však nie je absolútny, je daný rozsahom a dôvodmi návrhu. Predpokladom úspešnosti návrhu proti nečinnosti správneho orgánu v zmysle § 250t O.s.p. je preukázanie jeho prípustnosti, a to jednak z hľadiska preukázania tvrdenia, že správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný a jednak z hľadiska preukázania skutočností, že žalobca už vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Iba v prípade splnenia týchto podmienok prípustnosti návrhu, súd posudzuje dôvodnosť návrhu z hľadiska vecnej stránky, t.j. posudzuje samotný postup správneho orgánu upravený konkrétnymi príslušnými procesnými, resp. hmotnoprávnymi predpismi týkajúcimi sa príslušnej prejednávanej veci. Z uvedeného vyplýva, že v konaní podľa § 250t O.s.p. sa nie je možné úspešne dovolávať ochrany proti akejkoľvek nečinnosti orgánu verejnej správy, ale iba vtedy, pokiaľ je správny orgán nečinný v prípade, keď má povinnosť vydať rozhodnutie. Ak nie je povinnosťou správneho orgánu vydať rozhodnutie, nie je v právomoci súdu poskytovať ochranu v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorý je s vykonaním úkonu (vydaním rozhodnutia) v omeškaní a súd nemôže rozhodnúť o povinnosti takýto úkon vykonať. Dovolať sa ochrany pred súdom je teda obmedzené len na prípady, keď má správny orgán v administratívnom konaní povinnosť vydať rozhodnutie, má tak urobiť v zákonom stanovenej lehote a navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Súd po preskúmaní veci, primárne sa zaoberajúc otázkou prípustnosti žaloby dospel k záveru, že žalobkyňa v žalobe neuviedla, ani neoznačila žiadne listiny osvedčujúce, že vyčerpala prostriedky, ktorých použitie umožňujú ustanovenia osobitných zákonov, konkrétne Občianskeho súdneho poriadku, Katastrálneho zákona, Zákona o sťažnostiach a Zákona o prokuratúre. Jedná sa o právne prostriedky, ktorých vyčerpanie umožňuje osobitný predpis a ich vyčerpanie bolo, resp. je v dispozícii žalobkyne. Žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie podmienky prípustnosti žaloby, t.j. nepreukázala, či postupovala v zmysle Katastrálneho zákona, resp. či podala sťažnosť podľa zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach a ako bolo o tejto sťažnosti rozhodnuté, resp. či bol podaný a ako bol vybavený jej podnet na prokuratúre. Súd v rámci konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 250t O.s.p. nenahrádza činnosť iných štátnych orgánov pri odstraňovaní tvrdenej nečinnosti. Súdne konanie v zmysle § 250 O.s.p. nastupuje až v prípade preukázania, že žalobkyňou boli vyčerpané všetky prostriedky umožňujúce zjednanie nápravy upravené v právnom poriadku SR. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že splnenie povinnosti podať sťažnosť sa nevyžaduje len vtedy, ak návrh v zmysle § 250t ods. 2 O.s.p. podal prokurátor v prípade, že orgán verejnej správy, resp. jeho bezprostredne nadriadený orgán alebo dozerajúci orgán, je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom (§ 28 a § 29 Zákona o prokuratúre). V konaní súdu podľa § 250t O.s.p. sa uplatňuje princíp subsidiarity v tom zmysle, že súd koná na základe žaloby proti nečinnosti len vtedy, ak žalobca vyčerpal prostriedky pre zjednanie nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. III.ÚS 317/04, ktorý konštatoval, že „súd príslušný rozhodovať o návrhu namietajúcom nečinnosť správneho orgánu, musí splnenie podmienky vyčerpania prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňujú osobitný predpisy, posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel konania podľa § 250t O.s.p., ktorým je poskytnutie súdnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy by mohli byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní“. V konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 250t O.s.p. správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu výlučne z hľadiska námietok uplatnených v žalobe, t.j. je viazaný petitom žaloby. Je teda na žalobcovi, aby v žalobe označil, v čom spočíva nesprávny postup - nečinnosť správneho orgánu, ktorý zákonom stanovený spôsob postupu správneho orgánu nedodržal, akú konkrétnu povinnosť navrhuje správnemu orgánu uložiť, resp. čo navrhuje správnemu orgánu uložiť, aby tento konal za účelom odstránenia žalobcom tvrdenej nečinnosti. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa výslovne domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť vykonať zápis v katastri nehnuteľností a vyznačiť ako vlastníčku celej nehnuteľnosti parc. č. XXXXX/X zapísanej v PKN č. XXX k. ú. Y. W. M., bytom Y. do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Vydanie takéhoto rozhodnutia, ktoré by bolo výsledkom posúdenia vecnej správnosti postupu správneho orgánu z hľadiska aplikácie ustanovení zák. č. 162/1995 Zb. však podľa názoru súdu ust. § 250t ods. 1 O.s.p. neumožňuje. Aj v prípade, ak by žaloba bola prípustná, t.j. ak by bola žalobkyňa preukázala, že žalovaný bol v konaní nečinný a že žalobkyňa vyčerpala prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, súdu bola cit. ust. § 250t ods. 1 O.s.p. zverená len právomoc, aby v konaní podľa § 250t O.s.p. vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Citované ustanovenie súdu neumožňuje, resp. súd nie je oprávnený uložiť správnemu orgánu povinnosť, akým konkrétnym spôsobom má vo veci konať, resp. ako konkrétne má vo veci rozhodnúť. Takýmto spôsobom by totiž nahrádzal činnosť správneho orgánu, resp. jeho rozhodnutie. Ak by boli splnené podmienky na to, aby súd návrhu žalobkyne vyhovel, vo výroku by uviedol len označenie orgánu, ktorému povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu (nie dlhšiu ako 3 mesiace), v ktorej by bol orgán verejnej správy povinný rozhodnúť (§ 250t ods. 4 O.s.p.). Ako už bolo vyššie uvedené, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 250t O.s.p. správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu výlučne z hľadiska námietok uplatnených v žalobe, t.j. je viazaný petitom žaloby. Je teda na žalobkyni, aby v žalobe označila, v čom spočíva nesprávny postup - resp. nečinnosť správneho orgánu, ktorý zákonom stanovený spôsob postupu správneho orgánu tento nedodržal. Žaloba takéto tvrdenia neobsahuje. Zo žaloby len vyplýva, že žalobkyňa sa výslovne domáha, aby súd určil žalovanému povinnosť zapísať žalobkyňu do katastra nehnuteľností ako vlastníčku celej nehnuteľnosti - parc. č. XXXXX/1 zapísanej v PKN č. XXX k. ú. Y. na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/112/00 a rozhodnutia Okresného úradu Detva č. A2001/04567/LAM (v žalobe je navyše nesprávne označený správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal). Vydanie takéhoto rozhodnutia však (aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti) ustanovenie § 250t ods. 1 O.s.p. jednak neumožňuje a jednak listiny, na základe ktorých žalobkyňa žiadala vykonať zápis do katastra nehnuteľností (záznam), nie je možné považovať za listiny v zmysle § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona, keďže nejde o listiny, resp. rozhodnutia štátnych orgánov, na základe ktorých alebo ktorými práva k nehnuteľnostiam vznikli, zmenili sa alebo zanikli. Žalobkyňa v žalobe neuviedla, resp. neoznačila žiadne ustanovenie žiadneho právneho predpisu, z ktorého by vyplývala ňou tvrdená nečinnosť správneho orgánu. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 34 ods. 3 Katastrálneho zákona). Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je neprípustný, a preto ho s poukazom na § 250t ods. 4 veta in fine O.s.p. zamietol. Žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 250t ods. 5 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: P O U Č E N I E: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a § 250t ods. 7 O.s.p.).