Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/165/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201636 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6013201636.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky S. F., nar. XX.F. XXXX, bytom J. M. H. č. X, Q., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX z 1.februára 2012 o priznaní starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z 1.februára 2012 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od 19.novembra 2011 starobný dôchodok vo výške 202.60 € a od 1.januára 2012 ho valorizovala na sumu 209,30 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia citovala zákonné ust. § 65 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a konštatovala, že navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok pripočítaním 45 kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, tj. 19.novembra 2011, pretože vychovala 3 deti a okrem dovŕšenia dôchodkového veku získala aj potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok. Konkrétne k 19.novembru 2011 získala 10 841 dní dôchodkového poistenia, tj. 29 rokov a 256 dní. Sumu jej starobného dôchodku určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, získaného obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty určenej zákonom a platnej ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 9,5756 €. Priemerný osobný mzdový bod zistila po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia rokov 1984 - 2010 pred rok 1984, pretože v rokoch 1984 - 2010 navrhovateľke nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov, z ktorých by bolo možné zistiť osobný mzdový bod. Zohľadnila náhradnú dobu, ktorú navrhovateľka získala, za ktorú jej priznala pomernú časť osobného mzdového bodu, priemerný osobný mzdový bod navýšila podľa § 63 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a určila ho konečnou hodnotou 0,6994. Takýmto spôsobom vypočítala sumu starobného dôchodku vo výške 199,- €, ktorú následne zvýšila o 1,8 %, tj. 3,60 € mesačne, tj. o sumu zvýšenia patriacu v roku 2011 a od 1.januára 2012 o 6,70 € mesačne, tj. 3,3 %, tj. hodnotu zvýšenia patriacu od 1.januára 2012. Poukazom na aplikovanú právnu úpravu i konkrétny matematický výpočet konkretizovala spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože jej bol starobný dôchodok vypočítaný nespravodlivo, v rozpore so zákonmi. Žiadala vydané rozhodnutie zrušiť a postup napraviť. Namietala, že jej starobný dôchodok bol priznaný len vo výške 9,17 € mesačne nad sumu životného minima. Vo všeobecnosti namietala spôsob výpočtu starobného dôchodku, keď sa do rozhodujúceho obdobia počítajú len zárobky dosiahnuté od roku 1984 aj to len v rozsahu 22 rokov. Vo všeobecnosti považovala výpočet starobného dôchodku za nesprávny a žiadala nápravu. Za nespravodlivé považovala aj to, že pre výpočet výšky dôchodku nie sú zohľadnené tzv. aktivačné práce s tým, že túto okolnosť by mohol preskúmať Ústavný súd. Poukázala tiež na počet odpracovaných rokov a charakter jej práce a v súvislosti s uvedeným výška jej starobného dôchodku nenapĺňa Ústavou garantované právo na riadne zabezpečenie v starobe a starobný dôchodok jej bol priznaný v extrémne nízkej sume. Právnu úpravu, týkajúcu sa určenia sumy starobných dôchodkov považovala za neústavnú. Na pojednávanie pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila. Žiadala pojednávanie vo veci odročiť, pretože pre vady v konaní nemôže vo veci riadne konať. Na ňou označenú mailovú adresu jej bolo oznámené, že jej žiadosti o odročenie pojednávania súd nevyhovuje. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Pridržiavala sa obsahu písomného vyjadrenia z 18.októbra 2013, v ktorom zotrvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a ozrejmila spôsob určenia rozhodujúceho obdobia, z ktorého pri výpočte sumy jej starobného dôchodku vychádzala. Uviedla tiež, že žiadne konkrétne námietky v súvislosti s určením sumy starobného dôchodku navrhovateľka nevzniesla. K ostatným podaniam navrhovateľky sa vyjadrila tak, že v nich boli konkretizované len priebehy jej zamestnaní, jej životná situácia a situácia počas výkonu zamestnania, čo nepovažovala za relevantné námietky, ktoré by smerovali voči správnosti napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k tvrdenej diskriminácii voči svojej osobe nepreukázala, žeby vo vzťahu k nej odporkyňa postupovala iným spôsobom, než k ostatným poistencom v prípade rozhodovania o nároku na starobný dôchodok. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., v neprítomnosti navrhovateľky v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, vypracovanými jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľky, s potvrdeniami o jej evidovanej nezamestnanosti, s ostatným relevantným obsahom a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 65 ods. 1, ods. 5 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Ten sa žene, ktorá vychovala 3 deti a v roku 2008 dovŕšila 54 rokov určí tak, že sa k veku 54 rokov pripočíta 45 kalendárnych mesiacov. Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona (§ 66 ods. 1). Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 19.novembra 2011, žiadosťou z 13.januára 2012. Narodila sa XX.F. XXXX a vychovala 3 deti. 54 rokov dosiahla XX.F. XXXX, preto bol správne jej dôchodkový vek určený pripočítaním 45 kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, tj. dňom 19.novembra 2011. Súčasťou podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku bol prehľad dôb zamestnania, poistenia a iných činností, podpísaný navrhovateľkou, z ktorého vyplynulo, že počas aktívneho pracovného života bola navrhovateľka zamestnaná u viacerých zamestnávateľov, opakovane bola aj nezamestnaná, evidovaná alebo neevidovaná na úrade práce. Priebeh jej zamestnania, dosiahnuté zárobky, evidovaná nezamestnanosť s vyplácaním podpory v nezamestnanosti i poberanie dávky v hmotnej núdzi boli potvrdené prvotnými podkladmi, tj. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, vypracovanými jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľky, príslušným úradom práce sociálnych vecí a rodiny. Tieto údaje boli v celosti a správne prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia. Od začiatku školského roka, v ktorom bolo započaté jej štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky až do 31.decembra 2009 jej bolo započítané obdobie dôchodkového poistenia celkom v rozsahu 29 rokov a 256 dní. Započítané bolo obdobie jej prípravy na budúce povolanie, obdobie zamestnanosti, náhradné doby z titulu dočasnej pracovnej neschopnosti, prípadne starostlivosti o dieťa, evidovaná nezamestnanosť do 31.decembra 2000 a v období od 1.januára 2001 do 31.decembra 2003 poberanie podpory v nezamestnanosti. Uvedené bolo v súlade s právnou úpravou, týkajúcou sa obdobia dôchodkového poistenia a náhradných dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú (§ 60 zákona č. 461/2003, § 169c ods. 1, § 6 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení platnom v čase získania jednotlivých dôb dôchodkového poistenia). Zo správne a úplne zisteného obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky potvrdeného prvotnými podkladmi odporkyňa správne zistila jej priemerný osobný mzdový bod, keď rozhodujúce obdobie určené v súlade s ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení od 1.januára 1984 ku koncu kalendárneho roka pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok postupne rozšírila aj pred 1.január 1984, pretože v pôvodne určenom rozhodujúcom období navrhovateľka nezískala najmenej 22 kalendárnych rokov, z ktorých bolo možné určiť priemerný osobný mzdový bod. Rozhodujúce obdobie bolo preto rozšírené až k 1.januáru 1976 tak, ako to prehľadne vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia. Zároveň boli z rozhodujúceho obdobia vylúčené roky, za ktoré nebolo možné určiť osobný mzdový bod, pretože navrhovateľka nemala žiadny zárobok. Išlo o obdobie jej nároku na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve alebo podporu pri ošetrovaní člena rodiny pred 1.januárom 2004 (roky 1980-1983). Práve v dôsledku vylúčenia týchto rokov bolo rozhodujúce obdobie navrhovateľky určené aj pred 1.januárom 1984 tak, aby v ňom bolo aspoň 22 kalendárnych rokov, z ktorých by bolo možné osobný mzdový bod určiť. Pri určení priemerného osobného mzdového bodu postupovala odporkyňa v súlade s ust. § 63 zákona o sociálnom poistení, správne zohľadnila preukázanú náhradnú dobu (ktorá netrvala celý kalendárny rok) tak ako táto vyplynula jednak z osobného listu dôchodkového poistenia a jednak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Osobný mzdový bod počas získanej náhradnej doby správne určila jeho pomernou časťou vo výške 0,3 a správne určila priemerný osobný mzdový bod ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Tento správne navýšila o 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu tak, ako to vyplýva zo zákonného ust. § 63 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Takto bol správne zistený priemerný osobný mzdový bod navrhovateľky, z ktorého odporkyňa vychádzala pri určení výšky starobného dôchodku hodnotou 0,6994. Správne vychádzala aj z aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 9,5756 €, ktorá bola pre rok 2011, kedy navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok, určená opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 497/2010. K takto určenej sume starobného dôchodku navrhovateľky vo výške 199,- € mesačne správne pripočítala valorizačné zvýšenie patriace v roku 2011 a 2012 tak, ako bolo upravené v opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 404/2010 a 344/2011 v spojení s ust. § 82 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd nezistil žiadne pochybenia odporkyne v konštatovaní vzniku nároku navrhovateľky na starobný dôchodok ani v určení jeho výšky, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na konkrétny výpočet starobného dôchodku navrhovateľky, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný na základe správne zisteného obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré vyplynulo z prvotných podkladov, tj. evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, potvrdených jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľky a z potvrdení o jej evidovanej nezamestnanosti, aj s poberaním podpory v nezamestnanosti, správne bol určený jej priemerný osobný mzdový bod a správne odporkyňa vychádzala aj z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2011. Námietky navrhovateľky, obsiahnuté v jej odvolaní, nemohli zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žiadne konkrétne námietky voči získanému obdobiu dôchodkového poistenia, prípadne zistenému priemernému osobnému mzdovému bodu navrhovateľka nevzniesla. Námietka, týkajúca sa nesprávne určeného rozhodujúceho obdobia nebola dôvodná. Rozhodujúce obdobie bolo určené v súlade so zákonom najskôr od 1.januára 1984 a po zistení, že od uvedeného dňa navrhovateľka nezískala najmenej 22 rokov do konca roka, predchádzajúceho roku, v ktorom jej nárok na starobný dôchodok vznikol, bolo jej rozhodujúce obdobie postupne rozšírené tak, aby bolo možné jej priemerný osobný mzdový bod zistiť minimálne z 22 kalendárnych rokov. Predmet preskúmavacieho konania krajského súdu je daný výrokom napadnutého rozhodnutia. Podľa piatej časti III. hlavy O.s.p., § 250l ods. 1 O.s.p. môže súd preskúmať len vecnú správnosť konkrétneho rozhodnutia, v prejednávanej veci konkrétne rozhodnutie o priznaní a výške starobného dôchodku navrhovateľke. Súd nezistil ani dôvodnosť námietky navrhovateľky ohľadom jej diskriminácie zo strany odporkyne pri výpočet sumy jej starobného dôchodku, pretože výpočet bol realizovaný v súlade s platnou právnou úpravou, ktorú odporkyňa aplikuje vo vzťahu ku všetkým poistencom, ktorí si uplatňujú rovnaký nárok. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.