KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica11. 11. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/165/2013 z 11. 11. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. novembra 2015, sp. zn. 26Sd/165/2013, ECLI:SK:KSBB:2015:6013201636.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/165/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201636
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6013201636.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky S.
F., nar. XX.F. XXXX, bytom J. M. H. č. X, Q., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom
v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX z 1.februára 2012 o priznaní starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z 1.februára 2012 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od 19.novembra 2011
starobný dôchodok vo výške 202.60 € a od 1.januára 2012 ho valorizovala na sumu 209,30 € mesačne.

V odôvodnení rozhodnutia citovala zákonné ust. § 65 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení a konštatovala, že navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok pripočítaním
45 kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, tj. 19.novembra 2011, pretože vychovala 3 deti a okrem
dovŕšenia dôchodkového veku získala aj potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia pre možnosť
vzniku nároku na starobný dôchodok. Konkrétne k 19.novembru 2011 získala 10 841 dní dôchodkového
poistenia, tj. 29 rokov a 256 dní. Sumu jej starobného dôchodku určila ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, získaného obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty určenej
zákonom a platnej ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 9,5756 €. Priemerný osobný
mzdový bod zistila po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia rokov 1984 - 2010 pred rok 1984,
pretože v rokoch 1984 - 2010 navrhovateľke nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov, z ktorých by
bolo možné zistiť osobný mzdový bod. Zohľadnila náhradnú dobu, ktorú navrhovateľka získala, za
ktorú jej priznala pomernú časť osobného mzdového bodu, priemerný osobný mzdový bod navýšila
podľa § 63 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a určila ho konečnou hodnotou 0,6994. Takýmto
spôsobom vypočítala sumu starobného dôchodku vo výške 199,- €, ktorú následne zvýšila o 1,8 %,
tj. 3,60 € mesačne, tj. o sumu zvýšenia patriacu v roku 2011 a od 1.januára 2012 o 6,70 € mesačne,
tj. 3,3 %, tj. hodnotu zvýšenia patriacu od 1.januára 2012. Poukazom na aplikovanú právnu úpravu i
konkrétny matematický výpočet konkretizovala spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky. Prílohou
rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového
poistenia navrhovateľky i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože jej bol starobný dôchodok vypočítaný
nespravodlivo, v rozpore so zákonmi. Žiadala vydané rozhodnutie zrušiť a postup napraviť. Namietala,
že jej starobný dôchodok bol priznaný len vo výške 9,17 € mesačne nad sumu životného minima.
Vo všeobecnosti namietala spôsob výpočtu starobného dôchodku, keď sa do rozhodujúceho obdobia
počítajú len zárobky dosiahnuté od roku 1984 aj to len v rozsahu 22 rokov. Vo všeobecnosti považovala



výpočet starobného dôchodku za nesprávny a žiadala nápravu. Za nespravodlivé považovala aj to,
že pre výpočet výšky dôchodku nie sú zohľadnené tzv. aktivačné práce s tým, že túto okolnosť by
mohol preskúmať Ústavný súd. Poukázala tiež na počet odpracovaných rokov a charakter jej práce a v
súvislosti s uvedeným výška jej starobného dôchodku nenapĺňa Ústavou garantované právo na riadne
zabezpečenie v starobe a starobný dôchodok jej bol priznaný v extrémne nízkej sume. Právnu úpravu,
týkajúcu sa určenia sumy starobných dôchodkov považovala za neústavnú.

Na pojednávanie pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila.
Žiadala pojednávanie vo veci odročiť, pretože pre vady v konaní nemôže vo veci riadne konať. Na ňou
označenú mailovú adresu jej bolo oznámené, že jej žiadosti o odročenie pojednávania súd nevyhovuje.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Pridržiavala sa
obsahu písomného vyjadrenia z 18.októbra 2013, v ktorom zotrvala na vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia a ozrejmila spôsob určenia rozhodujúceho obdobia, z ktorého pri výpočte sumy jej
starobného dôchodku vychádzala. Uviedla tiež, že žiadne konkrétne námietky v súvislosti s určením
sumy starobného dôchodku navrhovateľka nevzniesla. K ostatným podaniam navrhovateľky sa vyjadrila
tak, že v nich boli konkretizované len priebehy jej zamestnaní, jej životná situácia a situácia počas výkonu
zamestnania, čo nepovažovala za relevantné námietky, ktoré by smerovali voči správnosti napadnutého
rozhodnutia. Vo vzťahu k tvrdenej diskriminácii voči svojej osobe nepreukázala, žeby vo vzťahu k nej
odporkyňa postupovala iným spôsobom, než k ostatným poistencom v prípade rozhodovania o nároku
na starobný dôchodok.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., v neprítomnosti navrhovateľky v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p., vypočul
odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, najmä so žiadosťou navrhovateľky o
priznanie starobného dôchodku, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, vypracovanými
jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľky, s potvrdeniami o jej evidovanej nezamestnanosti, s
ostatným relevantným obsahom a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 5 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení má poistenec nárok
na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Ten
sa žene, ktorá vychovala 3 deti a v roku 2008 dovŕšila 54 rokov určí tak, že sa k veku 54 rokov pripočíta
45 kalendárnych mesiacov.

Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného
mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo
zákonných ust. § 60-64 cit. zákona (§ 66 ods. 1).

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie starobného
dôchodku od 19.novembra 2011, žiadosťou z 13.januára 2012. Narodila sa XX.F. XXXX a
vychovala 3 deti. 54 rokov dosiahla XX.F. XXXX, preto bol správne jej dôchodkový vek určený
pripočítaním 45 kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, tj. dňom 19.novembra 2011. Súčasťou
podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku bol prehľad dôb zamestnania, poistenia a iných
činností, podpísaný navrhovateľkou, z ktorého vyplynulo, že počas aktívneho pracovného života
bola navrhovateľka zamestnaná u viacerých zamestnávateľov, opakovane bola aj nezamestnaná,
evidovaná alebo neevidovaná na úrade práce. Priebeh jej zamestnania, dosiahnuté zárobky, evidovaná
nezamestnanosť s vyplácaním podpory v nezamestnanosti i poberanie dávky v hmotnej núdzi boli
potvrdené prvotnými podkladmi, tj. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, vypracovanými
jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľky, príslušným úradom práce sociálnych vecí a rodiny. Tieto
údaje boli v celosti a správne prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou
napadnutého rozhodnutia. Od začiatku školského roka, v ktorom bolo započaté jej štúdium na strednej
škole po skončení povinnej školskej dochádzky až do 31.decembra 2009 jej bolo započítané obdobie
dôchodkového poistenia celkom v rozsahu 29 rokov a 256 dní. Započítané bolo obdobie jej prípravy
na budúce povolanie, obdobie zamestnanosti, náhradné doby z titulu dočasnej pracovnej neschopnosti,
prípadne starostlivosti o dieťa, evidovaná nezamestnanosť do 31.decembra 2000 a v období od



1.januára 2001 do 31.decembra 2003 poberanie podpory v nezamestnanosti. Uvedené bolo v súlade
s právnou úpravou, týkajúcou sa obdobia dôchodkového poistenia a náhradných dôb, ktoré sa za
obdobie dôchodkového poistenia považujú (§ 60 zákona č. 461/2003, § 169c ods. 1, § 6 ods. 1
písm. a), § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení platnom
v čase získania jednotlivých dôb dôchodkového poistenia). Zo správne a úplne zisteného obdobia
dôchodkového poistenia navrhovateľky potvrdeného prvotnými podkladmi odporkyňa správne zistila jej
priemerný osobný mzdový bod, keď rozhodujúce obdobie určené v súlade s ust. § 63 ods. 6 zákona o
sociálnom poistení od 1.januára 1984 ku koncu kalendárneho roka pred rokom, v ktorom boli splnené
podmienky nároku na starobný dôchodok postupne rozšírila aj pred 1.január 1984, pretože v pôvodne
určenom rozhodujúcom období navrhovateľka nezískala najmenej 22 kalendárnych rokov, z ktorých
bolo možné určiť priemerný osobný mzdový bod. Rozhodujúce obdobie bolo preto rozšírené až k
1.januáru 1976 tak, ako to prehľadne vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia. Zároveň boli
z rozhodujúceho obdobia vylúčené roky, za ktoré nebolo možné určiť osobný mzdový bod, pretože
navrhovateľka nemala žiadny zárobok. Išlo o obdobie jej nároku na nemocenské, peňažnú pomoc v
materstve alebo podporu pri ošetrovaní člena rodiny pred 1.januárom 2004 (roky 1980-1983). Práve v
dôsledku vylúčenia týchto rokov bolo rozhodujúce obdobie navrhovateľky určené aj pred 1.januárom
1984 tak, aby v ňom bolo aspoň 22 kalendárnych rokov, z ktorých by bolo možné osobný mzdový
bod určiť. Pri určení priemerného osobného mzdového bodu postupovala odporkyňa v súlade s ust. §
63 zákona o sociálnom poistení, správne zohľadnila preukázanú náhradnú dobu (ktorá netrvala celý
kalendárny rok) tak ako táto vyplynula jednak z osobného listu dôchodkového poistenia a jednak z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Osobný mzdový bod počas získanej náhradnej doby správne
určila jeho pomernou časťou vo výške 0,3 a správne určila priemerný osobný mzdový bod ako podiel
úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Tento
správne navýšila o 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového
bodu tak, ako to vyplýva zo zákonného ust. § 63 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Takto bol správne
zistený priemerný osobný mzdový bod navrhovateľky, z ktorého odporkyňa vychádzala pri určení výšky
starobného dôchodku hodnotou 0,6994. Správne vychádzala aj z aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo
výške 9,5756 €, ktorá bola pre rok 2011, kedy navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok,
určená opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 497/2010. K
takto určenej sume starobného dôchodku navrhovateľky vo výške 199,- € mesačne správne pripočítala
valorizačné zvýšenie patriace v roku 2011 a 2012 tak, ako bolo upravené v opatreniach Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny č. 404/2010 a 344/2011 v spojení s ust. § 82 zákona o sociálnom poistení.

Krajský súd nezistil žiadne pochybenia odporkyne v konštatovaní vzniku nároku navrhovateľky na
starobný dôchodok ani v určení jeho výšky, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne
správne potvrdil. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na konkrétny výpočet starobného dôchodku
navrhovateľky, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný
na základe správne zisteného obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré vyplynulo z
prvotných podkladov, tj. evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, potvrdených jednotlivými
zamestnávateľmi navrhovateľky a z potvrdení o jej evidovanej nezamestnanosti, aj s poberaním podpory
v nezamestnanosti, správne bol určený jej priemerný osobný mzdový bod a správne odporkyňa
vychádzala aj z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2011.

Námietky navrhovateľky, obsiahnuté v jej odvolaní, nemohli zvrátiť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia. Žiadne konkrétne námietky voči získanému obdobiu dôchodkového poistenia, prípadne
zistenému priemernému osobnému mzdovému bodu navrhovateľka nevzniesla. Námietka, týkajúca
sa nesprávne určeného rozhodujúceho obdobia nebola dôvodná. Rozhodujúce obdobie bolo určené
v súlade so zákonom najskôr od 1.januára 1984 a po zistení, že od uvedeného dňa navrhovateľka
nezískala najmenej 22 rokov do konca roka, predchádzajúceho roku, v ktorom jej nárok na starobný
dôchodok vznikol, bolo jej rozhodujúce obdobie postupne rozšírené tak, aby bolo možné jej priemerný
osobný mzdový bod zistiť minimálne z 22 kalendárnych rokov. Predmet preskúmavacieho konania
krajského súdu je daný výrokom napadnutého rozhodnutia. Podľa piatej časti III. hlavy O.s.p., § 250l
ods. 1 O.s.p. môže súd preskúmať len vecnú správnosť konkrétneho rozhodnutia, v prejednávanej
veci konkrétne rozhodnutie o priznaní a výške starobného dôchodku navrhovateľke. Súd nezistil ani
dôvodnosť námietky navrhovateľky ohľadom jej diskriminácie zo strany odporkyne pri výpočet sumy
jej starobného dôchodku, pretože výpočet bol realizovaný v súlade s platnou právnou úpravou, ktorú
odporkyňa aplikuje vo vzťahu ku všetkým poistencom, ktorí si uplatňujú rovnaký nárok.



Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná,
rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6013201636)

  1. 11. 11. 2015Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/165/2013 z 11. 11. 2015 (toto rozhodnutie)
  2. 24. 4. 2018Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/233/2016 z 24. 4. 2018
  3. 24. 3. 2019Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/165/2013 z 24. 3. 2019