Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/165/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201636 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6013201636.7 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky S. F., nar. XX. F. XXXX, s hláseným trvalým pobytom bezdomovca v K. Q., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 1. februára 2012 o priznaní starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 1. februára 2012 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozhodnutím zo dňa 1. februára 2012 priznala odporkyňa navrhovateľke s počiatkom od 19. novembra 2011 starobný dôchodok podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“) vo výške 202,60 EUR a od 1. januára 2012 ho zvýšila na základe zákonnej valorizácie na sumu 209,30 EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ust. § 65 ods. 1 a ods. 5 ZoSP a konštatovala, že navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok dňom 19. novembra 2011 po pripočítaní 45 kalendárnych mesiacov k jej veku XX rokov, ktorý dosiahla XX. F. XXXX, pretože vychovala 3 deti a okrem dovŕšenia dôchodkového veku získala aj potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok. K 19. novembru 2011, t.j. ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku získala 10 841 2 6 S d / 1 6 5 / 2 0 1 3 - 2 - dní dôchodkového poistenia, čo pri jednom roku dôchodkového poistenia v rozsahu 365 dní činí 29 rokov a 256 dní dôchodkového poistenia. Sumu jej starobného dôchodku určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, získaného obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, určenej zákonom, ktorá ku dňu vzniku nároku navrhovateľky na starobný dôchodok predstavovala sumu 9,5756 EUR. Priemerný osobný mzdový bod navrhovateľky odporkyňa zistila po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia rokov 1984 až 2010 pred rok 1984, pretože navrhovateľka v rokoch 1984 až 2010 nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov, z ktorých by bolo možné zistiť osobný mzdový bod. Zohľadnila náhradnú dobu, ktorú navrhovateľka získala, za ktorú jej priznala pomernú časť osobného mzdového bodu, priemerný osobný mzdový bod navýšila podľa § 63 ods. 4 ZoSP a určila ho konečnou hodnotou 0,6994. Takýmto spôsobom vypočítala sumu starobného dôchodku vo výške 199,- EUR, ktorú následne zvýšila o 1,8 %, t.j. o 3,60 EUR mesačne, ktorá predstavuje zákonné zvýšenie starobného dôchodku v roku 2011 a od 1. januára 2012 ho zvýšila o ďalších 3,3 %, t.j. o 6,70 EUR mesačne, t.j. hodnotu zákonného zvýšenia starobného dôchodku patriacu od 1. januára 2012. Poukazom na aplikovanú právnu úpravu i konkrétny matematický výpočet konkretizovala spôsob výpočtu starobného dôchodku navrhovateľky. Prílohou rozhodnutia odporkyne bol osobný list dôchodkového poistenia navrhovateľky, v ktorom bolo zhrnuté obdobie jej dôchodkového poistenia i zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože priznanú sumu starobného dôchodku považovala za vypočítanú nespravodlivo, v rozpore so zákonmi. Žiadala vydané rozhodnutie zrušiť a postup napraviť. Namietala, že jej starobný dôchodok bol priznaný len vo výške 9,17 EUR mesačne nad sumu životného minima. Vo všeobecnosti považovala výpočet starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení za nesprávny, domáhala sa jeho nápravy, pretože za nesprávne považovala, že do výpočtu sumy starobného dôchodku sa počítajú len zárobky dosiahnuté od roku 1984, aj to len v rozsahu 22 rokov. Za nespravodlivé označila aj to, že pre výpočet sumy jej starobného dôchodku jej neboli zohľadnené aktivačné práce s tým, že túto okolnosť by mohol preskúmať Ústavný súd. Poukázala na počet odpracovaných rokov, charakter jej práce a vyjadrila názor, že priznaná suma jej starobného dôchodku nenapĺňa Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na riadne zabezpečenie v starobe, pretože starobný dôchodok jej bol priznaný v extrémne nízkej sume. Vo vzťahu ku všetkým starobným dôchodcom považovala spôsob určenia sumy starobného dôchodku za neústavný. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu jej písomného vyjadrenia zo dňa 18. októbra 2013, v ktorom zotrvala 2 6 S d / 1 6 5 / 2 0 1 3 - 3 - na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a ozrejmila spôsob určenia rozhodujúceho obdobia, z ktorého pri výpočte sumy starobného dôchodku navrhovateľky vychádzala. Uviedla, že navrhovateľka nevzniesla žiadne konkrétne námietky v súvislosti s určením sumy jej starobného dôchodku. K jednotlivým podaniam navrhovateľky, ktoré predkladala v priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu sa odporkyňa vyjadrila tak, že v nich boli konkretizované len priebehy jej zamestnaní, jej životná situácia, či situácia počas výkonu zamestnania, čo nepovažovala za relevantné námietky, ktoré by smerovali voči správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k tvrdenej diskriminácii voči svojej osobe navrhovateľka nepreukázala, že vo vzťahu k nej odporkyňa postupovala iným spôsobom, než k ostatným poistencom v prípade rozhodovania o nároku na starobný dôchodok. Krajský súd v Banskej Bystrici dospel po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia odporkyne i konania, ktoré mu prechádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p. k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho rozsudkom č. 26Sd/165/2013-63 zo dňa 12. novembra 2015 potvrdil a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznala. Na základe podaného odvolania navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v zmysle § 10 ods. 2 O.s.p. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici preskúmal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu. Poukázal na ust. § 5 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva súdu povinnosť pri plnení svojich úloh poskytovať účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, ku ktorým patrí aj poučenie účastníka konania o možnosti dať sa zastúpiť v konaní advokátom, ktorého si sám zvolí, alebo o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci (§ 24 a nasl. O.s.p.). Najvyšší súd konštatoval, že Krajský súd v Banskej Bystrici uvedenú poučovaciu povinnosť opomenul napriek tomu, že navrhovateľka v podaní zo dňa 27. októbra 2014 uviedla, že v konaní nie je zastúpená a pre zložitosť právnej úpravy nedokáže a nemôže správnosť výpočtu dôchodku sama posúdiť. V dôsledku nesplnenia poučovacej povinnosti Najvyšší súd konštatoval, že navrhovateľke bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom, a preto rozsudok krajského súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Uložil mu povinnosť poskytnúť navrhovateľke riadne poučenie o jej procesných právach, vec znovu prejednať a rozhodnúť a vysporiadať sa s námietkou navrhovateľky ohľadom nehodnotenia doby výkonu jej aktivačných prác do obdobia dôchodkového poistenia. 2 6 S d / 1 6 5 / 2 0 1 3 - 4 - V ďalšom konaní Krajský súd v Banskej Bystrici postupoval v súlade s vyššie citovaným uznesením Najvyššieho súd Slovenskej republiky č. 9So 233/2016, 9So 234/2016-86 zo dňa 29. apríla 2018. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 sa konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov. Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo začaté podaním odvolania navrhovateľky zo dňa 17. júla 2013, tj. pred 1. júlom 2016, a preto krajský súd v ďalšom konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Navrhovateľka má v registri obyvateľov hlásený trvalý pobyt bezdomovca „v Obci Q.“ od 11. januára 2017. Krajský súd v Banskej Bystrici jej preto všetky písomnosti doručoval na adresu Mesta Q. - Mestského úradu v Q. v súlade s ust. § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky. Mestský úrad v Lučenci oznámenie o mieste uloženia písomnosti pre navrhovateľky zverejnil na úradnej tabuli Mesta Lučenec a na svojej internetovej úradnej tabuli . Krajský súd sa pokúsil navrhovateľku kontaktovať aj na zo spisu známych telefónnych číslach, či e-mailových adresách, jej adresu zisťoval aj prostredníctvom Sociálnej poisťovne a o doručenie písomnosti sa pokúsil aj prostredníctvom Mestskej polície v Lučenci. Ani jeden pokus o kontakt s navrhovateľkou nebol úspešný. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. apríla 2018, predvolanie na pojednávanie pred krajským súdom a tiež poučenia o jej procesných právach, vrátane poučenia o možnosti zvoliť si na zastupovanie advokáta, prípadne požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci jej boli doručované prostredníctvom Mesta Lučenec - Mestského úradu v Lučenci v súlade s ust. § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov. Podaním zo dňa 20. marca 2015 Mesto Lučenec, Mestský úrad Lučenec súdu oznámil, že navrhovateľka si doporučenú zásielku určenú do jej vlastných rúk neprevzala ani na základe oznámenia o uložení písomnosti, ktoré bolo zverejnené na úradnej tabuli Mesta Lučenec a na jeho internetovej úradnej tabuli. Zásielku doručovanú navrhovateľke považoval súd za doručenú dňom 22. marca 2019, kedy bola súdu vrátená ako nedoručená (§47 ods. 2 O.s.p.). V súlade s ust. § 492 ods. 1 SSP krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu prechádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu a to so žiadosťou 2 6 S d / 1 6 5 / 2 0 1 3 - 5 - navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, vypracovanými jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľky, s potvrdeniami o jej evidovanej nezamestnanosti a o poberaní podpory v nezamestnanosti, s ostatným obsahom administratívneho spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 65 ods. 1, ods. 2, ods. 5 písm. e) ZoSP má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Žene, ktorá vychovala 3 deti alebo 4 deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013 dovŕšila vek XX rokov sa dôchodkový vek určí tak, že k veku XX rokov sa pripočíta v roku 2008 45 kalendárnych mesiacov. Podľa § 66 ods. 1 ZoSP suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60 až 64 ZoSP. Podľa § 63 ods. 6 ZoSP rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Podľa § 63 ods. 7 ZoSP, ak v rozhodujúcom období určenom podľa ods. 6 nie je najmenej 22 kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa ods. 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá 22 kalendárnych rokov podľa ods. 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. 2 6 S d / 1 6 5 / 2 0 1 3 - 6 - Podľa § 212 ods. 1, ods. 3 ZoSP rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky, b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále, d) o prerušení konania, e) o zastavení konania. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 19. novembra 2011 žiadosťou zo dňa 13. januára 2012. Narodila sa XX. F. XXXX a vychovala 3 deti. Vek XX rokov dosiahla dňom XX. F. XXXX, a preto bol jej dôchodkový vek správne určený pripočítaním 45 kalendárnych mesiacov k veku XX rokov, t.j. dňom XX. R. XXXX. Súčasťou podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku bol prehľad dôb zamestnania, poistenia a iných činností, podpísaný navrhovateľkou, z ktorého vyplynulo, že počas aktívneho pracovného života bola navrhovateľka zamestnaná u viacerých zamestnávateľov, opakovane bola aj nezamestnaná, evidovaná alebo tiež neevidovaná na úrade práce. Priebeh jej zamestnania, dosiahnuté zárobky, evidovaná nezamestnanosť s vyplácaním podpory v nezamestnanosti i poberanie dávky v hmotnej núdzi boli potvrdené prvotnými podkladmi, t.j. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, vypracovanými jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľky a príslušným úradom práce sociálnych vecí a rodiny. Tieto údaje boli v celosti a správne prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia. Od začiatku školského roka, v ktorom bolo započaté jej štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky až do 31. decembra 2009 jej bolo započítané obdobie dôchodkového poistenia celkom v rozsahu 29 rokov a 256 dní. Započítané bolo obdobie jej prípravy na budúce povolanie, obdobie zamestnanosti, náhradné doby z titulu dočasnej pracovnej neschopnosti, prípadne starostlivosti o dieťa, evidovaná nezamestnanosť do 31. decembra 2010 a v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 poberanie podpory v nezamestnanosti. Uvedené bolo započítané v súlade s právnou úpravou, týkajúcou sa obdobia dôchodkového poistenia a náhradných dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú (§ 60 zákona č. 461/2003 Z.z., § 169c ods. 1, § 6 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení platnom v čase získania jednotlivých dôb dôchodkového poistenia). S účinnosťou od 1. januára 2001 nebolo možné za náhradnú dobu považovať dobu evidovanej nezamestnanosti bez vyplácania podpory 2 6 S d / 1 6 5 / 2 0 1 3 - 7 - v nezamestnanosti, pretože podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z.z. je náhradnou dobou len taká doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitných predpisov. Zo správne a úplne zisteného obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky, potvrdeného prvotnými evidenčnými podkladmi odporkyňa správne zistila jej priemerný osobný mzdový bod, keď rozhodujúce obdobie určené v ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení postupne rozšírila aj pred 1. január 1984 (§ 63 ods. 7 ZoSP), pretože v pôvodne určenom rozhodujúcom období navrhovateľka nezískala najmenej 22 kalendárnych rokov, z ktorých bolo možné určiť priemerný osobný mzdový bod. Rozhodujúce obdobie bolo preto rozšírené až k 1. januáru 1976 tak, ako to prehľadne vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia. Zároveň boli z rozhodujúceho obdobia vylúčené roky, za ktoré nebolo možné určiť osobný mzdový bod, pretože navrhovateľka nemala žiadny zárobok. Išlo o obdobie nároku na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve alebo podporu pri ošetrovaní člena rodiny pred 1. januárom 1984 (roky 1980 až 1983). Práve v dôsledku vylúčenia týchto rokov z obdobia dôchodkového poistenia bolo rozhodujúce obdobie navrhovateľky rozšírené aj pred 1. január 1984 tak, aby v ňom bolo aspoň 22 kalendárnych rokov, z ktorých bolo možné určiť jej osobný mzdový bod. Pri určení priemerného osobného mzdového bodu postupovala odporkyňa v súlade s ust. § 63 ZoSP, správne zohľadnila preukázanú náhradnú dobu (ktorá netrvala celý kalendárny rok) tak, ako táto vyplynula jednak z osobného listu dôchodkového poistenia a tiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Osobný mzdový bod počas získanej náhradnej doby správne určila jeho pomernou časťou vo výške 0,3 a správne určila priemerný osobný mzdový bod ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období (0,6421). Takto určený priemerný osobný mzdový bod správne navýšila o 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu tak, ako tento postup vyplýva zo zákonného ust. § 63 ods. 4 ZoSP. Dospela k správnej výške priemerného osobného mzdového bodu - 0,6994, z ktorého pri určení výšky starobného dôchodku správne vychádzala. Vo výpočte sumy priznaného starobného dôchodku správne zohľadnila aj aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú ku dňu vzniku nároku navrhovateľky na starobný dôchodok, tj. v roku 2011 vo výške určenej opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 497/2010 a to hodnotou 9,5756 EUR. K takto určenej sume starobného dôchodku vo výške 199,- EUR mesačne (súčin obdobia dôchodkového poistenia 29,7014 rokov, priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,6994 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,5756) správne pripočítala valorizačné zvýšenia patriace v roku 2011 a 2012, ktoré boli upravené v opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 404/2010 a č. 344/2011 v spojení s ust. § 82 ZoSP. 2 6 S d / 1 6 5 / 2 0 1 3 - 8 - Po preskúmaní veci s poukazom na preukázané skutkové zistenia a vyššie cit. aplikované zákonné ustanovenia dospel krajský súd k záveru, že odporkyňa v napadnutom rozhodnutí správne konštatovala, že navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok dňom 19. novembra 2011, kedy dovŕšila dôchodkový vek a splnila aj podmienku minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia (najmenej 15 rokov), keď k uvedenému dňu získala 29 rokov a 256 dní obdobia dôchodkového poistenia. Správne určila aj výšku starobného dôchodku vychádzajúc zo správne zisteného obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré vyplynulo z prvotných evidenčných dokladov, tj. evidenčných listov dôchodkového poistenia/zabezpečenia navrhovateľky, potvrdených jej jednotlivými zamestnávateľmi a z potvrdení o jej evidovanej nezamestnanosti, prípade aj s poberaním podpory v nezamestnanosti. Správne bol určený jej priemerný osobný mzdový bod a pri výpočte sumy starobného dôchodku bola správne aplikovaná aj relevantná aktuálna dôchodková hodnota platná v roku 2011. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na konkrétny výpočet sumy starobného dôchodku, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol vypočítaný správnym matematickým postupom vychádzajúc zo správne, v súlade so zákonom zistených relevantných východzích činiteľov, tj. obdobia dôchodkového poistenia, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľky. Keďže krajský súd nezistil žiadne pochybenia odporkyne v konštatovaní vzniku nároku navrhovateľky na starobný dôchodok a ani v určení jeho výšky, odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Námietky navrhovateľky, ktoré boli obsahom jej odvolania, neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia odporkyne. Navrhovateľka nevzniesla žiadne konkrétne námietky voči získanému obdobiu dôchodkového poistenia, prípadne zistenému priemernému osobnému mzdovému bodu, či voči aplikovanej aktuálnej dôchodkovej hodnote, ktoré údaje boli relevantné pre určenie výšky priznanej dôchodkovej dávky. Námietka navrhovateľky, týkajúca sa nesprávne určeného rozhodujúceho obdobia nebola dôvodná, pretože jej rozhodujúce obdobie bolo určené v súlade s ust. § 63 ods. 6 a 7 ZoSP. Najskôr bolo v súlade s ust. § 63 ods. 6 ZoSP určené od 1. januára 1984 do 31. decembra 2009, kedy bola navrhovateľka naposledy pred dovŕšením dôchodkového veku zamestnaná, avšak po zistení, že navrhovateľka v tomto období nezískala najmenej 22 rokov, z ktorých by bolo možné zistiť priemerný osobný mzdový bod, odporkyňa rozhodujúce obdobie pre výpočet sumy starobného dôchodku v súlade s ust. § 63 ods. 7 ZoSP postupne rozšírila tak, aby bolo možné určiť priemerný osobný mzdový bod navrhovateľky minimálne z 22 kalendárnych rokov. Týmto správnym postupom vychádzala z rozhodujúceho obdobia pre výpočet sumy starobného dôchodku navrhovateľky trvajúceho od 1. januára 1976 do 31. decembra 2009 s vylúčením rokov 1980 až 1983 vrátane, v ktorých navrhovateľka nedosiahla 2 6 S d / 1 6 5 / 2 0 1 3 - 9 - žiadny zárobok. Do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky bolo správne započítané obdobie jej evidovanej nezamestnanosti do 31. decembra 1999 ( v rokoch 1991-1999) a od 1. januára 2000 do 31. decembra 2004 obdobie jej evidovanej nezamestnanosti, počas ktorého bola poberateľkou podpory v nezamestnanosti (od 1.1.2000 do 9.1.2000, od 7.4.2000 do 31.12.2000), ako na to krajský súd už vo vyššie uvedenom texte poukázal. Od 1.1.2001 do 31.7.2003, hoci bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, dávku v nezamestnanosti nepoberala, a preto nebolo možné toto obdobie považovať za obdobie jej dôchodkového poistenia. Dôvodná nebola ani ďalšia námietka navrhovateľky, týkajúca sa nezohľadnenia výkonu jej aktivačných prác do výšky starobného dôchodku, pretože aktivačný príspevok nie je príjmom zo závislej činnosti zamestnanca, ktorý by bolo možné hodnotiť do jej osobného vymeriavacieho základu a ani obdobie vykonávania aktivačných prác nie je obdobím dôchodkového poistenia. V zmysle § 52 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov aktivačná činnosť formou menších obecných služieb pre obec na účely tohto zákona je podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Slúži teda na udržiavanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana a nepredstavuje príjem z jeho pracovnej činnosti. Nie je osobným vymeriavacím základom poistenca, pretože nie je tak vymedzený v ust. § 61 ZoSP a obdobie vykonávania aktivačných prác nie je obdobím dôchodkového poistenia, ktoré je inak vymedzené v ust. § 60 ZoSP. Z uvedených dôvodov nebolo možné výkon aktivačných prác navrhovateľky započítať do obdobia jej dôchodkového poistenia a ani aktivačný príspevok, ktorý jej mal byť počas vykonávania aktivačných prác poskytovaný, nebolo možné zohľadniť vo výške jej starobného dôchodku. Zároveň krajský súd zdôrazňuje, že z obsahu administratívneho spisu ani nevyplýva, že navrhovateľka aktivačné práce vykonávala a ani sama neuviedla, v ktorom období ich mala vykonávať. Preskúmavací súd nezistil žiadne pochybenie ani v konaní odporkyne v súvislosti s navrhovateľkou namietaným nedoručením rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku do vlastných rúk, pretože podľa záznamov v administratívnom spise bolo rozhodnutie odporkyne z 1. februára 2012 odstúpené na expedíciu pre navrhovateľku dňom 13. februára 2012. V zmysle ust. § 212 ods. 3 ZoSP nebolo povinnosťou odporkyne doručovať ho navrhovateľke do vlastných rúk. Navrhovateľka sa o jeho obsahu nepochybne dozvedela, keďže dňom 17. júla 2013 podala voči nemu odvolanie. Súd ho považoval za podané včas napriek uvedenému časovému odstupu, pretože v konaní nebolo preukázané, že lehotu na jeho podanie navrhovateľka zmeškala a odvolaním napadnuté rozhodnutie vecne preskúmal. Ďalšie námietky navrhovateľky obsiahnuté v jej odvolaní, ktoré sa vo všeobecnosti dotýkali nespravodlivého výpočtu dôchodkových dávok vo vzťahu ku všetkým poistencom, nemohol krajský súd vecne preskúmať, pretože predmet preskúmavacieho konania je daný výrokom napadnutého rozhodnutia, ktorý sa týka len priznania a výšky 2 6 S d / 1 6 5 / 2 0 1 3 - 10 - starobného dôchodku navrhovateľky. To znamená, že krajský súd sa vo svojom preskúmavacom konaní mohol zaoberať len vecnou správnosťou priznania starobného dôchodku navrhovateľke a určenia jeho výšky. Podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p., § 250l ods. 1 O.s.p. totiž môže súd preskúmať len vecnú správnosť konkrétneho rozhodnutia, t.j. v prejednávanej veci mohol preskúmať len konkrétne rozhodnutie o priznaní a výške starobného dôchodku navrhovateľky. Súd nezistil ani dôvodnosť námietky navrhovateľky ohľadom jej diskriminácie zo strany odporkyne pri výpočte sumy jej starobného dôchodku, pretože jeho výpočet bol realizovaný v súlade s platnou právnou úpravou, ktorá je aplikovaná vo vzťahu ku všetkým poistencom, uplatňujúcim rovnaký dôchodkový nárok. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá nebola v konaní úspešná, krajský súd právo na náhradu trov konania nepriznal. V konaní o odvolaní voči rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 26Sd/165/2013 zo dňa 12. novembra 2015 navrhovateľka bola úspešná, avšak žiadne trovy odvolacieho konania si neuplatnila a ani z obsahu administratívneho spisu žiadne trovy navrhovateľky, súvisiace s odvolacím konaním pred Najvyšším súdom SR nevyplynuli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.