Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/41/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200432 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200432.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu Občianske združenie Hron pre slobodné rieky, Zvolenská cesta 14, 974 03 Banská Bystrica, IČO: 421 907 20, zastúpeného JUDr. Katarínou Belešovou, so sídlom Svrčinovec č. 778, 023 12 Svrčinovec proti žalovanému Okresný úrad v Banskej Bystrici, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica za účasti ďalších účastníkov: 1/ SPI, spol. s r.o., Majerníkova 3479/1, 841 05 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK Balara, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, 2/ I.. L. D., F. XXX, XXX XX F., 3/ I.. L. D., F. XXX, XXX XX F., 4/ L. L., L. XX, XXX XX Q. Q., 5/ Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina, Andreja Kmeťa 20, 010 55 Žilina, 6/ Klub slovenských turistov, Sekcia vodnej turistiky, Záborského 33, 831 03 Bratislava, 7/ Petičný výbor obce Vlkanová, V. Y., F. XX, XXX XX F., 8/ S. G., F. XXX, XXX XX F., 9/ L.. U. P., V.P.A. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpeného I.. G. Q., A. F. XXXX/X, XXX XX S., 10/ Maslen, s.r.o., Badín č. 655, 976 32 Badín, 11/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie č.8, 969 55 Banská Štiavnica, 12/ Mesto Banská Bystrica, 13/ L.. L. N., F. XXX, XXX XX F., 14/ Obec Vlkanová, Obecný úrad, Matuškova 53, 976 31 Vlkanová o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2014-00115 zo dňa 31. januára 2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2014-00115 zo dňa 31. januára 2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu. Nezákonnosť videl v tom, že zvolený postup doručovania zo strany stavebného úradu považoval za účelový, tendenčný, s cieľom znemožnenia účasti verejnosti, ktorá sa nesúhlasne vyjadrila o povolení vodnej stavby už v procese EIA. Podľa žalobcu, ak sa stavebný úrad rozhodol pre doručovanie verejnou vyhláškou, mal oznámenie o začatí územného konania doručiť všetkým známym účastníkom konania. Ďalej namietol, že napadnuté rozhodnutie nie je právoplatné. Žalobcovi nebolo doručené oznámenie o začatí územného konania. Nedozvedel sa o ňom, a preto nemohol podať včas námietky. Bol pritom známym účastníkom konania, pretože v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. aktívne vstúpil do procesu posudzovania zámeru z hľadiska jeho vplyvov na životné prostredie. Žalovaný nesprávne pochopil § 62 ods. 4 stavebného zákona. Podľa žalobcu pri rozhodnutiach o umiestnení stavby sa oznamuje začatie konania verejnou vyhláškou vtedy, keď ide o konanie s veľkým počtom účastníkov, ktorých nie je možné na začiatku identifikovať, hoci Stavebný úrad mesta Banská Bystrica mohol žalobcu identifikovať z rozhodnutia č. 2011/01412/KJ zo dňa 20. 6. 2011 vydaného Obvodným úradom životného prostredia Banská Bystrica. Dokázal pritom identifikovať účastníkov ako Stredoslovenská vodárenská spoločnosť a.s., Slovenský plynárenský priemysel, distribúcia a.s., Slovak Telekom a.s. a iné, ktoré majú v konaní súkromné záujmy. Takýto postup nie je ojedinelý, ale sa opakuje. Ďalej uviedol, že nepovažuje za nezákonné doručovanie oznámení verejnou vyhláškou, ktoré nemá samo-osebe účinok rozhodnutia. Podľa žalobcu v predmetnom konaní okrem upovedomenia o začatí konania bolo možné rozhodnutia doručovať verejnou vyhláškou len tým účastníkom konania, ktorí správnemu orgánu známi neboli, alebo nebol známy ich pobyt. Cieľom doručovania písomností verejnou vyhláškou je odstrániť prípady právnej neistoty spôsobenej neurčitosťou počtu osôb a ich pobytu, nie naopak tento stav vyvolávať, doručovaním týmto spôsobom pre aktívnych a známych účastníkov konania. Žalobca bol známym účastníkom konania. Táto vada mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože v ňom chýbajú dôvody, o ktoré sa žalovaný pri rozhodovaní oprel. Podľa žalobcu žalovaný bol povinný vysporiadať sa s jednotlivými bodmi odvolania žalobcu, ktoré sa týkali vecného posúdenia veci a procesných námietok a posúdiť a zhodnotiť zákonnosť postupu prvostupňového orgánu. Žalovaný len odcitoval doslovné paragrafové znenie právnej normy s tým, že sa ňou riadil. Žalobca ďalej videl nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nedostatočnom a nesprávnom zistení skutkového stavu. Bola porušená zásada materiálnej pravdy, keď žalovaný nezistil všetky rozhodujúce skutočnosti tým, že v konaní o umiestnení stavby nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia č. 2011/01412/KJ zo dňa 20. 6. 2011 bolo vydané účelovo, pretože Odbor ochrany prírody a krajiny Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica vydal záporné stanovisko, pričom v tomto rozhodnutí nie je uvedený jeho obsah. To neznamená, že stavebný úrad sa tým nemal zaoberať. Namietal, že stavebný úrad si nezaobstaral pre objektívne posúdenie zámeru žiadne relevantné dokumenty, na základe ktorých by mohol objektívne rozhodnúť o umiestnení vodnej stavby. Pri svojom rozhodovaní nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu negatívnych vplyvov na životné prostredie tejto stavby, nevysporiadal sa s článkom 4.7 Rámcovej smernice o vode. Porušil Aarhuský dohovor vyššie uvedenou činnosťou. Boli riešené požiadavky súladu zámeru s územnoplánovacou dokumentáciou príslušných obcí, dodržanie podmienok výrubu drevín a náhradnej výsadby drevín, dopracovanie dokumentácie v súlade so stanoviskom správcu toku, ktorý zohľadňuje aj potreby a ochranu rybárstva a zohľadnenie enviromentálnych aspektov v súlade relevantnými strategickými dokumentmi SR a EÚ. Ďalej namietol, že bolo rozhodnutie vydané bez právoplatného podkladového rozhodnutie, ktorým je rozhodnutie o výrube drevín. Pritom poukázal na rozhodnutie NS SR 5Sžp/10/2009. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na to, že navrhovaná činnosť tým, že nebola posudzovaná, dôjde k poškodeniu ochrany vodného ekosystému rieky Hron s priľahlým územím. Poukázal tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Sžp/1/2008, z ktorého odcitoval a 3Sžp/2/2008. Trval na tom, že stavbu bolo potrebné posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zdôraznil, že žalobca v územnom konaní neuplatnil námietky, ale podal odvolanie, a preto žalovaný na námietky v odvolacom konaní nemohol prihliadnuť. Podľa žalovaného, preto jeho námietky nemôžu byť ani predmetom jeho preskúmavania pred súdom. Poukázal na rozhodnutie NS SR 8Sžo/348/2009, podľa ktorého § 36 v spojení s § 42 ods. 4 stavebného zákona vymedzuje koncentračnú zásahu v územnom a stavebnom konaní, ktorej účelom bolo bezpochyby stanoviť určité limity konania, zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by vo svojom dôsledku mohli celkom zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti. Z tejto zásady vyplýva, že v konaní o umiestnení stavby sa musí všetok skutkový materiál pre rozhodnutie závažný, zistiť pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním a že stavebný úrad môže prihliadnuť len k tým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam účastníkov, ktoré boli pi ústnom pojednávaní uplatnené. Táto zásada platí aj pre správny orgán na rozhodnutie o odvolacom prostriedku. K dôvodom žaloby uviedol, že stavebný úrad oznámil začatie územného konania verejnou vyhláškou v súlade so zákonom, pretože umiestňovaná stavba je stavbou s veľkým počtom účastníkov konania. Z § 36 ods. 4 stavebného zákona vôbec nevyplýva, že by stavebný úrad mal známym účastníkom konania doručovať osobitným spôsobom. K námietke, že oznámenie o začatí konania bolo doručované určitým právnickým osobám ako Stredoslovenská vodárenská a prevádzková spoločnosť, a.s., Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Slovak Telekom a pod. uviedol, že tieto boli v zmysle § 140a ods. 1 dotknutými orgánmi podľa stavebného zákona. Dotknuté orgány nemajú postavenie účastníka konania, a preto tvrdenie, že žalobca nemal rovnaké práva hájiť svoje práva ako tieto subjekty, nemá právny význam. Účastníkom konania bolo oznámenie o začatí územného konania doručované rovnako a to verejnou vyhláškou. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobnou námietkou nedostatočného odôvodnenia, pretože napadnuté rozhodnutie poskytuje dostatočný základ na jeho preskúmanie. K ďalším námietkam uviedol, že žalovaný ale ani stavebný úrad neboli orgánmi, ktoré by boli oprávnené skúmať zákonnosť rozhodnutia iného orgánu a to Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Bystrici. Žalobca poukazuje na § 82 o ochrane prírody, z ktorého ale nevyplýva, že konaniu o umiestnení stavby predchádza správne konanie podľa tohto zákona. Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Bystrici sa vo svojom stanovisku vyjadril k navrhnutej činnosti z hľadiska zákona ochrany prírody a krajiny. Z tohto stanoviska nevyplýva, že rozhodnutie o výrube drevín je potrebné vydať pred vydaním územného rozhodnutia a tento orgán s vydaním územného rozhodnutia súhlasil. Postupom podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona toto stanovisko v plnom znení potvrdil aj nadriadený orgán Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Bystrici a to Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov listom č. OU-BB-OOP3-2014/030745-3/LL zo dňa 27. 1. 2014. Stanoviská týchto orgánov boli tak pre prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie záväzné a nevyplýva z nich žiadna žalobcom namietaná skutočnosť, že by rozhodnutie o výrube drevín malo predchádzať rozhodnutiu o umiestnení stavby. Ďalej uviedol, že dreviny navrhnuté na výrub sú brehové porasty, pričom tento výrub nie je navrhnutý z titulu uvoľnenia pozemku pre umiestnenie a uskutočnenie stavby. Uskutočnením stavby dôjde k vzdutiu vodnej hladiny a koreňové systémy týchto brehových porastov sa dostanú pod vodnú hladinu. Potom podľa § 48 ods. 4, písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách takéto brehové porasty má správca vodného toku povinnosť odstrániť a v zmysle § 48 ods. 4, písm. d) uvedeného zákona nahradiť iným brehovým porastom. Na takýto výrub drevín sa podľa § 47 ods. 4, písm. e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nevzťahuje súhlas orgánov ochrany prírody podľa § 47 ods. 3 tohto zákona. Navyše, z technickej správy dokumentácie pre územné rozhodnutie vyplýva, že v tomto prípade ide o brehové porasty, ktoré sú zväčša nekvalitné s prestarnutými cudzokrajnými topoľmi. Kvalitné porasty sa ponechajú a doplnia novou výsadbou. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že záver žaloby považuje za všeobecný, na ktorý je obtiažne reagovať, pretože z neho nie je zrejmé, akým spôsobom bolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania postupom a rozhodnutím prvostupňového stavebného úradu ako aj odvolacieho orgánu. Žalobca síce tvrdí, že umiestňovaná stavba sa nachádza v území NATURA ale nijakým spôsobom neuvádza, čím je teda toto územie ovplyvnené. Žalobcovi nebolo odopreté byť účastníkom konania. Žalovaný na záver poukázal na to, že pokiaľ tvrdí, že konanie bolo vedené účelovo a jednostranne s cieľom uspokojiť súkromný záujem, tak záujem na ochrane životného prostredia a to zníženie emisií skleníkových plynov vyplýva z dokumentov rôzneho významu od Kjótskeho protokolu z roku 1997 o znížení emisií skleníkových plynov cez Bielu knihu z roku 1997 ako základného dokumentu EÚ podporujúceho využívanie obnoviteľných zdrojov energie v štátoch EÚ, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie, Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR, Uznesenia Vlády SR č. 383 z 25.4.2007 k návrhu stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR, Zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie, Vodného plánu Slovenska, Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do 2030 a Uznesenia Vlády SR č. 178 z 9. marca 2011, ktorým bol schválený návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030. Uzavrel tým, že navrhuje, aby súd žalobu zamietol. K žalobe sa vyjadril aj žiadateľ o vydanie územného rozhodnutia ďalší účastník SPI, spol. s r.o., ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že postup stavebného úradu, ktorým oznámil začatie územného konania verejnou vyhláškou bol v súlade s § 36 ods. 4 stavebného zákona. Žalovaný postupoval správne, keď neprihliadol na odvolacie námietky žalobcu, pretože neboli uplatnené v lehote stanovenej v oznámení o začatí územného konania. Poukázal na to, že súd nemôže preskúmavať rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 2011/142/KJ zo dňa 24. 6. 2011, pretože toto bolo preskúmateľné súdom, čo sa však nestalo. K námietke výrubu drevín uviedol, že z písomných stanovísk Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica a Okresného úradu Banská Bystrica nevyplynula potreba podkladového rozhodnutia o výrube drevín pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Táto nevyplýva ani z Usmernenia ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja zo dňa 9. 6. 2006, ktorým sa žiadateľ ako investor riadil a v ktorom sa konštatuje možnosť vydania dodatočného povolenia na výrub drevín. Poukázal tiež na to, že žalobca ani neuviedol, aké práva žalobcu by mali byť výrubom drevín postihnuté, keďže ide o dreviny, ktoré bude potrebné vyrúbať práve preto, že dôjde vzdutiu vodnej hladiny, ktoré je správca vodného toku povinný vyrúbať a nahradiť brehovým porastom. Poukázal tiež na to, že umiestňovaná stavba sa nenachádza v územní NATURA a ani v jeho ochrannom pásme a v uznesení vlády, ktorým bol prijatý návrh koncepcie hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 je uvedený aj profil malej vodnej elektrárne Vlkanová, pričom z tohto návrhu boli vylúčené niektoré profily práve z dôvodu kolízie s územím NATURA a medzi vylúčenými malá vodná elektráreň Vlkanová nebola. Namietol tiež aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní, pretože nejde o subjekt, ktorého práva alebo právom chránené záujmy by predmetným konaním mohli byť dotknuté. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na pojednávaní ďalší účastníci por. č. 2, 6, 7 vyjadrili súhlas so žalobnými dôvodmi a žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť. Ďalší účastník pod porad. č. 9 naopak navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že ďalší účastník SPI, spol. s r.o., Bratislava doručil prvostupňovému správnemu orgánu Mesto Banská Bystrica návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby na stavbu Malá vodná elektráreň na rieke Hron - Vlkanová, pričom v návrhu uviedol ako údaje o stavbe, že ide o MVE-vodná stavba, druh stavby, ktorú označil ako „MVE na rieke Hron - Vlkanová“ a stručne ju opísal tak, že ide o stavbu, ktorá pozostáva zo stavebných objektov SO-01 až SO-10 a prevádzkových súborov PS-01 až PS-05 (ostatné viď prílohy plus DUR). Ďalej ako miesto stavby uviedol k. ú. Q. Q., B., F., Q. bez vymedzenia podľa zápisu v katastri nehnuteľností s uvedením doterajšieho využitia pozemkov ako vodné plochy, TTP, orná pôda. Ďalej v návrhu uviedol adresy ďalších známych účastníkov konania, medzi ktorými uviedol L.. U. P., Zvolen, Maslen s.r.o. Badín, SVP š.p., OZ Banská Bystrica, Mesto Banská Bystrica, ostatní prostredníctvom verejnej vyhlášky. Následne prvostupňový správny orgán verejnou vyhláškou z 12. 12. 2012 oznámil začatie územného konania a nariadenie ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, v ktorej uviedol, že navrhovateľ dňa 30. 11. 2012 stavebnému úradu podal návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby Malá vodná elektráreň na rieke Hron v riečnom km 169,355 v k. ú. B., D., F. nad ČOV Rakytovce v rozsahu, ktorý podrobne vymedzil pre každý stavebný objekt od SO-01 až po SO-09 tak, že SO-01 je hať s uvedením druhu a parametrov konštrukcie ako aj tým, že bude pri najvyšších prietokoch obtekaná vybreženou vodou po ľavostrannom území pri Q100=560,0m3.s-1 bude hať obtekať 41,0m3.s-1, SO-0,2 budova vodnej elektrárne s podrobnosťami, SO-03 - biokoridor (rybovod) s podrobnosťami, SO-04 - haťová zdrž zahŕňajúca úpravu brehov koryta v dĺžke 64m navýšenie na 0,4m nad prevádzkovú hladinu a opevnenie brehov v napojení, odstránenie brehových porastov cca 200 stromov a kríkov pod úrovňou prevádzkovej hladiny a spevnenie brehov v zdrži, SO-05 - úprava koryta pod haťou, prehĺbenie brehov kamennou nahádzkou v dĺžke 30m, SO-06 - rekonštrukcia prístupovej komunikácie, SO-07 - vyvedenie výkonu, SO-08 - preložka Rakytovského potoka, SO-09 - vyústenie drénov a pozorovacie sondy, SO-010 - terénne úpravy a PS - 01 - hradenie hate, PS-02-strojná časť a hradenie vodnej elektrárne, PS-03 - energetika vodnej elektrárne, PS-04 - riadiaci systém vodnej elektrárne a hate, PS-05 - prenos dát. Ďalej uviedol kapacitu tak hate ako aj ostatných stavieb a to budovy vodnej elektrárne, biokoridoru, haťovej zdrže, koryta pod traťou, vyvedenie výkonu, preložky Rakytovského potoka a ďalej vymedzil stavebné pozemky v k. ú. B., D., F., na ktorých bude postavená hať, budova vodnej elektrárne, biokoridoru, haťovej zdrže a na ktorých bude upravené koryto pod haťou, rekonštrukcia prístupovej komunikácie, vyvedenie výkonu, preložka Rakytovského potoka a vyústenie drénov a pozorovacej sondy. Ústne pojednávanie a miestne zisťovanie bolo nariadené na 9. januára o 11.00 hod na Mestskom úrade v Banskej Bystrici. Účastníci boli poučení o možnosti podávať námietky najneskoršie pri ústnom pojednávaní a o tom, že na neskôr podané námietky sa nebude v ďalšom konaní prihliadať. Takisto, že sa nebude prihliadať na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Takisto, že v odvolacom konaní nebude prihliadnuté na námietky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní. Toto oznámenie obsahuje aj poučenie o tom, že sa považuje za doručené 15-ty deň odo dňa jeho vyvesenia, pričom v správnom spise sa nachádza potvrdenie o vyvesení tak v Meste Banská Bystrica ako aj Obci Vlkanová a Obci Badín a zvesení v zákonom stanovenej lehote. Ďalej zo spisu vyplýva, že pred konaním miestneho zisťovania neboli podané námietky, ale boli podané do zápisnice o ústnom pojednávaní a o miestnom zisťovaní. Stavebný úrad Banská Bystrica rozhodnutím spisové číslo OVZ-SÚ-35766/2012/Bob dňa 22. 1. 2013 vydané rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby Malá vodná elektráreň na rieke Hron v riečnom kilometri 169,355 v k. ú. B., D., Q., F. nad ČOV Rakytovce podľa § 39 a § 39a stavebného zákona a § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. na pozemkoch špecifikovaných vo výroku pre jednotlivé stavené objekty tak, ako boli oznámené, v rozsahu tak, ako bolo požadované, takisto s kapacitou ako bola požadovaná. Ďalej boli stanovené záväzné podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu stavby, takže táto bude umiestnená tak, ako je uvedené vo výroku v projektovej dokumentácii na výkrese č. C2 - situácia stavby v mierke M 1:1000, ktorú v októbri 2011 spracoval I.. T. C. - registračné číslo oprávnenia - 0237*A*2-2. Ďalšou podmienkou boli požiadavky na napojenie na komunikačnú sieť. Pod bodom 3 boli stanovené požiadavky vyplývajúce zo záverečného stanoviska o hodnotení vplyvu stavby na životné prostredie. Pod bodom 4 požiadavky vyplývajúce z chránených území, zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Pod bodmi 5 a 6 boli stanovené požiadavky na zabezpečenie podkladov pre povolenie uskutočnenia stavby na základe stanovísk dotknutých orgánov. Zároveň bolo rozhodnuté o námietkach účastníkov konania tak, že im bolo čiastočne vyhovené a k námietke, že namietatelia nemajú záruku ochrany, žiadajú vypracovať odbornú organizáciu na hladinu hluku, nezhoršovať kvalitu bývania presakovaním spodných vôd, nesúhlasia s takým rozsiahlym výrubom drevín a nesúhlasia s projektovým riešením Q10, jej riadením, čiastočným vybrežením po ľavobrežnom území, lebo to priamo ohrozuje majetky občanov Vlkanovej, boli zamietnuté. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posúdil návrh v zmysle § 37 a § 38 stavebného zákona a zistil, že umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, že im neodporuje a životné prostredie nadmerne neohrozuje. Ďalej, že umiestnenie stavby vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie určenými vo vyhláške č. 532/2002 Z. z.. Navrhovateľ v konaní predložil doklady preukazujúce vlastnícke právo a iné právo k pozemkom trvale dotknutým stavbou. Rozhodnutie o nevyhovení námietkam odôvodnil tým, že k námietke o nedostatočnej záruke alebo chýbajúcej záruke ochrany v prípade ľadochodu uviedol, že prevádzkové stavy budú riešené v manipulačnom poriadku vodnej stavby, ktorý obsahuje v zmysle vyhlášky č. 457/2005 Z. z. zásady a postupy manipulácie s vodou pri všetkých prietokových situáciách tak, aby sa zaistila bezpečnosť a spoľahlivosť vodnej stavby. Podkladom pre vypracovanie manipulačného poriadku je povodňový plán zabezpečovacích prác schválený dotknutým orgánom, ktorý definuje postup prác na vodnej stavbe a v jej okolí v povodňových situáciách. Účelom tohto postupu je predchádzanie vzniku extrémnych situácii na vodnej ceste teda aj v námietkach namietanej extrémnej situácii. Stavba hate a zdrže je z hľadiska ľadochodu navrhnutá tak, aby nezhoršila súčasný stav. Nemôže síce zabrániť jeho vzniku ale má technické parametre a prevádzkové zariadenia na plynulé prevádzanie. Hladina má aktívnu šírku na prevádzanie ľadov 30m a zodpovedá terajšiemu korytu, čo teda nebude tvoriť záchytnú bariéru odtoku. Manipuláciou klapkovým hradením sa dá aktívne napomôcť prepúšťaniu ľadov. Pri vytvorení ľadovej bariéry na koryte pod haťou možno napomôcť k jej rozrušeniu a odplaveniu prietokovou vlnou. Navrhovaná pohyblivá klapková hať má štíhle piliere, ktoré neumožňujú zadržiavanie ľadových krýh, tieto budú vytláčané do prúdu haťového poľa dĺžky 2x15 metrov. Koryto Hrona v profile hate nemení svoju šírku a pri preplachovaní ľadochodu je vždy výhodnejšia ohrádkovaná zdrž s väčšou hĺbkou vody ako plytké koryto s nízkymi brehmi. Preto bola námietka zamietnutá. K námietke aby sa neohrozoval majetok presakovaním spodných vôd uviedol, že toto zamietol z toho dôvodu, že hať a malá vodná elektráreň sú prietočné a nemenia režim prietokov. Plne prietočná hať nebude mať vplyv na zmenu režimu podzemných vôd v zastavanom území, ktorého najbližšia časť je od hate vzdialená 750m. To isté platí aj pre prevádzanie povodňových prietokov cez hať. Tieto skutočnosti budú overené prostredníctvom stanovených podmienok pre stavebné konanie. Súčasťou projektovej dokumentácie pre vydanie stavebného povolenia bude posúdenie vplyvu prevádzky malej vodnej elektrárne na podzemné vody. Toto bude spracované a vyhodnotené na podklade matematického modelu zmeny prúdenia pozemných vôd a z pozorovaní hladín podzemnej vody v sondách. Preto bola námietka zamietnutá. K námietke nesúhlasu s množstvom drevín, ktoré majú podliehať výrubu uviedol, že tento výrub sa týka brehových porastov v koryte nad haťou, kde sa odstránia porasty pod úrovňou budúcej prevádzkovej hladiny 321,20m nad mnm. Správca vodného toku sa vyjadril tak a z projektovej dokumentácie vyplýva, že existujúce porasty sú nekvalitné s prestarnutými cudzokrajnými topoľmi. Kvalitné porasty sa ponechajú a doplnia novou výsadbou vo vhodnej druhovej stavbe kríkov a stromov. Pod haťou sa nebudú dreviny likvidovať ale len dopĺňať. Súčasťou stavby je náhradná výsadba, ktorá podľa požiadaviek vznesených v konaní dotknutými orgánmi bude navrhnutá v spolupráci s dendrológom. K námietke nesúhlasu s projektovým riešením Q100, jej riadením, čiastočným vybrežením po ľavostrannom území uviedol, že súčasná konfigurácia terénu jeho morfologické tvary ako aj pôvodné riečisko rieky Hron spôsobujú v záujmovom území navrhovanej stavby ľavostranné vybreženie vôd. Prispieva k tomu aj existujúca výšková úroveň pravostranného územia, ktoré je v súčasnosti dostatočne vysoko položené nad úrovňou 100-ročnej vody od ústia Rakytovského potoka (firma Maslen, ČOV) až po cestný most do obce Vlkanová. Zvýšená inundácia do ľavostranného územia je teda už v súčasnosti daná danosťami v území. Ľavostranné územie je prirodzenou inundáciou povodňových prietokov Hrona až po Peťovský potok. Vybreženie vôd pri povodniach nastáva hlavne v hornom úseku, asi 1km nad haťou, kde je nižší breh a voda preteká hlavne popri železnici, kde je zníženina terénu. Hať spolu s korytom pod haťou, ktoré majú prevádzať aj povodne, sú navrhované tak, aby povodeň Q100 v tomto profile pretekala pri nižšej hladine, ako je tomu v terajšom stave. Je to dokumentované výpočtami v prílohe G projektu pre územné rozhodnutie. Po úprave koryta je hladina pod haťou na kóte 320,85mnm. V prirodzenom koryte, čo je terajší stav, je na kóte 321,90mnm. Po výstavbe teda o 1,05m nižšie ako v terajšom stave, čo umožní, aby vybrežené vody z ľavej strany vtiekli do koryta hneď pod haťou a nepostupovali ďalej k obci, ako je to v terajších situáciách. Hať navrhnutá na prevedenie celého 100ročného prietoku a koryto po úprave pod haťou prevedie Q100 bez vybreženia vôd. V budúcnosti je možné ochrániť ľavostranné územie pred záplavami, ak sa to ukáže ako potrebné, avšak bude to musieť byť komplexným riešením už od mestskej časti Iliaš. Verejná vyhláška, ktorou bolo oznamované rozhodnutie bola vyvesená na úradnej tabuli Mesta Banská Bystrica od 28. januára 2013 do 13. februára 2013. Na odvolanie žalobcu a ďalších účastníkov žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol ako neodôvodnené a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe výsledkov územného konania. Ďalej tým, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom. Poukázal na to, že odvolatelia, medzi ktorými bol aj žalobca v územnom konaní nepodali žiadne námietky k umiestneniu stavby, ale podali odvolanie, a preto na ich námietky odvolací orgán neprihliada podľa § 42 ods. 4 stavebného zákona spolu aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 8Sžo/348/2009. Preto sa v odvolacom konaní zaoberal len námietkami, vznesenými v odvolaní tými účastníkmi, ktorí podali námietky na základe oznámenia o začatí územného konania a to námietkami I.. L. D. a I.. L. D.. Ďalej uviedol, že k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby boli predložené všetky potrebné doklady, ako sú uvedené v § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.. Dokumentáciu pre územné rozhodnutie vypracoval projektant s odbornou spôsobilosťou tak, ako predpokladá § 45 ods. 4 stavebného zákona. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 46 zákona o správnom konaní. K umiestňovanej stavbe sa kladne vyjadrili všetky dotknuté orgány z hľadiska životného prostredia, zdravia ľudí, dopravy, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a protipožiarnej ochrany. Rozhodnutie ešte obsahuje vysporiadanie sa s námietkami I.. L. D. a I.. L. D.. Námietky poznačenia a zmenenia charakteru prírody v mieste umiestnenia, obavy z povodní, nesúhlas s devastačným výrubom drevín vyhodnotil ako neopodstatnené. Poukázal pritom na vyjadrenie dotknutých orgánov, z ktorých vyplýva, že cieľom koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov v Slovenskej republike do roku 2030 je rozvoj využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov na výrobu elektrickej energie, ktorý je opatrením na znižovanie vplyvov na životnej prostredie a zdravie, pretože predstavuje enviromentálne najprijateľnejší spôsob získavania elektrickej energie. Malé vodné elektrárne sú relatívne jednoduché, technicky nenáročné energetické stavby. Technické riešenie je vecou projektanta, ktorý musí preukázať okrem iného bezpečné prevedenie povodňových prietokov a dostatočnú bezpečnosť prevádzky na okolie. Pred začatím stavebného konania sa musí spracovať a prejednať manipulačný poriadok s povoľujúcim orgánom a správcom toku, s určením podmienok a opatrení pri ľadovom a povodňovom režime. Pobrežný výrub drevín a porastov je možné uskutočniť na základe povolenia orgánu štátnej vodnej správy a zároveň zabezpečiť a riešiť náhradnú výsadbu drevín, s cieľom vytvorenia prijateľných podmienok pre živočíchy a rastliny na území pred aj za haťou. K námietke súladu s územným plánom mesta Banská Bystrica dotknutých obcí uviedol, že navrhovaná stavba je navrhnutá v styku hraníc katastrálnych území. Prevažná časť je umiestnená v k. ú. B. a D., ktoré sú katastrálnymi územiami Mesta Banská Bystrica a je v súlade s Územným plánom Banská Bystrica. Katastrálne územie obce Badín je dotknuté úpravou koryta nad haťou, ktoré sa nachádza mimo obce Badín a časť stavby sa nachádza v k. ú. obce F., ktorá nemá spracovaný územný plán. K námietke zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. uviedol, že rozhodnutie obvodného úradu životného prostredia, podľa ktorého sa stavba nebude podľa tohto zákona posudzovať, nie je oprávnený preskúmavať a k námietke hlučnosti uviedol, že táto nie je opodstatnená, pretože sa netýka stavby, ktorá je predmetom konania, keďže odvolatelia poukazujú na hluk stavby Energoblok Badín na výrobu elektriny OZE. Žalovaný napadnuté rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že na námietky ostatných odvolateľov nebolo možné prihliadnuť, ale aj keby boli vznesené v územnom konaní, sú obdobného obsahu ako sú uvedené v odvolaní I.. D. a I.. D.. Rozhodnutie druhostupňového orgánu bolo oznámené verejnou vyhláškou, ktorá bola vyvesená na Úradnej tabuli obce Badín 6. 2. 2014 do 25. 2. 2014, ďalej na Úradnej tabuli Mesta Banská Bystrica od 7. 2. 2014 do 24. 2. 2014 a na Úradnej tabuli Okresného úradu v Banskej Bystrici dňa 3. 2. 2014 do 19. 2. 2014. Rozhodnutie obsahuje tiež poučenie o tom, že rozhodnutie žalovaný zverejní aj na internete a na úradných tabuliach obcí. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) (1) Územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Podľa § 36 ods. 4 stavebného zákona (4) Začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa § 39 stavebného zákona (1) V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. (2) Ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. Podľa § 42 ods. 2 stavebného zákona (1) Územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia. (2) Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. (3) Územné rozhodnutie o umiestnení stavby jadrového zariadenia alebo objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov 1ia) sa účastníkom konania podľa osobitného predpisu 1g) doručuje verejnou vyhláškou. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. (4) Odkladný účinok odvolania proti územnému rozhodnutiu nemožno vylúčiť. (5) V odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania. (6) Územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia, ktoré sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu1ga) zverejní stavebný úrad bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Ak zverejnenie na webovom sídle nie je možné, zverejní ho stavebný úrad len na úradnej tabuli. Rozhodnutie musí byť zverejnené odo dňa jeho vydania až do nadobudnutia jeho právoplatnosti. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.). Súdy sú pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu v týchto konaniach viazané dôvodmi nezákonnosti, ktoré žalobca uplatní v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.). V konaní ovládanom touto dispozičnou zásadou tak súd môže preskúmať napadnuté rozhodnutie len z týchto dôvodov, o ktorých žalobca v žalobe tvrdí, že spôsobili nezákonnosť rozhodnutia, alebo predchádzajúceho postupu správneho orgánu. Súdy nemajú oprávnenie dôvody nezákonnosti vyhľadávať, dopĺňať alebo konkretizovať. Žalobca tvrdil, že nezákonný postup prvostupňového správneho orgánu stavebného úradu spočíval v tom, že žalobcovi nedoručil oznámenie o začatí konania inak ako verejnou vyhláškou, a na rozdiel od toho iným súkromným osobám a to Slovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s., Slovenský plynárenský priemysel - distribúcia a.s., Slovak Telekom a.s. doručil inak. Takýto žalobný dôvod neobstojí. Medzi účastníkmi nebolo sporné a žalobca ani v žalobe netvrdil nič iné, že v danom prípade išlo o umiestnenie stavby s veľkým počtom účastníkov konania a že boli splnené podmienky na doručovanie oznámenia o začatí konania verejnou vyhláškou na základe vyššie citovaného § 36 ods. 4 stavebného zákona. Z tohto ustanovenia stavebného zákona je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v prípade, že ide o umiestnenie stavby uvedenej v prvej vete tohto ustanovenia, medzi ktoré je zaradená aj stavba s veľkým počtom účastníkov, doručuje sa oznámenie o začatí územného konania všetkým účastníkom, či známym a či neznámym verejnou vyhláškou. Druhá posledná veta tohto ustanovenia sa nevzťahuje na stavby uvedené v prvej vete ale na umiestnenie všetkých ostatných stavieb, ktoré sa majú umiestniť v konaní, v ktorom sú okrem známych účastníkov aj účastníci, ktorí sú neznámi, alebo nie je známy ich pobyt. V týchto prípadoch sa verejnou vyhláškou doručuje týmto neznámym osobám, resp. osobám s neznámym pobytom, pričom ostatným účastníkom konania sa doručuje spôsobom podľa správneho poriadku. Zákonným postupom stavebného úradu pri stavbách uvedených v prvej vete § 36 ods. 4 stavebného zákona je doručenie oznámenia o začatí územného konania prostredníctvom verejnej vyhlášky. Žalobca poukazoval na nerovnaký prístup k nemu ako účastníkovi konania, ktorý bol známy, o čom nebol spor a k akciovým spoločnostiam uvedeným vyššie. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že ide len o dotknuté orgány v zmysle § 140a stavebného zákona, ktoré nie sú účastníkmi konania. K tomu nie je potrebné nič viac dodať, pretože subjekty, na ktoré žalobca v žalobe odkazoval v danom prípade neboli účastníkmi konania ale boli dotknutými orgánmi, a preto nemôže byť nezákonnosť v tom, že by nemali účastníci konania zachované rovnaké práva a rovnaký prístup k nim. Žalobca svoje tvrdenie o porušení Aarhuského dohovoru nekonkretizoval, ktoré ustanovenie malo byť porušené. Doručovanie prostredníctvom verejnej vyhlášky nie je v rozpore s uvedeným dohovorom, nakoľko nebráni účasti verejnosti na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatočným odôvodnením. Malo to byť spôsobené tým, že v rozhodnutí chýbajú dôvody, ktoré správny orgán uznal za správne a o ktoré sa oprel a tým, že sa nevysporiadal náležite s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Takýto dôvod neobstojí, pretože nie je dostatočne konkretizovaný ale ani nekorešponduje s odôvodnením tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia, na ktoré sa treba pozerať ako na jeden celok vzhľadom na to, že druhostupňovým rozhodnutím bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodov možno považovať rozhodnutie, ktoré nemá vôbec odôvodnenie. Tiež také, v ktorého odôvodnení absentujú skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Táto nepreskúmateľnosť je teda spôsobená tým, že chýbajú skutkové dôvody. Skutkové dôvody v odôvodnení chýbajú vtedy, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré boli zistené z nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, alebo ktoré vôbec neboli v konaní zisťované. Takýmito vadami ale napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie netrpia. Rozhodnutia obsahujú skutočnosti, na základe ktorých boli vydané tak, ako je to uvedené na čl. 7 až 10 tohto rozsudku, tak vo vzťahu k výroku o umiestnení stavby ako aj vo vzťahu k výroku o zamietnutí námietok. To, že s nimi žalobca nesúhlasí, neznamená, že tam dôvody chýbajú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný zrozumiteľne odôvodnil, prečo sa s námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu nemohol zaoberať a to z dôvodu, že žalobca nepodal žiadne námietky k umiestneniu stavby v zákonnej lehote na ich uplatnenie, ale tieto uplatnil až v odvolaní. Poukázal na to, že na takéto námietky odvolací orgán už neprihliada v zmysle § 42 ods. 4 stavebného zákona, o čom boli účastníci poučení v oznámení o začatí územného konania, pričom poukázal aj na rozsudok NS SR 8Sžo/348/2009. Ďalej zdôvodnil, že sa preto zaoberal len odvolacími námietkami uvedenými I.. L. D. a I.. L. D.. Takéto odôvodnenie je vyrovnaním sa s odvolaním žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vo svojom odvolaní mal aj procesné námietky, ktorými sa žalovaný mal zaoberať, tak toto v žalobe konkrétne nekonkretizuje. Neuvádza, ktorá z jeho odvolacích námietok je taká, s ktorou sa žalovaný mal zaoberať, pretože nešlo o námietku proti umiestneniu stavby, ktorá mala byť uplatnená v lehote stanovenej v oznámení o začatí územného konania. Súd za žalobcu nie je oprávnený vyhľadať v jeho odvolacích dôvodoch, ktorý by mohol spĺňať kritériá, o ktorých v žalobe tvrdí. Neobstojí ani námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorú žalobca založil na tom, že nesúhlasí s tým, ako v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. rozhodol Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Bystrici, t. j. že predmetná stavba sa posudzovať v tomto konaní nebude, pretože nemá žiadny právny základ. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie a predchádzajúci postup správneho orgánu v tomto konkrétnom preskúmavanom územnom konaní. Iné rozhodnutie môže súd v rámci prieskumu nezákonnosti preskúmať len za podmienok uvedených v § 245 ods. 1 O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť skôr urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmavanie určený osobitný postup. Z uvedeného textu teda vyplýva, že predmetom prieskumu súdom nemôže byť rozhodnutie obvodného úradu pre životné prostredie, s ktorým žalobca nesúhlasí. Mýli sa žalobca, keď tvrdí, že vplyv stavby na životné prostredie môže byť zistený len v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Naopak, kompetentný správny orgán rozhodol, že pre navrhovanú stavbu malej vodnej elektrárne Vlkanová nebolo potrebné takéto zisťovanie. Zostalo teda výlučne v kompetencii stavebného úradu, aby vplyv navrhovanej stavby na životné prostredie posúdil v územnom konaní, ako to vyplýva z § 37 ods. 2 stavebného zákona. Podľa tohto ustanovenia je v územnom konaní povinnosťou stavebného úradu posúdiť návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov. Ako vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia a odôvodnení tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia, boli posudzované tieto vplyvy navrhovanej stavby na životné prostredia a zisťované z vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov a tiež na základe podaných námietok účastníkov konania. V tejto časti nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca ďalej uplatňuje ako dôvody žaloby všeobecné tvrdenia, že nebol zabezpečený súlad navrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou a nebolo zohľadnené to, že v ďalšom stupni treba dokumentáciu dopracovať v súlade so stanoviskami správcu toku, ktorý zohľadňuje potreby a ochranu rybárstva, zohľadňovať enviromentálne aspekty v súlade s relevantnými strategickými dokumentmi SR a EÚ. Takéto námietky sú nekonkrétne, a preto z takto uplatnených dôvodov nie je možné preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca neuvádza, v čom konkrétne je stavba v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou, s ktorou jeho záväznou časťou, v čom konkrétne bolo zanedbané stanovisko správcu toku alebo enviromentálne aspekty v súlade s relevantnými dokumentmi SR a EÚ. Žalobca v tejto časti konkretizoval nezákonnosť rozhodnutia len chýbajúcim rozhodnutím o povolení výrubu drevín. Neobstojí však ani tento dôvod, pretože správny orgán v územnom konaní nemá zákonný podklad, na základe ktorého by mohol od žiadateľa žiadať predloženie právoplatného rozhodnutia, ktorým mu bol vydaný súhlas s výrubom drevín a ani zákonný podklad, na základe ktorého by mu mohol takúto povinnosť uložiť. Naopak v prípade, že by žiadateľovi bola stavebným úradom uložená povinnosť v územnom konaní predložiť takéto právoplatné rozhodnutie, alebo konanie bolo zastavené pre nepredloženie tohto rozhodnutia, tak takýto postup by nebol ústavne komformný. Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno nútiť, aby konal, čo zákon neukladá. Aj povinnosti možno právnickým či fyzickým osobám ukladať len na základe zákona a v jeho medziach, čo vyplýva z článku 13 Ústavy Slovenskej republiky. Správny orgán si v územnom konaní zadovážil stanoviská dotknutých orgánov aj v oblasti ochrany prírody a krajiny, resp. ochrany životného prostredia, ktoré boli súhlasné, aj keď z podkladov k územnému rozhodnutiu zrejme vyplývalo, ktoré dreviny bude potrebné vyrúbať v súvislosti so zmenou vodnej hladiny a ako bude následne chýbajúce množstvo doplnené. Napadnuté rozhodnutie neoprávňuje žiadateľa na výrub drevín. Nič nemení na tom, že žiadateľ pokiaľ bude chcieť vyrúbať nejaké dreviny, ktorých výrub podlieha súhlasu správneho orgánu, tak bude potrebovať rozhodnutia príslušných správnych orgánov. V prípade, že tieto rozhodnutia nebudú vydané, nebude môcť dreviny vyrúbať, a teda ani stavbu postaviť. Na základe vyššie uvedeného súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods.1 O. s. p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p., podľa ktorého žalobca má právo na náhradu trov konania len v prípade, že je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.