Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/166/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200840 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200840.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa V. H., nar. X.I. XXXX, bytom Z. Z. M., L. XXXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29.mája 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku a rozhodnutia odporkyne totožného čísla z 20.novembra 2014 o priznaní starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29.mája 2014 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 20.novembra 2014 potvrdzuje Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím z 29.mája 2014 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k 2.novembru 2011 z dôvodu nedovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65. § 259 ods. 1, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V odôvodnení uviedla, že navrhovateľ požiadal žiadosťou z 9.októbra 2013 o priznanie starobného dôchodku od X.I. XXXX. Vychádzala zo zákonného ust. § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení s tým, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku poistenca, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Keďže navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky pre zníženie dôchodkového veku konštatovala, že ho dovŕši dosiahnutím fyzického veku 62 rokov. Pretože navrhovateľ pracoval ako príslušník B. E. (predtým E.) vo zvýhodnenej kategórii funkcií, zaoberala sa možnosťou zníženia jeho dôchodkového veku s poukazom na zákonné ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnenej kategórie funkcií priznávajú do 31.decembra 2023. Prípadný nárok navrhovateľa na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku preto posudzovala podľa zákonného ust. § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, tj. podľa právnej úpravy účinnej do 31.decembra 2003. Konštatovala, že nárok na starobný dôchodok mu podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení nevznikol vo fyzickom veku 55 rokov, pretože nebol dôchodkovo poistený najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b-h) cit. zákona, za ktoré sa považuje aj služba zaradená do I. a II. kategórie funkcií, hoci bol zamestnaný viac ako 25 rokov. Službu v I. kategórii funkcií vykonával 14 rokov a 116 dní a v II. kategórii funkcií 3 roky a 336 dní, spolu menej ako 20 rokov. Nárok na starobný dôchodok mu vo zvýhodnenom fyzickom veku nevznikol ani podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého má občan, ktorý vykonával pred 1.januárom 2000 službu I. alebo II. kategórie funkcií po 31.decembri 1999 nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 59 rokov, pokiaľ vykonával 15 rokov službu v I. alebo v II. kategórii funkcií. Podľa odseku tohto ust. je podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok trvanie služby I. alebo II. kategórie funkcií k 31.decembru 1999. Hoci mala z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 26.júna 2013 preukázané, že navrhovateľ vykonával službu v I. a II. kategórii funkcií viac ako 15 rokov, jeho služba netrvala k 31.decembru 1999, preto mu nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákonného ust. nevznikol. Jeho služobný pomer bol ukončený 22.decembra 1990. Rozhodnutím z 20.novembra 2014 odporkyňa priznala navrhovateľovi od 2.novembra 2014 starobný dôchodok s poukazom na zákonné ust. § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo výške 182,90 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia citovala zákonné ust. § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a konštatovala, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 62 rokov, 2.novembra 2014, pretože získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahol dôchodkový vek. K 2.novembru 2014 získal 8 968 dní dôchodkového poistenia, čo predstavuje 24 rokov a 208 dní. Sumu jeho starobného dôchodku určila podľa § 66 ods. 1 cit. zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2014 vo výške 10,2524 €. Priemerný osobný mzdový bod určila hodnotou 0,6909 vychádzajúc z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1991-2013, pri výpočte zohľadnila náhradnú dobu, ktorú navrhovateľ získal a zistený priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1 zvýšila o 18 % rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. Takto určenú sumu starobného dôchodku navrhovateľa vo výške 174,10 € mesačne zvýšila podľa valorizačného ust. § 82 zákona o sociálnom poistení a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2014, ktorým sa určila pevná suma zvýšenia starobného dôchodku priznaného v roku 2014 o 8,80 € mesačne, na priznanú sumu 182,90 € mesačne. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období, označené ako osobný vymeriavací základ. Navrhovateľ sa odvolal voči rozhodnutiu odporkyne z 29.mája 2014 s tvrdením, že podľa predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu v konaní 21Sd/429/2013 bol úspešný so svojím opravným prostriedkom, preto mala odporkyňa vystaviť výmer o priznaní starobného dôchodku, čo sa nestalo. Jej rozhodnutie považoval za zavádzajúce a klamlivé, pretože v ňom potvrdila, že splnil podmienky § 174 ods. 1, písm. d), kde postačuje 15 rokov v I. alebo II. kategórii funkcií, na záver však uviedla, že nemal odpracovaných 20 rokov. Z obsahu jeho písomného podania z 26.júna 2014 tiež vyplynulo, že zatajenie jeho odpracovaných rokov po ukončení služobného pomeru považoval zo strany odporkyne za úmyselné. Vyjadril presvedčenie, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože jeho služobný pomer nebol ukončený po 31.decembri 1999 ale v súlade so zákonom do 31.decembra 1999. Žiadal, aby mu bol priznaný starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 59 rokov, od X.I. XXXX. Zdôraznil, že celkom odpracoval 43 rokov, z toho 18 rokov a 87 dní služby v I. a II. kategórii funkcií ako príslušník E.. Poukazoval na nesprávne, mylné a úmyselne klamlivé konanie odporkyne vo veci posudzovania jeho nároku na starobný dôchodok od X.I. XXXX. Odvolal sa aj voči rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku z 20.novembra 2014 a žiadal, aby ho odvolací súd zrušil, pretože nárok na starobný dôchodok mu vznikol dňom X. I. XXXX. Žiadal tiež, aby mu bol starobný dôchodok od uvedeného dátumu doplatený aj s úrokmi z omeškania. Zdôraznil, že rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávnych, klamlivých údajov, že odpracoval len 18 rokov v rozpore so skutočným stavom, pretože odpracoval viac ako 43 rokov. V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa voči rozhodnutiu z 29.mája 2014 odporkyňa zopakovala skutkové a právne dôvody, na základe ktorých považovala vydané rozhodnutie za súladné so zákonom a ktoré boli obsahom aj odôvodnenia označeného rozhodnutia. V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa voči rozhodnutiu z 20.novembra 2014 zopakovala aplikované zákonné ust.a ich výklad s ohľadom na zistený skutkový stav veci. Trvala na závere, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 59 rokov ale až dovŕšením veku 62 rokov. Pre zníženie jeho dôchodkového veku so skorším priznaním starobného dôchodku zákonné predpoklady naplnené neboli. Doplnila tiež, že o priznanie starobného dôchodku navrhovateľ požiadal žiadosťou z 3.novembra 2014, a podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení mu ho bolo možné priznať najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvali účastníci na svojich už prezentovaných vyjadreniach a argumentoch. Krajský súd preskúmal označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 9.októbra 2013 a z 3.novembra 2014, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, s potvrdením o jeho evidovanej nezamestnanosti a o vyplácaní dávok v nezamestnanosti, s osobným listom dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, s rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a s oznámením totožného orgánu o priznaní výsluhového dôchodku a o zohľadnení dĺžky doby služby pre účely priznania tejto dávky výsluhového zabezpečenia, s ostatným relevantným obsahom administratívneho a dospel k presvedčeniu, že označené rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou z 9.októbra 2013 a následne z 3.novembra 2014. Obidvoma ho žiadal priznať od X.I. XXXX, tj. odo dňa dovŕšenia fyzického veku 59 rokov. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU- OSZ-30.118-45/2013-VZ z 8.októbra 2013 vyplynulo, že navrhovateľovi bol podľa § 143h ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný od 1.júla 2008 výsluhový dôchodok. Pre určenie sumy výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba služobného pomeru celkom v rozsahu 18 rokov a 87 dní a to náhradná vojenská služba v I. kategórii funkcií od 1.októbra 1972 do 28.februára 1973, doba služby príslušníka E. v I. kategórii funkcií od 1.marca 1973 do 30.júna 1975, doba služby príslušníka E. v II. kategórii funkcií od 1.júla 1975 do 31.mája 1979 a doba služby príslušníka E. v I. kategórii funkcií od 1.júna 1979 do 22.decembra 1990. Jeho služobný pomer bol ukončený prepustením ku dňu 22.decembra 1990. Nárok na výplatu výsluhového dôchodku mu vznikol 26.júna 2008, čo vyplynulo z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 26.júna 2013. Bol mu priznaný vo výške 1 759,- Sk mesačne a bol určený vo výške 36 % jeho priemerného mesačného platu v ukončenom kalendárnom roku 1989 (za 15 skončených rokov 30 % základu a za ďalšie 3 roky 6 % základu). Po skončení služobného pomeru navrhovateľ pracoval u viacerých zamestnávateľov, prechodne bol aj nezamestnaný, evidovaný alebo neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Pracoval do 30.septembra 2013. Do vzniku nároku na starobný dôchodok vo veku 62 rokov odporkyňa zistila obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa v rozsahu 24 rokov a 208 dní (24,5699 roka) a v rozhodujúcom období rokov 1991-2013 obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 20,5288 roka. Doba služby za obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa nepovažovala. Navrhovateľ sa narodil X.I. XXXX, fyzický vek 62 rokov dosiahol X.I. XXXX. Vo veci žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku už krajský súd rozhodoval v konaní 21Sd/429/2013 a rozhodnutím z 2.apríla 2014 predchádzajúce rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 7.novembra 2014, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k 1.novembru 2011 zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Odporkyni vytkol, že z jej rozhodnutia nebolo možné zistiť, ktoré zákonné podmienky mal navrhovateľ pre priznanie starobného dôchodku pri dosiahnutí fyzického veku 59 rokov splniť, nebolo v ňom jasne a zrozumiteľne uvedené, ktorú podmienku, prípadne kumulované podmienky nesplnil. Uložil odporkyni vo veci opätovne rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby bolo preskúmateľné. Z ust. § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Pretože navrhovateľ vykonával službu v Policajnom zbore (predtým ZNB) v I. a II. kategórii funkcií, bolo potrebné jeho nárok na starobný dôchodok posúdiť aj v súlade s ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého sa nároky, vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní I. a II. kategórie funkcií priznávajú do 31.decembra 2023. Zachovanie týchto nárokov spočíva aj v možnosti zníženia vekovej podmienky potrebnej na vznik nároku na starobný dôchodok, ktorým môže byť fyzický vek 55-59 rokov. Zníženie dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok v dôsledku zvýhodnenej kategórie funkcií bolo upravené v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v V. časti (§ 132), v ust. § 21 alebo v ust. § 174. Nárok na starobný dôchodok podľa V. časti zákona o sociálnom poistení, § 132 ods. 1 navrhovateľovi nevznikol, pretože napriek tomu, že bol zamestnaný najmenej 25 rokov pri dosiahnutí fyzického veku 55 rokov nevykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórii funkcií a ani pri dosiahnutí fyzického veku 57 rokov nevykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Táto právna úprava sa navyše od 1.júla 2002 už na sociálne zabezpečenie policajtov neaplikovala, pretože do platnosti a účinnosti vstúpil zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, preto, ak nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku podľa tohto ust. (55 alebo 57 rokov) poistencovi vznikol až po 1.júli 2002, nebolo možné ho aplikovať. Ďalším, do úvahy prichádzajúcim ustanovením o znížení fyzického veku poistenca pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok, bolo ust. § 21 zákona o sociálnom zabezpečení. V ods. 1 písm. d) tohto ustanovenia bolo upravené, že občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b-h) za ktoré sa považovala pred 1.januárom 2000 aj doba služby vojakov z povolania (týkalo sa aj príslušníkov E./B.), zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa V. časti tohto zákona (§ 14 ods. 4). Navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákonného ust. vo zvýhodnenom fyzickom veku 55 rokov nevznikol preto, lebo napriek tomu, že bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol fyzický vek 55 rokov, ku dňu jeho dosiahnutia nevykonával službu zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií najmenej 20 rokov, pretože z celkovej vyžadovanej doby zamestnania 25 rokov vykonával službu v I., resp. II. kategórii funkcií len 18 rokov a 87 dní. Posledná možnosť pre zníženie dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok bola obsahom ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V ods. 1 písm. d) tohto zákonného ustanovenia bolo upravené, že občan, ktorý vykonával pred 1.januárom 2000 službu I. alebo II. kategórie funkcií má po 31.decembri 1999 nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 59 rokov, ak vykonával službu v I. alebo II. kategórie funkcií 15 rokov. Podľa ods. 2 tohto zákonného ust. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok bolo, že služba I. alebo II. kategórie funkcií trvala k 31.decembru 1999. Hoci navrhovateľ k X.I. XXXX, odkedy požiadal o priznanie starobného dôchodku dosiahol fyzický vek 59 rokov a pred 1.januárom 2000 vykonával službu v I. a II. kategórii funkcií, ktorá trvala 15 rokov, nebola splnená druhá podmienka pre možnosť priznania starobného dôchodku vo zvýhodnenom fyzickom veku 59 rokov tým, že jeho služba v I. alebo II. kategórii funkcií netrvala k 31.decembru 1999. Pojem „trvanie služby k 31.decembru 1999“ znamená, že k 31.decembru 1999 musela služba v I. alebo II. kategórii funkcií u poistenca ešte existovať. Navrhovateľov služobný pomer však skončil dňom 19.decembra 1990, tzn., že k 31.decembru 1999 už službu I. alebo II. kategórii funkcií nevykonával. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odporkyňa nárok navrhovateľa na starobný dôchodok k X.I. XXXX, kedy dovŕšil fyzický vek 59 rokov správne posúdila a správne rozhodnutím z 29.mája 2014 jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku k X.I. XXXX zamietla, pretože k uvedenému dátumu mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. U navrhovateľa nebola v celosti naplnená ani jedna zo zákonných možností pre zníženie jeho dôchodkového veku. Jednotlivé zákonné možnosti pre zníženie dôchodkového veku, ktoré boli vyššie označené, obsahovali viaceré podmienky, ktoré museli byť splnené súčasne. Nesplnením čo i len jednej z nich nebolo možné navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku priznať. Krajský súd rozhodnutie odporkyne z 29.mája 2014 potvrdil ako vecne správne, pretože sa odporkyňa správne zaoberala zákonnými možnosťami pre zníženie dôchodkového veku navrhovateľa po zistení, že vykonával službu vo zvýhodnenej I., resp. II. kategórii funkcií. Keďže však v rámci jednotlivých zákonných možností nesplnil všetky zákonom ustanovené podmienky pre možnosť zníženia dôchodkového veku, najmä pre možnosť priznania starobného dôchodku vo veku 59 rokov dňom X.I. XXXX, tak ako to navrhovateľ podanou žiadosťou žiadal, správne jeho žiadosť zamietla. Keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre možnosť zníženia jeho dôchodkového veku, správne konštatovala, že nárok na starobný dôchodok mu vznikne dovŕšením fyzického veku 62 rokov v súlade s ust. § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V priebehu preskúmavacieho konania vo veci rozhodnutia odporkyne z 29.mája 2014 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k X.I. XXXX, vydala odporkyňa 20.novembra 2014 rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi od X.novembra XXXX, tj. od dosiahnutia fyzického veku 62 rokov priznala starobný dôchodok. Z ust. § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 cit. zákona. Z ust. § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, ak toto obdobie nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákona č. 328/2002 Z.z.). Z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia v spojení s obsahom osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol jeho prílohou vyplynulo, že obdobie náhradnej vojenskej služby a výkonu služby v B. E. (predtým E.) odporkyňa nepovažovala za obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa a pri určení výšky jeho starobného dôchodku vychádzala len z obdobia dôchodkového poistenia, ktoré dosiahol pred začiatkom výkonu náhradnej vojenskej služby, pred 1.októbrom 1972 a po skončení výkonu jeho služby, po 22.decembri 1990, pretože bol poberateľom výsluhového dôchodku, pre účely priznania ktorého a určenie jeho výšky mu bola zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby a doba služby v E.. Priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi dovŕšením fyzického veku 62 rokov považoval krajský súd za správne v súvislosti s vyššie odôvodnenými závermi, že nárok na starobný dôchodok mu vo zvýhodnenom fyzickom veku nevznikol. Za správny považoval aj výpočet priznaného starobného dôchodku tak, ako bol konkretizovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia. Odporkyňa aplikovala správne príslušné zákonné ust. pre určenie sumy starobného dôchodku, tj. pre zistenie obdobia jeho dôchodkového poistenia, osobného mzdového bodu, priemerného osobného bodu po zohľadnení náhradnej doby a jeho úprave vyplývajúcej z ust. § 64 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Správne tiež pri výpočte sumy starobného dôchodku použila aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú v roku 2014, tj. v čase vzniku nároku na starobný dôchodok. Zistené obdobie dôchodkového poistenia i zárobky, ktoré dosiahol v rozhodujúcom období boli do osobného listu dôchodkového poistenia správne prenesené z prvotných podkladov odporkyne, ktoré boli obsiahnuté v jej administratívnom spise a to z evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, z potvrdení o evidovanej nezamestnanosti navrhovateľa a zo zárobkov, ktoré boli v evidenčných listoch jeho dôchodkového zabezpečenia potvrdené. Priznanú dôchodkovú dávku správne valorizovala podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o 8,80 € mesačne, pretože takáto suma zvýšenia starobného dôchodku bola určená v roku 2014. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na podrobný matematický výpočet sumy starobného dôchodku s poukazom na správne aplikované zákonné ustanovenia, ktorý bol obsahom odôvodnenia rozhodnutia, pretože sa s ním, ako vecne správnym, stotožnil. Odvolanie navrhovateľa nepovažoval krajský súd za dôvodné. Jeho námietka, týkajúca sa vzniku jeho nároku na starobný dôchodok vo veku 59 rokov nebola v súlade s platnou právnou úpravou, pretože navrhovateľ nesplnil všetky jednotlivé podmienky v rámci zákonných možností zníženia dôchodkového veku tak, ako to bolo vyššie zdôvodnené. Nedôvodná bola aj jeho námietka, týkajúca sa nesprávne započítaného obdobia jeho dôchodkového poistenia, pretože toto mu bolo započítané v celosti v rozsahu viac ako 43 rokov sčasti v rámci priznania dávky výsluhového zabezpečenia a sčasti v rámci priznania starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia. Z uvedených dôvodov považoval krajský súd za vecne správne aj rozhodnutie odporkyne z 20.novembra 2014 o priznaní starobného dôchodku a preto ho potvrdil. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.