Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/179/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200876 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200876.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky N. E. rod. O., nar. X. T. XXXX, bytom F. I. XXXX/XX, W. W., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29.apríla 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29. apríla 2014 zrušuje podľa 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku od 1.apríla 2011 podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľka je od 1.decembra 2007 poberateľkou starobného dôchodku podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa od 1.júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na starobný dôchodok a jeho výšku jej bola zhodnotená doba štúdia v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru v I. aj II. kategórii funkcií a od 1.septembra 1991 do 2.decembra 1997 doba poberania invalidného dôchodku v III. pracovnej kategórii. Celkom jej bolo zhodnotených 36 rokov a 9 dní. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľke vznikol v súlade s ust. § 21 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšením fyzického veku 54 rokov, pretože vychovala 3 deti, tj. X.decembra XXXX, v čase kedy sa na sociálne zabezpečenie príslušníkov N. A. W. vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V nej bola špeciálne upravená organizácia a riadenie sociálneho zabezpečenia tak, že o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodoval orgán príslušného ministerstva pokiaľ išlo o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (§ 142 ods. 4 písm. b). Z uvedeného vyvodila, že nie je príslušná na rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľky na starobný dôchodok. Zároveň svoju príslušnosť vo veci konať vylúčila aj s odôvodnením, že po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľke nebola do 31.decembra 2003 nepretržite zamestnaná, preto jej nárok na starobný dôchodok podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala. Uviedla, že podanou žiadosťou nežiadala o priznanie starobného dôchodku, pretože ten jej už bol priznaný, namietala však jeho výšku, ktorá bola stanovená len z odvodov do osobitného systému sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra. Tvrdila, že do výšky jej starobného dôchodku neboli započítané odvody, ktoré jej zamestnávateľ odvádzal do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia 39 rokov. Starobný dôchodok jej bol priznaný až v júni 2008. Dovtedy bola poberateľkou plného invalidného dôchodku, ktorý bol považovaný za výsluhový invalidný dôchodok. Poukaz odporkyne za zákonné ust. § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považovala vo vzťahu k jej nárokom za zmätočný. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch.. Zdôraznila, že bola poberateľkou invalidného dôchodku od 1.septembra 1991, ktorý jej bol v júni 2008 rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zmenený na výsluhový dôchodok. Voči tomuto rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR sa odvolala a žiadal o prepočet dôchodku, nebolo jej vyhovené. O priznanie starobného dôchodku od odporkyne požiadala preto, že jej doposiaľ nebolo zohľadnené obdobie jej dôchodkového poistenia počas poberania invalidného dôchodku, od roku 1991 do 3.decembra 1997, kedy dovŕšila dôchodkový vek, ani obdobie dôchodkového poistenia, resp. náhradná doba z titulu jej štúdia pred nástupom do zamestnania. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Uviedla, že so svojimi dôchodkovými nárokmi by sa navrhovateľka mala obrátiť na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré je nositeľom jej dôchodkového poistenia. Jej žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola odstúpená Ministerstvu vnútra SR a len pre účely právnej istoty bolo vydané aj napadnuté rozhodnutie. Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra SR bol navrhovateľke priznaný výsluhový dôchodok od 1.decembra 2007 s tým, že uvedených dňom jej zanikol nárok na dôchodok invalidný. V písomnom vyjadrení zo 4.júla 2014 odporkyňa zotrvala na skutkových a právnych argumentoch, na ktorých bolo založené napadnuté rozhodnutie a ktoré boli obsahom jeho odôvodnenia. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku, s rodným listom navrhovateľky, s rozhodnutím o zvýšení výsluhového dôchodku, s potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 5.marca 2014, s rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 10.júla 2008, s rozhodnutím orgánu sociálneho zabezpečenia Federálneho ministerstva vnútra z 30.marca 1192 o priznaní invalidného dôchodku, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 261 ods. 1 prvej až tretej vety cit. zákona sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienku nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, určí podľa tohto zákona. Podľa § 132 ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch (nielen I. kategórie funkcií). Veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje podľa počtu vychovaných detí, pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie. Do 31. júna 2002 sa uvedené zákonné ustanovenie vzťahovalo aj na sociálnej zabezpečenie policajtov. Predpokladom vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení je zamestnanie trvajúce najmenej 25 rokov a dosiahnutie dôchodkového veku, špecifikovaného v ods. 1 a 2 tohto ustanovenia. Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o dávkach sociálneho zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníkov N. A. W., orgán príslušného ministerstva. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 1.apríla 2011 žiadosťou z 1.apríla 2014. V období od 1.septembra 1958 do 20.júna 1962 študovala na X. B.O. v W. W.. Následne od 16.júla 1962 do 31.augusta 1991 bola príslušníčkou F. N.. Od 1.septembra 1991 bola poberateľkou invalidného dôchodku priznaného podľa § 134 a § 135 zákona o sociálnom zabezpečení. Narodila sa X.T. XXXX a vychovala 3 deti, preto dôchodkový vek dosiahla dovŕšením fyzického veku 54 rokov v súlade s ust. § 21 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 5.marca 2014 vyplynulo, že navrhovateľke bol priznaný od 3.decembra 1997 starobný dôchodok s nárokom na jeho výplatu od 1.decembra 2007 podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a tento sa považuje za výsluhový dôchodok. Pre určenie sumy priznanej dávky jej bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 36 rokov a 9 dní, konkrétne obdobie štúdia od 3.decembra 1961 do 15.júla 1962 v III. pracovnej kategórii, od 16.júla 1962 do 31.decembra 1964 služba v F. N. v I. kategórii funkcií, od 1.januára 1965 do 31.decembra 1976 služba v F. N. v II. kategórii funkcií, od 1.januára 1977 do 31.decembra 1988 služba v F. N. v I. kategórii funkcií, od 1.januára 1985 do 31.augusta 1991 služba v F. N. v II. kategórii funkcií a doba poberania invalidného dôchodku od 1.septembra 1991 do 2.decembra 1997 v III. kategórii funkcií. Z tohto potvrdenia ďalej vyplynulo, že navrhovateľke bol od 1.septembra 1991 priznaný invalidný dôchodok z II. kategórie funkcií podľa § 134 a § 135 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý navrhovateľka poberala aj po vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože o jeho priznanie, resp. o vyplácanie vyššieho z dôchodkov (invalidný alebo starobný) nepožiadala. Od 1.júla 2002 sa vyplácaný invalidný dôchodok považoval za invalidný výsluhový dôchodok. Až v roku 2008 požiadala o priznanie starobného dôchodku. Bol vykonaný jeho výpočet od dosiahnutia dôchodkového veku s tým, že výplata starobného dôchodku (považovaného za výsluhový dôchodok) navrhovateľke patrí od 1.decembra 2007. Uvedeným dňom jej zároveň zanikol nárok na invalidný výsluhový dôchodok, čo vyplynulo z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR z 10.júna 2008. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože ako príslušníčka F. N. vykonávala najmenej 20 rokov službu v I. a II. kategórii funkcií, so vznikom nároku na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 54 rokov, s ohľadom na počet vychovaných detí, pretože takto stanovený dôchodkový vek bol pre ňu výhodnejší. V čase vzniku nároku na starobný dôchodok obsahoval zákona o sociálnom zabezpečení špeciálnu úpravu vzťahujúcu sa na sociálne zabezpečenie príslušníkov N. A. W., neskôr F. N. v tom zmysle, že o dôchodkových dávkach bol príslušný rozhodnúť orgán príslušného ministerstva. Navrhovateľke bol vykonaný výpočet jej starobného dôchodku od X.T. XXXX, tj. od dovŕšenia dôchodkového veku 54 rokov tak, ako to vyplynulo z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR z 10.júna 2008. Starobný dôchodok jej bol vymeraný z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku podľa § 12 zákona o sociálnom zabezpečení za roky 1984-1990 vo výške 3 264,- Sk s prihliadnutím k celkovej započítanej dobe služby od 18.roku veku, tj. 35 rokov, z toho 10 rokov v I. kategórii funkcií, 19 rokov v II. kategórii funkcií, 6 rokov v III. pracovnej kategórii. Výška jej starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku predstavovala 79,5 % najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku, tj. 2 595,- Sk mesačne, ku ktorej boli pripočítané jednotlivé zákonné zvýšenia tak, ako to bolo špecifikované na druhej strane označeného rozhodnutia Ministerstva vnútra SR. Keďže navrhovateľka o starobný dôchodok uvedený subjekt požiadala až v roku 2008, pričom po prijatí zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa starobné dôchodky od 1.júla 2002 považujú za dôchodky výsluhové, bolo označeným rozhodnutím konštatované, že navrhovateľke patrí od 1.decembra 2007 výsluhový dôchodok. Tým, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľke vznikol X.decembra XXXX, tj. v čase účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý v V. časti obsahoval osobitnú úpravu sociálneho zabezpečenia pre príslušníkov ozbrojených zložiek, bola založená vecná príslušnosť iného orgánu než Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľky, prípadne na jeho zvýšenie tak, ako to bolo upravené v ust. § 142 ods. 4 písm. b) tohto zákona. Nedostatok vecnej príslušnosti na konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľky na priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia je neodstrániteľnou prekážkou postupu v konaní, ktorá vylučuje možnosť konania a rozhodnutia vecne nepríslušného orgánu. Rozhodnutie o zamietnutí uplatneného nároku je vecným hmotno-právnym rozhodnutím, ktoré nemôže vecne nepríslušný orgán vydať a ak tak urobí, jeho rozhodnutie nevyvoláva inak predpokladané hmotno-právne následky. Riešenie vzniknutej procesnej situácie v súlade s právom je v postúpení veci na rozhodnutie vecne príslušnému orgánu. Hoci uvedený postup zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý je v konaní z hľadiska procesných noriem potrebné aplikovať neupravuje a zároveň vylučuje aplikovateľnosť všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 172 ods. 1), postupovala odporkyňa nesprávne, keď o uplatnenom nároku navrhovateľky vecne hmotno-právne rozhodla, pretože na také rozhodnutie jej nebola zákonom zverená právomoc (vecná príslušnosť), z dôvodov, ktoré sú ozrejmené vyššie. Správne sa mala riadiť všeobecnými procesnými postupmi, ktoré riešia otázku vecnej nepríslušnosti a v súlade so zákonom dovolenou analógiou legis ich mala pri absencii vlastnej právnej úpravy v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení aplikovať (napr. § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní...). Žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona o sociálnom poistení bolo možné posúdiť iba ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku, pretože navrhovateľka už poberateľom starobného dôchodku (považovaného za výsluhový dôchodok) je z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, k čomu však nebola daná vecná príslušnosť odporkyne, ktorá o priznaní starobného dôchodku nerozhodovala a ani ho navrhovateľke nevypláca. Z uvedených dôvodov nebolo možné jej rozhodnutie považovať za súladné so zákonom, preto ho krajský súd zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa odporkyňa bude zaoberať žiadosťou navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku ako žiadosťou o jeho zvýšenie a vysporiada sa s otázkou, komu patrí vecná príslušnosť (právomoc) o takejto žiadosti rozhodnúť a podľa toho bude ďalej postupovať, t.j. žiadosť postúpi na konanie a rozhodnutie vecne príslušnému orgánu. Na námietky navrhovateľky, ktoré boli obsahom jej odvolania nebolo možné z vyššie uvedených dôvodov prihliadať. Subjektom, ktorý je vecne príslušným na konanie o starobnom dôchodku navrhovateľky a určenie jeho výšky je Ministerstvo vnútra SR. Preto všetky námietky, týkajúce sa správneho započítania obdobia dôchodkového poistenia pre priznanie starobného dôchodku a určenie jeho výšky, resp. jeho zvýšenie môže posúdiť len tento subjekt. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, napriek jej úspechu v konaní pred súdom, pretože si žiadne trovy neuplatnila, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.