Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/101/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201029 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201029.3 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: B. B., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/X, XXX XX X. N., zast. advokátom JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom, Timravina 9, 811 06 Bratislava proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica za účasti: ALNO AG, Heiligenberger Str. 47, 886 30 Pfullendorf, Nemecká spolková republika, zast. advokátkou Mgr. Danielou Končierovou, so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. POZ 5779-2011 II/77-2014 zo dňa 30. mája 2014 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca B. B., N. XXX/X, X. N. (ďalej aj „prihlasovateľ“) prihláškou doručenou Úradu priemyselného vlastníctva SR, Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) dňa 18.11.2011 požiadal o zápis z kombinovanej ochrannej známky „Dalno KUCHYNEInteriéry“ sp. zn. POZ 5779-2011 do registra. Prihlasovaná ochranná známka bola zverejnená vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva SR č. 4/2012 dňa 03.04.2012 pre tovary a služby v triede: XX, XX, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Proti zápisu predmetného označenia do registra ochranných známok podal dňa 03.07.2012 podľa § 30 v spojení s § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochranných známkach“) námietky týkajúce sa celého zoznamu tovarov a služieb medzinárodného triedenia tovarov a služieb namietateľ ALNO AG, Heiligenberger Str. 47, 886 30 Pfullendorf, Nemecká spolková republika (ďalej aj „ďalší účastník konania“ alebo „majiteľ starších ochranných známok“). V námietkach okrem iného uviedol, že je majiteľom slovnej medzinárodnej ochrannej známky „F.“ č. XXXXXX, ktorá je zapísaná pre rovnaké a podobné tovary a služby v triede XX, XX a X Níceskej klasifikácie a bola zapísaná dňa 12.10.1996 a slovnej ochrannej známky Spoločenstva „F.“ č. XXXXXXXXX, ktorá je zapísaná pre rovnaké a podobné tovary v triede X, XX a XX Níceskej klasifikácie a ktorá bola zapísaná 21.08.1998 (ďalej aj „staršie ochranné známky“) so skorším právom prednosti. Namietateľ uviedol, že je jedným z najväčších výrobcov kuchýň a kuchynského nábytku v Európe a na podloženie svojich tvrdení predložil reklamné materiály o tejto spoločnosti. Namietateľ konštatoval, že zverejnené označenie je prihlasované v porovnaní so staršími ochrannými známkami pre zhodné, resp. podobné tovary a služby. Konštatovaná zhodnosť alebo podobnosť porovnávaných tovarov a služieb môže podľa namietateľa u spotrebiteľa vyvolať zámenu podnikateľov a viesť ku vzniku klamlivého dojmu, že tovary a služby pochádzajú od rovnakého výrobcu. Podľa namietateľa zameniteľnosť porovnávaných označení vyplýva najmä zo skutočností, že obsahujú zhodný prvok zložený zo štyroch písmen písaných verzálami v štandardnom vyhotovení („F.“ - „X.“), pričom sluchový vnem vysloveného slovného prvku namietaného označenia je takmer totožný, pretože pre priemerného spotrebiteľa rozdiel v jednej hláske na začiatku slova nepredstavuje prvok podieľajúci sa na dostatočnom rozlíšení vypočutého, resp. vysloveného slova. Ďalšie slovné prvky zverejneného označenia „N.“ budú podľa namietateľa posilňovať zameniteľnosť porovnávaných označení, nakoľko namietateľ je jedným z najväčších výrobcov kuchýň v Európe. Ďalej namietal uviedol, že slovný prvok starších ochranných známok „F.“, ako aj slovný prvok „X.“ zverejneného označenia sú fantazijnými slovnými prvkami. Navrhovateľ uzavrel porovnanie posudzovaných označení konštatovaním vizuálnej a fonetickej zameniteľnosti, pričom porovnávané označenia môžu zmiasť spotrebiteľa a uviesť ho do omylu, čo sa týka identifikácie takto označovaných tovarov a služieb. Namietateľ ďalej uviedol, že zverejnené označenie je možné vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi pri bežnom vnímaní a v podstate bez ďalších výrazných dištinktívnych prvkov považovať z hľadiska známkovo-právneho za nedostatočne dištinktívne vo vzťahu k starším ochranným známkam. Navrhol, aby úrad zamietol prihlášku zverejneného označenia. Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím POZ 5779-2011/N-128-2013 zo dňa 10.07.2013 námietkam namietateľa vyhovel a prihlášku ochrannej známky „X. N.“ č. spisu POZ 5779-2011 zamietol. V odôvodnení prvostupňový správny orgán po porovnaní dátumov práva prednosti zverejneného označenia a ochranných známok namietateľa konštatoval, že ochranné známky namietateľa majú skoršie právo prednosti, ako zverejnené označenie, a teda sú vo vzťahu k zverejnenému označenia staršími ochrannými známkami. Ďalej odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje podrobné porovnanie tovarov a služieb prihlasovaných pre zverejnené označenie (prihlasované pre tovary a služby v triede XX, XX, XX-XX) a zapísaných tovarov pre staršie ochranné známka (prvá staršia ochranná známka je o.i. zapísaná pre tovary triedy XX, druhá staršia ochranná známka je zapísaná pre tovary 6, XX a XX), pričom zohľadnil kritériá a okolnosti, ktorými sa vyznačuje vzťah medzi porovnávanými tovarmi a službami, predovšetkým ich povaha, určenie, účel použitia, ako aj ich konkurenčný alebo komplementárny vzťah. Prvostupňový správny orgán po tomto porovnaní dospel k záveru, že zverejnené označenie je v triede XX prihlasované pre tovary, ktoré možno považovať za zhodné alebo podobné so zapísanými tovarmi starších ochranných známok v tej istej triede, ktoré sú o.i. zapísané pre všeobecný pojem „nábytok“, ktorý v sebe zahŕňa všetky prihlasované tovary v triede XX. Prvostupňový správny orgán zároveň konštatoval, že kolízne tovary porovnávaných označení majú rovnaký predmet určenia a slúžia na rovnaký účel, sú určené rovnakému okruhu spotrebiteľov a zároveň aj predajné miesta a distribučné kanály posudzovaných tovarov sú rovnaké. Prihlasované tovary v triede XX možno považovať za podobné aj so zapísanými tovarmi druhej staršej ochrannej známky v triedach X a XX, ktoré možno považovať za doplnkové tovary prihlasovaným a zapísaným tovarom v triede XX. Prihlasované služby zverejneného označenia v triede XX sú úzko súvisiacimi službami s prihlasovanými tovarmi v triede XX, a preto ich možno považovať za zhodné alebo podobné so zapísanými tovarmi v triede XX prvej staršej ochrannej známky a so zapísanými tovarmi v triedach X, XX a XX druhej staršej ochrannej známky. Námietkami boli dotknuté aj prihlasované služby v triede XX „montáž v oblasti nábytku, údržba nábytku“ a prihlasované služby v triede XX „navrhovanie a zariaďovanie interiérov, projektová činnosť v oblasti dizajnu interiérov“. Ide o doplnkové služby k prihlasovaným tovarom v triede XX, pretože výrobcovia nábytku poskytujú spotrebiteľovi nielen katalógový nábytok, ale aj tzv. nábytok na mieru zákazníkovi, pričom výroba takéhoto nábytku úzko súvisí so samotným navrhovaním nábytku podľa predstáv spotrebiteľa, s navrhovaním a zariaďovaním interiéru (grafické návrhy, 3D návrhy), ako aj so samotnou montážou a údržbou nábytku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán konštatoval, že prihlasované služby v triedach XX-XX sú doplnkovými službami k prihlasovaným tovarom v triede XX, a preto ich možno považovať za zhodné alebo podobné so zapísanými tovarmi v triede XX prvej staršej ochrannej známky a so zapísanými tovarmi v triedach X, XX a XX druhej staršej ochrannej známky. Prvostupňový správny orgán uvedené porovnanie uzavrel tak, že všetky tovary a služby zverejneného označenia sú zhodné alebo podobné s tovarmi starších ochranných známok. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia následne obsahuje porovnanie označení a to zverejneného označenia prihlasovateľa a prvej a druhej staršej ochrannej známky namietateľa (majiteľa starších ochranným známok), pričom rozhodnutie obsahuje grafické zobrazenie tak zverejneného označenia, ako aj staršej ochrannej známky. Prvostupňový správny orgán porovnal prihlasované označenie a staršie ochranné známky z vizuálneho hľadiska. Za dominantný prvok zverejneného označenia považoval slovný prvok ,,X.“ v grafickej úprave písaný zelenou farbou pozostávajúci z piatich písmen, pričom na celkový vizuálny dojem zverejneného označenia vplývajú aj ostatné prvky a to grafický prvok tvorený zelenými kruhmi rôznej veľkosti obopínajúcimi písmeno ,,D“, dominantného prvku ,,X.“ a slovný prvok nachádzajúci sa v dolnej časti zverejneného označenia tvorený z dvoch slov umiestnených vedľa seba bez medzery ,,N.“ v čiernej farbe a ,,R.“ v zelenej farbe. Staršie ochranné známky sú tvorené slovným prvkom zo štyroch písmen ,,F.“. Prvostupňový správny orgán mal za to, že bežnému spotrebiteľovi bude zrejmé, že dominantný prvok zverejneného označenia v sebe zahŕňa celý slovný prvok starších ochranných známok, ktorý tvorí štyri písmená z päťpísmenového dominantného prvku zverejneného označenia. Preto prvostupňový správny orgán konštatoval, že aj napriek grafickému prvku a ďalšiemu slovnému prvku zverejneného označenia nie je možné podobnosť z porovnávaných označení z vizuálneho hľadiska úplne vylúčiť, a preto konštatoval nižšiu mieru vizuálnej podobnosti porovnávaných označení. Porovnaním prihlasovaného označenia a starších ochranných známok z fonetického hľadiska vyslovil prvostupňový správny orgán predpoklad, že bežný spotrebiteľ bude vzhľadom na veľkosť aj umiestnenie v celkovej grafickej úprave reprodukovať zverejnené označenie prostredníctvom dominantného slovného prvku ,,X.“ ako (,,dal- no“). V prípade starších ochranných známok zaznie slovný prvok ,,F.“ ako (al-no“). Rozdiel vyvolaný zvukovým vnemom spočíva v prvej slabike, avšak posudzované označenia sú pomerne krátke a nedochádza tak k veľkému rozdielu medzi dĺžkou reprodukcie a intenzitou vyslovenia prvej a druhej slabiky, ako je to v prípadoch viacslabičných slov. Bežný spotrebiteľ postrehne, že v obidvoch prípadoch reprodukcie porovnávaných označení zaznie zhodný prvok ,,F.“, ktorý je prítomný aj v prípade, keď bežný spotrebiteľ reprodukuje zverejnené označenie aj prostredníctvom slovného prvku ,,N.“. Z uvedených dôvodov dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že fonetický vnem v porovnávaných označení je čiastočne podobný. Pri porovnaní prihlasovaného označenia a starších ochranných známok zo sémantického hľadiska prvostupňový správny orgán konštatoval, že z tohto hľadiska sa porovnávané označenia považujú za podobné vtedy, ak sú relevantnou verejnosťou vnímané ako označenia s rovnakým alebo podobným významom. Podstatné je, či prvky tvoriace porovnávané označenia majú konkrétny význam, ktorý pomáha spotrebiteľskej verejnosti pri orientácii na trhu a identifikácii nimi označovaných tovarov alebo služieb. Dominantný slovný prvok zverejneného označenia ,,X.“ a slovný prvok starších ochranných známok ,,F.“ sú slovnými prvkami bez konkrétneho významu v slovenskom, či slovenskej spotrebiteľskej verejnosti známom jazyku. Možno ho označiť ako prvok fantazijný. Slovný prvok zverejneného označenia ,,N.“ možno považovať vo vzťahu k prihlasovaným tovarom a službám za prvok popisný. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že spotrebiteľ nerozlíši porovnávané označenia na základe ich významu. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia napokon prvostupňový správny orgán vykonal celkové zhodnotenie vo vzťahu k splneniu podmienok uplatneného námietkového dôvodu podľa § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach a konštatoval, že medzi prihláseným označením ,,X.“ a staršími ochrannými známkami ,,F.“ existuje pravdepodobnosť zámeny na strane spotrebiteľskej verejnosti. Nižšia miera podobnosti medzi porovnávanými označeniami založená na spoločnom prvku ,,F.“, ktorý vo vzťahu k prihláseným a zapísaným tovarom a službám predstavuje prvok s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou, v spojitosti so zhodnosťou a podobnosťou kolíznych tovarov a služieb viedol prvostupňový správny orgán k jednoznačnému záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami, a to aj napriek vyššej pozornosti relevantného spotrebiteľa. Pri komplexnom hodnotení podobnosti porovnávaných značiek prvostupňový správny orgán zdôraznil, že aj keď v prípade zverejneného označenia ide o kombinované označenie vo farebnom vyobrazení obsahujúce viac slovných prvkov, ako aj grafický prvok, existuje medzi nimi podobnosť podmienená skutočnosťou, že dominantný prvok zverejneného označenia ,,X.“ v sebe zahŕňa slovný prvok ,,F.“, ktorým ako jediným sú tvorené staršie ochranné známky, na základe čoho bola konštatovaná nižšia miera vizuálnej podobnosti a čiastočná fonetická podobnosť, ktorý navyše možno vo vzťahu k prihlasovaným aj zapísaným tovarom a službám považovať za prvok s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou. V danom prípade je nižšia miera podobnosti porovnávaných označení vyvážená vyšším stupňom podobnosti kolíznych tovarov a služieb. Podobnosť porovnávaných označení v spojitosti so zhodou a podobnosťou kolíznych tovarov a služieb viedla prvostupňový správny orgán k záveru, že aj pri vyššej pozornosti spotrebiteľa pravdepodobnosť zámeny medzi zverejneným označením a staršími ochrannými známkami existuje. Mylná predstava, že označené tovary a služby majú rovnaký pôvod, môže byť podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia umocnená aj skutočnosťou, že namietateľ dlhodobo pôsobí na trhu v danom segmente (v Európe od r. 1927 a v Slovenskej republike od r. 1994), je širokej verejnosti známy, čo bolo preukázané predloženými reklamnými materiálmi. Prvostupňový správny orgán skúmal pravdepodobnosť zámeny porovnávaných označení v súlade s ustálenou praxou úradu, aj s praxou uplatňovanou v tejto oblasti v medzinárodnom merítku z posudzovaných hľadísk (z hľadiska vizuálneho, fonetického a sémantického), t. j. z hľadísk, z ktorých spotrebiteľ označenie vníma. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal v zákonnej lehote prihlasovateľ - žalobca rozklad. V rozklade vyslovil nesúhlas s posúdením pravdepodobnosti zámeny medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami vykonaným prvostupňovým správnym orgánom, v ktorom podľa prihlasovateľa správny orgán ignoroval význam grafickej úpravy a farebnosti prihláseného označenia. Za nedôvodné považoval aj konštatovanie, že slovný prvok ,,N.“ prihláseného označenia je opisný. V rozklade ďalej spochybnil posúdenie podobnosti medzi kolíznymi označeniami z vizuálneho, fonetického aj sémantického hľadiska. Slovný prvok ,,N.“ považoval za dištinktívny prvok prihlasovaného označenia, ktorý má zásadný význam pre posúdenie sémantickej podobnosti označení, pretože na základe tohto prvku je možné pravdepodobnosť zámeny, alebo asociácie prihláseného označenia a starších ochranných známok úplne vylúčiť. Prihlasovateľ v rozklade poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžhuv/2/2011. V uvedenom prípade podľa prihlasovateľa úrad pri porovnaní prihlasovaného kombinovaného označenia ,,M. Y.“ so staršími ochrannými známkami ,,M.“ a ,,M. H.“ zvolil logickejšie odôvodnenie, na základe ktorého podané námietky zamietol. Prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí podľa prihlasovateľa nepoužil rovnaké kritériá posudzovania ako vo vyššie uvedenom prípade. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 4As/90/2006. O podanom rozklade rozhodol predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len ,, žalovaný“) svojím rozhodnutím č. k. POZ 5779-201 II/77-2014 zo dňa 30.05.2014 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Správny poriadok“) v spojení s § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia podrobne uviedol dôvody, pre ktoré bolo vyhovené námietkam namietateľa, a v dôsledku ktorých bola prihláška ochrannej známky ,,X.“ sp. zn. POZ 5779-2011 zamietnutá. V odôvodnení rovnako podrobne uviedol dôvody uvedené prihlasovateľom v rozklade, v ktorom prihlasovateľ spochybnil posúdenie podobnosti medzi kolíznymi označeniami z vizuálneho, fonetického aj sémantického hľadiska, ako aj s celkovým hodnotením a posúdením pravdepodobnosti zámeny medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal predovšetkým na kritériá posudzovania existencie pravdepodobnosti zámeny medzi prihlasovaným označením a staršími ochrannými známkami v zmysle § 7 písm. a) Zákona o ochranných známok, pričom pravdepodobnosť zámeny označení, resp. ochranných známok znamená riziko, že si relevantná spotrebiteľská verejnosť tovary alebo služby takto označené v obchode priamo zamení, príp. že by mohla byť uvedená do omylu, že tovary alebo služby označené porovnávanými označeniami alebo ochrannými známkami pochádzajú od toho istého, alebo ekonomicky prepojeného subjektu. Vysvetlil pojem ,,relevantnej spotrebiteľskej verejnosti“, pričom za priemerného spotrebiteľa sa považuje človek riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný. Konštatoval, že pravdepodobnosť zámeny označenia alebo ochranných známok musí byť posudzovaná celkovo, a to podľa toho, ako relevantná skupina verejnosti vníma posudzované označenie alebo ochranné známky a príslušné tovary a služby, pričom sa berú do úvahy všetky okolnosti týkajúce sa konkrétnej veci, predovšetkým vzájomná previazanosť medzi podobnosťou kolíznych označení, resp. ochranných známok a podobnosťou takto označovaných tovarov alebo služieb. Žalovaný zdôraznil, že pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny označení alebo ochranných známok je potrebné vziať do úvahy, že priemerný spotrebiteľ nemá vždy možnosť priameho porovnania označení alebo ochranných známok a nemá čas podrobne sa venovať jednotlivým prvkom, ale sa musí spoľahnúť na ich nedokonalý obraz, ktorý si uchová v pamäti. Pre jeho vnímanie je teda rozhodujúci celkový dojem, ktorý porovnávané označenia alebo ochranné známky u neho zanechajú. Ďalej poukázal na tzv. kompenzačný princíp, v zmysle ktorého nízka miera podobnosti medzi dotknutými tovarmi alebo službami môže byť vyvážená vysokou mierou podobnosti medzi označeniami alebo ochrannými známkami a naopak. V rámci komplexného posúdenia pravdepodobnosti zámeny označení alebo ochranných známok je podľa žalovaného potrebné zohľadňovať predovšetkým skutočné vlastnosti prvku s ohľadom na to, či tento prvok má alebo nemá opisnú povahu vo vzťahu k dotknutým tovarom alebo službám. Pri porovnaní tovarov a služieb prihláseného označenia a s tovarmi starších ochranných známok prvostupňový správny orgán zohľadnil všetky relevantné rozhodujúce okolnosti a konštatoval, že tovary a služby prihláseného označenia sú zhodné, alebo podobné s tovarmi starších ochranných známok. Prihlasovateľ v podanom rozklade posúdenie prvostupňového správneho orgánu týkajúce sa porovnania kolíznych tovarov a služieb nespochybnil. Vzhľadom na to žalovaný pri posudzovaní veci vychádzal zo záveru prvostupňového správneho orgánu, že všetky tovary a služby nárokované prihlasovateľom sú zhodné, alebo podobné s tovarmi starších ochranných známok. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vo vzťahu k posúdeniu podobnosti prihlasovaného kombinovaného označenia ,,X.“ so staršími slovnými ochrannými známkami ,,F.“, ktoré bolo prihlasovateľom v podanom rozklade spochybnené, vykonal porovnanie kolíznych ochranných známok z jednotlivých hľadísk. Poukázal pritom na záver prvostupňového správneho orgánu, ktorý konštatoval nižšiu mieru vizuálnej podobnosti a čiastočnú fonetickú podobnosť porovnávaných označení. V rámci posúdenia ich ´podobnosti zo sémantického hľadiska prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že spotrebiteľ tieto na základe významu nerozlíši. Pri uvedených záveroch vychádzal z toho, že slovné prvky ,,X.“ a ,,F.“ sú slovnými prvkami bez konkrétneho významu, resp. žiadnym spôsobom nepoukazujú na vlastnosti takto označovaných tovarov a služieb a slovný prvok prihláseného označenia ,,N.“ možno považovať vo vzťahu k prihláseným tovarom a službám za opisný. Žalovaný vo vzťahu k porovnaniu kolíznych označení z vizuálneho hľadiska uviedol, že predmetom porovnania je na jednej strane prihlásené kombinované označenie tvorené slovným prvkom ,,X.“ v špecifickej grafickej podobe a na strane druhej staršie ochranné známky pozostávajúce výlučne zo slovného prvku ,,F.“ napísaného štandardným typom písma. Špecifická grafická podoba prihláseného označenia zahŕňa netypické striedanie veľkých a malých písmen abecedy, keď okrem začiatočných písmen „D“ slovného spojenia „X.“ a veľké „I“ slovného prvku „R.“ je veľkými písmenami napísaný aj celý slovný prvok „N.“. Grafickú podobu prihláseného označenia ďalej vytvára použitie písma rôznej veľkosti, použitie zelenej a čiernej farby a grafické zvýraznenie začiatočného písmena ,,D“ v podobe obruby tvorenej zelenými kruhmi rôznej veľkosti. Kolízne označenia obsahujú rovnaký sled štyroch hlások ,,F./F.“, ktorý predstavuje celé staršie ochranné známky. Vzhľadom na to, že staršie ochranné známky sú celé obsiahnuté v prihlásenom označení, v ktorom sa nachádzajú v prednostne vnímanej začiatočnej časti slovného spojenia ,,X.“ a pri súčasnom zvážení existujúcich vizuálnych odlišností posudzovaných označení, žalovaný považoval za dôvodné medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami pripustiť len nižšiu mieru vizuálnej podobnosti. Stotožnil sa teda so záverom prvostupňového správneho orgánu. Vo vzťahu k fonetickému posúdeniu porovnávaných označení žalovaný vyslovil súhlas s názorom prvostupňového správneho orgánu, že je veľmi pravdepodobné, že spotrebiteľ bude prihlásené označenie reprodukovať prostredníctvom slovného prvku ,,X.“, ktorý vďaka svojej veľkosti predstavuje dominantný a rozlišujúci prvok prihláseného označenia, kým ďalší slovný prvok ,,N.“ je v porovnaní s ním menej výrazný. Žalovaný vychádzal z toho, že spotrebiteľ pred vyslovením dlhého slovného spojenia (ako je to v prípade prihláseného označenia) zvyčajne uprednostní reprodukciu začiatočnej časti tohto označenia. Pri zvukovej realizácii prihláseného označenia ako ,,dal-no“ a starších ochranných známok ako ,,al-no“ je zrejmé, že porovnávaným označením je potrebné priznať fonetickú podobnosť, keďže majú rovnakú dĺžku, zhodujú sa v poslednej slabike a prvá slabika je veľmi podobná. Označenia majú tiež rovnaký rytmus a intonáciu. V prípade, že spotrebiteľ vysloví aj slovný prvok ..N.“, fonetická podobnosť porovnávaných ochranných známok bude nižšia. Vo vzťahu k porovnaniu kolíznych označení zo sémantického, t. j. významového hľadiska žalovaný uviedol, že označenie možno považovať za zhodné alebo podobné vtedy, ak u spotrebiteľa evokujú zhodný alebo podobný obsah. Slovný prvok ,,F.“ starších ochranných známok predstavuje slovo bez konkrétneho významu a to isté platí aj o slovnom prvku ,,X.“ prihláseného označenia. Tieto slovné prvky teda nebudú mať vplyv na porovnanie predmetných označení z tohto hľadiska. Poukázal na to, že slovné prvky ,,N.“ prihláseného označenia, berúc do úvahy nárokované tovary a služby, sprostredkúvajú jasnú informáciu, že ide o vybavenie (nábytok) do interiérov a kuchýň a s tým súvisiace služby. Do tejto miery sa porovnávané označenia sémanticky líšia, keďže staršie ochranné známky neobsahujú žiadny slovný, alebo obrazový prvok, ktorý by bol nositeľom rovnakého alebo podobného obsahu. Pri komplexnom posúdení pravdepodobnosti zámeny medzi prihláseným označením ,,X.“ a staršími ochrannými známkami ,,F.“ žalovaný konštatoval, že dospel k záveru o fonetickej podobnosti a nižšej miere vizuálnej podobnosti porovnávaných označení. Fonetická podobnosť, ako aj nižšia miera vizuálnej podobnosti označení sú založené na takmer zhodných slovných prvkoch ,,X.“ vs. ,,F.“, ktoré vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám disponujú rozlišovacou spôsobilosťou, pretože ide o fantazijný prvok bez zrejmého významu vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám, pričom slovný prvok ,,F.“ predstavuje celé staršie ochranné známky a je obsiahnutý v prihlásenom označení. Vo vzťahu k sémantickému hľadisku žalovaný poukázal na to, že slovný prvok ,,N.“ prihláseného označenia je nositeľom istého sémantického obsahu, v ktorom sa porovnávané označenia líšia, avšak vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám ide o prvok opisný, pretože poukazuje na ich druh, resp. zameranie. V prípade, ak porovnávané označenia obsahujú navádzacie prvky s nižšou rozlišovacou spôsobilosťou, alebo opisné prvky bez rozlišovacej spôsobilosti vo vzťahu k príslušným tovarom alebo službám, spotrebitelia týmto prvkom nevenujú toľko pozornosti ako v prípade dištinktívnych prvkov. Vzhľadom na konštatovanú nižšiu mieru vizuálnej podobnosti porovnávaných označení aj fonetickú podobnosť spočívajúcu dištinktívnych, takmer zhodných prvkov ,,F./X.“ tvoriacich predmetné označenia v spojitosti so zhodnosťou a podobnosťou kolíznych tovarov a služieb, neopomínajúc rozlišovaciu spôsobilosť prvkov tvoriacich kolízne označenia, žalovaný dospel k záveru, že relevantný spotrebiteľ si aj napriek zvýšenej miere pozornosti môže prihlásené označenia staršej ochrannej známky zameniť. Žalovaný vyslovil záver, že existujúce odlišnosti medzi porovnávanými označeniami, t.j. slovný prvok prihláseného označenia ,,N.“, ktorý je vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám opisný, ako ani grafické stvárnenie prihláseného označenia priemernému spotrebiteľovi neumožnia tieto rozlíšiť. Žalovaný teda považoval záver správneho orgánu o naplnení podmienok uplatneného námietkového dôvodu v zmysle § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, ako aj zamietnutie prihlášky ochrannej známky č. spisu POZ 5779-2011 pre všetky nárokované tovary a služby za správny. Žalovaný napokon v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyjadril svoje stanovisko k námietke prihlasovateľa uvedenej v rozklade, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v intenciách svojej rozhodovacej praxe, poukazujúc na rozhodnutie úradu o zamietnutie námietok proti zápisu kombinovaného označenia ,,M. Y.“ do registra ochranných známok. Žalovaný uviedol, že ide o odlišný skutkový stav, a preto analógia s posudzovanou vecou nie je prípustná. Poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej je pravdepodobnosť zámeny takýchto označení obsahujúcich spoločný nedištinktívny prvok nižšia, ako v prípade označení, ktorých spoločný prvok je dištinktívny. Pokiaľ označenia obsahujú spoločný prvok, ktorý vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám disponuje rozlišovacou spôsobilosťou, pravdepodobnosť zámeny takýchto označení je vysoká, čo je aj prípad prihláseného označenia a starších ochranných známok. Rovnako vo vzťahu k prihlasovateľom v rozklade uvádzaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 4As/90/2006 žalovaný uviedol, že jednak takéto rozhodnutie iného štátu nie je pre žalovaného záväzné a jednak v preskúmavanom prípade išlo o odlišný skutkový stav, takže v prípade porovnávaných označení nie je možné uplatniť paralelu s uvedeným prípadom. Žalovaný preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.08.2014 domáhal, aby súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V žalobe poukázal na obsah a podstatné dôvody prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bolo vyhovené námietkam namietateľa (ďalší účastník konania), a ktorým bol zápis prihlášky označenia ,,X.“ zamietnutý, ako aj na obsah a podstatné dôvody rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu (prihlasovateľa) a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo potvrdené. Žalobca namietal, že žalovaný sa v rozhodnutí dopustil nasledovných pochybení: 1) rozhodnutie ignoruje význam zjavne rozdielnej grafickej úpravy a rozličnej farebnosti zverejneného označenia, pričom v rozhodnutí opakovane chybne uvádza slovo ,,X.“ kurzívami, hoci prihlasované označenie má v slove ,,X.“ veľkým písmom uvedenú len prvú spoluhlásku, 2) rozhodnutie posudzuje slovenský slovný prvok ,,N.“ len ako opisný a pre spotrebiteľa nedostatočne dištinktívny napriek tomu, že je v rozpore so zásadnou logikou, aby nemecká spoločnosť F. bola spájaná s výrobcom, ktorý vo svojom názve/zverejnenom označení používa slovenský jazyk, 3) rozhodnutie ignoruje skutočnosť, že pri artikulácii slova ,,X.“ je ortoepicky nevyhnutné dať dôraz na písmeno ,,d“ (to je znelá spoluhláska), čím sa zákonite a logicky dosahuje plnohodnotné akustické percepčné a tým aj fonetické odlíšenie od slova ,,F.“. To isté platí aj o žalovaným citovaných slabikách ,,al“ a ,,dal“. Žalobca v prvom rade namietal, že žalovaný sa nezaoberal argumentmi žalobcu uvedenými v rozklade, konkrétne s tvrdením, že spotrebiteľ si nemôže vizuálne pomýliť štyri verzáliá ,,F.“ s dvadsiatimi písmenami ,,X.“ v zeleno-čierne čiernej grafickej úprave zvýraznenej dodatočnými zelenými kruhmi v tvare elipsy. čiernej grafickej úprave zvýraznenej dodatočnými zelenými kruhmi v tvare elipsy. V porovnaní s jednoslovnou staršou ochrannou známkou nemožno podľa žalobcu ignorovať tri slovné prvky vo zverejnenom označení a tvrdiť, že spotrebiteľ nespozoruje rozdiel medzi jedným a troma slovami, keď sú navyše inak farebne a graficky odlíšené. Opätovne poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn 5Sžhuv/2/2011 z 26.01.2012, ktorý v prípade porovnania ochrannej známky ,,M. Y.“ so staršími ochrannými známkami ,,M.“ a ,,M. - H.“ konštatoval, že „ak medzi dotknutými označeniami existuje podobnosť z fonetického hľadiska, táto podobnosť nie je vysoká, pretože slovu ,,M.“ v prihlasovanej ochrannej známke sú priradené iné prvky (slovné aj vizuálne). Tým, že prihlasovaná ochranná známka slovne pozostáva okrem slova ,,M.“ aj zo slova ,,Y.“ došlo z hľadiska sémantického k rozriedeniu prv dominantného slovného prvku ,,M.“ a k jeho sémantického posunu. Podľa názoru najvyššieho súdu dojmy vyvolané dotknutými označeniami sú najmä z vizuálneho hľadiska veľmi odlišné z dôvodu existencie nového dominantného prvku ,,Y.“, ako aj zobrazenia zemegule ohraničenej v hornej a dolnej časti šípkami výrazne odlišné sú aj ostatné grafické prvky“. Podľa žalobcu kombinované označenie ,,X.“ sa od slovnej ochrannej známky odlišuje zásadne, a to grafickou úpravou s dominantným prvkom okolo písmena ,,D“, tromi slovnými prvkami, ako aj farebným vyhotovením. Žalobca ďalej namietal, že závažné logické pochybenie odporcu v rozhodnutí vyplýva už pri laickom zamyslení priamo z predpokladu, že by sa spotrebiteľ mohol čo i len teoreticky dostať do omylu, že nemecký výrobca kuchýň F. si do svojej ochrannej známky dá slovenský slovný prvok ,,N.“. Zo sémantického hľadiska je preto podľa žalobcu predmetný slovný prvok zásadný a pre gramotného spotrebiteľa jednoznačne o nespochybniteľne dostatočne dištinktívny, ktorý absolútne vylučuje možnosť zámeny, alebo asociácie slovenského výrobcu s nemeckým výrobcom v zmysle § 7a Zákona o ochranných známkach. Žalobca namietal, že žalovaný v rozhodnutí túto odlišnosť národného aspektu vôbec nezohľadnil a zameral sa len na formálne a abstraktné argumenty ochraňujúce nemeckú firmu. Argumenty žalovaného sú len teoretické a nebezpečenstvo zámeny predmetných označení je čisto abstraktné a nerealistické, hlboko pod úrovňou rozlišovacej schopnosti aj menej vzdelanej časti spotrebiteľskej verejnosti. Žalovaný v žalobe poukázal na to, že z fonetického hľadiska je začiatok slova ,,X.“ tvorený tvrdou znelou spoluhláskou ,,d“, preto ju nie je možné pri čítaní, resp. počutí artikulačne, akusticky a percepčne opomenúť, najmä keď nedochádza ani k jej znelostnej asimilácii. Žalovaný vo svojom rozhodnutí aj napriek uvedenému ignoroval tieto základné fonetické princípy. Daná spoluhláska je navyše v zverejnenom označení písaná ako verzála a je graficky zvýraznená, takže nie je reálne predpokladať, že by si ju priemerný spotrebiteľ nevšimol. Vytýkal žalovanému porušenie zásad logického uvažovania, pokiaľ sa týmito zásadnými fonetickými aspektmi v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal. Žalobca poukázal na to, že jedným z dominantných prvkov zverejneného označenia ,,X.“ je začiatočné písmeno veľké ,,D“, ktoré je dokonca aj graficky zvýraznené obkolesujúcimi zelenými kruhmi v tvare elipsy. Pokiaľ odporca nepokladá verzálu veľké ,,D“ za dominantný a rozlišujúci prvok tak z vizuálneho ako aj fonetického hľadiska, dopúšťa sa podľa žalobcu zásadných logických pochybení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie vo veci T-385/09. Žalobca v žalobe poukázal na to, že pri komplexnom posúdení zameniteľnosti porovnávaných označení ,,F.“ a ,,X.“ sa teda žalovaný dopustil zásadných pochybení, keďže na základe posúdenia veci dospel len k hypotetickej možnosti zámeny týchto označení. Žalovaný abstraktne vyňal zverejnené označenie z vizuálneho, fonetického aj sémantického kontextu a vyslovil teoretický záver, že spotrebiteľ si môže označenia zameniť. Podľa žalobcu možno už pri prvom pohľade spozorovať rozdiely medzi kolíznymi označeniami. Práve vnímanie spotrebiteľa je pre posúdenie tejto veci rozhodujúce. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdu ES T-334/05. Z uvedených dôvodov aplikácia § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach podľa žalobcu neprichádza do úvahy, a preto rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. Žalobca napokon namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého nie je pre žalobcu zrejmé, na základe ktorých argumentov žalovaný dospel k záveru, že spotrebiteľ si môže staršie ochranné známky ,,F.“ a prihlasované označenie ,,X.“ v zeleno - čiernej grafickej úprave zvýraznenej dodatočnými zelenými kruhmi v tvare elipsy, t.j. dominantným prvkom zameniť. Žalobcovi nie je zrejmé ani to, ako žalovaný dospel k záveru, že slovenský slovný prvok ,,N.“ nie je zo sémantického hľadiska zásadný a pre spotrebiteľa nespochybniteľne dištinktívny. Žalobca má rovnako právo z odôvodnenia zistiť, prečo odporca ignoroval základné fonetické princípy pri slove ,,X.“. Podľa žalobcu kombinované označenie ,,X.“ sa od slovnej ochrannej známky ,,F.“ odlišuje zásadne, a to grafickou úpravu, tromi slovnými prvkami umiestnenými pod sebou, ako aj farebným vyhotovením. Žalobca má právo vedieť, prečo odporca nepoužil rovnaké logické kritéria ako v prípade prihlasovaného označenia ,,M. Y.“. Vo všeobecnosti je v rozpore s logikou, aby pri porovnaní prihlasovaného označenia ,,M. Y.“ a slovnej ochrannej zámky ,,M.“ (t.j. úplne identických slov) odporca zamietol námietky a prihlášku zapísal, pričom na druhej strane pri porovnaní slova ,,F.“ a zverejneného kombinovaného označenia ,,X.“ (bez identických slov s dvomi slovami navyše, s úplne odlišnou grafickou a farebnou úpravou) konštatoval nebezpečenstvo zámeny. Z tohto dôvodu namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 22.09.2014 poukázal na priebeh správneho konania a dôvody, pre ktoré boli vydané tak prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie. Poukázal na kritériá, podľa ktorých posudzoval naplnenie podmienok § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, pričom v porovnaní prihlasovaného označenia a starších ochranných známok zistil, že medzi kolíznymi označeniami, resp. ochrannými známkami existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa nelogického a nesprávneho posúdenia a grafickej úpravy a farebnosti prihláseného označenia, ako aj k námietke, že sa žalovaný vôbec nezaoberal námietkami žalobcu v rozklade, uviedol, že tieto sú nedôvodné. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na všetky spomínané špecifiká prihláseného označenia a tieto zobral do úvahy. Zopakoval dôvody, pre ktoré je dôvodné pripustiť medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami len nižšiu mieru vizuálnej podobnosti. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že je nelogické konštatovať na jednej strane nižšiu mieru vizuálnej podrobnosti a na druhej strane pravdepodobnosť zámeny. Poukázal na to, že pri rozhodovaní podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach postupuje správny orgán tak, že najprv vezme do úvahy vizuálnu, fonetickú a sémantickú stránku kolíznych označení, vyhodnotí podobnosť (zhodnosť) tovaru a služieb, vyhodnotí relevantného spotrebiteľa a až následne vysloví záver o existencii pravdepodobnosti zámeny a to po komplexnom posúdení všetkých spomínaných aspektov v ich vzájomných súvislostiach. Žalovaný i prvostupňový správny orgán takýmto spôsobom postupovali. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprávnemu posúdeniu slovného prvku ,,N.“ ako nedostatočne dištinktívneho žalovaný poukázal na argumentáciu uvedenú v rozhodnutí prvostupňového i druhostupňového rozhodnutia, z ktorej vyplýva, že v preskúmavanom prípade je rozhodujúce, že slovný prvok ,,N.“ má pre slovenského spotrebiteľa jasný význam, ide teda o opisný slovný prvok, ktorý nemá vo vzťahu ku kolíznym tovarom a službám rozlišovaciu spôsobilosť, a tak nie je spôsobilý zabezpečiť odlíšenie prihláseného označenia od starších ochranných známok. Vo vzťahu k námietke o nezohľadnení národného aspektu prihláseného označenia poukázal žalovaný na zákonný postup podľa Zákona o ochranných známkach, ktorý poskytuje za zákonom stanovených podmienok rovnakú ochranu medzinárodnej ochrannej známke ako aj národnej prihláške. Poukázal na to, že spotrebiteľ nemusí mať vedomosť, z ktorej krajiny pochádza majiteľ označenia vzťahujúceho sa k relevantným výrobkom alebo službám. Preto nemožno vylúčiť situáciu, že by slovenský spotrebiteľ spojil označenie ,,F.“ s výrazom ,,N.“ v slovenskom jazyku. Rovnako za nedôvodnú považoval námietku, že žalovaný ignoroval skutočnosť, že pri vyslovení slova ,,dalno“ sa dôraz kladie na písmeno ,,d“, čím dochádza k fonetickému odlíšeniu od slova ,,alno“, pričom spoluhláska ,,d“ je aj graficky zvýraznená a písmeno ,,D“ je dominantný a rozlišujúci prvok ako z vizuálneho, tak aj z fonetického hľadiska. Žalovaný k námietke uviedol, že grafické zvýraznenie písmena ,,D“ zohľadnil, a pokiaľ ide o fonetické hľadisko poukázal na argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí žalovaného, z ktorej argumentácie jednoznačne vyplýva existencia reálneho nebezpečenstva zámeny. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie je riadne odôvodnené. Žalovaný k záveru o pravdepodobnosti zámeny dospel na základe posúdenia všetkých okolností predmetného prípadu, vrátane zistenej miery podobnosti označení a zhody, resp. podobnosti tovaru a služieb, pričom svoj záver o pravdepodobnosti zámeny v napadnutom rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Žalovaný napokon vo vyjadrení reagoval na námietky žalobcu, týkajúce sa rovnakého postupu ako v prípade správneho konania, ktoré bolo predmetom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžhuv/2/2011. Navrhol preto žalobu zamietnuť. Krajský súd podľa § 250 ods. 1 O.s.p. uznesením č. k. 24S/101/2014-52 zo dňa 20.02.2015 pribral do konania ďalšieho účastníka spoločnosť ALNO AG, Pfullendorf, Nemecká spolková republika, ktorý je majiteľom starších ochranných známok ,,F.“, a ktorého práva a povinnosti ako účastníka správneho konania by mohli byť v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia dotknuté. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe a jej dôvodoch. Namietal, že bola nesprávne a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, i Európskeho súdu posúdená otázka grafickej úpravy, farebnosti, veľkosti, počtu a farieb písmen, jednotlivé prvky boli chybne zohľadnené a že závery žalovaného sú v rozpore s logikou. Rovnako nelogicky bola posúdená rozlišovacia spôsobilosť slovného prvku ,,N.“ a pravdepodobnosť zámeny bola konštatovaná in abstracto v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 5Sžhuv/2/2011, pričom sémanticky je tento prvok vyňatý z národného aspektu. Žalovaný namietal aj výsledky fonetického posúdenia porovnávaných označením, resp. starších ochranných známok a záver, že sluchový dojem z prvých dvoch hlások dominantného prvku je podobný. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu č. T524/2011, ktoré sa týka rozdielneho zvukového znenia a fonetického posudzovania ochranných známok. Pri posúdení pravdepodobnosti zámeny sa žalovaný dopustil chýb, v dôsledku čoho vyvodil záver, že existencia zámeny je možná a tento záver nie je logický z dôvodov uvedených v žalobe. Nesúhlasil ani s posúdením porovnávaných označení vo vzťahu k prvým, resp. dominantným prvkom týchto označení „X.“ a „F.“, keď žalovaný konštatoval, že sa jedná o fantazijné označenie, pretože slovo „F.“ v talianskom a španielskom jazyku je plnovýznamové (znamená slovo „jelša“). Pre žalobcu nie je zrozumiteľné, prečo si pri posudzovaní zameniteľnosti žalovaný mohol pomýliť červenú so zelenou farbou, rôzny počet písmen, grafický prvok a ďalšie slovné prvky „N.“ a z tohto dôvodu považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné, resp. nedostatočne odôvodnené. Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na dôvody uvedené v prvostupňovom i druhostupňovom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe. Rozhodnutia považovala za náležite a logicky odôvodnené. Vo vzťahu ku grafickému vyobrazeniu písmena „D“, vrátane grafického prvku, žalovaný nepopiera, že prvá časť tohto prihlasovaného označenia je prednostne vnímaná spotrebiteľmi, nemožno však zabúdať ani na ďalšie prvky, z ktorých sa toto prihlasované označenie skladá. Písmeno „D“ odlišuje toto označenie od starších ochranných známok, avšak ďalšie štyri písmená, ktoré tvoria zvyšok tohto prvého slova, ktoré je dominantným prvkom v prihlasovacom označení, sú totožné, a preto bol vyvodený logický záver o nižšej podobnosti porovnávaných označení. Vo vzťahu k posúdeniu rozlišovacej spôsobilosti slovného prvku „N.“ poukázala na to, že vnútorná rozlišovacia spôsobilosť má byť vnímaná vo vzťahu k ochrannej známke a k prihlasovaným tovarom alebo službám a skúma sa vo vzťahu, či na základe takéhoto prvku je možné rozlíšiť tovary jedného výrobcu od výrobcu druhého. Slovo „N.“ aj „R.“ má síce pre slovenského spotrebiteľa jasný význam, nemá však rozlišovaciu spôsobilosť. Námietka o abstraktnosti rozhodnutia je podľa žalovaného nedôvodná, pretože žalovaný i prvostupňový správny orgán sa podrobne zaoberali porovnaním, ako aj rozborom jednotlivých označení a starších známok s tovarmi a službami, na ktoré boli prihlásené, ako aj jednotlivými prvkami, relevantným spotrebiteľom a následne bola posudzovaná komplexne aj otázka možnosti vzniku existencie pravdepodobnosti zámeny, pričom bolo prihliadnuté jednak na rozhodovaciu prax žalovaného, ako aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Vo vzťahu k porovnávaniu kolíznych označení, resp. ochranných známok z fonetického hľadiska poukázal žalovaný na celkový zvukový vnem, pri ktorom nemožno vylúčiť pravdepodobnosť zámeny, resp. bola zistená istá miera podobnosti a táto bola aj konštatovaná. Vo vzťahu k vykonanému porovnaniu žalobcom prihlasovaného označenia a starších ochranných známok poukázal žalovaný na to, že žalobca porovnával staršie ochranné známky v inom zobrazení (červené veľké písmená), než sú tieto staršie ochranné známky do registra zapísané (čierne veľké písmená). Vo vzťahu k významu slova „alno“ v španielčine a taliančine žalovaný uviedol, že tento význam nie je pre slovenskú spotrebiteľskú verejnosť všeobecne známy, pretože slovenský spotrebiteľ skôr vníma význam slov v anglickom jazyku. Žalovaný sa zaoberal všetkými prvkami i celkovým dojmom porovnávaných označení, posudzoval otázku zhodnosti a podobnosti jednotlivých tovarov a služieb a otázku pravdepodobnosti zámeny. Zameral sa na posúdenie prvkov, ktoré boli dominantné, a teda dištinktívne a tovarov a služieb a v tomto kontexte konštatoval svoje závery, ktoré sú podľa žalovaného logické a v súlade so zákonom. Navrhol žalobu zamietnuť. Zástupkyňa ďalšieho účastníka sa na pojednávaní stotožnila s argumentáciou žalovaného k možnosti pravdepodobnosti zámeny starších ochranných známok a prihlasovaného označenia. „F.“ je na trhu 80 rokov, vyrába kuchyne a u priemerného spotrebiteľa už samotný názov „F.“ vyvoláva asociáciu, že sa jedná o kuchyne. Preto dovetok „N.“ u prihlasovaného označenia nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Podľa § 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby. Podľa § 4 písm. a) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach na účely tohto zákona je staršou ochrannou známkou, ochranná známka zapísaná v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "register") so skorším právom prednosti. Podľa § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných podľa § 30, majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou. Podľa § 30 zák. č. 506/2009 Z.z. po zverejnení prihlášky vo vestníku môže osoba uvedená v § 7 (ďalej len "namietateľ") v lehote troch mesiacov od tohto zverejnenia podať námietky z dôvodov podľa § 7. Námietky musia byť odôvodnené a doložené dôkazmi. Na doplnenie a rozšírenie námietok a na dôkazy predložené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z vlastného podnetu, b) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane. Podľa § 51 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní 27) s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci, keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí (zhodne s prvostupňovým správnym orgánom) konštatoval, že medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti vzhľadom na zistenú podobnosť kolíznych označení, resp. ochranných známok a zhodnosť tovarov a služieb, na ktoré sa prihlasované označenie a staršie ochranné známky vzťahujú, t.j. konštatoval naplnenie námietkových dôvodov podľa § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z., na základe čoho potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bolo vyhovené námietkam majiteľa starších ochranných známok (ďalší účastník) a ktorým bola prihláška navrhovateľa zverejneného označenia (žalobcu) zamietnutá. Tvrdil, že v tomto prípade aplikácia § 7 písm. a/ Zákona o ochranných známkach neprichádza do úvahy z dôvodov uvedených v žalobe z dôvodu nelogického a nesprávneho posúdenia rozdielnej grafickej úpravy a farebnosti prihláseného označenia, nesprávneho a nelogického posúdenia slovného prvku „N.“ ako opisného a nedostatočne dištinktívneho prvku, nelogického posúdenia dominantného slovného prvku prihláseného označenia „X.“ so staršími ochrannými známkami „F.“ z fonetického hľadiska, pričom žalobca tvrdil, že žalovaný sa vôbec nezaoberal argumentami žalobcu uvedenými v rozklade vo vzťahu k porovnaniu kolíznych označení z vizuálneho hľadiska a napokon z dôvodu nesprávneho a nelogického posúdenia zameniteľnosti porovnávaných označení vo vzťahu k vnímaniu priemerného spotrebiteľa. Podľa § 7 písm. a/ Zákona o ochranných známkach označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, pričom za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou. Zmyslom a účelom ochranných známok je rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych výrobcov, resp. poskytovateľov služieb. Základným kritériom pre posudzovanie zameniteľnosti prihlasovaného označenia so staršími ochrannými známkami, označujúcimi zhodné alebo podobné výrobky alebo služby je vždy hľadisko bežného spotrebiteľa. Skúmanie zhodnosti a podobnosti sa preto musí zakladať na porovnaní motívov charakterizujúcich jednotlivé označenia. Pri posudzovaní zameniteľnosti prihlasovaného označenia, resp. ochranných známok je teda predmetom hodnotenia celkové posúdenie vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti označení, ktoré musí vychádzať z celkového dojmu, ktorý označenie vyvoláva s prihliadnutím na rozlišujúce a dominantné zložky. Prihlasované označenia, resp. ochranné známky sa vždy porovnávajú v takej podobne, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri ochranných známok. Posudzovanie možnej zameniteľnosti je vecou úvahy správneho orgánu. Súd nie je oprávnený namiesto správneho orgánu nahradiť jeho hodnotenie dôkazov vlastnou úvahou a namiesto zistenia skutkového stavu správnym orgánom postaviť vlastné zistenie skutkového stavu veci. Správny súd sa musí obmedziť len na posúdenie, či úsudok žalovaného je logicky možným záverom vychádzajúcim z premís, ktoré boli nastolené. Súd, pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany žalovaného v jeho rozhodnutí v dôsledku žalobcom tvrdeného nelogického a nesprávneho posúdenia porovnaných kolíznych označení, resp. ochranných známok, musí skúmať, či správne uváženie žalovaného, nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ani z pravidiel logického uvažovania a či závery, ku ktorým žalovaný dospel, boli zistené riadnym procesným postupom pri aplikácii správnych právnych predpisov. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie je zákonné. Zákonnosť tohto rozhodnutia závisí od správnej aplikácie ust. § 7 písm. a/ Zákona o ochranných známkach na správnym orgánom zistený skutkový stav, ktorý vychádza z výsledkov porovnávania kolíznych označení (prihlasovaného označenia a starších ochranných známok) a porovnávania tovarov a služieb, na ktoré sa kolízne označenia, resp. ochranné známky vzťahujú, resp. sú zapísané a následne od posúdenia existencie pravdepodobnosti ich zámeny na strane verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie prihlasovaného označenia so staršími ochrannými známkami, a to z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti prihlasovaného označenia „X. N.“ a starších ochranných známok „F.“ a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa prihlasované označenie a staršie ochranné známky vzťahujú. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, posúdenie otázky zameniteľnosti patrí do správnej úvahy žalovaného. Súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Žalovaný ako správny orgán je kompetentný urobiť si úsudok o zameniteľnosti prihlasovaného označenia prihlasovateľa (žalobcu) so staršími ochrannými známkami namietateľa - majiteľa starších ochranných známok (ďalší účastník), ako aj o podobnosti porovnávaných ochranných známok na základe správnej úvahy, ktorú je povinný podrobne uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Správna úvaha predstavuje oprávnenie správneho orgánu v rámci určitého tolerančného pásma sformulovať svoje závery samostatne. Súd by mohol zrušiť rozhodnutie správneho orgánu vydané na základe správnej úvahy len za predpokladu, ak by pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe zistil zjavné a logické rozpory v úsudku správneho orgánu, alebo porušenie základných pravidiel správneho konania. Súd v konaní podľa V. časti O.s.p. nemôže nahrádzať správne uváženie, na základe ktorého správny orgán rozhodol. Zameriava sa len na zistenie, či skutkové okolnosti, z ktorých správny orgán pri voľnej úvahe vychádzal, boli zistené zákonným procesným postupom a či právny následok založený rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom. Ďalej, či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy logické a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné. Hodnotenie skutkových otázok sa však realizuje prostredníctvom vlastnej úvahy správneho orgánu. Súd sa preto v zmysle vyššie uvedeného zákonného rámca pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe obmedzil na posúdenie, či úsudok žalovaného je logicky možným záverom vychádzajúcim z premís, ktoré boli nastolené. Súd pritom prihliadol aj na to, či žalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite odôvodnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového správneho orgánu) vyplýva, že správny orgán podrobne vyhodnotil jednotlivé relevantné aspekty, ktoré sú v preskúmavanej veci významné pre posúdenie otázky zameniteľnosti, resp. nebezpečenstva zámeny prihlasovaného označenia prihlasovateľa (žalobcu) a starších ochranných známok namietateľa (ďalší účastník), a to po posúdení otázky podobnosti alebo zhodnosti porovnávaných označení, resp. ochranných známok a podobnosti alebo zhodnosti tovarov a služieb, na ktoré sa prihlasované označenie a staršie ochranné známky vzťahujú. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil pri posudzovaní existencie, resp. pravdepodobnosti zámeny prihlasovaného označenia so staršími ochrannými známkami otázku zhodnosti alebo podobnosti tovarov a služieb, na ktoré sa kolízne označenie, resp. ochranné známky vzťahujú so záverom, že všetky tovary a služby zverejneného označenia sú zhodné alebo podobné s tovarmi starších ochranných známok. Keďže žalobca nespochybnil v rozklade (a ani v žalobe v preskúmavacom konaní) posúdenie prvostupňového správneho orgánu týkajúce sa porovnania kolíznych tovarov a služieb, žalovaný pri svojom vyhodnocovaní správne vychádzal zo záveru prvostupňového správneho orgánu, že všetky tovary a služby nárokované prihlasovateľom sú zhodné alebo podobné s tovarmi starších ochranných známok namietateľa (majiteľa starších ochranných známok). Následne žalovaný vychádzajúc z hodnotenia vykonaného prvostupňovým správnym orgánom vo vzťahu k zisťovaniu podobnosti alebo zhodnosti porovnávaných označení, resp. starších ochranných známok, tieto vyhodnotil z hľadiska vizuálneho, fonetického a sémantického, pričom vyhodnotil aj celkový dojem porovnávaných označení, resp. ochranných známok. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že rozhodnutie ignoruje význam rozdielnej grafickej úpravy a rozličnej farebnosti zverejneného označenia a z dôvodu, že sa žalovaný nezaoberal argumentami žalobcu uvedenými v rozklade ohľadne grafickej úpravy, počtu slov a hlások, ako aj ich vplyvu na vnímanie spotrebiteľa, súd túto námietku považoval za nedôvodnú. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, poukazujúc aj na podrobné vyhodnotenie prihlasovaného označenia a starších ochranných známok z vizuálneho hľadiska vykonané prvostupňovým správnym orgánom, sám vykonal uvedené hodnotenie a poukázal na všetky špecifiká prihláseného označenia a podrobne posúdil a porovnal prihlasované označenia a staršie ochranné známky z vizuálneho hľadiska. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pri porovnávaní kolíznych označení z vizuálneho hľadiska zobral do úvahy skutočnosť, že predmetom porovnania je na jednej strane prihlásené kombinované označenie tvorené slovným prvkom „X. N.“ v špecifickej grafickej podobe a na strane druhej výlučne slovné staršie ochranné známky pozostávajúce zo slovného prvku „F.“ napísaného štandardným typom písma. Špecifická grafická podoba prihláseného označenia zahŕňa netypické striedanie veľkých a malých písmen abecedy, keď okrem začiatočných písmen „D“ slovného prvku „X.“ a „I“ slovného prvku „R.“ je veľkými písmenami napísaný aj celý slovný prvok „N.“. Grafickú podobu prihláseného označenia ďalej vytvára použitie písma rôznej veľkosti, použitie zelenej a čiernej farby a grafické zvýraznenie začiatočného písmena „D“ v podobe obruby tvorenej zelenými kruhmi rôznej veľkosti. Prihliadol však aj na skutočnosť, že kolízne označenia obsahujú rovnaký sled štyroch hlások „F./F.“, ktorý predstavuje celé staršie ochranné známky. Vzhľadom na skutočnosť, že staršie ochranné známky sú celé obsiahnuté v prihlásenom označení, v ktorom sa nachádzajú v prednostne vnímanej začiatočnej časti slovného spojenia „X. N.“ a pri súčasnom zvážení existujúcich vizuálnych odlišností posudzovaných označení žalovaný považoval za dôvodné medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami pripustiť len nižšiu mieru vizuálnej podobnosti. Z uvedeného dôvodu žalovaný záver prvostupňového správneho orgánu v tejto časti potvrdil. Prvostupňový správny orgán pritom po vykonanom porovnaní kolíznych označení, resp. starších ochranných známok konštatoval, že aj napriek grafickému prvku a ďalšiemu slovnému prvku zverejneného označenia nie je možnosť podobnosť porovnávaných označení z vizuálneho hľadiska úplne vylúčiť. Z uvedeného vyplýva, že nie je dôvodná námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného ignoruje význam rozdielnej grafickej úpravy a rozličnej farebnosti zverejneného označenia. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu, že sa žalovaný nezaoberal argumentmi žalobcu uvedenými v rozklade ohľadne grafickej úpravy, počtu slov a hlások, ako aj ich vplyvu na vnímanie spotrebiteľa. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s námietkami žalobcu uvedenými v rozklade vo vzťahu k vykonanému porovnaniu a hodnoteniu porovnávaných označení resp. ochranných známok z vizuálneho hľadiska vyjadril. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že porovnávané prihlasované označenie a staršie ochranné známky žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, porovnával a posudzoval tak, ako sú v registri zapísané, t.j. vo vzťahu k vizuálnemu zobrazeniu starších ochranných známok „F.“ vychádzal z toho, že slovné staršie ochranné známky sú zapísané v registri veľkými písmenami čiernej farby, teda nie vo vyobrazení v červenej farbe a inými písmenami, ako bolo použité v argumentácii žalobcu. Žalovaný, ani prvostupňový správny orgán, pri svojom rozhodovaní nepoprel žalobcovu argumentáciu ohľadne grafického vyobrazenia písmena „D“ v slovnom prvku „X.“, ktoré považoval za dominantné, vrátane grafického prvku a nepoprel, že by prvá časť tohto prihlasovaného označenia nebola prednostne vnímaná spotrebiteľmi. V tejto súvislosti však poukázal na to, že je potrebné zobrať do úvahy aj ďalšie prvky, z ktorých sa prihlasované označenie skladá. Písmeno „D“ síce odlišuje toto označenie od starších ochranných známok, avšak ďalšie 4 písmená sú úplne rovnaké, t.j. rovnaký je celý zvyšok tohto prvého slova prihlasovaného označenia, ktorý je dominantným prvkom v prihlasovanom označení. Preto súd zhodne s argumentáciou a hodnotením žalovaného má za to, že záver o nižšej podobnosti, resp. nízkej podobnosti prihlasovaného označenia a starších ochranných známok je výsledkom logickej úvahy. Rovnako nie je podľa názoru súdu v rozpore s logickým uvažovaním záver žalovaného o možnosti, resp. pravdepodobnosti zámeny prihlasovaného označenia a starších ochranných známok, napriek konštatovaniu nižšej miery vizuálnej podobnosti. Kolízne označenie, resp. ochranné známky žalovaný (rovnako ako prvostupňový správny orgán) posudzoval komplexne, t.j. zobral do úvahy nielen vizuálnu, ale aj fonetickú a sémantickú stránku kolíznych označení, ich celkový dojem, vyhodnotil podobnosť, resp. zhodnosť tovarov a služieb, otázku relevantného spotrebiteľa a až následne, po komplexnom posúdení všetkých relevantných aspektov v ich vzájomných súvislostiach vyslovil záver o existencii pravdepodobnosti zámeny kolíznych označení, tak ako to bolo konštatované v napadnutom rozhodnutí žalovaného i v prvostupňovom rozhodnutí. Súd pri takto vykonanom zhodnotení námietkových dôvodov upravených v § 7 písm. a/ Zákona o ochranných známkach nezistil v úvahe správneho orgánu logické rozpory. K námietke žalobcu, že posúdenie slovného prvku prihlasovaného označenia „N.“ ako opisného a záver žalovaného, že tento slovný prvok nie je pre slovenského spotrebiteľa dostatočne dištinktívny (nezohľadnenie národného aspektu), je v rozpore s logikou, s argumentáciou, že je nelogické, aby bola nemecká spoločnosť spájaná s výrobcom, ktorý vo svojom označení používa slovenský jazyk, súd uvádza, že ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Je potrebné poukázať na argumentáciu žalovaného týkajúcu sa porovnania kolíznych označení zo sémantického hľadiska, pričom vo vzťahu k vyhodnoteniu slovného prvku prihláseného označenia „N.“ konštatoval, že tento slovný prvok je nositeľom istého sémantického obsahu, avšak vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám ide o prvok opisný, pretože poukazuje na ich druh, resp. zameranie. Z toho vyplýva, že vo vzťahu k slovenskému spotrebiteľovi má tento slovný prvok jasný význam. Ide o opisný slovný prvok, ktorý nemá vo vzťahu ku kolíznym tovarom a službám rozlišovaciu spôsobilosť, t.j. nie je spôsobilý zabezpečiť odlíšenie prihláseného označenia od starších ochranných známok. Vnútorná rozlišovacia spôsobilosť slovného prvku tvoriaceho časť prihlasovaného označenia má byť vnímaná vo vzťahu k tovarom alebo službám, ku ktorým je prihlasované a skúma sa vo vzťahu, či na základe takéhoto prvku je možné tovary alebo služby jedného výrobcu odlíšiť od tovarov alebo služieb iného výrobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené východiská je potom úvaha správneho orgánu, že nedominantný slovný prvok „N.“ prihlasovaného označenia nemá rozlišovaciu spôsobilosť napriek tomu, že pre slovenského spotrebiteľa má jasný význam, je logická. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že tento slovný prvok vyhodnotil žalovaný aj v kontexte celkového, komplexného posúdenia kolíznych označení v rámci posudzovania jednotlivých kritérií, ktoré vplývajú na existenciu pravdepodobnosti zámeny porovnávaných označení, resp. ochranných známok so záverom, že tento slovný prvok „N.“ je prvkom, ktorým sa síce kolízne označenia líšia, avšak vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám je opisný, t.j. je bez rozlišovacej spôsobilosti. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nelogicky ignoroval pri hodnotení porovnávaných označení, resp. ochranných známok z fonetického hľadiska skutočnosť, že pri argikulácii slova „dalno“ je dôraz na písmene „d“, ktoré je znelou spoluhláskou, čím sa foneticky odlišuje od slova „F.“, rovnako je tomu tak aj pri slabikách „dal“ a „al“, súd uvádza, že túto námietku rovnako považoval za nedôvodnú. V prvom rade argumentácia žalobcu v žalobe týkajúca sa grafického zvýraznenia prvého písmena „D“ v dominantnom prvku prihlasovaného označenia „X.“ je v tejto súvislosti irelevantná, keďže porovnávanie kolíznych označení z hľadiska fonetického je založené na zvukovom vneme, nie na vneme vizuálnom. Pri predmetnom posudzovaní z fonetického hľadiska je teda dôležitý zvukový vnem vyvolaný porovnávanými označeniami. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, že je veľmi pravdepodobné, že spotrebiteľ bude prihlásené označenie reprodukovať prostredníctvom slovného prvku „X.“, ktorý vďaka svojej veľkosti, zobrazeniu a postaveniu vo zverejnenom označení predstavuje jeho dominantný a rozlišujúci prvok a to aj vzhľadom na to, že spotrebiteľ zvyčajne u dlhého slovného spojenia uprednostní reprodukciu začiatočnej časti takéhoto označenia. Žalovaný konštatoval, že pri zvukovej realizácii prihláseného označenia ako „dal- no“ a starších ochranných známok ako „al-no“ je zrejmé, že porovnávaným označeniam je potrebné priznať fonetickú podobnosť, keďže majú rovnakú dĺžku, zhodujú sa v poslednej slabike a prvá slabika je veľmi podobná. Označenia majú tiež rovnaký rytmus a intonáciu. Takúto úvahu súd považoval za logickú. Za logický je potom možné považovať aj záver, že uvedené kolízne označenia sú z hľadiska fonetického, t.j. z hľadiska sluchového dojmu, resp. vnemu, podobné. Pokiaľ žalobca namietal, že pri komplexnom posúdení zameniteľnosti porovnávaných označení „F.“ a „X. N.“ sa žalovaný dopustil zásadných pochybení, keďže na základe posúdenia veci dospel len k hypotetickej možnosti zámeny týchto označení, pričom abstraktne vyňal zverejnené označenie z vizuálneho, fonetického aj sémantického kontextu a vyslovil teoreticky záver, že spotrebiteľ si môže označenie zameniť, súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný (rovnako ako aj prvostupňový správny orgán) pri posúdení existencie pravdepodobnosti zámeny vychádzali z vnímania posudzovaných označení relevantnou spotrebiteľskou verejnosťou, pričom za rozhodujúcu považoval skutočnosť, že podobnosť porovnávaných označení je daná v prvkoch „F.“ vs. „X.“, ktorý je jediným prvkom tvoriacim staršie ochranné známky a dominantným a rozlišujúcim prvkom prihláseného označenia, pričom je zároveň daná úplná zhoda, resp. podobnosť tovarov a služieb. Žalovaný pri komplexnom hodnotení vychádzal z celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny, z posúdenia podobnosti prihlasovaného označenia, resp. starších ochranných známok z jednotlivých hľadísk (vizuálneho, fonetického, sémantického a z hľadiska celkového dojmu), pričom neopomenul ani ďalšie faktory, akými sú dominantnosť jednotlivých prvkov, stupeň pozornosti príslušnej verejnosti a postavenie majiteľa starších ochranných známok na trhu. Pri tomto hodnotení vychádzal z tzv. kompenzačného princípu (ktorý je konštantne uplatňovaný tak v rozhodovacej činnosti žalovaného, ako aj v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Súdov EÚ), ktorý je nutné pri posúdení pravdepodobnosti zámeny zohľadniť a podľa ktorého nižšia miera podobnosti medzi posudzovanými označeniami môže byť kompenzovaná vysokou mierou podobnosti, resp. zhodou medzi označovanými tovarmi a službami, k čomu dochádza aj v predmetnom prípade. Žalovaný posúdil aj ďalšie kritériá, ktoré vplývajú na existenciu pravdepodobnosti zámeny, a to rozlišovaciu spôsobilosť kolíznych porovnávaných označení a rozlišovacia spôsobilosť ich jednotlivých prvkov. Pri posúdení pravdepodobnosti zámeny je dôležité, či sa kolízne označenia zhodujú, resp. sú podobné v prvkoch, ktoré sú rozlišujúce, alebo naopak v prvkoch, ktoré sú z hľadiska rozlišovacej spôsobilosti slabé. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z toho, že fonetická podobnosť, ako aj nižšia miera vizuálnej podobnosti označení, sú založené na takmer zhodných slovných prvkoch „X.“ vs. „F.“, ktoré vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám disponujú rozlišovacou spôsobilosťou, pretože ide o fantazijné prvky bez zrejmého významu vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám. Slovný prvok „N.“ prihláseného označenia, v ktorom sa porovnávané označenia líšia, žalovaný vyhodnotil vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám ako prvok opisný, pretože poukazuje na ich druh, resp. zameranie, z čoho dovodil, že je bez rozlišovacej spôsobilosti. Žalovaný k záveru o pravdepodobnosti zámeny dospel na základe posúdenia všetkých okolností relevantných pre posúdenie naplnenia námietkových dôvodov podľa § 7 písm. a/ Zákona o ochranných známkach, vrátane zistenej miery podobnosti označení a zhody, resp. podobnosti tovarov a služieb, pričom záver o pravdepodobnosti zámeny v napadnutom rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil a tento záver je podľa názoru súdu v súlade so zásadami logického uvažovania a nevybočil zo zákonnej úpravy. Súd teda dospel k záveru, že záver žalovaného o naplnení námietkových dôvodov podľa § 7 písm. a/ Zákona o ochranných známkach je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí v rozpore s argumentačnou líniou samotného úradu, ako i Najvyššieho súdu SR, posúdil existenciu pravdepodobnosti zámeny kolíznych označení z vizuálneho hľadiska, súd uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v prípade ochranných známok, ktoré boli predmetom žalobcom označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžhuv/2/2011 - „M. Y.“ vs. „M.“ a „M. H.“ ide o odlišný skutkový stav, keďže spoločný prvok v označení „M.“ je vo vzťahu k dotknutým službám v triede XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb prvkom opisným, t.j. prvkom s nižšou mierou rozlišovacej spôsobilosti, ktorému spotrebitelia zvyčajne nevenujú toľko pozornosti, ako prvkom dištinktívnym. Žalovaný s poukazom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ uviedol, že pravdepodobnosť zámeny označení obsahujúcich spoločný nedištinktívny prvok, je nižšia ako v prípade označení, ktorých spoločný prvok je dištinktívny. Pokiaľ označenia obsahujú spoločný prvok, ktorý vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám disponuje rozlišovacou spôsobilosťou, pravdepodobnosť zámeny takýchto označení je vysoká, čo je aj prípad prihláseného označenia „X. N.“ a starších ochranných známok „F.“. V preskúmavanom prípade takmer zhodné slovné prvky prihláseného označenia a starších ochranných známok „X.“ a „F.“ vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám disponujú rozlišovacou spôsobilosťou, pretože ide o fantazijné prvky bez zrejmého významu vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám, čo je pri celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny rozhodujúce. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že žalovaný v súvislosti s posudzovaním dominantného prvku prihlasovaného označenia „X.“ z fonetického i vizuálneho hľadiska nepokladal verzálu D za dominantný a rozlišujúci prvok, a tým sa dopustil zásadného logického pochybenia, pričom poukázal na rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie vo veci T-385/09, podľa ktorého „sa má celkové posúdenie z hľadiska vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení zakladať na celkovom dojme, ktorí tieto označenia vytvárajú, sa zohľadní najmä ich rozlišujúcich a dominantných prvkov“, súd uvádza, že takáto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého naopak vyplýva, že žalovaný jednak nespochybnil, naopak zvýraznil, že písmeno „D“ dominantného prvku prihlasovaného označenia je odlišné a celkové posúdenie kolíznych označení vykonal práve v intenciách kritérií stanovených o.i. aj žalobcom uvedeným rozhodnutím. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom tvrdil, že žalovaný sa vôbec nezaoberal argumentami žalobcu uvedenými v rozklade. Takýto žalobný dôvod je v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené aj na č.l. 6-9 tohto rozsudku, neobsahuje len všeobecné úvahy a nie je možné považovať ho za abstraktné. Naopak, obsahuje všetky skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté a úvahy žalovaného, ktorými sa pri hodnotení prihláseného označenia a starších ochranných známok, ich porovnaní (z vizuálneho, fonetického i sémantického hľadiska, ako i celkového dojmu), pri zisťovaní ich zhodnosti, resp. podobnosti, pri porovnaní zhodnosti, resp. podobnosti tovarov a služieb, na ktoré sa prihlásené označenie a staršie ochranné známky vzťahujú, ako aj pri komplexnom hodnotení existencie pravdepodobnosti zámeny riadil a ako vec právne posúdil. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo vlastne rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené, alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobca) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie netrpí. Súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie a pre nevyrovnanie sa s dôvodmi uvedenými žalobcom v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Súd konštatuje, že v odôvodnení rozhodnutia je obsiahnutá úvaha, ktorou sa žalovaný spravoval pri hodnotení podstatných skutočností rozhodných pre prijatie záveru o naplnení námietkových dôvodov uvedených v ust. § 7 písm. a/ Zákona o ochranných známkach. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný sa zaoberal všetkými relevantnými skutočnosťami, na základe ktorých dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre nezapísanie prihlasovaného označenia do registra na základe námietok podaných v súlade s § 30 Zákona o ochranných známkach majiteľom starších ochranných známok. Odôvodnenie obsahuje podrobné porovnanie a podrobnú úvahu, akou sa žalovaný spravoval pri posudzovaní podobnosti tovarov a služieb prihlasovaných pre zverejnené označenie a zapísaných tovarov pre staršie ochranné známky, zohľadniac všetky rozhodujúce okolnosti, ktorými sa vyznačuje vzťah medzi porovnávanými tovarmi a službami, pričom dospel k záveru, že tovary a služby zverejneného označenia sú zhodné alebo podobné s tovarmi starších ochranných známok. Táto úvaha je výsledkom logického uvažovania a nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Napokon žalobca záver žalovaného (i prvostupňového správneho orgánu) o zhodnosti, resp. podobnosti tovarov a služieb zverejneného označenia tovarmi starších ochranných známok ani nespochybnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného rovnako obsahuje podrobné porovnanie, vyhodnotenie a podrobnú úvahu, akou sa žalovaný spravoval pri posudzovaní zhodnosti alebo podobnosti prihlasovaného označenia so staršími ochrannými známkami (z hľadiska vizuálneho, fonetického, sémantického, i z hľadiska celkového dojmu), ako aj pri komplexnom zhodnotení existencie pravdepodobnosti zámeny kolíznych označení, resp. ochranných známok na strane verejnosti, pričom dospel k záveru o nižšej miere vizuálnej podobnosti porovnávaných označení, o čiastočnej podobnosti fonetického vnemu porovnávaných označení, o popisnom charaktere slovného prvku prihlasovaného označenia „KUCHYNEInteriéry“, pričom ide o úvahu, ktorá je výsledkom logického uvažovania a ktorá nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Rovnako za výsledok logického uvažovania je možné považovať aj úvahu žalovaného vo vzťahu ku komplexnému posúdeniu porovnávaných označení, resp. ochranných známok a vo vzťahu ku konštatovaniu existencie pravdepodobnosti ich zámeny. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa zaoberal argumentami žalobcu uplatnenými v rozklade (vrátane reakcie na žalobcom označené rozhodnutia, ktoré sú výsledkom rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a Súdu ES), a preto nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že žalovaný vôbec nereagoval na argumenty žalobcu uvedené v rozklade. Súd preto vyššie uvedené námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Námietky žalobcu uvedené v žalobe neboli spôsobilé privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.