Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/136/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201245 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201245.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu S.G.S. - SAFE GROUP SLOVAKIA, s. r. o., Nad Plážou 7, 974 01 Banská Bystrica, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ATTORNEYS GROUP s. r. o., Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, 041 01 Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2014/02227-2.1 zo dňa 16. júla 2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. S/2014/02227-2.1 zo dňa 16. júla 2014 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 68/14.-1.0/pok/r zo dňa 22. mája 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2, písm. b) O. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 588,76 Eur z toho náhradu na zaplatenom súdnom poplatku 70.-Eur a náhradu trov právneho zastúpenia 518,76 Eur a zaplatiť ich žalobcovmu zástupcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 68/14-1.0/pok/r zo dňa 22. mája 2014, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce uložená pokuta 600.-Eur za správny delikt spočívajúci v porušení povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov a to konkrétne za porušenie § 123 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, spočívajúce v tom, že účastník konania v pozícii zamestnávateľa neposkytol v celom kontrolovanom období máj až júl 2013 svojim zamestnancom L. V., nar. X.X.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 10.9.2012 v znení jej zmien, O. O., nar. XX.X.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 27.6.2012 v znení jej zmien, mzdové zvýhodnenia za nočnú prácu. Žalobca videl nezákonnosť v tom, že prvostupňový správny orgán porušil v priebehu konania správny poriadok a to konkrétne § 4 ods. 5, § 32 ods. 1, § 2, § 48 a § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. tým, že inšpekcia práce podľa výzvy z 6.9.2013 sa netýkala obdobia júl 2013. Inšpektorát práce nepožadoval predloženie evidencie pracovného času vybraných zamestnancov za stanovené obdobie. Inšpektorát práce rozšíril sledované obdobie bez upovedomenia žalobcu aj za mesiac júl 2013 a k tomu mesiacu si nevyžiadal žiadne doklady a napriek tomu v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 14.2.2014 uviedol medzi novozistenými nedostatkami neposkytnutie mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu v období 5., 6. a 7. mesiaca 2013. Prvostupňový správny orgán neumožnil žalobcovi, aby sa vyjadril k Dodatku protokolu č. 1 zo dňa 13. marca 2014. V oznámení o začatí správneho konania o správnom delikte prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca neposkytol v celom kontrolovanom období zamestnancom mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a tým nezohľadnil skutočnosť, že k vyjadreniu protokolu bola predložená evidencia pracovného času za mesiace apríl až jún 2013 a vo vyjadrení aj za júl 2013 a výplatné pásky predmetných zamestnancov za júl 2013, z ktorých vyplýva, že zamestnancom bolo mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu poskytnuté podľa evidencie pracovného času. Inšpektorát práce nepožadoval počas výkonu inšpekcie predloženie evidencie pracovného času, za účelom spoľahlivého zistenia stavu veci nevykonal žiadne iné dôkazy, týkajúce sa tvrdeného skutku. Inšpektorát práce nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý neobsahuje špecifikáciu správneho deliktu tak, aby bolo nezameniteľným spôsobom zrejmé, ktorému zamestnancovi, v ktorom období nebol poskytnutý konkrétny nárok a v akej výške na mzdové zvýhodnenie za prácu v noci. Ďalej je nepreskúmateľný z dôvodu, že obsahuje len odkaz na iné dokumenty, ktoré majú obsahovať špecifikáciu správneho deliktu žalobcu. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a to z dôvodu, že z neho nie je možné sa dozvedieť, či bola pokuta uložená za a) neposkytnutie mzdového zvýhodnenia v rozsahu podľa evidencie služieb vedenej podľa § 56 ods. 1, písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na § 19 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 634/2005 Z. z. alebo b) neposkytnutie mzdového zvýhodnenia v rozsahu podľa evidencie práce podľa ust. § 99 Zákonníka práce, alebo c) neposkytnutie mzdového zvýhodnenia v rozsahu rozdielu medzi nočnou prácou podľa evidencie uvedenej vyššie pod písm. a) alebo b). Odôvodnenie je tiež nepreskúmateľné preto, lebo nie je možné z neho zistiť, ako sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom a to s evidenciou pracovného času a výplatných lístkov. Nie je možné sa z neho dozvedieť, prečo neakceptoval prvostupňový správny orgán evidenciu pracovného času, ktorá je vedená v zmysle § 99 Zákonníka práce a je podkladom pre výpočet mzdy, ale postavil svoje rozhodnutie na evidencii služieb, ktorá neslúži na pracovnoprávne účely a ktorej obsah je v rozpore so znením § 99 Zákonníka práce. Z odôvodnenia nie je možné sa dozvedieť ani to, ako sa vysporiadal prvostupňový správny orgán so skutočnosťami uvedenými vo vyjadrení k protokolu, týkajúcimi sa rozdelenia jednotlivých strážnych služieb na aktívne a neaktívne časti (pohotovosť) mimo pracoviska. Žalobca namietal aj nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení, keď prvostupňový správny orgán uviedol, že inšpektor nie je povinný prihliadnuť k dokladom doloženým až po prerokovaní protokolu. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce sa však na konanie podľa § 19 na správne delikty vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, a preto bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu prihliadnuť na všetky doklady, ktoré pred vydaním rozhodnutia žalobcu správnemu orgánu predložil. Žalobca ďalej namietal aj nezákonnosť druhostupňového rozhodnutia spočívajúcu v tom, že keď je prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, potom je takisto nezákonné aj druhostupňové rozhodnutie, ktorým bolo takéto prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Namietol nesprávne zistenie, že žalobca neposkytol za obdobie máj až júl 2013 zamestnancom mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, pričom z odôvodnenie nie je možné sa dozvedieť, ako dospel k takémuto zisteniu. Uzavrel, že tak prvostupňové rozhodnutie ako aj druhostupňové rozhodnutie sú nezákonné a nepreskúmateľné. Navrhol, aby súd obidve rozhodnutia zrušil a žalovaného zaviazal na náhradu žalobcových trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, 2, 3 zákona o inšpekcii práce a s odkazom na ne uviedol, že postup pri výkone inšpekcie práce, ktorá bola vykonaná u žalobcu v objekte IKM-Belveder Banská Bystrica dňa 6.9.2014 a od 7.2.2014 do 14.2.2014 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica bol plne v súlade s týmito ustanoveniami. Protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 14.2.2014 č. IBB-66-02-2.3/P-B24,25-13 má všetky náležitosti vyžadované zákonom, bol so žalobcom riadne prerokovaný a bola mu daná lehota na vyjadrenie k skutočnostiam v tomto protokole uvedenými. Žalobca tak mohol predložiť dôkazy, ktoré mu boli známe a ktorými by mohol vyvrátiť zistené nedostatky uvedené v protokole. Žalobca sa vyjadril písomne a pripojil dodatočné listinné dôkazy okrem iného aj evidenciu pracovného času vedenú v zmysle § 99 Zákonníka práce. Následne bol vyhotovený k protokolu v súlade s § 14 ods. 3, písm. a) zákona o inšpekcii práce dodatok č. 1, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť protokolu a ktorým bol tento protokol uzatvorený. Na základe dodatočne predložených dokladov boli dodatkom zmenené body 2 až 4 protokolu. Jednak tam bolo zmenené obdobie, v ktorom bol nedostatok zistený a to v prospech žalobcu a bol tiež doplnený počet hodín, ktoré zamestnanci odpracovali v noci na základe dodatočne doloženej evidencie pracovného času vedenej podľa § 99 Zákonníka práce. V zmysle § 14 ods. 3, písm. a) zákona o inšpekcii práce. Dodatok obsahuje písomné vyjadrenie žalobcu k protokolu a stanovisko inšpektorátu práce k tomuto písomnému vyjadreniu žalobcu, a preto ani nenastal zákonný dôvod, aby sa k predmetnému dodatku žalobca vyjadroval. Zákon o inšpekcii práce nestanovuje ani možnosť ani povinnosť inšpektorovi práce umožniť kontrolovanému subjektu vyjadriť sa k dodatku protokolu. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že inšpekcia práce bola vykonaná v súlade s § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, 2 písm. a), b) a ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce, pričom protokol obsahuje všetky náležitosti. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobcova námietka, že žalovaný bez ďalšieho upovedomenia žalobcu rozšíril sledované obdobie aj na mesiac júl 2013, je úplne bezpredmetná pretože v protokole bolo jednoznačne uvedené, že sledovaným obdobím bolo obdobie od mája 2013 do júla 2013, ak nie je uvedené inak pri konkrétnom nedostatku. Pokiaľ žalobca namietal kontrolované obdobie uvedené vo výzve na predloženie dokladov, tak toto nemá žiadnu relevanciu, nakoľko toto obdobie vo výzve nie je rozhodujúce, pretože to nemá žiadny vzťah k spáchaniu správneho deliktu, za ktorý bol uložený sankčný postih. Žalobcovu námietku, že nebola od neho požadovaná evidencia pracovného času, považoval žalovaný za účelovú a zavádzajúcu, pretože z protokolu je jednoznačné, že žalobca ako dôkaz k výkonu inšpekcie predložil knihu evidencie služieb vedenú podľa § 56 ods. 1, písm. b) zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti v nadväznosti na § 19 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 634/2005 Z. z., z ktorej bolo zrejmé, že išlo o výkon strážnej služby, bolo zrejmé miesto výkonu strážnej služby a čas výkonu strážnej služby, t. j. presné časové ohraničenie začiatku a konca konkrétneho časového úseku, v ktorom zamestnanci žalobcu vykonávali prácu, resp. strážnu službu. Vykonávali ju nasledovne: v objekte Belveder - IKM vždy jedna osoba od 7.00 hod. do 19.00 hod. a jedna osoba od 19.00 hod. do 7.00 hod.. Objekt Belveder - Parkovanie vždy jedna osoba spravidla od 18.00 hod. do 6.00 hod.. Evidenciu pracovného času vedenú podľa § 99 Zákonníka práce žalobca predložil až dodatočne k svojmu vyjadreniu k protokolu, čiže viac ako 4 mesiace od začatia výkonu inšpekcie práce, na čo inšpektor práce reagoval spomínaným dodatkom. Pokiaľ žalobca argumentoval, že žalovaný nevykonal ďalšie dôkazy, žalovaný uviedol, že listinné dôkazy, ktoré boli priložené žalobcom v priebehu výkonu inšpekcie práce, vrátane dodatočne doložených dokladov žalobcom počas kontroly a v priebehu správneho konania, jednoznačne preukazovali spáchaný delikt a to neposkytnutie mzdového zvýhodnenia za prácu vykonávanú v noci. Preto nebolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Žalovaný k námietke porušenia zákona o nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia uviedol, že konanie začalo na podnet správneho orgánu a to dňa 22. 4. 2014, kedy žalobca prevzal oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 9.4.2014. Rozhodnutie bolo vydané 22.5.2014, a teda v zákonom stanovenej lehote, ktorá je 30 prípadne 60 dní v zmysle § 49 ods. 2 správneho poriadku. Tieto lehoty majú len poriadkový charakter. K námietke nepreskúmateľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol, že judikatúry súdov v správnom súdnictve vyplýva, že vo výroku je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne obdobie je subjekt postihnutý. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsiahnutých popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol zamenený s iným. Táto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Poukázal pritom na rozhodnutia NS SR 5Sžo 46/2011 a rozsudok KS BB 23S/324/2013-68. Ďalej uviedol, že význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania a musí byť z neho možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aká sankcia bola uložená. Špecifikácia správneho deliktu vo výroku prvostupňového rozhodnutia bola dostačujúca, pretože z výroku možno zistiť, kedy bola kontrola vykonaná, kde bola vykonaná, pričom skutok je vymedzený tak, že ho nemožno zameniť s iným skutkom. Je z neho zrejmé, aký predpis bol porušený, ktorá konkrétna povinnosť bola porušená, v čom spočíva jej porušenie a akým spôsobom došlo k jej porušeniu, a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym zamestnancom, a za ktoré časové obdobie. Takáto špecifikácia je úplne postačujúca k tomu, aby sankciované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním. Vyšpecifikovanie výšky mzdového zvýhodnenia za prácu v noci vo vzťahu ku každému zamestnancovi je irelevantné, pretože predmetom správneho konania bolo uloženie sankcie za porušenie konkrétnej pracovno-právnej povinnosti, to znamená za neposkytnutie mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu a nie uloženie povinnosti žalobcu, aby vyplatil jednotlivým zamestnancom konkrétnu výšku nevyplateného mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu za určité konkrétne obdobie. K námietke žalobcu k nepreskúmateľnosti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uviedol, že toto obsahuje všetky náležitosti, ktoré v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku mať má. Dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa správny orgán riadil pri vyhodnotení dôkazov, ktoré dôkazy zobral do úvahy, a aký skutkový stav na ich základe zistil, a ako tento skutkový stav posúdil z vecného hľadiska a po právnej stránke. Listinnými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané spáchanie správneho deliktu spočívajúce v porušení § 123 ods. 1 Zákonníka práce neposkytnutím zamestnancom L. V.ovi a O. O. zvýhodnenie za nočnú prácu. L. V. podľa evidencie vedenej v knihe evidencie služieb odpracoval v noci 120 hodín a podľa dodatočne predloženej evidencie pracovného času odpracoval v noci 74 hodín za mesiac máj 2013, podľa evidencie vedenej v knihe evidencie služieb odpracoval v noci 112,5 hodiny a evidencie pracovného času 61 hodín za mesiac jún a podľa evidencie vedenej v knihe evidencie služieb odpracoval v noci 105 hodín v mesiaci júl 2013. O. O. v mesiaci máj 2013 evidencie vedenej v knihe evidencie služieb odpracovala v noci 37,5 hodiny a podľa dodatočne predloženej evidencie pracovného času odpracovala v noci 35 hodín, v mesiaci jún tomuto tak bolo podľa evidencie služieb 67,5 hodín a podľa evidencie pracovného času 40 hodín a v mesiaci júl podľa evidencie vedenej v knihe evidencie služieb odpracovala v noci 90 hodín. Skutočnosť, že na výplatných listinách zamestnancov L. V. a O. O. za predmetné mesiace je uvedená len výška základnej mzdy a mzdové príplatky bez bližšej špecifikácie. Tieto listiny obsahujú kolónku „Mzdové príplatky“, bez bližšej špecifikácie, ktorých sumy sa však zhodujú so sumami uvedenými v kolónke označenej ako „Príplatky za pracovnú pohotovosť“ uvedené v mzdových listoch dotknutých zamestnancov žalobcu za obdobie máj až júl 2013. Z toho je jednoznačne potvrdené, že zamestnancom neboli vyplatené mzdové zvýhodnenia za nočnú prácu, čo je jasné porušenie Zákonníka práce. Na margo uviedol, že v mzdových listoch za obdobie máj 2013 až júl 2013 majú dotknutí zamestnanci uvedené mzdové príplatky za pracovnú pohotovosť, z ktorých vyplýva, že celkový počet hodín pracovnej pohotovosti vykázaných v evidencii pracovného času vedenej žalobcom podľa § 99 Zákonníka práce je vynásobený koeficientom 0,3882 vypočítaným z minimálnej mzdy pre rok 2013 v zmysle § 96 ods. 5 Zákonníka práce. Žaloba v mzdových listoch ani v jednom kontrolovanom mesiaci nevykázal výpočet a neobsahuje kolónku s označením mzdového zvýhodnenia za prácu v noci, čo je nespochybniteľný dôkaz o spáchaní správneho deliktu. K námietke žalobcu, že z odôvodnenia sa nie je možné dozvedieť, či pokuta bola uložená za neposkytnutie mzdového zvýhodnenia v rozsahu podľa evidencie služieb alebo v rozsahu podľa evidencie pracovného času alebo v rozsahu rozdielu medzi nočnou prácou podľa oboch týchto evidencií, uviedol, že táto je irelevantná, keďže zo všetkých listín je jednoznačné, že obe evidencie sú podkladom rozhodnutia správneho orgánu. Napriek tomu, že tieto evidencie sú vo vedení evidencie pracovného času dotknutých zamestnancov rozporuplné, obidve potvrdzujú, že títo zamestnanci vykonávali nočnú prácu v čase od 22.00 hod. do 3.00 hod. ráno a bez poskytnutia mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu. Námietka, že správny orgán neakceptoval dodatočne doloženú evidenciu pracovného času, považoval žalovaný za absurdnú. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán spísal 14. decembra 2014 protokol o výsledku inšpekcie práce č. IBB-66-02-2.3/P-B2425-13 z kontroly vykonanej u žalobcu za kontrolované obdobie 5. až 7. mesiac 2013, pričom v oblasti pracovnoprávnych vzťahov zistil nedostatky uvedené v bode III. písm. B), okrem iného aj to, že zamestnávateľ neposkytol v celom kontrolovanom období svojim zamestnancom L. V., O. O. mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, čo je porušením § 123 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len Zákonník práce). V bode 2 tejto časti protokolu konštatoval, že k výkone inšpekcie práce bola predložená len kniha evidencie služieb vedená v zmysle § 56 ods. 1, písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. v znení neskorších zmien v objekte IKM-Belveder, ktorý bol daný do prevádzky 7.4.2013. V tomto bode konštatoval aj to, že zamestnávateľ neviedol evidenciu pracovného času, nadčasovej práce, nočnej práce, aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti svojich vyššie uvedených zamestnancov. K tomuto protokolu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že počas výkonu inšpekcie práce inšpektor nežiadal vedenie evidencie pracovného času a vo výzve na predloženie dokladov vyškrtol položku 9 a to evidenciu pracovného času zamestnancov. Z tohto dôvodu túto evidenciu pripojil k svojmu vyjadreniu. K bodu III.B,4. uviedol, že zamestnávateľ neposkytuje mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu zamestnancom, ktorí vykonávajú neaktívnu pohotovosť mimo pracoviska. K vyjadreniu pripojil aj evidenciu dochádzky za mesiace apríl, máj, jún O. O. a tiež oznámenia pracovného času a rozvrhu pracovných zmien za toto obdobie pre danú pracovníčku. Na základe výzvy doplnil tieto doklady aj o evidenciu dochádzky a oznámenie rozvrhu pracovných zmien pre pracovníka L. V. za dané obdobie. Prvostupňový správny orgán vypracoval dodatok č. 1 k protokolu a to dňa 13. 3. 2014. Podľa obsahu tento obsahuje doplnenie zoznamu dokladov, ktoré boli predložené zamestnávateľom, vrátane tých, ktoré boli doložené k vyjadreniu k protokolu. Ďalej obsahuje vyjadrenie žalobcu k protokolu k jednotlivým bodom a vždy stanovisko vyjadreniam k jednotlivým bodom, ktoré zaujal inšpektor, ktorý vykonával kontrolu. Ďalej sa v správnom spise nachádza kniha evidencie služieb žalobcu za dané obdobie. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 68/14-1.0/pok/r zo dňa 22.5.2015 uložil žalobcovi pokutu 600.-Eur podľa § 19 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní za správny delikt spočívajúci v porušení povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov a to konkrétne za porušenie § 123 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce spočívajúce v tom, že účastník konania v pozícii zamestnávateľa neposkytol v celom kontrolovanom období máj až júl 2013 svojim zamestnancom L. V., nar. X.X.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 10.9.2012, O. O., nar. XX.X.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 27.6.2012 mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu. Ďalej vo výroku uviedol, že správny delikt je uvedený v bode 4 protokolu č. IBB-66-02-2.3/P-B24,25-13 zo dňa 14.2.2014 v znení dodatku č. 1 zo dňa 13.3.2014. Ďalej vo výroku uviedol, že výkon inšpekcie práce, pri ktorom bol zistený sankčný delikt bol vykonaný dňa 6.9.2013 v objekte IKM-Belveder Banská Bystrica v dňoch 7.2., 10.2., 11.2., 12.2., 13.2. a 14.2.2014 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica a potom pokračoval výrokom o splatnosti a mieste zaplatenia uloženej pokuty. Rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce v objekte IKM-Belveder Banská Bystrica 6.9.2013 a na Inšpektoráte práce 7.2.2014 a 10.2. až 14.2.2014. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že pri vydaní rozhodnutia vychádzal z protokolu zo dňa 14.2.2014 v zmysle dodatku č. 1 k tomuto protokolu zo dňa 13.3.2014. Ďalej podkladom pre vydanie rozhodnutia boli pracovná zmluva a mzdový list za rok 2013 L. V. a výplatné lístky za 5. a 6. mesiac 2013, ďalej pracovná zmluva a mzdový list za rok 2013 O. O. a výplatné lístky za 5. a 6. mesiac 2013. Ďalším podkladom bol výpis z evidencie vedenej v knihe evidencie služieb za obdobie 5. až 7. mesiac 2013 obidvoch týchto zamestnancov a evidencia knihy služieb za 5. až 7. mesiac 2013 ako aj evidencia dochádzky týchto zamestnancov za 5. až 6. mesiac 2013. Ďalej vychádzal správny orgán aj z vyjadrenia k oznámeniu o začatí správneho konania, ktoré podal žalobca. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, v ktorej časti odôvodnenia uviedol, že výkonom inšpekcie práce bolo zistené, že L. V. mal pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, ktorou bol dohodnutý druh práce - strážna služba, fyzická ochrana objektov - asistent a odpracoval podľa knihy služieb v noci 120 hodín v 5. mesiaci a podľa predloženej evidencie pracovného času 74 hodín v noci v 6. mesiaci to bolo podľa evidencie služieb 112,5 hodiny a podľa evidencie pracovného času 61 hodín, v 7. mesiaci to bolo podľa evidencie služieb 105 hodín. Tomuto pracovníkovi nebolo poskytnuté mzdové zvýhodnenie za výkon práce v noci. Ďalej konštatoval, že výkonom inšpekcie práce bolo zistené, že aj O. O. mala založený pracovný pomer pracovnou zmluvou na druh práce - strážna služba, fyzická ochrana objektov - asistent a máji 2013 podľa evidencie služieb odpracovala v noci najmenej 37,5 hodiny a podľa evidencie pracovného času 35 hodín, v júni podľa evidencie služieb 67,5 hodiny a podľa evidencie pracovného času 40 hodín a v júli evidencie služieb 90 hodín. Takisto jej nebolo poskytnuté mzdové zvýhodnenie za výkon práce v noci. Inšpektor práce uviedol počet hodín nočnej práce, zistený z knihy evidencie služieb znížený o čas určený na prestávky na oddych a jedlo. V prípade, že tieto prestávky poskytnuté neboli, tak čas odpracovaný v noci bol vyšší. Tým bol porušený § 123 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanci boli poškodení žalobcom na ich pracovnoprávnych nárokoch. Ďalej v odôvodnení poukázal na to, že zamestnanci vykonávali strážnu službu tak, ako je uvedené v knihe evidencie služieb, ktorá je vedená podľa § 56 ods. 1, písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti (ďalej len zákon o súkromnej bezpečnosti) a v § 19 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 634/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o súkromnej bezpečnosti. Žiadnu inú evidenciu účastník nepredložil, a preto bolo v protokole konštatované aj porušenie § 99 Zákonníka práce a to že neviedol evidenciu pracovného času. Vzhľadom na to, že k vyjadreniu predložil túto evidenciu pracovného času vedenú podľa § 99 Zákonníka práce, bol tento protokol upravený. Predložená evidencia pracovného času bola v rozpore s evidenciou vedenou v knihe evidencie služieb, a preto inšpektor práce zotrval na skutočnosti, že zamestnanci vykonávali nočnú prácu a nebolo im za ňu poskytované mzdové zvýhodnenie. V knihe evidencie služieb je uvedený druh pracovnej činnosti „strážna služba“, časové vymedzenie služby a miesto výkonu služby. Zamestnanci podľa evidencie vedenej v knihe evidencie služieb vykonávali strážnu službu nasledovne: v objekte Belveder - IKM vždy jedna osoba spravidla od 7.00 hod. do 19.00 hod. a jedna osoba spravidla od 19.00 hod. do 7.00 hod. a v objekt Belveder - Parkovanie vždy jedna osoba spravidla od 18.00 hod. do 6.00 hod.. Preto nebolo možné súhlasiť s tvrdeniami uvedenými žalobcom vo vyjadrení, že v knihe evidencie služieb nie je uvedené, o akú činnosť išlo, keďže tam je jasne uvedené, že išlo o výkon strážnej služby a je tam uvedený čas výkonu služby a aj miesto, kde bola služba vykonávaná. Keďže vždy tam bol len jeden zamestnanec, tento nemohol súčasne vykonávať v tom istom čase aj pracovnú pohotovosť mimo tohto miesta. K námietke nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia uviedol, že konanie začalo doručením oznámenia o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.4.2014. Preto prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v zákonnom stanovenej 30-dňovej lehote. K výške uloženej pokuty uviedol, že pokutu možno uložiť až do výšky 100 000.-Eur a dôvodom uloženej výšky bola závažnosť zisteného porušenia povinností a dôsledkov, pretože nevyplatením mzdového zvýhodnenia za výkon práce v noci, boli poškodení zamestnanci na ich pracovnoprávnych nárokoch. Pri ukladaní výšky pokuty zohľadnil veľkosť zamestnávateľa, ktorý zamestnával v danom čase približne 35 zamestnancov a počet poškodených zamestnancov, ktorí boli dvaja a dĺžku obdobia, v ktorom bolo porušenie povinností zistené a to 3 mesiace a tiež skutočnosť, že sa nejednalo ojedinelý výskyt nedostatku, pretože boli zistené výkonom inšpekcie práce celkom 4 nedostatky, spočívajúce v porušení povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce. Zohľadnil tiež preventívny a výchovný význam sankcie tak, aby uložená sankcia odradila žalobcu od ďalšieho protiprávneho postupu. Ďalej uviedol, že pokutu uložil v dolnej hranici, pretože pokuta v sume 600.-Eur bude citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, keďže sa jedná o menšieho zamestnávateľa, preto správny orgán dôvodne predpokladá, že splní aj svoj represívny účel. Predovšetkým ale splní jej preventívny a výchovný význam a bude mať silu odradiť od nezákonného postupu účastníka konania ale aj iné právnické osoby, ktoré majú také isté povinnosti. Uzavrel, že výška pokuty je primeraná, zohľadňuje veľkosť i ekonomické možnosti účastníka konania, región pôsobenia, zákonné limity pre ukladanie sankcií a je adekvátna v miere a závažnosti ohrozenia práv a chránených záujmov zamestnancov. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po dôslednom preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a obsahu správneho spisu dospel vo vzťahu k zisteným skutočnostiam a popísanému skutkovému stavu a právnemu záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 123 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenia najmenej 20% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 98 Zákonníka práce je nočnou prácou práca vykonávaná v čase medzi 22.00 hod. a 6.00 hod. Zo spisu je zrejmý právny záver, že žalobca neposkytol za obdobie máj až júl 2013 svojim zamestnancom L. V. a O. O. mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu. Tento správny delikt potvrdzujú listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v správnom spise, a z ktorých vychádzal tak odvolací ako aj prvostupňový správny orgán a to kniha evidencie služieb a evidencia dochádzky, výplatné listiny a mzdové listy týchto zamestnancov a pracovné zmluvy týchto zamestnancov. Konštatoval, že L. V. odpracoval v mesiaci máj podľa evidencie služieb 120 hodín a podľa evidencie pracovného času 74 hodín v noci, v mesiaci júl 2013 podľa evidencie služieb 112,5 hodín a podľa evidencie pracovného času 61 hodín v noci a v mesiaci júl 2013 podľa evidencie služieb 105 hodín a to bez poskytnutia mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu. O. O. v mesiaci máj 2013 v noci odpracovala podľa evidencie služieb 37,5 hodín a podľa evidencie pracovného času 35 hodín, v mesiaci júl 2013 podľa evidencie služieb 67,5 hodín a evidencie pracovného času 40 hodín v noci a v mesiaci júl 2013 podľa evidencie služieb 90 hodín v noci, všetko bez mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu. Kniha evidencie služieb a dodatočne predložená evidencia dochádzky sú vo vedení evidencie pracovného času dotknutých zamestnancov rozporuplné, avšak obdive jednoznačne potvrdzujú, že uvedení dvaja zamestnanci vykonávali nočnú prácu v čase od 22.00 hod. do 3.00 hod. bez poskytnutia mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu. Vo výplatných listinách týchto zamestnancov za obdobie máj až júl 2013 sa okrem iného uvádzajú pod označením „mzdové príplatky“ sumy, ktoré sa zhodujú s príplatkami za pracovnú pohotovosť, uvedenými v priložených mzdových listoch dotknutých zamestnancov za obdobie máj až júl 2013. Tieto listinné dôkazy nepotvrdzujú vyplatenie mzdových príplatkov za nočnú prácu dotknutým zamestnancom za predmetné obdobie. V dôsledku uvedeného preukázateľne došlo k zistenému správnemu deliktu. K odvolacím námietkam žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správny orgán je oprávnený použiť všetky dôkazné prostriedky, ktoré vedú k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Sú nimi všetky, ktoré nie sú výslovne zakázané alebo ak nie sú vykonané neprípustným spôsobom. Prvostupňový orgán teda postupoval správne, keď ako podklad pre svoje rozhodnutie použil aj knihu evidencie služieb vedenú podľa § 56 ods. 1, písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z.. K námietke, že žalovaný nebol oprávnený vykonať kontrolu u žalobcu, uviedol, že žalobca mal uzatvorené pracovnoprávne vzťahy s týmito dvomi zamestnancami, a preto kontrola dodržiavania patrí výslovne do kompetencie inšpektorátu práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z.. K procesnej námietke žalobcu o tom, že rozhodnutie bolo vydané v čase, keď mal žalobca možnosť podať vyjadrenie k obsahu začatého správneho konania, uviedol, že v čase vydania rozhodnutia účastník konania využil právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čím bola dodržaná zásada súčinnosti v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku. Konštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili po vecnej a právnej stránke zistený delikt. Zodpovednosť za správny delikt je objektívna, pričom je založená na porušení povinnosti bez ohľadu na následné odstránenie nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Ďalej v odôvodnení uviedol, že prvostupňový správny orgán jasne a zrozumiteľne odôvodnil výšku uloženej pokuty a skutočnosti, ktoré zohľadnil. Výšku odôvodnil závažnosťou zisteného správneho deliktu, závažnosťou dôsledkov, veľkosťou žalobcu, ktorý v čase inšpekcie zamestnával 35 zamestnancov a tiež zohľadnením skutočností, že boli zistené aj iné porušenia právnych predpisov v oblasti pracovného práva. Odvolací orgán dospel k záveru, že výška uloženej pokuty bola vzhľadom na závažnosť zisteného deliktu primeraná tým, že plní aj preventívnu funkciu. Konštatoval, že správny orgán v prvom stupni postupoval v súčinnosti s účastníkom konania a pri rozhodnutí vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Podľa § 123 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (1) Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Podľa § 98 zákona č. 311/2001 Z. z. 1) Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. (2) Zamestnanec pracujúci v noci je na účely tohto zákona zamestnanec, ktorý a) vykonáva práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich, alebo b) pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok. (3) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanec pracujúci v noci podrobil posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci a) pred zaradením na nočnú prácu, b) pravidelne podľa potreby, najmenej raz za rok, c) kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácu pre zdravotné poruchy vyvolané výkonom nočnej práce, d) ak o to požiada tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena. (4) Náklady za posúdenie zdravotnej spôsobilosti podľa odseku 3 uhrádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu. (5) Pracovisko, na ktorom sa pracuje v noci, je zamestnávateľ povinný vybaviť prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci vrátane zabezpečenia prostriedkov umožňujúcich privolať rýchlu lekársku pomoc. (6) Zamestnávateľ je povinný pravidelne prerokúvať so zástupcami zamestnancov organizáciu práce v noci. Zamestnávateľ je povinný zaistiť zamestnancom pracujúcim v noci bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedajúcu charakteru ich práce a zabezpečiť, aby ochranné a preventívne služby alebo zariadenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli pre zamestnancov pracujúcich v noci vždy k dispozícii a aby boli rovnocenné s tými, ktoré majú k dispozícii ostatní zamestnanci. (7) Zamestnávateľ, ktorý pravidelne zamestnáva zamestnancov v noci, je povinný upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce a zástupcov zamestnancov, ak si to vyžadujú. (8) Zamestnávateľ je povinný u zamestnanca pracujúceho v noci rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas tak, aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila osem hodín v dobe najviac štyroch kalendárnych mesiacov po sebe nasledujúcich, pričom pri výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny zamestnanca pracujúceho v noci sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa. (9) Pracovný čas u zamestnanca vykonávajúceho ťažkú telesnú prácu alebo ťažkú duševnú prácu, alebo prácu, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, nesmie presiahnuť osem hodín v priebehu 24 hodín. Zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov v súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vymedzí okruh ťažkých telesných prác alebo ťažkých duševných prác, alebo prác, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia. (10) zrušený od 22.8.2013. *) Podľa § 19 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (1) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Žaloba nebola dôvodná v časti, v ktorej žalobca tvrdil, že mal žalovaný porušiť správny poriadok a to § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., podľa ktorého bol povinný vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a za tým účelom si obstarať potrebné doklady tým, že pri začatí výkone inšpekcie nepožadoval predloženie evidencie pracovného času, čo vyplýva z výzvy zo dňa 6.9.2013 a tým, že z tejto výzvy vyplýva, že sledované obdobie je 4., 5. a 6. mesiac 2013, pričom bez ďalšieho upovedomenia rozšíril kontrolu aj na obdobie júla 2013, pričom k tomuto obdobiu si nevyžiadal žiadne doklady a napriek tomu, medzi zistenými nedostatkami konštatoval neposkytnutie mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu v období 5.,6. a 7. mesiac roku 2013. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že inšpekcia práce na mieste u žalobcu konkrétne v budove IKM-reality bola vykonaná 6.9.2013 a v tento istý deň inšpektor vykonávajúci kontrolu písomne požiadal o doplnenie dokladov za obdobie 4. až 6. mesiac 2013. V protokole uviedol, že predmetom kontroly bolo obdobie 5. až 7. mesiaca 2013, ak ďalej nie je ustanovené inak. Z toho vyplýva, že sledovaným obdobím bolo obdobie mesiacov máj až júl 2013. Z týchto dokladov, ktoré tvoria obsah správneho spisu vyplýva, že nekorešpondujú, nakoľko vo výzve na predloženie dokladov - doplnenie je jasne uvedené, že kontrolovaným obdobím je apríl až jún 2013 vo vzťahu ku kontrolovaným zamestnancom O., V., M., A. a M.. Ďalej z obsahu správneho spisu, konkrétne z výzvy na predloženie dokladov vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol vyškrtnutý bod 9 a nebola požadovaná evidencia pracovného času, pretože na origináli výzvy, ktorý sa nachádza v správnom spise, a ktorý je potvrdený podpisom žalobcu, je tento bod bez toho, aby bol vyškrtnutý. Z obsahu správneho spisu je zrejmé, že žalobca k výkonu inšpekcie práce predložil knihu služieb aj za obdobie júl 2013. Napriek výzve žalobcu v lehote nepredložil evidenciu pracovného času tak, ako bola požadovaná za mesiace 4. až 6. 2013, ako je to uvedené v protokole o vykonaní kontroly. Ako vyplýva z odôvodnení napadnutých rozhodnutí, skutkový stav bol zistený z pracovných zmlúv predmetných dvoch pracovníkov, z mzdových listov za rok 2013, výplatných listov za obdobie 4. až 6. 2013, z knihy evidencie služieb, zo zoznamu kontrolovaných osôb protokolu a vyjadrenia k protokolu a z evidencie dochádzky zamestnancov za obdobie 5. až 6. 2013. Tieto doklady boli v napadnutom rozhodnutí, resp. v odôvodnení vyhodnotené vo význame, čo z ich obsahu správny orgán zistil a to koľko hodín v noci, podľa týchto dokladov, jednotlivé osoby odpracovali a z dokladov o poskytnutých mzdách správny orgán zistil a uviedol, na základe ktorých konkrétnych údajov, že za nočnú prácu týmto osobám nebol vyplatený príplatok. Z uvedeného vyplýva, že pochybenia žalovaného, ktoré namieta v žalobe a to, že v dodatočnej výzve žiadal doklady len za obdobie apríl až jún a potom bez upozornenia rozšíril kontrolu aj na júl nemohlo byť takým pochybením ktoré by mohlo mať za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia, pretože už v protokole bolo jasne a zrozumiteľne uvedené, že kontrola bola vykonaná aj za mesiac júl 2013. Vzhľadom na to, že žalobca mal možnosť sa k protokolu vyjadriť a predkladať dôkazy na vyvrátenie vytýkaných nedostatkov a tiež preto, že skutkový stav bol zistený z dokladov predkladaných žalobcom. Bolo by tak tomu len v prípade, že by v protokole o vykonaní kontroly nebolo uvedené, že kontrola sa vykonáva aj za júl 2013 a napriek tomu, by rozhodnutie bolo vydané za delikt, ktorý mal byť spáchaný v nekontrolovanom období. V takom prípade by išlo o rozhodnutie založené na skutočnosti, ktorá v konaní nebola zisťovaná. Z obsahu správneho spisu ale nepochybne vyplýva, že žalovaný zisťoval to, či boli predmetným dvom pracovníkom vyplácané príplatky za nočnú prácu, či vykonávali nočnú prácu a akú mzdu za svoju prácu dostali v období máj až júl 2013. Vyplýva to z protokolu o vykonanej kontrole, ku ktorému sa žalovaný mohol vyjadriť a predložiť dôkazy o tom, že príplatky za nočnú prácu týmto dvom pracovníkom v júli 2013 vyplatil. Nebola dôvodná ani námietka, že výrok prvostupňového správneho orgánu, ktorý bol potvrdený napadnutým rozhodnutím je nepreskúmateľný, pretože 1) neobsahuje špecifikácie správneho deliktu, z ktorého by bolo nezameniteľným spôsobom zrejmé, ktorému jednotlivému zamestnancovi, v ktorom jednotlivom období nebol poskytnutý konkrétny nárok, a v akej výške na mzdové zvýhodnenie za prácu v noci. 2) Obsahuje len odkaz na iné dokumenty, ktoré majú obsahovať špecifikáciu správneho deliktu žalobcu. Podľa § 47 ods. 1 a 2 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Pričom podľa odseku 2 výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre neho lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný predpis. Z tohto citovaného znenia zákona o správnom konaní je nepochybné, že tento nemá špeciálne nároky na výrok rozhodnutia o správnom delikte tak, ako má zákon o priestupkoch. Prvostupňové rozhodnutie tak, ako je uvedené na čl. 7 až 9 tohto rozsudku, obsahuje rozhodnutie vo veci ako aj príslušný právny predpis, na základe ktorého bolo rozhodnuté. Prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení sankcie 600.-Eur podľa § 19 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. za porušenie § 123 ods. 1 Zákonníka práce, spočívajúce v tom, že žalobca v pozícii zamestnávateľa neposkytol mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu v kontrolovanom období máj až júl 2013 zamestnancom, ktorí boli v rozhodnutí vymenovaní menom, priezviskom, dátumom narodenia a so špecifikáciou vzniku pracovnoprávneho vzťahu. Z takéhoto výroku je úplne nepochybné, že bolo rozhodnuté, že žalobca spáchal správny delikt konaním tam uvedeným. Možno súhlasiť s tým, že výroková veta, ktorá nasleduje a to, že správny delikt uvedený v bode č. 4 Protokolu nekorešponduje so znením § 47 ods. 2, nakoľko by bolo potrebné poznať obsah tohto protokolu, resp. uvedeného bodu 2, teda odkazuje na listinu, ktorá netvorí súčasť neoddeliteľnú od rozhodnutia. Zákon ale nepozná čiastočnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ale len nepreskúmateľnosť rozhodnutia. To znamená, že tento nadbytočný výrok nemohol spôsobiť nepreskúmateľnosť výroku predchádzajúceho, v ktorom bol jasne, určito, zrozumiteľne uvedené, v akej veci správny orgán rozhodoval, podľa ktorého právneho predpisu rozhodoval a ako rozhodol. Z uvedeného vyplýva, že výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, netrpí nezrozumiteľnosťou spôsobujúcou jeho nepreskúmateľnosť. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nebola dôvodná. Podľa názoru súdu nedostatok dôvodov spôsobujúcich nepreskúmateľnosť, resp. nezrozumiteľnosť rozhodnutia správneho orgánu môže spočívať na nedostatku dôvodov skutkových. V takých prípadoch musí ísť o chyby skutkových zistení, na základe ktorých bolo rozhodnutie správneho orgánu odôvodňované. Pôjde o taký prípad, kedy v konaní neboli zisťované skutočnosti, na základe ktorých bolo zistené, alebo keď z odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, na základe akých dôkazov správny orgán rozhodol, alebo ak bolo rozhodnuté na základe dôkazov, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito chybami napadnuté a rozhodnutie netrpí. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené na čl. 9 až 10 tohto rozsudku opísal dôkazy, na základe ktorých dospel k svojim zisteniam, uviedol ako dôkazy vyhodnotil, t. j. aké skutkové zistenia z nich zistil a ako zistené skutočnosti právne posúdil. Napadnuté rozhodnutie ale aj prvostupňové rozhodnutie reagovalo v odôvodnení na argumenty žalobcu, tak tie, ktoré považoval za relevantné dostatočne zrozumiteľne ponúkol na tieto argumenty odpovede. Z predmetných rozhodnutí bez problémov môže účastník konania pochopiť, na základe ktorých skutočností a dôkazných prostriedkov a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav a aj to, či právna norma, ktorá bola na daný prípad aplikovaná, bola aplikovaná správne. V súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR možno konštatovať, že za nedostatok dôvodov nemožno považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale len také vady skutkových zistení, ktoré sú základom pre rozhodnutie, alebo prípad, kedy tieto dôvody v odôvodnení vôbec nie sú uvedené. Pokiaľ žalobca namietal, že z odôvodnenia nie je možné sa dozvedieť, za čo bola pokuta uložená, či to bolo za neposkytnutie mzdového zvýhodnenia v rozsahu podľa evidencie služieb alebo v rozsahu podľa evidencie práce, alebo v rozsahu rozdielu medzi nočnou prácou podľa evidencie služieb alebo evidencie práce, tak súd k tomu udáva, že žalovaný bol povinný odôvodniť výrok rozhodnutia a vo výroku rozhodnutia bolo uvedené, že správnym deliktom je neposkytnutie príplatkov za nočnú prácu. Neobstojí ani tvrdenie, že z odôvodnenia sa nemožno dozvedieť, ako sa správny orgán vysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom, pretože v odôvodnení sa prvostupňový správny orgán ako aj druhostupňový správny orgán k jednotlivým dokladom, s ich obsahom a to čo z nich zistil, vyjadril. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že sa z neho nemožno dozvedieť, prečo inšpektorát práce neakceptoval predloženú evidenciu pracovného času a postavil svoje rozhodnutie na evidencii služieb, takisto neobstojí, pretože z odôvodnenia tohto rozhodnutia sa to možno dozvedieť. Žalovaný uviedol, že môže zistiť skutkový stav z akýchkoľvek dokladov a konštatoval, že evidencia služieb je nesúladná s evidenciou práce, ale z obidvoch týchto listín vyplýva, že pracovníci pracovali v noci. Takisto neobstojí námietka, že sa z napadnutého rozhodnutia nemožno dozvedieť, ako sa správny orgán vysporiadal s vyjadrením žalobcu k protokolu týkajúcim sa rozdelenia jednotlivých strážnych služieb na aktívne a neaktívne časti a pohotovosť mimo pracoviska, správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že svoje stanovisko k vyjadreniu účastníka konania s tým, že uviedol, že v knihe evidencií služieb je uvedený druh pracovnej činnosti strážna služba a časové vymedzenie tejto služby a miesto výkonu služby. V uvedenom mieste sa nachádzal vždy len jeden zamestnanec, nemohol tento zamestnanec súčasne vykonávať v tom istom čase aj pracovnú pohotovosť mimo tohto miesta. Z uvedeného vyplýva, že takýto žalobný dôvod nekorešponduje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené. Žalobné námietky týkajúce sa nesprávne zisteného skutočného stavu, keď žalovaný nesprávne vyhodnotil žalobcom predložené listiny, bola dôvodná. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že na výplatných listinách dotknutých zamestnancov sa uvádza okrem iných náležitostí označenie „mzdové príplatky“, pričom tieto považoval za príplatky za pracovnú pohotovosť bez toho, aby bol obsah položky „mzdové príplatky“ podrobený akémukoľvek prieskumu zo strany žalovaného alebo prvostupňového správneho orgánu a jeho prepočtu medzi príplatok za nočnú prácu, resp. iné príplatky u konkrétnych zamestnancov v jednotlivých mesiacoch. Súd na základe tejto námietky vychádzajúc z listín predložených v správnom konaní žalobcom na pojednávaní vykonal dokazovanie evidenciou pracovného času knihou služieb a príslušnými výplatnými páskami a mzdovými listami. Zistil, že evidencia pracovného času sa v celkovom počte hodín, ktoré sú rozdelené na pracovný čas, nočnú prácu a pracovnú pohotovosť zhoduje s počtom hodín strávených na pracovisku podľa knihy služieb. Po prekontrolovaní počtu hodín strávených podľa knihy služieb na pracovisku v noci, teda od 22.00 hod. do 6.00 hod. súd zistil, že mzdové príplatky uvedené v mzdových listoch a na výplatných lístkoch predstavujú násobok čiastky 0,3882 Eur, čo je 20% z minimálnej hodinovej mzdy v roku 2013, t. j. 20% z 1,941 Eur a počtu hodín strávených na pracovisku v noci v zmysle evidencie služieb. Rozdiel medzi výškou mzdových príplatkov podľa mzdových listov a výplatných listov a počtom hodín strávených na pracovisku v noci podľa knihy služieb bol zistený len u zamestnankyne O. O., keď jej nebol vyplatený príplatok na nočnú prácu dňa 31. júla 2013, kedy podľa aj evidencie pracovného času, jej pracovný čas predstavoval od 19.00 hod. večer do 7.00 hod. ráno a aj podľa knihy služieb jej účasť na pracovisku bola v týchto hodinách. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súd sa stotožnil s hodnotením skutočnosti rozdielu medzi evidenciou pracovného času a evidenciou služieb tak, ako ju vyhodnotil žalovaný a to, že v zmysle knihy evidencie služieb je zrejmé, že podľa evidencie sa predmetní pracovníci nachádzali na pracovisku v tam uvedených časoch. Potom evidencia pracovného času ten istý čas rozdeľuje medzi prácu na pracovisku, prácu v noci a pracovnú pohotovosť. Súd sa stotožnil s hodnotením tejto skutočnosti, ktorú použil žalovaný a to, že nie je možné, aby zamestnanec bol na pracovisku a zároveň bol aj mimo pracoviska a mal teda pracovnú pohotovosť. Potom počet hodín, ktoré podľa evidencie služieb strávil na pracovisku v noci vynásobený príplatkom 0,3882 Eur zodpovedá výške mzdových príplatkov vyplatených podľa výplatných lístkov. K tomu je potrebné doplniť, že žiadne hodiny pracovnej pohotovosti uvedené v evidencii pracovného času nie sú mimo hodín, ktoré mali predmetní zamestnanci stráviť na pracovisku podľa knihy služieb, preto nebolo potrebné prípadné príplatky za skutočnú pracovnú pohotovosť odpočítať. Z uvedeného vyplýva, že žalovaným zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom správneho spisu. Súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. b) O. s. p. a zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. Žalobcove trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 70.-Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd vykonaných v roku 2014 po 134.-Eur + režijný paušál 8,04 Eur + DPH 28,41 Eur, spolu 340,90 Eur a za jeden úkon právnej pomoci účasť na súdnom pojednávaní vykonaný v roku 2015 vo výške 139,83 Eur, režijný paušál 8,39 Eur a DPH 29,64 Eur spolu 177,86 Eur, trovy právneho zastúpenia celkom 518,76 Eur a trovy spolu 588,76 Eur. Zástupca žalobcu vo svojom vyčíslení trov uviedol, že trovy požaduje zaplatiť na účet, ktorý vedený v G. Z. a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.