Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 25Sp/73/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201542 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201542.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľky W. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX E. proti odporcovi Centrum právnej pomoci, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava vo veci o preskúmanie rozhodnutia odporcu Centru právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina vydaného pod sp. zn. 8843/2014-KaZA zo dňa 10. októbra 2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Centra právnej pomoci Bratislava, Kancelária Žilina, sp. zn. 8843/2014-KaZA zo dňa 10. októbra 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Centrum právnej pomoci Bratislava, Kancelária Žilina napadnutým rozhodnutím sp. zn. 8843/2014-KaZA zo dňa 10. októbra 2014 nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľke - odvolateľke W. N.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci s ktorou sa žiadateľka obrátila na odporcu nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Poukázal pritom na znenie § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2, § 6a ods. 1 a § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.. Navrhovateľka sa domáhala právnej pomoci vo veci návrhu na opravu chyby v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/172/2008-139 zo dňa 17. júna 2008 a to podľa § 164 O.s.p.. Podľa navrhovateľky je rozhodnutie o trovách konania zmätočné kvôli chybe v písaní alebo počítaní, čo vyplývať z jej konceptu návrhu na opravu tohto uznesenia. Odporca zo žiadateľkinho konceptu návrhu na opravu chyby v rozsudku podľa § 164 O.s.p. dospel k tomu, že žiadateľka sa domnieva, že sa krajský súd vo vyhotovení rozsudku dopustil zrejmej nesprávnosti v písaní. V súvislosti s rozhodnutím NS SR sp. zn. 2M Cdo 18/2008, podľa ktorého pri výpočte trov právneho zastúpenia treba v prípadoch sporov o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu vychádzať zo základu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., z ktorého sa žiadateľka domnieva, že krajský súd vo svojom odôvodnení pri výpočte trov konania síce správne aplikoval § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ale nesprávne vypočítal výšku trov podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Odporca ďalej dôvodil znením § 1 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.decembra 2008, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, pričom výpočtovým základom je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Ďalej poukázal na znenie § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2008, ktorý stanovuje základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty, ktorá je nad 300 000.-Sk do milión Sk 6 650.- Sk plus 500.-Sk za každých aj začatých 50 000.-Sk prevyšujúcich sumu 200 000.-Sk. Ďalej odporca dôvodil tým, že z odôvodnenia a spôsobu ustanovenia výšky tarifnej odmeny v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/172/2008-139 zo 17. júna 2008 vyplýva, že súd použil § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., keďže tarifnú odmenu stanovil čiastkou 10. 650.-Sk zo sumy 600 000.-Sk, (hodnota mala byť kúpnou cenou udávanou navrhovateľkou v danom spore) vyplýva to z toho, že súd vypočítal tarifnú odmenu z hodnoty, ktorá bola žiadateľkou udávaná ako kúpna cena a nie z 1/13 výpočtového základu, ako ukladá § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo 2061/2010 z 12.1.2011, podľa ktorého zjavnou nesprávnosťou rozsudku v zmysle § 164 o. s. ř. je pochybením podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní. To znamená chyby, ktorá vznikne v dôsledku zjavného a okamžitého zlyhania v duševnej alebo mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej dospel buď k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku a ktorá je pre každého ľahko poznateľná, najmä keď sa porovná výrok rozsudku s odôvodnením, prípadne v iných súvislostiach. Odporca uzavrel, že žiadateľka žiada opravu chyby v rozsudku súdu, ktorá nie je z obsahu celého rozsudku zrejmá a nie je bez ďalšieho problému zistiteľná. Opravou, ktorou žiada, aby došlo k zmene odôvodnenia rozhodnutia aj k zmene povinnosti, ku ktorým bola žiadateľka vo výroku zaviazaná. Pokiaľ žiadateľka nesúhlasila so spôsobom výpočtu trov právneho zastúpenia, bolo potrebné sa domáhať zmeny rozsudku prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Občianskeho súdneho poriadku. Lehota na podanie ktoréhokoľvek mimoriadneho opravného prostriedku už márne uplynula, a teda takýto rozsudok nie je možné nijakým zákonným spôsobom napadnúť a nedosiahnuť jeho zrušenie. Márne uplynula lehota aj na podanie podnetu generálnemu prokurátorovi na mimoriadneho dovolania. Z toho vyplýva, že navrhovateľka žiada o zmenu odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ktorú nie je možné vykonať prostredníctvom opravy zrejmej nesprávnosti a taktiež už uplynuli lehoty na podanie mimoriadnych opravných prostriedkov. Preto vec, ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum je zrejme bezúspešným sporom. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka, v ktorom žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na nové konanie. Svoj opravný prostriedok odôvodnila tým, že neobstojí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, že v právnej pomoci, o ktorú žiada navrhovateľka sa nejedná o chybu, ktorú možno opraviť v rámci návrhu podľa § 164 O.s.p., keďže je zrejmé, podľa čoho chcel súd trovy priznať. Podľa navrhovateľky nie je zrejmé, že súd chcel priznať trovy podľa § 10 vyhlášky a to preto, že bežná prax na súdoch je taká, že v odôvodnení sa odpisuje z návrhu na priznanie trov a práve chyba mohla vzniknúť pri odpisovaní úkonov vykonaných právnym zástupcom, pričom pri prepisovaní sa pokračovalo aj v prepisovaní výšky základu tarifnej odmeny a odmeny za jednotlivé úkony. Tomu nasvedčuje aj ustálená judikatúra, na ktorú v koncepte poukazuje a podľa ktorej pri žalobách o neplatnosť právneho úkonu sa musí vždy vychádzať podľa tarify uvedenej v § 11 ods. 1 vyhlášky. Preto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline obsahuje zrejmú nesprávnosť. Ďalej namietala, že zodpovedanie otázky, čo sa týka pochybenia pri označení aplikovaného ustanovenia vyhlášky alebo pri mechanickom odpisovaní návrhu účastníka, by mal posúdiť súd, ktorý rozhodnutie vydal, a teda či tu existuje nárok na opravu nesprávnosti. Preto nevidí dôvod na to, aby bol jej návrh na opravu podľa § 164 O.s.p. posúdený ako zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva. Súd prejednal vec na pojednávaní v súlade s § 250q Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. ďalej len O.s.p.) pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa oboznámil s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa so žiadosťou navrhovateľky o poskytnutie právnej pomoci a jej návrhom na opravu chyby v rozsudku podľa § 164 O.s.p. a priloženým rozsudkom Krajského súdu v Žiline 5Co/172/2008-139 ako aj napadnutým rozhodnutím a podaným opravným prostriedkom. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, 1) oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti 1aaa) (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, 1aab) a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 327/2005 Z. z. (1) Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. (2) Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. V občianskom súdnom konaní podľa piatej časti O.s.p. súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a zákonnosť predchádzajúceho postupu správneho orgánu na základe žalôb alebo na základe podaných opravných prostriedkov podaných tými, ktorí tvrdia, že boli postupom a rozhodnutím správneho orgánu ukrátení na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Rozsah súdneho prieskumu je obmedzený na dôvody, ktoré boli účastníkom správneho konania uplatnené v žalobe alebo v opravnom prostriedku. Navrhovateľka uplatnila ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia tvrdenie, že odporca nesprávne právne posúdil vec, keď jej žiadosť o opravu rozhodnutia súdu posúdil ako zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, pretože a) predmetné rozhodnutie obsahuje zrejmú nesprávnosť, b) patrí do kompetencie súdu, aby posúdil, či rozhodnutie trpí zrejmou nesprávnosťou. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z týchto dôvodov dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom a návrhu navrhovateľky preto nie je možné vyhovieť. Odporca bol povinný postupovať v súlade so zákonom a rozhodnúť na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Konkrétne to v tomto prípade znamená, že bol povinný posúdiť zistené skutočnosti a to vec, v ktorej navrhovateľka požadovala poskytnutie právnej pomoci aj z hľadiska toho, či nejde o vec, ktorá je zrejme bezúspešným uplatňovaním práva. Odporca takto aj postupoval. Pokiaľ je bezúspešnosť uplatňovania práva zrejmá, odporca nemôže porušiť zákon, keď na základe takejto skutočnosti žiadosti nevyhovie. Bezúspešnosť uplatňovania práva je zrejmá vtedy, keď bez akejkoľvek hlbšej právnej analýzy účastníkom tvrdených skutočností jednoducho vyplynie záver o tom, že z daných okolností vyplýva priamo, že účastník nemôže byť v spore úspešný. Navrhovateľka namietala nesprávne právne posúdenie jej veci, keď odporca dospel k tomu, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovania práva. Podľa navrhovateľky, ako vyplýva z prílohy žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline obsahuje zrejmú nesprávnosť, keď v odôvodnení citované ustanovenie vyhlášky je v logickom rozpore so spôsobom výpočtu základu tarifnej odmeny a že súd pochybil pri počítaní výšky trov konania. Z takéhoto tvrdenia je zrejmé, že navrhovateľka chce prostredníctvom návrhu na opravu zrejmej chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia dosiahnuť zmenu spôsobu výpočtu odmeny advokáta a tým aj zmenu výroku o výške trov, na úhradu ktorých bola zaviazaná. Bez ďalšieho je nepochybné, že návrhom na opravu podľa § 164 O.s.p. možno žiadať a dosiahnuť len opravu zrejmých chýb v počítaní, písaní alebo iných obdobných zrejmých chýb, ktoré môže písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahovať, ale nie zmenu rozhodnutia. Rozhodnutie, ktoré navrhovateľka chce, aby bolo zmenené prostredníctvom tohto opravného prostriedku, obsahuje výrok, ktorým bola navrhovateľka zaviazaná na náhradu trov konania vo výške 69 524.-Sk, ktorý je odôvodnený jednak dôvodom, pre ktorý bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť tieto trovy a jednak výpočtom výšky trov, ktoré boli vypočítané ako odmena advokáta vychádzajúca z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určenej z hodnoty predmetu sporu vo výške 10 650.-Sk. Navrhovateľka sa domnieva, že správne má byť odmena za jeden úkon právnej služby určená nie z hodnoty predmetu sporu ale z hodnoty výpočtového základu vo výške 1 465.-Sk. Z toho je zrejmé, že sa dožaduje použitia iného pravidla výpočtu odmeny za jeden úkon právnej služby, ako použil súd, a teda zmeny rozhodnutia. I keď je potrebné uznať, že v odôvodnení rozhodnutia, ktoré chce navrhovateľka zmeniť, nie je pri výpočte trov odkaz na zodpovedajúce ustanovenie predpisu, podľa ktorého bol tento výpočet vykonaný. Z uvedeného vyplýva, že odporca správne právne posúdil vec, v ktorej navrhovateľka žiadala o poskytnutie právnej pomoci ako takú, ktorá je zrejme bezúspešným uplatňovaním práva, pretože zmenu súdneho rozhodnutia možno dosiahnuť len prostredníctvom opravných alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, čo v danom prípade nebolo možné, pretože lehoty na ich podanie už uplynuli. To je jednoduchý právny záver, na ktorý nie je potrebná žiadna zložitejšia právna analýza, a preto nemožno odporcovi vytknúť, že by nahradil činnosť súdu, keď posudzoval vec z hľadiska toho, či ide alebo nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Na základe uvedeného súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že navrhovateľke z dôvodu neúspechu v tomto konaní náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.