Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/161/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201545 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201545.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu K.. K. J., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX D. D., štátny občan SR proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 47087-2/2014-BA zo dňa 23. septembra 2014 takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovanej č. 47087-2/2014-BA zo dňa 23. septembra 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo odmietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Banská Bystrica č. 13175-5/2014-BB zo dňa 10. júla 2014, ktorým prvostupňový správny orgán nepriznal žalobcovi úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti s odôvodnením, že k poškodeniu zdravia nedošlo pri plnení pracovných úloh a ani pri výkone činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Žalobca pritom utrpel 6.6.2014 pracovný úraz na športových hrách organizovaných zamestnávateľom a jeho v dôsledku bol práceneschopný od 9.6.2014 do 8.8.2014. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že ani prvostupňový správny orgán a ani druhostupňový správny orgán neboli oprávnené v rámci správneho konania rozhodovať, či išlo o pracovný úraz alebo nie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.11.2011 sp. zn. 9Sžso 44/2011, podľa ktorého ak nie je spornosť medzi zamestnávateľom a zamestnancom o tom, či určitý úraz je pracovným úrazom, musí Sociálna poisťovňa vychádzať zo zhodného vyhlásenia zamestnanca a zamestnávateľa a nepatrí do právomoci Sociálnej poisťovne preskúmavať, či tento úraz je alebo nie je pracovným úrazom. V prípade spornosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom o tom, či určitý úraz je pracovným úrazom patrí podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 14 Zákonníka práce takáto právomoc na rozhodnutie všeobecnému súdu. Žalobca namietol, že medzi ním a jeho zamestnávateľom neexistuje spor o tom, že úraz, ktorý utrpel bol pracovným úrazom, nakoľko sa stal v rámci športových hier organizovaných zamestnávateľom. Žalobca sa týchto hier zúčastnil so súhlasom zamestnávateľa a sám zamestnávateľ prostredníctvom generálneho riaditeľa ako funkčne najvyššieho zamestnanca u zamestnávateľa potvrdil, že žalobca sa zúčastnil týchto športových hier na jeho pokyn v čase pracovnej doby, a preto sa jednoznačne jedná o pracovný úraz. Žalobca poukázal na znenie článku 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré neumožňuje orgánu štátu konať nad rozsah zákona a iným ako zákonom ustanoveným postupom. Podľa žalobcu žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán prekročili svoje právomoci dané im zákonom, keď v predmetných rozhodnutiach posudzovali charakter úrazu z pohľadu toho, či sa jedná alebo nejedná o pracovný úraz a následne vydali protizákonné rozhodnutia. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. K žalobným dôvodom uviedla, že v prípade žalobcu nie je zo zákona zodpovedný za poškodenie zdravia v dôsledku úrazu zamestnávateľ, keď jedinou príčinou poškodenia zdravia v dôsledku úrazu bola účasť žalobcu na športovej akcii - hranie futbalu, kde žalobca utrpel úraz. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony obvyklé v priebehu práce alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Ak sa stane úraz zamestnancovi v dobe, kedy neplní pracovnú úlohu ani nevykonáva činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, nemôže ísť o pracovný úraz. Uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého ak zodpovedný zamestnávateľ vydal príkaz žalobcovi, ako zamestnancovi zúčastniť sa športových hier, konal nad rámec svojich právomocí a bolo to v rozpore s § 47 ods. 1, písm. a) a b) a § 81 písm. a) Zákonníka práce. Športová aktivita sa konala nie na príkaz zamestnávateľa, ale na báze dobrovoľnosti a to i napriek tomu, že žalobca utrpel úraz pri hraní futbalu, organizovanom jeho zodpovedným zamestnávateľom, ktorý sa konal v pracovnej dobe a žalobcovi bola vyplatená mzda, resp. náhrada mzdy. Aj z organizačného pokynu pre konanie športových hier Slovenskej pošty v roku 2014 vyplýva, že účasť na týchto hrách bola dobrovoľná. Doslovne sa v ňom uvádza: „.....zamestnanci sa môžu hier zúčastniť v regióne, ktorý je najbližšie ich miestu výkonu práce“. V prípade neúčasti, dobrovoľne posúdenej a oznámenej zamestnávateľovi zamestnancom, bol zamestnanec povinný plniť pridelené pracovné úlohy a bol jeho povinnosťou dostaviť sa na pracovisko. Títo zamestnanci „sa môžu hier zúčastniť po skončení pracovnej doby“. Z tohto žalovaná vyvodila, že žalobca mal v čase vzniku úrazu pridelené pracovné úlohy na pracovisku, ktoré však nevykonával práve z dôvodu dobrovoľne zvolenej účasti na športových hrách. Žalovaná zdôraznila, že pre záver, či určitú činnosť zamestnanca treba považovať za plnenie pracovných povinností je rozhodujúce, či z hľadiska vecného, miestneho a časového ide objektívne o činnosť konanú pre zamestnávateľa. V danej veci k takémuto záveru nedospela. Takýto záver korešponduje aj so stanoviskom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 3303/2007-I/41 zo dňa 2. apríla 2007, v ktorom sa uvádza, že pracovným úrazom na účely sociálneho poistenia, nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel pri športových aktivitách, ktoré priamo nesúvisia s výkonom jeho práce podľa pracovnej zmluvy alebo s činnosťou zamestnávateľa, aj keď tieto aktivity zamestnávateľ organizuje. Účasť na športových hrách a hranie futbalu nespadá pod výkon pracovných činností žalobcu, nešlo ani o činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa, preto nebol splnený žiadny predpoklad na vyvodenie záveru o priamej súvislosti s plnením pracovných úloh v zmysle § 8 ods. 1, písm. a) a § 8 ods. 5, písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Žalovaná ďalej konštatovala, že aj keď bol žalobca ako zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, činnosť, ktorej predmetom bolo hranie futbalu, nie je plnením pracovných alebo služobných úloh tak, ako to má na mysli § 8 ods. 1, písm. a) alebo b) zákona. Žalovaná nesúhlasila s tým, že by postupovala nezákonným spôsobom a že by poškodila žalobcu na jeho právach alebo oprávnených záujmoch. Poukázala na to, že žalobca neinformoval žalovanú o tom, že by určovaciu žalobu podal. Preto správny orgán musel rozhodnúť tak, ako to vyplývalo z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu prvostupňovému správnemu orgánu doručil 11. 6. 2014 oznámenie poistnej udalosti, podľa ktorého žalobca utrpel pracovný úraz 6.6.2014 o 12.00 hodine, ktorý sa stal v prenajatých priestoroch počas športových hier. Počas futbalového zápasu pri došliapnutí ľavej nohy na podklad na umelú trávu došlo k pretrhnutiu Achilovej šľachy žalobcu, pričom úraz nebol zavinený inou osobou. Správnemu orgánu bol doručený aj záznam o registrovanom pracovnom úraze. Podkladmi rozhodnutia boli tiež pracovná zmluva žalobcu, organizačná smernica OS-05-pracovný poriadok, vnútorný list č. 150/2014-LZ Controll zo dňa 9. 4. 2014 označený ako „Športové hry Slovenskej pošty 2014“ ako aj pozvánka na športové hry, záznam o výpovedi generálneho riaditeľa k úrazu žalobcu a priepustka žalobcu na daný deň, ďalej doklady o pracovnej neschopnosti. Prvostupňový správny orgán na základe týchto podkladov žiadosti o úrazový príplatok za obdobie pracovnej neschopnosti v dôsledku úrazu zo dňa 6.6.2014 žalobcovi nepriznal rozhodnutím č. 13175-5/2014-BB zo dňa 10. júla 2014. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zamestnávateľ žalobcu v oznámení poistnej udalosti zo dňa 10.6.2014 a v zázname o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 10.6.2014 nahlásil úraz ako pracovný. Žalobcovi 6.6.2014 zamestnávateľ vystavil priepustku na služobnú záležitosť. V pracovnom poriadku žalobcovho zamestnávateľa je v bode 3, 4, 5 ods. 4 uvedené, že pracovná cesta je výkonom pracovných povinností zamestnanca a v odseku 5 je uvedené, že práca zamestnanca, ktorá je predmetom pracovnej cesty, nesmie presahovať druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve. V pracovnej zmluve má žalobca uvedený druh práce „zamestnanec bude vykonávať práce zodpovedajúce povolaniu č. p. 25/32 referent v odbore právnom a organizačnom - právny zástupca. V druhu práce žalobcu nie je uvedená účasť na športových hrách. Konštatoval, že priepustka vystavená zamestnávateľom pre účasť na akcii športové hry bola v rozpore s § 47 ods. 1, písm. a) a b) Zákonníka práce ako aj § 55 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce. Ďalej konštatoval, že v liste zo dňa 7.7.2004 zamestnávateľ žalobcu uviedol, že účasť na hrách nebola povinná a v prípade, ak sa zamestnanci hier nezúčastnili, museli nastúpiť do zamestnania ako v iný pracovný deň a v zmysle § 220 ods. 1 Zákonníka práce je plnenie pracovných úloh, výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty, to znamená, že na uvedených hrách boli (zrejme malo byť neboli) zamestnanci v rámci svojich pracovných činností. Z takéhoto vyjadrenia zamestnávateľa bolo zrejmé, že na športových hrách zamestnanci nevykonávali svoju pracovnú povinnosť podľa pracovnej zmluvy, ale išlo o dobrovoľnú činnosť, ktorú zamestnávateľ organizoval počas pracovnej doby, pričom išlo o činnosť, ktorá nebola vykonávaná na príkaz zamestnávateľa, ale na základe dobrovoľnej účasti zamestnanca. Preto stanovisko zamestnávateľa o úraze ako pracovnom úraze je nesprávne. Podľa prvostupňového správneho orgánu športové hry organizované zamestnávateľom nemajú žiadnu priamu ani nepriamu súvislosť s druhom práce žalobcu a jeho účasť na nich mohla byť len dobrovoľná. Ak zamestnávateľ organizoval akcie, ktoré nesúvisia s pracovnou činnosťou zamestnancov, mal možnosť zúčastnených zamestnancov poistiť pre prípad vzniku úrazu v komerčnej poisťovni za účelom zabezpečenia poskytnutia poškodenému zamestnancovi náhradu škody spôsobenej úrazom. Úraz žalobcu nespĺňa podmienky pre kvalifikovanie úrazu ako pracovného uvedené v § 195 Zákonníka práce a § 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pri účasti na športových hrách neboli plnené pracovné úlohy podľa pracovnej zmluvy a ani nešlo o priamu súvislosť s pracovnými úlohami. Úraz nebol utrpený pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, preto nie je pracovným úrazom. Žalovaná odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím č. 47087-2/2014-BA zo dňa 23.9.2014 potvrdila. Rozhodnutie odôvodnila tým, že zo spisovej dokumentácie, konkrétne potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. N 014934, diel II. - žiadosť o úrazový príplatok, vystaveného dňa 6. júna 2014, oznámenia poistnej udalosti zo dňa 10.6.2014, záznamu o registrovanom pracovnom úraze, spísaného dňa 10.6.2014, pozvánky na športové hry Slovenskej pošty 2014 zo dňa2.6.2014, vnútorného listu č. 150/2014-LZ Controll zo dňa 9.4.2014, zápisu o výpovedi svedka zo dňa 16.6.2014 vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na úrazový príplatok v dôsledku úrazu, ktorý sa stal dňa 6. júna 2014 o 12.00 hod., kedy žalobca ako pracovník právneho oddelenia počas brannošportových hier v prenajatých vonkajších priestoroch zamestnávateľa Švermova 32, Banská Bystrica organizovaných zamestnávateľom utrpel úraz pri hraní futbalu. Úraz nebol zavinený inou osobou. Pri bežnom došliapnutí ľavej nohy na podklad (umelá tráva) došlo k pretrhnutiu väziva päty (Achilova šľacha). Zamestnávateľ uviedol rozsah miery zodpovednosti poškodeného na vzniku úrazu 0%. Žalovaná dôvodila tým, že v prípade žalobcu nie je zo zákona zodpovedný za poškodenie zdravia v dôsledku úrazu zamestnávateľ, ktorý preukázal na základe vyšetrenia okolností a príčiny vzniku úrazu, že jedinou príčinou vzniknutej škody na zdraví v dôsledku úrazu bola účasť na športovej akcii - hranie futbalu, kde poškodený utrpel úraz. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony obvyklé v priebehu práce, alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Ak sa stane úraz zamestnanca v dobe, kedy neplní pracovnú úlohu ani nevykonáva činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, nemôže ísť o pracovný úraz. Preto sa žalovaná stotožnila s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého ak zamestnávateľ vydal príkaz žalobcovi ako zamestnancovi, zúčastniť sa športových hier, konal nad rámec svojich právomocí a bolo to v rozpore s § 47 ods. 1, písm. a), b) a § 81 písm. a) Zákonníka práce. Z toho vyvodila žalovaná záver, že športová aktivita sa nekonala na príkaz zamestnávateľa, ale na báze dobrovoľnosti a to i napriek tomu, že žalobca utrpel úraz pri hraní futbalu organizovanom jeho zodpovedným zamestnávateľom, ktorý sa konal v pracovnej dobe a žalobcovi vyplatil náhradu mzdy. Tento záver potvrdzuje aj vyhlásenie žalobcu v odvolaní a vnútorný list č. 150/2014-LZ Controll zo dňa 9. apríla 2014 - organizačné pokyny pre konanie športových hier Slovenskej pošty v roku 2014, z ktorých vyplýva, že účasť na týchto hrách bola dobrovoľná. Z toho je podľa žalovanej nepochybné, že žalobca mal v čase vzniku úrazu pridelené pracovné úlohy na pracovisku, ktoré nevykonával práve z dôvodu dobrovoľne zvolenej účasti na športových hrách. Ďalej v odôvodnení poukázal na to, že pre záver, či určitú činnosť zamestnanca treba považovať za plnenie pracovných povinností je rozhodujúce, či z hľadiska vecného, miestneho a časového ide objektívne o činnosť konanú pre zamestnávateľa. V danej veci k tomu žalovaná nedospela. Toto korešponduje aj so stanoviskom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 3303/2007 - I/41 zo dňa 2. apríla 2007, v ktorom sa uvádza, že pracovným úrazom na účely sociálneho poistenia nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel pri športových aktivitách, ktoré priamo nesúvisia s výkonom jeho práce podľa pracovnej zmluvy alebo s činnosťou zamestnávateľa, aj keď tieto aktivity zamestnávateľ organizuje. Úraz nemožno považovať za pracovný preto, že žalobca ho utrpel pri športovej aktivite, ktorá priamo nesúvisí s výkonom jeho práce. Aj keď bol vyslaný na pracovnú cestu, činnosť, ktorá bola jej predmetom - hranie futbalu nie je plnením pracovných alebo služobných úloh tak, ako to má na mysli § 8 ods. 1, písm. a) alebo b) zákona. Poukázal tiež na nevyužitie možnosti komerčného poistenia. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce (1) Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. (2) Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. (3) Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Podľa § 220 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce (1) Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. (2) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. (3) Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh. Podľa § 1 ods. 1 a 6 Zákonníka práce (1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. (6) V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Podľa § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Podľa § 8 ods. 1, písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26) Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. (5) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je a) úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, 27) stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b), b) vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť, c) účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa, d) povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte 28) alebo v priamej súvislosti s ňou. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu 51) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti 96a) Zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 198 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. (2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní úrazových dávok pre žalobcu. Súd v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe. Žalobca namietal, že rozhodnutie je nezákonné, pretože žalovaná nie je oprávnená preskúmať, či úraz žalobcu bol pracovným úrazom. Žalobca sa pritom odvolával na odôvodnenie rozhodnutia NS SR 9Sžso 44/2011 zo dňa 24. 11. 2011. Treba súhlasiť s tým, že spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom nemá v právomoci riešiť Sociálna poisťovňa. Právomoc na riešenie sporov o nároky z pracovnoprávných vzťahov má výlučne súd. Vyplýva to z citovaného § 14 Zákonníka práce. To znamená, že v prípade sporu medzi zamestnávateľom a zamestnancom o tom, či zamestnanec utrpel pracovný úraz, nie je možné, aby žalovaná rozhodla o úrazových dávkach z dôvodu takéhoto sporného úrazu skôr, ako o spore rozhodne súd. Pôjde o prípady, kedy zamestnávateľ neuznáva, že úraz, ktorý utrpel pracovník, je úrazom pracovným a ani neoznámi žalovanej poistnú udalosť. To znamená, že na základe žiadosti zamestnanca o poskytnutie úrazových dávok, nemôže žalovaná o týchto úrazových dávkach rozhodnúť, pretože základom nároku je spor, ktorý je sporom, ktorého rozhodnutie patrí do výlučnej právomoci súdov. Iný právny stav je ale v prípade, kedy medzi zamestnávateľom a zamestnancom nie je spor o to, či úraz, ktorý utrpel zamestnanec, je úrazom pracovným. Ide o prípady, kedy zamestnávateľ úraz zamestnanca nahlási ako pracovný úraz podľa § 231 ods. 1, písm. h) a i) zákona č. 461/2003 Z. z. to znamená, že žalovanej bola poistná udalosť poisteným nahlásená. V takých prípadoch je úlohou žalovanej na žiadosť zamestnanca rozhodnúť o úrazovej dávke na základe zisteného skutočného stavu. Žalovaná, ktorá je povinná v zmysle citovaného § 195 zákona č. 461/2004 Z. z. zistiť skutočný stav veci, je povinná preveriť či poistná udalosť, ktorú oznámil poistený, sa skutočne stala. Žalovaná v rámci svojej zákonom danej kompetencie musí zistiť skutočný stav, ktorý v prípade úrazových dávok predstavuje základ nároku na úrazovú dávku. Inak povedané, musí zistiť, či v predmetnomn prípade podľa § 109 zákona č. 461/2003 Z. z. vznikol nárok na úrazovú dávku. Za účelom zistenia skutočného stavu je povinná si zaobstarať všetky dostupné podklady, preto nie je možné súhlasiť s tým, že by sa mala obmedziť len na zhodné vyhlásenie poisteného a poškodeného. Naopak, je povinná postupovať podľa citovaného § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobca videl nezákonnosť napadnutého rozhodnutia aj v tom, že utrpel pracovný úraz, pretože k jeho zraneniu došlo v rámci športových hier organizovaných zamestnávateľom, pri športovej aktivite, ktorú vykonával so súhlasom a na pokyn zamestnávateľa, čo potvrdil aj v správnom konaní doloženým vyhlásením generálneho riaditeľa ako funkčne najvyššieho zamestnanca a toto poškodenie zdravia utrpel počas pracovnej doby. Súd preto preskúmal úvahu žalovanej, ktorou táto dospela k záveru, že žalovaný nekonal na príkaz zamestnávateľa, pretože účasť na hrách bola dobrovoľná, a preto nešlo o pracovný úraz. Súd po preskúmaní tejto úvahy dospel k záveru, že takáto úvaha je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Nebolo sporné, že žalobca sa nezranil pri činnosti, ktorá by bola predmetom plnenia pracovných úloh podľa pracovnej zmluvy. Sporné bolo, či činnosť žalobcu bola činnosťou na príkaz zamestnávateľa. Žalovaná z obsahu vnútorného listu č. 150/2014-LZ Controll dospela k tomu, že žalobcova športová aktivita nebola plnením na príkaz zamestnávateľa, pretože zamestnávateľ dal pracovníkom na výber, či budú športovať, alebo budú pracovať podľa pracovných zmlúv na pracovisku, z ktorého odcitovala: „že zamestnanci sa môžu hier zúčastniť v regióne, ktorý je najbližší ich miestu výkonu práce“.V prípade neúčasti, dobrovoľne posúdenej a oznámenej zamestnávateľovi zamestnancom, bol zamestnanec povinný plniť pridelené pracovné úlohy a bolo jeho povinnosťou dostaviť sa na pracovisko. Títo zamestnanci „sa môžu hier zúčastniť po skončení pracovnej doby“. A z toho žalovaná považovala za nepochybné, že žalobca mal v čase úrazu pridelené pracovné úlohy na pracovisku, ktoré dobrovoľne bez nátlaku, či príkazu zo strany zamestnávateľa nevykonával a to práve z dôvodu dobrovoľne zvolenej účasti na športových hrách. Žalovaná uzavrela, že pre plnenie pracovných povinností je rozhodujúce, či z hľadiska vecného, miestneho a časového ide objektívne o činnosť konanú pre zamestnávateľa a že k takémuto záveru nedospela. Vnútorný list zamestnávateľa žalobcu, z obsahu ktorého žalovaná vychádzala, obsahuje usmernenia a pokyny k činnosti, ktorú budú zamestnanci namiesto práce podľa pracovných zmlúv vykonávať na športových hrách. Je teda vnútorným aktom riadenia zamestnávateľa žalobcu. Vo vnútornom liste zamestnávateľa sa jednoznačne uvádza, že účasť na športových hrách je podmienená zapojením sa minimálne do jednej športovej disciplíny. Tí, ktorí sa nemôžu alebo nechcú zapojiť do športových disciplín, sa môžu zúčastniť hier až po skončení pracovnej doby. Z toho je jasné, že pre zamestnancov, ktorí sa zúčastnia športových hier, bol daný príkaz, že musia športovať. Zároveň sa v tomto organizačnom pokyne zamestnávateľa pre zamestnancov uvádza, že účasť na hrách si zamestnanci budú vykazovať ako pracovnú cestu. Z takého textu ale nemožno logicky dospieť k záveru, že účasť na športovej súťaži nebola na príkaz zamestnávateľa. Pokiaľ zamestnávateľ dá zamestnancom príkaz, ktorým im dáva možnosť voľby medzi činnosťou A a činnosťou B, t. j. medzi športovaním a činnosťou podľa pracovnej zmluvy, neznamená to, že činnosť, ktorú zamestnanec zvolí, nie je podľa príkazu zamestnávateľa. Nie je pochybné, že zamestnávateľ pracovníkom, ktorí sa zúčastnili ním a pre nich organizovaných športových hier, prikázal športovať, a preto nemožno dospieť k tomu, že išlo o činnosť, ktorá nebola zamestnávateľom prikázaná. Inak povedané, činnosť organizovanú zamestnávateľom v pracovnom čase, ktorú zamestnanec vykonáva za dohodnutú mzdu, nemožno vyhodnotiť inak, ako činnosť, ktorá je vykonávaná na príkaz zamestnávateľa. Navyše išlo o činnosť, ktorá bola predmetom pracovnej cesty žalobcu, ktorý do správneho spisu predložil aj nadriadeným podpísanú služobnú priepustku na vykonanie takejto pracovnej cesty mimo pravidelného pracoviska. Zamestnávateľ prostredníctvom zamestnancov takúto činnosť realizoval v pracovnom čase a zamestnancom za túto činnosť vyplatil mzdy. Iná je otázka, či išlo o príkaz, na ktorý je zamestnávateľ oprávnený. To ale pre posúdenie, či zamestnanec utrpel úraz pri vykonávaní pracovných úloh, teda či v danom čase konal alebo nekonal na príkaz zamestnávateľa, čiže či išlo o inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa, a teda výkon práce v zmysle citovaného § 220 ods. 1 Zákonníka práce, nie je právne významné, pretože zákon o sociálnom poistení nevylučuje z poistenia úraz, ktorý pracovník utrpí pri činnosti, ktorú zamestnávateľ prikázal zamestnancovi v rozpore so Zákonníkom práce, teda pri vykonávaní činnosti, ktorú zamestnávateľ pracovníkovi nebol oprávnený prikázať. Preto je právne významné len to, či išlo o činnosť vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa. Tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom z dôvodu uvedeného v žalobe, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. O trovách konania súd v tomto prípade nerozhodol, pretože súd rozhoduje v zmysle § 151 O.s.p. o trovách len na návrh účastníka konania. Žalobca si nárok na náhradu trov konania v tomto konaní neuplatnil, a preto súd o takomto nároku ani nemohol rozhodnúť. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.